Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212122
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114212122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Praha - Nové Mesto, Politických väzňov č. 1272/21, IČO: 26429705, Česká
republika, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: C. Y., bytom Z. XX, o návrhu navrhovateľa na
zaplatenie sumy vo výške 1.222,10,- € s prísl.

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavuje.

III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 17.04.2014 na Okresnom súde Nitra domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť nárok zo zmenky č. XXXXXXXX navrhovateľovi a to zmenkovú sumu
36.814 Sk / v prepočte 1.222,10 €/ , úrok zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne, úrok zo zmenkovej
sumy vo výške 6% ročne a nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa
17.04.2009 a ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa,
pričom na ňu doposiaľ neuhradil žiadnu sumu .

Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu prípisom zo dňa
29.12.2015 návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
úroku späť vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne a ostatné
časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže žalobca vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne späť pred začatím pojednávania, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas odporcu. Preto súd v
zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v danej časti zastavil.Navrhovateľ a ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol , že je pravdou, že si zobral úver, úver si
zobral ako fyzická osoba, na vlastné potreby. Úver prestal splácať z finančných dôvodov, nepamätá si,
či niečo z predmetnej sumy zaplatil a má za to, že suma je premlčaná.

Konaniesapodľačlánku19nariadeniač.ES861/2007riadizákonomč.99/1963Z.z.vzneníneskorších
predpisov ( ďalej len Občiansky súdny poriadok ), pretože sa vedie v Slovenskej republike.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou, s obsahom spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. X Er XXX/XXXX a z neho úverovou zmluvou , ako aj zmenkou, so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, s Uznesením XEr XXX/XXXX-XX, zo dňa 20.09.2012 a zistil tento skutkový a právny

stav :

Z obsahu zmenky č. XXX XXXX súd zistil, že odporca vystavil dňa 05.12.2008 v Nitre zmenku na
zmenkovú sumu 36.817,- Sk s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava

1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: 36.817,- Sk eur a zmenkový úrok 0,25% denne
od dátumu začiatku úročenia: 17.04.2009.

Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená "bez protestu"
a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Veriteľ následne indosoval zmenku na

navrhovateľa. Navrhovateľ k návrhu označenú zmluvu nedoložil.

V zmluve o úvere zo dňa 05.12.2008 okrem údajov potrebných na identifikáciu odporcu (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce ho identifikovať ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra,
iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe, že
právny predchodca navrhovateľa subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného
ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu

vo vykonanom dokazovaní. Podľa návrhu odporca nezaplatil navrhovateľovi žiadnu sumu, pričom úver
bol vo výške 14.000,- Sk a za 12 mesiacov splatnosti úveru požadoval veriteľ navýšenie o sumu 13.360,-
Sk.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. X Er / XXX / XXXX bolo zistené, že právny predchodca

navrhovateľa, t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si v predmetnom exekučnom konaní uplatnila nárok
na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bol
vydaný na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX ( podpísanej dňa 05.12.2008 totožné číslo s úverovou
zmluvou), ktorá bola vystavená práve na zabezpečenie spotrebiteľského úveru z danej zmluvy).

Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku (mal vystaviť dve zmenky), v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

V predmetnom exekučnom konaní došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a následne k zastaveniu exekučného konania.

Podľa čl.2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.Podľa čl.3 ods.1a 3 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov ( ďalej len Zmenkový a šekový zákon ) , majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).
Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích

zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2008,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na

zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra
2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 28.02.2010
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd
dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou

zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by
si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom

Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.
Súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „Najvyšší súd SR“) a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo
dňa 20.10.2015, v ktorom cit.: „Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto
nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky
procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti
určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany

dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade
absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú
k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4.. Z procesného
hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inémunávrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za

potrebné."
Súdny dvor EÚ rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k

ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I-10875, bod 32).
Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).
Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR vo veci 6 Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa
vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu

obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o
svojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnenímalebopreto,žejeodradenýodichuplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C
-473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality

života občanov.
Ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy únijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vyžaduje ex offo skúmanie neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách, pričom zároveň z ustanovenia § 17 Zmenkového a šekového zákona
nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t. j. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená.
Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je nedôvodný a tento je potrebné v rozsahu, v akom ho navrhovateľ ďalej uplatňoval po čiastočnom

späťvzatí návrhu na začatie konania, zamietnuť.
Navrhovateľ si uplatnil nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorú odporca podpísal, teda vystavil pre úver, ktorý
si bral od právneho predchodcu navrhovateľa, od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka tak bola
vystavená na krytie peňažných prostriedkov veriteľa v prípade neuhrádzania dlhu odporcom, pričom
suma poskytnutého úveru bola 14.000,- Sk, prepočte 464,71 eur a priamo na zmenke už táto suma

predstavovala takmer dvojnásobok.
Súd vzhľadom na spotrebiteľský vzťah ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v týchto
spotrebiteľských zmluvách podľa vnútroštátnych právnych predpisov ( § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ) a aj noriem európskeho spotrebiteľského práva ( smernica Rady č. 93/19/EHS zo dňa
05.04.1993 ).

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo

zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj
poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných
veriteľov,ktorývedieNárodnábankaSlovenskaakoináspoločnosťposkytujúcaspotrebiteľské/inéúvery.
Preto si súd zabezpečil a vykonal dôkaz oboznámením spisu sp. zn. 7 Er 526 / 2010, z ktorého zistil

bližšie skutočnosti týkajúce sa zmluvného úverového vzťahu
Podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007v čl. 9 ods. 1 sa ustanovuje, že súd určí spôsob
a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú naprípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s
ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o prejednaciu zásadu podľa § 120 ods. 1 O.s.p., súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je

ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje
takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v
prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad
čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde

o spotrebiteľský vzťah.
Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou
sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s
nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným
zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o fungovaní
Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa,
a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa
musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti
oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012).

Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1
O.s.p., teda výnimku z prejednávacej zásady. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť
predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo
zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a

ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať
rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv
spotrebiteľa.
Podľa konštantnej rozhodovacej praxe súdu je v rozpore s dobrými mravmi účel týchto zmlúv vzhľadom k
neprimerane vysokému poplatku za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou

s tým spojenou, i neprimerane vysoký úrok. Skutočnosť, že zmluvy sa priečia dobrým mravom spôsobuje
ich absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemôžu byť platné ani vystavené zmenky, ktoré zabezpečujú
hlavný záväzkový vzťah, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo
dňa 06.05.2008 v konaní pod sp. zn. 4Obo/161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy
v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým

mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Okrem toho súd v obdobných veciach posúdil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutú vo
všeobecných obchodných podmienkach, ako nie individuálne dojednanú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
odporcu ako spotrebiteľa a jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko mal súd za to, že odporca nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje
číslo príslušnej úverovej zmluvy, a teda musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú, považoval súd
návrhom uplatnený nárok za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Keďže predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom - právnym predchodcom navrhovateľa, ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere.
V danej veci bola zmenka vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo
zmluvy o úvere, ktorého výška bola 14.000,- Sk, v prepočte 464,71 eur a teda maximálna zmenková
suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne 663,- eur ( suma

istiny poskytnutého úveru + maximálne 30% istiny ).
Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 36.817,- Sk, v prepočte 1.222.10 eur, je vyplnená v
rozpore so zákonom a súd ju z dôvodu rozporu s dobrými mravmi považoval za neplatnú.
Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním

úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľazo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny

majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy.
Právny predchodca navrhovateľa zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek
výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na navrhovateľa. Zmenka vystavená v rozpore s

právnym predpisom predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o
dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Navrhovateľ a ani jeho právny predchodca
sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom

na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Okrem toho vystavením zmenky
v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si odporca bez

akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. y právnemu predchodcovi navrhovateľa
pritom pre odporcu priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka“. Súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v
obdobnom spore vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/281/2015.

V danom prípade pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia je nevyhnutné zistiť skutkový stav veci ako
výsledok dokazovania a je vecou súdu, ktoré skutkové zistenia ďalej využije. Súd týmto spôsobom
postupoval zároveň v súlade so spoločným stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015.
V neposlednom rade súd skúmal obligatórne aj včasnosť uplatnenia nároku navrhovateľom, t. j. či

nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, keďže s ohľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. ochrane spotrebiteľa nie je potrebné, aby odporca ako spotrebiteľ premlčania sám dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa, súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 05.12.2009 zmluvu o úvere, ktorú súd
vyhodnotil ako neplatnú, a teda si svoje právo mohol prvý krát na súde uplatniť dňa 06.12.2009. Pretože
ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013 -
10 zo dňa 19.06.2013 použijú aj citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní a s ohľadom
na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný na súde až dňa 17.04.2014, t. j. po uplynutí troch

rokov, je žalovaná suma vzhľadom na citované zákonné ustanovenia premlčaná, na čo súd prihliadol zo
zákona. Keďže toto právo nemožno navrhovateľovi v súdnom konaní priznať, súd jeho návrh v celom
rozsahu ako premlčaný zamietol.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v danom prípade
však súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko mu žiadne
trovy v konaní doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa §
205ods.1Občianskehosúdnehoporiadkusavňommusítiežuviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.