Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Kálnayová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200837
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200837.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: H. F., predtým F.,

bytom X. B., T. Y. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Elenou Szaboóvou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky,
Hlavné námestie 7, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OOP1-2016/024556 zo dňa 30. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho

orgánu, súd zistil, že Okresný úrad v Nových Zámkoch, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím
č. OU-NZ-OVVS-2016/001006 AP-904/15-1 zo dňa 31. 03. 2016 uznal obvinenú H. F. vinnou zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 15. 11. 2015 v čase
asi od 18.00 hodine v Nových Zámkoch na ulici T. Vansovej č. 21 pri vchodových dverách zo zadu sotila
do chrbta Z. F., ktorá pri tom stratila rovnováhu a narazila pravým lícom o roh steny paneláka, kde si
oškrela líce, čím jej podľa lekárske správy spôsobila v tvárovej oblasti exoriáciu 3x3 cm - teda úmyselne

narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví.

2. Za spáchanie priestupku správny orgán uložil obvinenej H. podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 25 eur, splatnú do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola obvinená podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch zaviazaná
povinnosťou uhradiť štátu trovy konania spojení s prejednaním priestupku vo výške 16,- euro do 15 dní,
od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Správny orgán prvého stupňa nariadil v priestupkovej veci pojednávanie, kde vypočul poškodenú
žalobkyňu a svedkov Z.. V rámci dokazovania prehodnotil dôkazy podľa vlastnej úvahy, na základe
ktorej dospel k záveru, že obvinená H. F. svojim konaním naplnila zákonné znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch v rozsahu uznania

viny spáchanie čoho jej bolo dostatočne preukázané, hlavne výpoveďou svedka Z. F., ktorý potvrdil,
že skutok sa stal tak, ako to oznamovateľka uviedla, pričom bol vopred riadne zákonným spôsobom
poučený o možných následkoch krivej výpovede. Správny orgán prihliadol aj na výpovede svedkov R.
S. a F. S., ktorí pred správnym orgánom rovnako vypovedali, že v danú dobu žiadny incident nevideli.Správny orgán prehliadol okrem svedeckej výpovede Z. aj na lekársky nález zo dňa 15. 11. 2015, ktorý
je súčasťou spisu, a z ktorého je zrejmé drobné zranenie oznamovateľky, ktoré pri danom incidente
utrpela, správny orgán iné ďalšie doklady, ktoré boli ako dôkazy doložené do spisu, t.j. fotografie

doložené právnou zástupkyňou obvinenej ako aj fotografie poškodenej o zranení, tiež chabé náčrty
o znázornení miesta udalosti. Tieto správny orgán nepovažoval za postačujúce a ani za hodnoverné
dôkazy, nakoľko neboli získané zákonným spôsobom, a preto aj vyjadrenie obvinenej H. F., že v
danú dobu sa oznamovateľka na mieste udalosti nenachádzala, že ju nesotila, považuje za účelové
vyjadrenie, aby sa zbavila zodpovednosti za svoje skutky.

4. Pri ukladané sankcie a jej výmery podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán prihliadol
na závažnosť priestupku, že obvinená sa priestupku dopustila na mieste verejnosti prístupnom, že
sa jednalo o vzájomnú výmenu názorov medzi obvinenou a oznamovateľkiným manželom ako aj na
skutočnosť,žeobvinenásosprávnymorgánomspolupracovala,čosapovažujezapoľahčujúceokolnosti
a že spôsobila oznamovateľke drobné zranenie, ktoré je zrejmé z lekárskeho nálezu, čo sa považuje

za priťažujúce okolnosti jej bola uložená sankcia 25,- euro.

5. Voči predmetnému provstupňovému správnemu orgánu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom
poukazovala na rozpory vo výpovediach oznamovateľky svedka a obvinenej ohľadom spáchania
spôsobu skutku. Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému správnemu

orgánu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Odvolací správny orgán rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2016/024556 zo dňa 30. 06. 2016 zamietol
odvolanie žalobkyne a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu potvrdil.

7. Žalovaný ako odvolací správny orgán prejednal priestupok na ústnom pojednávaní , výsluchom
žalobkyne ako obvinenej z priestupku, poškodenej a svedkov a vzhľadom na rozsah vykonaného

dokazovania ako aj listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise zastáva názor,
že spáchanie skutku obvinenou bolo nepochybne preukázané a že jej konanie napĺňa zákonné znaky
skutkovej podstaty priestupku. Jej námietky, ktoré uvádzala v odvolaní sú právne irelevantné a
jej tvrdenia nie sú položené žiadnym dôkazným materiálom. Druhostupňový správny orgán zastáva
názor, že odlišnosti vo výpovediach oznamovateľky Z.j vznikli časovým odstupom podania výpovede

a nespochybňujú jej výpoveď pred správnym orgánom. Faktom naďalej zostáva, že zranenie
oznamovateľky bolo jednoznačne potvrdené lekárskou správou zo dňa 15. 11. 2015 o 20.24 hodine,
ktoré vyhotovil MUDr. Igor Polák, z neurologickej ambulancie NsP Nové Zámky, ktoré je pre potvrdenie
spôsobenéhozraneniaúplnepostačujúceaspáchanieskutkupotvrdilajsvedokLadislavKliský,ktorýbol
pred ústnym pojednávaním upovedomený o následkoch krivej výpovede. Osobu svedka Z. F. v priebehu

objasňovania ale ani v priebehu správneho konania nespochybnila žiadna zo zúčastnených strán.

8. Žalovaný správny orgán zastáva názor, že správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonom,
keď uznal obvinenú Moniku Kliskú vinnou zo spáchania priestupku, pričom jej uložil pokutu vo výšky
25,- euro a povinnosť nahradiť trovy konania. Pri ukladaní druhu sankcie a výmery prihliadal na

závažnosť priestupku, že sa ho obvinená dopustila na mieste dostupnom verejnosti, že sa jednalo
o vzájomnú výmenu názorov medzi obvinenou a oznamovateľkiným manželom ako aj skutočnosť, že
obvinená so správnym orgánom spolupracovala, čo považuje za poľahčujúce okolnosti, ale že spôsobila
oznamovateľke drobné zranenie, ktoré je zrejmé z lekárskeho nálezu, čo považuje za priťažujúcu
okolnosť, bola jej udelená sankcia podľa výroku, ktorá má zabrániť obdobným konaniam.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobkyňa v podanej žalobe rovnako ako v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu

poukazuje na rozpory tvrdení vypočutých svedkov a účastníkov priestupkového konania a ako aj
na tú skutočnosť, že tieto rozpory správny orgán neodstránil. Poukazuje na konkrétne rozhodnutia
súdov v obdobných veciach. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že jej námietkami sa žalovaný
správny orgán nezaoberal, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie jenepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ich nezrozumiteľnosť. Zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a rozhodnutie odporuje zásadám spravodlivého

rozhodovania, keď povinnosťou správneho orgánu je poskytnúť primeranú odpoveď na všetky
argumenty žalobkyne, ktoré sú pre rozhodnutie veci zásadné.

10. Žalobkyňa žiadala, aby súd na pojednávaní vykonal opätovné dokazovanie výsluchom účastníkov
správneho konania a svedkov, vykonal oboznámenie s nákresom, aby boli odstránené odlišnosti medzi

výpoveďami oznamovateľky a žalobkyne ako aj svedka Kliského a vykonal ohliadku na mieste samom.

11. Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 06. 2016.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

12. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 31. 01. 2017, v ktorom uviedol,
že rozhodoval na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom ústnych výpovedí žalobkyne H.,
oznamovateľky Z. F. a svedkov Z. F., R. S., F. S. ako aj na základe doloženej fotokópie lekárskej správy
MUDr. Igora Poláka z neurologickej ambulancie Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, zo dňa

15. 11. 2015 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 06. 2016, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného

úradu v Nových Zámkoch č. OU-NZ-OVVS-2016/001006 AP-904/15-1 zo dňa 31. 03. 2016 potvrdil na
pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i
správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobkyne vinnej zo spáchania

priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.

14. Podľa § 23 ods. 2, písm. a/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

15.Podľa§49ods.1,písm.d/zák.č.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovúčinnom
v čase rozhodovania správnych orgánov, priestupku sa dopustí ten, kto
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 67 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde
o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa
prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len
"navrhovateľ").

Podľa § 72 vyššie citovaného zákona, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa § 73 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a
k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa

odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 81 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v
plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný

zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti

rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa
uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania ( § 76 ods. 2).

16. V prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu zistil, že z dôvodov uznania
žalobkyne vinnej zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bolo také konanie, ktorého

sa dopustila dňa 15. 11. 2015 v čase asi o 18.00 hodine v Nových Zámkoch na ulici T. Vansovej pri
vchodových dverách sotila do chrbta Z. F., ktorá pri tom stratila rovnováhu a narazila ľavým lícom na
roh steny paneláka, kde si líce oškrela, čím je podľa lekárskej správy spôsobila drobnú ranu tvárovej
oblasti o veľkosti 3x3 cm. Za spáchanie priestupku jej prvostupňový správny orgán uložil podľa § 11 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 25,- eur.

17. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
sú zákonné, riadne odôvodnené a rovnako je odôvodnená aj výška pokuty. Námietky, ktoré uvádza
žalobkyňa, či už v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu ako aj v žalobe o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného, sú právne irelevantné, pretože oboma správnymi orgánmi bol riadne zistený

skutkový stav, prejednaný v priestupkovom konaní na pojednávaní výsluchom účastníkov a svedkov.
Správny súd nezistil žiadne porušenia práv žalobkyne a súd nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti
svedka bývalého manžela žalobkyne Z., ktorý bol pred výsluchom pred správnym orgánom riadne
poučený ako svedok. Zranenie poškodenej Z. bolo dostatočne preukázané lekárskym nálezom MUDr.
Igora Poláka zo dňa 15. 11. 2015. Správny súd zhodne ako správne orgány má za preukázané zo

svedeckých výpovedí v administratívnom spise, že došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu tak ako to bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov.

Žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený
správnymi orgánmi na základe skutkových okolností. V súdnom konaní sa správny súd oboznámil s

obsahom administratívnych spisov, z ktorých bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti a ani také vady
konania, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd žalobu žalobkyne
akonedôvodnúpodľa§190SSPzamietol,pretožepreskúmavanýmrozhodnutímžalovanéhosprávneho
nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne.

18. Skutočnosti, ktoré spochybňuje žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uvádzala v
odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu a s týmito sa náležite žalovaný správny orgán
vysporiadal.19. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.