Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:6414209202.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: RNDr. G. B., nar.
X.X.XXXX, bytom N. C. XXX, C. - C., zastúpený AK PROVENTUS advokáti s.r.o., Mostová 2, Bratislava,
proti odporkyni: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X/X, S., zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom,
advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaniach odporkyne

proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-352, a uzneseniu
Okresného súdu Galanta zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 26C/318/2014-350, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom napadnutým odvolaním (11CoP/73/2017) zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni k 1.1.2016. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že v
konaní začatom na základe žaloby podanej na súd dňa 22.7.2014 súd rozhodoval o zrušení vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporkyni od 10.6.2014. Vo veci samej súd vykonal dokazovanie, pričom
bolo zistené, že odporkyňa dňom 1.1.2016 sa zamestnala v spoločnosti L., s.r.o., N., na základe

pracovnej zmluvy o trvalom pracovnom pomere. Žalobca žiadal rozhodnúť čiastočným rozsudkom vo
vzťahu k zrušeniu vyživovacej povinnosti ku dňu 1.1.2016 z dôvodu právnej istoty a prebiehajúcej
exekúcie v neprospech navrhovateľa, nakoľko je nepochybným, že od tohto dátumu zaniklo odporkyni
právo na výživné od navrhovateľa. Odporkyňa existenciu trvalého pracovného pomeru od 1.1.2016
potvrdila. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, § 152 ods. 2 O.s.p.,
a zistil, že v danom prípade bolo preukázané, že odporkyňa ako zdravá, plnoletá osoba v príprave na

budúce povolanie aktuálne nepokračuje, dňom 1.1.2016 sa zamestnala na základe pracovnej zmluvy
na trvalý pracovný pomer, ktorý naďalej trvá, čo samotná odporkyňa potvrdila, čo potvrdzuje zároveň
jej objektívnu schopnosť samostatne sa živiť, preto neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mala
vyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočiodporkynipo1.1.2016pretrvávať.Vzhľadomnatosúdrozhodol
čiastočným rozsudkom tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni ku dňu 1.1.2016
zrušil, nakoľko sa mu javilo účelným týmto spôsobom rozhodnúť o časti prejednávanej veci v súlade s

návrhom navrhovateľa.

2. Uznesením napadnutým odvolaním (11CoP/74/2017) súd prvej inštancie zamietol návrh odporkyne
na zastavenie konania, ktorého zastavenia sa odporkyňa domáhala z dôvodu litispendencie s poukazom
na konanie vedené v čase podania predmetnej žaloby na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 10C/88/2013, o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti a návrhu odporcu na

zrušenie vyživovacej povinnosti, v ktorom konaní vystupujú rovnakí účastníci, predmetom je vyživovacia
povinnosť otca voči plnoletej dcére a ktoré konanie ku dňu podania žaloby v tomto konaní neboloprávoplatne skončené. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 83, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a s
návrhomodporkynesanestotožnil.Zdokazovaniasícevyplynulo,žekonanievedenénaOkresnomsúde
Žiar nad Hronom pod sp.zn. 10C/88/2013, o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti

a návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti bolo právoplatne skončené až právoplatnosťou
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13Co/1101/2014-178, zo dňa 20.1.2015, teda ku dňu
podaniažalobyvtomtokonaní(22.7.2014).Vyššieuvedenékonanieešteprebiehalo,avšakvychádzajúc
striktne z definície obsiahnutej v ustanovení § 83 O.s.p. mal súd za to, že vzhľadom na označenie
účastníkovkonanianavrhovateľvkonanívystupovalakoodporcaaodporkyňaakonavrhovateľka,akoaj

vzhľadom na predmet konania nielen zrušenie vyživovacej povinnosti ale aj určenie ako primárny návrh
nejde o totožné konanie, na základe čoho návrh na zastavenie konania pre litispendenciu zamietol.

3. Odporkyňa vo svojom odvolaní proti čiastočnému rozsudku uviedla, že konanie o zrušenie
vyživovacejpovinnostinavrhovateľavočiodporkynipokračujenaKrajskomsúdevBanskejBystrici,ktorý
rozsudkom sp.zn. 13Co/1101/2014, zo dňa 20.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť potvrdil rozsudok

okresného súdu. Následne však navrhovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj rozsudku súdu prvej inštancie,
teda Žiaru nad Hronom. Najvyšší súd SR svojím uznesením sp.zn. 8Cdo 1380/2015, zo dňa 11.9.2016,
zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného
vyplýva, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom bolo začaté konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti

medzi účastníkmi RNDr. G. B., nar. X.X.XXXX, a A. B., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo spojené pod sp.zn.
10C/88/2013. Pod sp.zn. 12C/121/2014 na Okresnom súde Žiar nad Hronom bolo začaté konanie medzi
RNDr. G. B. a A. B. vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že pod sp.zn.
12C/121/2014 bolo začaté konanie medzi tými istými účastníkmi a v tom istom predmete konania ako je
už skôr začaté (spojené) konanie na OS Žiar nad Hronom sp.zn. 10C/88/2013. Podľa § 159 CSP však

začatie konania pod sp.zn. 10C/88/2013 na OS Žiar nad Hronom bráni tomu, aby sa začalo a prebiehalo
konanie medzi tými istými účastníkmi a o tom istom predmete konania, ktorým je práve konanie začaté
na OS Žiar nad Hronom pod sp.zn. 12C/121/2014, teraz konanie vedené na Okresnom súde Galanta
pod sp.zn. 26C/318/2014 a ktoré musí byť zastavené podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojení s
ustanovením § 159 CSP z dôvodu prekážky litispendencie, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo a

s ktorou je povinný sa bezodkladne vysporiadať. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžh 1/2007,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26Cdo 3393/2007, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
320/2009. Vzhľadom na uvedené má za to, že rozsudok vôbec nemal byť vydaný, nakoľko neboli a stále
nie sú splnené procesné podmienky na začatie resp. vedenie tohto konania. Preto navrhla odvolaciemu
súdučiastočnýrozsudokzrušiťpreprekážkulitispendencie, konanievedenénaOkresnomsúdeGalanta

pod sp.zn. 26C/318/2014 zastaviť.

4. Odporkyňa v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania uviedla tie isté
skutočnosti ako v odvolaní proti rozsudku ohľadne konaní vedených na Okresnom súde Žiar nad
Hronom, Krajskom súde Banská Bystrica ako aj o dovolaní. Doplnila skutočnosti, že výklad pojmu tá istá

vec pri litispendencii znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, v danom
prípade o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. Totožnosť subjektov znamená
totožnosť účastníkov konania bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých alebo rozdielnych procesných
pozíciách a rovnako bez ohľadu na to, či v konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov, z čoho
jasne vyplýva, že procesné postavenie týchto osôb (navrhovateľ a odporca) je v tejto súvislosti t.j. pri

posudzovaní totožnosti účastníkov konania celkom bez významu. Poukázala na tie isté rozhodnutia ako
v odvolaní proti rozsudku a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014 o návrhu RNDr. G. B. na zrušenie
vyživovacej povinnosť k A. B. zastaví.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku uviedol, že odvolanie považuje za
účelové a špekulatívne. Na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu čiastočného rozsudku sama
odporkyňa potvrdila, že od 1.1.2016 je zamestnaná a dosahuje relatívne vysoký čistý príjem. Sama
súhlasila s tým, že jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikne ku dňu 1.1.2016. Postup súdu v konaní
považuje za správny. Navrhol odvolanie prehliadnuť ako bezdôvodné a čiastočný rozsudok potvrdiť. Vo

vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu uviedol, že dcéra sa v odvolaní zaoberá iba údajne existujúcou
prekážkou litispendencie, ktorú subsumovala pod všetky tri odvolacie dôvody. Podotýka a zdôrazňuje,
že i napriek tomu, že je od júna 2014 riadne zamestnaná, od 1.1.2016 dokonca študuje iba externe a
zarába 1.250 eur mesačne, aktuálne voči nemu vedie exekúciu aj na výživné za obdobie po júni 2014až dodnes. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy proti predmetnému uzneseniu nie je prípustné
odvolanie. Odvolanie bolo vyhlásené 5.4.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
avšak doručené bolo až dňa 28.10.2016, teda počas platnosti a účinnosti Civilného mimosporového

poriadku. Túto skutočnosť je nevyhnutné vnímať zásadne alarmujúco ako vytvárajúcu zbytočné prieťahy
v konaní. Konajúci súd si zmýlil návrh na zastavenie konania s námietkou litispendencie, keď o
námietke litispendencie sa osobitným uznesením nerozhoduje a to za žiadnych okolností. Pokiaľ súd
vyhodnotí námietku litispendencie ako opodstatnenú, konanie uznesením zastaví, a ak ju považuje za
neopodstatnenú, v konaní ďalej plynulo pokračuje bez vydávania akýchkoľvek rozhodnutí. Opätovne

opakuje, že jeho dcéra od 10.6.2014 permanentne je riadne zamestnaná v pracovnom pomere. Aj
napriek tomu, že voči uzneseniu, ktoré bolo vyhlásené počas platnosti a účinnosti O.s.p. a súd v ňom
poučil o možnosti podať voči nemu odvolanie, pričom rozhodnutie bolo doručované až za účinnosti novej
právnej úpravy, podľa ktorej nie je možné podať odvolanie, musí byť odvolanie zo zákona odmietnuté
ako bezdôvodné a bez akéhokoľvek právneho podkladu. Odvolanie odporkyne voči uzneseniu je teda
právne neprípustné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podala včas oprávnená osoba -
účastník konania (§ 156 Civilný mimosproový poriadok Zákon č. 161/2015 Z.z.) proti rozhodnutiam, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako
aj konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 65 CMP) a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok ani uznesenie nie sú vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26C/318/2014 je zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni s účinnosťou od 10.6.2014.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd čiastočným rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni s
účinnosťou od 1.1.2016 potom, ako uznesením zamietol návrh odporkyne na zastavenie konania z
dôvodu litispendencie.

9. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 22.7.2014 na Okresný súd Žiar
nad Hronom podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni - plnoletej dcére A. B.,
s účinnosťou odo dňa 10.6.2014. Okresný súd Žiar nad Hronom predmetnú vec viedol pod sp.zn.
12C/121/2014. Prípisom zo dňa 13.8.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom postúpil návrh navrhovateľa
na zrušenie vyživovacej povinnosti na Okresný súd Galanta, ktorý vo veci konal a dňa 5. apríla 2016,

vydal uznesenie, ktorým zamietol návrh na zastavenie konania z dôvodu litispendencie a následne
čiastočným rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, avšak s účinnosťou k 1.1.2016 s tým,
že ďalej malo zostať predmetom konania zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa za obdobie od
ním požadovaného dátumu 10.6.2014 v návrhu do 31.12.2015. Odporkyňa v konaní namietla existenciu
prekážky litispendencie.

10. Podľa § 83 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie začatie konania bráni tomu,
aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Podľa terajšej právnej úpravy § 159 CSP začatie
konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie, ak na súde prebieha o tom
istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

11. Z obsahu podaní účastníkov konania ako aj z vyžiadaných rozhodnutí odvolacím súdom odvolací
súd zistil, že odporkyňa v postavení navrhovateľky dňa 16.7.2013 podala na Okresný súd Žiar nad
Hronom návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 10C/88/2013.
Dňa 2.9.2013 podal navrhovateľ v postavení odporcu na Okresný súd Žiar nad Hronom vyjadrenie

k návrhu navrhovateľky v konaní 10C/88/2013, obsahom ktorého okrem iného bol aj jeho návrh na
zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére A. B.. V súlade s § 112 ods. 1 O.s.p., keďže
obidve veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súvisia, súd v zmysle § 112
ods. 1 O.s.p. spojil obe veci na spoločné konanie a to uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 30.10.2013, č.k. 10C/88/2013, kde vo výroku je uvedené, že spája konanie sp.zn. 10C/88/2013

a konanie o návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu na spoločné
konanie, ktoré bude vedené pod sp.zn. 10C/88/2013. V tomto konaní Okresný súd Žiar nad Hronom
rozsudkom zo dňa 6.6.2014 č.k. 10C/88/2013-146 rozhodol tak, že RNDr. G. B. je povinný prispievať
na výživu A. B. plnoletej dcéry sumou 290 eur a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a tiežzamietol návrh odporcu, teda RNDr. G. B. na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Krajský
súd v Banskej Bystrici vo veci rozhodoval v dôsledku podaného odvolania RNDr. G. B. a rozsudkom
zo dňa 20.1.2015, č.k. 13Co/1101/2014-178, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Následne proti

tomuto rozsudku odvolacieho súdu RNDr. G. B. podal dňa 16. februára 2015 dovolanie. Najvyšší súd
SR uznesením zo dňa 21. septembra 2016, č.k. 8Cdo 1380/2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 20. januára 2015, sp.zn. 13Co/1101/2014 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení
veci dovolacím súdom Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne prejednal odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 6.6.2014, č.k. 10C/88/2013-146, a uznesením zo dňa 21. februára 2017 rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Odvolací súd dopytom na Okresný súd Žiar nad Hronom zistil, že konanie 10C/88/2013, vedené na
Okresnom súde Žiar nad Hronom bolo prevedené do oddelenia 5C, vedie sa pod sp.zn. 5C/22/2017 a
vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nekonal
správne, nakoľko tu existuje prekážka litispendencie, keď na Okresnom súde Žiar nad Hronom sa vedie
konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti RNDr. G. B., nar. X.X.XXXX, k plnoletej dcére A. B.. Tento
návrh bol podaný na súd dňa 2.9.2013, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom,
č.k. 10C/88/2013-54, zo dňa 30.10.2013. Od tohto momentu Okresný súd Žiar nad Hronom o tomto

návrhu RNDr. G. B. na zrušenie vyživovacej povinnosti konal, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č.k. 10C/88/2013-146, kde v úvodnej časti je ako predmet konania označený
aj návrh RNDr. G. B. v tom konaní v postavení odporcu, na zrušenie vyživovacej povinnosti k A. B. v
tom konaní v postavení navrhovateľky a o tomto návrhu bolo aj rozhodované, keďže bol zamietnutý.
Takže jednozančne sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom začalo konanie o zrušenie vyživovacej

povinnosti RNDr. G. B. voči A. B. skôr( začalo sa 2.9.2013), ako sa začalo konanie vedené na Okresnom
súde Galanta pod sp.zn. 26C/318/2014 (začalo sa dňa 22.7.2014) a preto súd prvej inštancie nemal
vo veci vôbec vykonávať dokazovanie, konať a rozhodovať, ale správne mal konanie pre prekážku
litispendencie zastaviť.

14. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti, keďže sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom stále
vedie konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti totožných účastníkov (nie je právne relevantné, že
účastníci sú v jednotlivých konaniach v opačnom postavení), ktoré začalo skôr, nie je doposiaľ skončené,
mal za to, že je dôvodné v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.a) CSP zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj čiastočný rozsudok, ktoré rozhodnutia vôbec nemali byť vydané a v súlade s ustanovením § 159

CSP konanie zastaviť.

15.Skutočnostiuvádzanénavrhovateľomvodvolaniachtýkajúcesaskutkovéhostavuato,žeodporkyňa
je riadne zamestnaná, má svoj príjem, z ktorého dôvodu jeho vyživovacia povinnosť voči nej zanikla,
je potrebné uplatniť v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, vedenom pod sp.zn.

10C/88/2013, v súčasnosti pod sp.zn. 5C/22/2017.

16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, za použitia
ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

17. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).