Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207451
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711207451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

G.. P. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O., O. XX, zastúpený JUDr. Miladou Illášovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, proti odporcovi
Kultúrne centrum a Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine, so sídlom 963 01 Krupina, Sládkovičova
9, zastúpený JUDr. Elou Kockovou, advokátkou so sídlom 962 65 Hontianske Nemce 406, o určenie
neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 27. 5. 2011 domáhal, aby súd
určil, že výpoveď, ktorá mu bola daná odporcom listom zo dňa 28. 1. 2011, je neplatná. Zároveň žiadal,
aby súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie mu náhrady mzdy od 1. 4. 2011 až do času, kedy mu bude
umožnené pokračovať v práci.
Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 2. 2010 ako
marketingový manažér s tým, že dňa 28. 1. 2011 mu žalovaná organizácia na pracovisku doručila
výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením,

že došlo k zmene organizačného poriadku a k zrušeniu jeho funkcie. Vzhľadom na to, že je členom
revíznej komisie, teda členom príslušného odborového orgánu, zamestnávateľ musí mať na skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 240 ods. 8 Zákonníka práce súhlas zástupcov zamestnancov. Pri
prerokovaní skončenia jeho pracovného pomeru na zasadnutí závodného výboru základnej organizácie
Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry dňa 28. 1. 2011 uvedený potrebný súhlas
zamestnávateľovi neudelili. Napriek tomu mu žalovaná organizácia výpoveď doručila s konštatovaním,
že zamestnávateľ nemá možnosť ho ďalej zamestnávať. Listom zo dňa 28. 1. 2011 oznámil žalovanej

organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala. Toto oznámenie opakoval aj listom zo dňa 30.
3. 2011. Na základe týchto skutočností považuje výpoveď za neplatnú a navrhuje, aby súd rozhodol tak,
ako je vyššie uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako

zamestnancom bolo zistené, že účastníci tejto zmluvy uzatvorili dňa 1. 2. 2010 pracovnú zmluvu, kde
odporca mal deň nástupu do práce od 1. 2. 2010 a jeho pracovné zaradenie bolo marketingový manažér.
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.Súd z listu - Výpoveď z pracovného pomeru, vyhotoveného dňa 28. 1. 2011 odporcom, adresovaný
navrhovateľovi zistil, že odporca v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dáva navrhovateľovi
výpoveď z pracovného pomeru, uzatvoreného pracovnou zmluvou zo dňa 1. 2. 2010 s pracovným

zaradením marketingový manažér. Dôvodom výpovede je písomné rozhodnutie zamestnávateľa o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zmena organizačného poriadku
odporcu. Zamestnávateľ výpoveď prerokoval so zástupcami zamestnancov dňa 28. 1. 2011 a so
zamestnancom dňa 28. 1. 2011. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Pracovný pomer

touto výpoveďou sa končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení.

Súd z listinného dôkazu „Záznam z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom, konaného v kancelárii
riaditeľa KC a MAS v Krupine, dňa 28. 1. 2011 o 13.15 hod.“ zistil, že prítomnými za zamestnávateľa boli:

U. Y., riaditeľ odporcu, ďalej O. Y., predseda Závodnej odborovej organizácie a M. P.. Za zamestnanca
je uvedený ako prítomný G.. P. Q., pričom kolónka pre jeho podpis nie je podpísaná. Predmetom
prerokovania bola tá skutočnosť, že zamestnávateľ na základe žiadosti zriaďovateľa Mesta Krupina
na predloženie návrhu úsporných opatrení prvýkrát oboznámil zamestnanca s prijatou organizačnou
zmenou dňa 19. 1. 2011. Dnešným dňom opakovane zamestnávateľ, zastúpený riaditeľom organizácie

oboznamuje zamestnanca s písomným rozhodnutím, ktoré prijal riaditeľ organizácie, ktorým sa mení
organizačný poriadok o zníženie stavu zamestnancov s počtom dvoch zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce. Organizačná zmena sa dotýka dvoch pracovných miest, z toho jedno pracovné
miesto je s pracovným zaradením marketingový manažér, ktorú pozíciu zastáva G.. P. Q. v zmysle
pracovnej zmluvy zo dňa 1. 2. 2010. Zamestnanec bol oboznámený, informovaný o skutočnostiach, že

zamestnávateľ ho nemá možnosť viac zamestnávať.

Súd z listinného dôkazu „Zápisnica z jednania závodného výboru zo dňa 28. 1. 2010, konaná
v priestoroch Mestskej knižnej v Krupine KCaMAS“ zistil, že tohto jednania sa zúčastnili ako
predseda O. Y., ako podpredseda F.. P. D. a ako hospodárka B. P., pričom sa konštatuje, že sa

nezúčastnila tajomníčka P.. N. X. z dôvodu OČR. Uvádza sa tu, že hlavným dôvodom jednania bola
žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru ich zamestnanca G.. P. Q.Y.
- marketingového manažéra, ktorá je obsahom listu riaditeľa U. Y. zo dňa 27. 1. 2011. Zmena bola
odôvodnená zmenou organizačnej štruktúry prijatej riaditeľom dňa 19. 1. 2011, ktorá bola následne
schválená primátorom mesta dňa 26. 1. 2011. Výbor sa teda zaoberá informáciami o plánovanom

znižovaní stavov odporcu, ktoré vyšlo ako iniciatíva z Mestského úradu - G.. H. Q., primátora mesta
Krupina.
Vzhľadom na to, že odporca je personálne poddimenzovaný a činnosti, ktoré vykonáva (od
zabezpečenia vydávania novín, cez zabezpečenie kultúrnych a spoločenských podujatí až po
organizovanie práce v jednotlivých oddeleniach) nesúhlasíme s úpravou organizačnej štruktúry a

následnými zmenami (znižovaním stavov) v pracovno-právnych vzťahoch, teda s výpoveďou danou G..
P. Q.. Výbor teda nesúhlasí so skončením pracovného pomeru G.. P. Q.. Podpísaná O.A. Y., predseda
Závodného výboru, F.. P. D., podpredseda Závodného výboru a M. P., podpredseda (správne malo byť
hospodárka) Závodného výboru.

Z listinného dôkazu „Zápisnica 1/2010 zo dňa 15. 2. 2010“ spísanej za prítomnosti: U.. Y., G.. P.. Q., F..
P.. D., P.. I.Á., O.. Y., M.. P., H.. F., P.. N.. X. súd zistil, že programom tejto schôdze bolo: 1. založenie
odborového združenia, 2. voľba výboru, 3. členské príspevky, 4. objednanie pečiatky a 5. pripraviť návrh
na KZ s tým, že sa konštatuje, že zamestnanci odporcu sa rozhodli stať členmi odborového zväzu
okrem pani S.. Za predsedkyňu zvolili pani Y., podpredsedom bol pán P.. D., tajomníkom pani N.. X.,

hospodárom pani M.. P. a predsedom revíznej komisie bol pán P.. Q., členmi boli H.. F. a P.. I..

V zmysle Stanov Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry, podľa Článku 22 bod 22.4,
členská schôdza v zmysle bodu c) volí a odvoláva revíznu komisiu alebo revízora účtov základnej
organizácie.PodľaČlánku25bod25.1,revíznakomisiazákladnejorganizáciekontrolujehospodárenies

majetkomzákladnejorganizácie,dodržiavanieschválenéhorozpočtu,správnosťvykonávaniaúčtovných
operácií atď. Podľa Článku 25 bod 25.3, revízna komisia volí zo svojho stredu predsedu, ktorý má právo
zúčastňovať sa s hlasom poradným na všetkých zasadnutiach závodného výboru.Na základe Registračného listu, vyhotoveného Slovenským odborovým zväzom verejnej správy (ďalej
len SLOVES) bolo zistené, že týmto Registračným listom bola zaregistrovaná Základná organizácia
odborového zväzu Kultúrneho centra a Múzea A. Sládkoviča v Krupine. Dátum registrácie na SLOVES

je od 1. 3. 2010, kde sa uvádza, že členom revíznej komisie je G.. P. Q..

Z listu zaslaného navrhovateľom odporcovi zo dňa 28. 1. 2011 bolo zistené, že týmto listom oznámil
navrhovateľ odporcovi, že dňa 28. 1. 2011 mu bola zo strany odporcu doručená výpoveď z pracovného
pomeru. Keďže skončenie pracovného pomeru touto výpoveďou považuje za neplatné a to z dôvodov,

že právne úkony ktoré mu predchádzali. V súlade s § 79 ods. 1 oznamuje, že trvá na tom, aby bol
naďalej zamestnávaný.

Na základe listu zaslaného navrhovateľom odporcovi zo dňa 30. 3. 2011, označeného ako „Oznámenie
na trvaní na ďalšom zamestnávaní“ bolo zistené, že odporca mu dňa 28. 1. 2011 ako zamestnancovi
doručil výpoveď z pracovného pomeru. Keďže skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a

to z dôvodov, že právne úkony, ktoré mu predchádzali, boli v rozpore so Zákonom č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní oznamuje týmto, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával.

Listomzodňa13.5.2011,zaslanéhonavrhovateľomodporcovibolozistené,ženavrhovateľ týmtolistom
upozorňuje odporcu, že skončenie pracovného pomeru bolo v rozpore so Zákonníkom práce, konkrétne

s ustanovením § 240 ods. 8 a 9, nakoľko v zmysle týchto ustanovení môže dať zamestnávateľ členovi
odborového orgánu výpoveď alebo okamžite s ním skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim
súhlasom zamestnancov. Z predložených písomných materiálov jednoznačne vyplýva, že takýto súhlas
odborováorganizácianeudelila.Vtakomtoprípadejemožnýpostuplenvzmysle§240ods.9Zákonníka
práce, a to že ak nebol udelený súhlas pre výpoveď takéhoto zamestnanca, táto sa stáva neplatnou,

pričom platnou sa môže stať v prípade, ak sú splnené ostatné podmienky a súd v spore zistí, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pán riaditeľ ste pri daní mojej výpovede z pracovného pomeru
pochybili a skončenie pracovného pomeru je dané v rozpore so zákonom. Na základe tohto žiadam, aby
ste výpoveď zo dňa 28. 1. 2011 vzali späť a umožnili mi opätovný nástup do práce. Poukazujem na § 79

Zákonníka práce, v ktorom sa uvádza, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak
zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou ak rozhodne súd, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalejzamestnával.Nazákladetýchtoskutočnostíverím,žeprehodnotítesvojerozhodnutieavzáujme
predísť zdĺhavému súdnemu sporu s nemalým negatívnym finančným dopadom na organizáciu uvediete

daný stav do súladu so zákonom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomnom vyjadrení, došlom súdu dňa 3. 10. 2011 poukazovala
okrem iných vecí aj na to, že odporca mal aj jedno voľné pracovné miesto v čase keď bola navrhovateľovi
daná výpoveď a bolo to miesto referenta na oddelení kultúrno-komunitných aktivít, ktoré mu odporca

neponúkol ako vhodnú prácu. Zároveň poukazuje na to, že podľa zápisnice zo zasadnutia odborového
orgánu zo dňa 28. 1. 2011 hlavným bodom bola síce písomná žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry, avšak z tejto zápisnice je zjavné,
že odporca nepredložil na prerokovanie písomné vyhotovenie výpovede zamestnancovi a ani neuviedol,
ktoré konkrétne miesta sa rušia a konkrétnu organizačnú zmenu.

Z písomného vyjadrenia odporcu, doručeného súdu dňa 18. 7. 2011 súd zistil, že odporca skončil s
navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu
nadbytočnosti zamestnanca a to na základe organizačnej zmeny, ktorú prijal zamestnávateľ formou
zmeny organizačného poriadku, čím došlo k zrušeniu funkcie navrhovateľa. Odporca si nie je vedomý

porušenia ustanovenia Zákonníka práce.
Poukazuje na to, že odporca nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ je členom odborového orgánu,
pričom odborová organizácia si nesplnila svoju povinnosť a postupom podľa § 230 ods. 1 Zákonníka
práce písomne neinformovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia a nepredložila mu písomný
zoznam členov odborového orgánu tak, ako to ukladá vyššie uvedené ustanovenie. Zároveň poukazuje

aj na to, že navrhovateľ nie je členom odborového orgánu, ktorý by bol príslušný a oprávnený
spolurozhodovať so zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru, pretože prerokovanie skončenia
pracovného pomeru alebo udelenie súhlasu k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou je v právomoci
a kompetencii výboru odborovej organizácie. Podľa odporcu zároveň navrhovateľ nie je ani právoplatnezvoleným členom revíznej komisie, nakoľko podľa jeho vedomostí do revíznej komisie neboli
uskutočnené voľby. Teda neexistuje ani žiadny doklad o voľbe predsedu revíznej komisie.
Samotné skončenie pracovného pomeru výpoveďou prerokoval príslušný odborový orgán, aj keď súhlas

k skončeniu pracovného pomeru neudelil. Zákonodarca však ustanovením § 240 ods. 8 Zákonníka
práce sleduje ochranu zamestnanca, ktorý by mohol byť za svoju účasť a prácu vyplývajúcu z funkcie
v odborovom orgáne zamestnávateľom postihovaný. V tomto prípade však zamestnávateľ nemohol
mať tento motív, pretože ani len nevedel, že navrhovateľ je členom nejakého odborového orgánu a
nemá vedomosť o tom, že by revízna komisia ako odborový orgán aj svoju činnosť reálne vykonávala.

Jediným dôvodom skončenia pracovného pomeru bola organizačná zmena vyplývajúca z nedostatku
finančných prostriedkov zamestnávateľa, nadbytočnosť navrhovateľa, ktorá vychádzala z nepotrebnosti
a nevyužitia pracovnej pozície, ktorú zastával navrhovateľ, pozície, ktorá k podanému výkonu bola
neadekvátnefinančneoprotiostatnýmzamestnancomzvýhodnená.Priosobnompohovoreštatutárneho
zástupcu zamestnávateľa s navrhovateľom sa navrhovateľ jednoznačne vyjadril, že chápe zložitú
ekonomickú situáciu, aj samotné rozhodnutie zamestnávateľa, že jeho rozhodnutie akceptuje bez

výhrad. Navrhovateľ bol v čase vzniku pracovného pomeru poslancom mestského zastupiteľstva Mesta
Krupina, pričom zamestnávateľ je jeho rozpočtovou organizáciou. Keďže navrhovateľ bol v tom čase
nezamestnaný, ako poslanec mestského zastupiteľstva si zabezpečil pracovné miesto u odporcu v
pracovnej pozícii marketingový manažér. Takáto funkcia dovtedy u zamestnávateľa zriadená nebola a
bola v podstate schválená mestským zastupiteľstvom na návrh navrhovateľa z dôvodu prevzatia Múzea

A. Sládkoviča do rozpočtovej organizácie mesta. V skutočnosti jedinou pracovnou náplňou navrhovateľa
bolo zabezpečovanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie na opravu múzea ...
Pokiaľ sa členovia odborových orgánov budú účelovo brániť skončeniu pracovného pomeru
neudelením súhlasu, nebolo vy v možnostiach zamestnávateľa skončiť platne pracovný pomer s jeho
zamestnancami napriek tomu, že zachovanie pracovných pomerov nedovoľujú organizačné zmeny

vyvolané nepriaznivou ekonomickou situáciou. Pri takomto rozhodovaní v prípade organizovanosti
všetkých zamestnancov v odborových orgánoch má zamestnávateľ sťaženú možnosť ovplyvňovať chod
organizácie úspornými opatreniami. Z uvedeného dôvodu odporca trvá na tom, že s navrhovateľom
platne skončil pracovný pomer a to aj s poukazom na § 240 ods. 9, že sú tu dané dôvody, pre ktoré nie
je možné spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnancov ďalej zamestnával.

Na základe listu - Návrh úsporných opatrení odporcu, adresovaného primátorovi Mesta Krupina zo
dňa 19. 1. 2011 bolo zistené, že uvedeným listom riaditeľ odporcu reagoval na list primátora Mesta
Krupina zo dňa 14. 1. 2011, kde bol požiadaný o predloženie návrhu úsporných opatrení v rozpočtovej
organizácii, t.j. u odporcu a zároveň bol vyzvaný na zníženie stavu zamestnancov minimálne v počte

dvoch až troch. V liste sa zároveň konštatuje, že úsporné opatrenia v počte zamestnancov navrhuje
znížiť v pozícii marketingový manažér v počte jedného zamestnanca, ako ďalší bod je neobsadenie
voľného miesta po zamestnancovi na pozícii odborný referent - vedúci kina a kultúrnych aktivít v počte
jedného zamestnanca, kde pod týmto je v zátvorke uvedené „pracovné povinnosti budú presunuté na
ostatných zamestnancov.“ Zároveň sa tam uvádza, že navrhuje prehodnotenie osobných príplatkov,

ďalej zníženie energií a spotrebného materiálu na všetkých oddeleniach, zníženie využívania služieb v
oblasti mobilných komunikácií, opatrenie v oblasti nákupu výpočtová technika a iná technika. Prílohou
uvedeného listu je organizačný poriadok, pracovný poriadok a platobný poriadok.

Z listu O. Y., predsedníčky Závodného výboru odborovej organizácie u odporcu, ktorým reagovala na

list právnej zástupkyne odporcu zo dňa 30. 8. 2011 bolo zistené, že podľa nej G.. P. Q. bol členom
odborovej organizácie a podľa jej vedomostí ako predseda revíznej komisie nebol členom závodného
výboru. Teda nebol organizovaný v odborovom orgáne. Zároveň uvádza, že nemajú schválené žiadne
vnútorné predpisy, ani rokovací poriadok orgánov ich odborovej organizácie.

Súd z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, vyhotoveného dňa 19. 1. 2011 zistil, že
odporca týmto prijíma rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia
nákladov a zefektívnenia práce zamestnávateľa odporcu zrušuje pracovná pozícia marketingový
manažér,označovanýajakomanažérmarketingu,obsadenáG..P.Q.,bytomO.,O.G.XX,čímsaznižuje
počet zamestnancov organizácie o jedného zamestnanca a G.. P. Q. sa stáva nadbytočným. Ďalej sa

ruší pracovné miesto samostatný referent oddelenia kultúrno-komunitných aktivít, ktoré v súčasnosti nie
je obsadené žiadnym zamestnancom, pôvodne obsadené pánom F..V zmysle Dodatku č. 1 k organizačnému poriadku rozpočtovej organizácie Kultúrne centrum a Múzeum
Andreja Sládkoviča v Krupine bolo zistené že podľa Článku I. sa týmto Dodatkom mení organizačný
poriadok schválený dňa 29. 7. 2010 v prílohe č. 1 a to tak, že sa mení jeho organizačná štruktúra

vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov, pričom sa stav zamestnancov
znižuje o dvoch zamestnancov. Upravená príloha č. 1 zahŕňa popisnú aj grafickú schému organizačnej
štruktúry, ktorá je nasledovná s tým, že súd konštatuje, že uvedená štruktúra už neobsahuje funkciu
manažér marketingu.

Súd z výpovede svedkyne O. Y. zistil, že vzhľadom na jej vyjadrenie v liste zo dňa 30. 8. 2011 v
ktorom uviedla, že podľa nej nebol navrhovateľ členom závodného výboru a teda nebol organizovaný
v odborovom orgáne uvádza, že ona po konzultácii s pánom F., ktorý je metodikom odborového zväzu
verejnej správy v Banskej Bystrici, členovia revíznej komisie v rámci svojho postavenia nie sú aj členmi
odborového orgánu. Zároveň uviedla, že ona bola pri odovzdávaní výpovede navrhovateľovi spolu s
riaditeľom a s kolegyňou pani P., pričom navrhovateľ povedal, že on si uvedenú výpoveď neprevezme,

pretože musí zavolať svojej právničke a potom niekomu volal. Táto osoba, ktorej volal mu povedala, že
mu nemôže poradiť. Na otázku, či sa navrhovateľ ako člen revíznej komisie zúčastňoval na zasadnutí
závodného výboru uviedla, že ich závodný výbor nevykonával žiadnu činnosť a nemali ani žiadne
zasadnutiataktiežtotoistésatýkaloajrevíznejkomisie.Ajsamotnépeniazevyberalilenvtakomrozsahu
od svojich členov, aby im toto členstvo nezaniklo a teda vo výške 0,35 % z platu, ktoré posielali do

Bratislavy ako členský príspevok.
Vo veci prerokovania výpovede navrhovateľa uviedla, že táto sa prerokovávala v knižnici s tým, že sa
jej zúčastnili pani M. P. a F.. D.. Riaditeľ odporcu nebol prizvaný v rámci tohto prerokovania, avšak po
samotnomhlasovaníprišiel.Prerokovanievýpovedesakonalodňa28.1.2011,pričomtotoprerokovanie
zorganizovala ona s tým, že do obeda sa zišli v knižnici a predtým jej riaditeľ dal do ruky žiadosť

o prerokovanie výpovede navrhovateľa, zmenu organizačnej štruktúry, ako aj výpoveď navrhovateľa.
Najprv ona riaditeľovi uvedenú výpoveď vrátila z dôvodu, že ona nemá mať čo u seba cudziu výpoveď,
avšak po tom, keď išli do knižnice, jej podpredseda odborového orgánu F.. P. D. povedal, že táto výpoveď
má byť pri prerokovávaní a ona sa vrátila k riaditeľovi a zobrala všetky papiere, teda organizačnú
zmenu, žiadosť o prerokovanie a samotnú výpoveď. Toto spravila z dôvodu, že P. D. trval na tom, že

tieto doklady musia byť pri prerokovaní. Na otázku navrhovateľa, či išlo o nový organizačný poriadok,
alebo dodatok k tomuto organizačnému poriadku svedkyňa uviedla, že bol predložený dodatok. Taktiež
uviedla, že čo sa týka samotných volieb do ich odborovej organizácie, tak tu neboli žiadne voľby, oni
si funkcie len rozdelili, pričom poukázala na to, že aj založenie samotného odborového orgánu bolo
účelovélenvtomzmysle,abymalidlhšiudovolenkuo5dnívzmyslekolektívnejzmluvyatiežžezoznam

členov odborového orgánu, ani iných členov orgánu, ako aj začatie pôsobnosti odborovej organizácie
neoznamovali odporcovi.

Z výsluchu svedka F.. P. D. bolo zistené, že zápisnicu z prejednávania výpovede on doniesol právnej
zástupkyni odporcu, pričom táto povedala, že takáto zápisnica nie je dobrá a táto sa roztrhala. Po

tomto sa išlo znovu rokovať a to tým spôsobom, že na rokovanie sa zobrala žiadosť o prerokovanie
organizačných zmien a výpoveď navrhovateľa s tým, že bola tam samotná štruktúra organizácie, ako
aj zmena týchto organizačných zmien, ktoré tu mali nastať. Podľa neho uvedené rokovanie bolo asi o
15.00 hod. a keď dorokovali, mohlo byť 16.30 hod., alebo 17.00 hod., na toto si presne nespomína.
Na otázku, či k prerokovaniu ohľadom výpovede navrhovateľa došlo predtým ako bola navrhovateľovi

doručená výpoveď svedok uviedol, že bolo to predtým, ako mu bola dávaná výpoveď a pamätal si
ako hovoril kolegyniam, pani P. a Y.Á., že on už nemusí ísť za navrhovateľom do kina, ktoré bolo jeho
pracoviskom, ale že stačí, keď tam pôjdu bez neho. Nespomína si, kam presne potom išiel. Taktiež
uviedol, že si nepamätá, či on, alebo niekto iný, niekedy upozorňoval na to, že navrhovateľ je členom
odborovej organizácie, pričom riaditeľ o tom, že je členom odborovej organizácie vedel, ale že by bol

členom odborového orgánu, o tom nevedel ani riaditeľ. Na otázku právnej zástupkyne odporcu ohľadom
toho,žesútuurčitérozporyvovecihodiny,kedysaprejednávaloprerokovanievýpovedesvedokuviedol,
že „Čo sa mňa týka, ja mám len taký pocit, že to mohlo byť poobede. Nehovorím to určite. Vidí sa mi
tak, že už potom zanedlho sme išli domov. Viem, že potom tí ostatní išli tú výpoveď odovzdať.“

Z výsluchu svedkyne M. P. bolo zistené, že čo sa týka doručovania výpovede navrhovateľovi si spomína,
že túto išli odovzdať poobede ona, pán riaditeľ a pani Y.E. do kancelárie navrhovateľa, pričom tento
uviedol, že si ju neprevezme. Pamätá si ešte, že telefonoval so svojou právničkou a toto isté povedal aj
potom. Oni už neskôr odišli. K prerokovávaniu samotnej výpovede odborovým orgánom po nahliadnutído zápisnice (č.l. 7 spisu) uviedla, že na uvedené rokovanie si pamätá, pričom oni tam prerokovávali túto
výpoveď a na prerokovaní bola zúčastnená ona, pán D. a pani Y.. Po skončení rokovania išla ona, pani
Y. a pán riaditeľ odovzdať navrhovateľovi túto výpoveď. Na samotnom rokovaní čo sa týkalo dokladov,

tak mali organizačnú štruktúru, výpoveď pre pána Vaňu a tiež návrh na prerokovanie týchto dokumentov.
Na otázku, či vedela, že navrhovateľ bol predsedom revíznej komisie uviedla, že ona o tom nevie, že
bol ustanovený, pričom ani o sebe nevedela, že by ona bola tam hospodárkou.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8. 11. 2011 uviedol, že on nemal žiadne listiny v rámci jeho výpovede

okrem listu, ktorý mu bol predložený z prerokovania jeho výpovede na základnej organizácii odborového
zväzu. Zároveň na otázku, či mu výpoveď z pracovného pomeru bola odovzdávaná v jeho kancelárii za
účasti pána Y., M. P. a O. Y. uviedol, že dňa 28. 1. 2011 za ním riaditeľ ani O. Y. a M. P. neboli.

Riaditeľ odporcu na pojednávaní uviedol, že v deň doručovania, t.j. dňa 28. 1. 2011 o 13.15 hod. bol s
dvoma pracovníčkami v kancelárii navrhovateľa a odovzdával mu výpoveď. O tom, že to tak bolo, môžu

podať svedectvo aj tie pracovníčky, ktoré tam s ním boli. Tiež mu bol dávaný aj záznam z prerokovania
odborovou organizáciou.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaniach uvádzala, že podľa nich samotné prerokovanie
výpovede v rámci Zákonníka práce, ktoré sa malo prerokovať s odborovým orgánom pôsobiacim

na pracovisku, nebolo v súlade so zákonom, nakoľko nebola dodržaná tá skutočnosť, že na tomto
prerokovávaní nemali účastníci danú výpoveď, ktorá sa mala navrhovateľa týkať. Taktiež poukázala na
to, že odporca v čase, keď dal navrhovateľovi výpoveď, mal jedno voľné pracovné miesto a teda ho
mohol na toto miesto zaradiť. Na podporu tohto tvrdenia predkladá listinný dôkaz, ktorý je adresovaný
primátorovi Mesta Krupina. Za účelom preverenia, či účastníci mali podklady v rámci prerokovávania

výpovede navrhovateľa, navrhla vypočuť F.. P. D.. Okrem iných skutočností uviedla, že podľa nej
nebola výpoveď doručená riadne navrhovateľovi zo strany odporcu do vlastných rúk, pretože síce sa
uprednostňujeosobnédoručovanienapracovisku,avšakaktoniejemožné,možnodoručiťpísomnosťaj
poštou.Podľanejvykonanýmdokazovanímsapreukázalo,žeodporcanavrhovateľovipísomnúvýpoveď
28. 1. 2011 neodovzdal a navrhovateľ popiera, že by sa mu ju niekto aj pokúšal osobne odovzdať. Podľa

nej je síce pravda, že riaditeľ Y. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s pani Y. a pani P. išli do kancelárie
aby odovzdali navrhovateľovi záznam z prerokovania, pričom uviedli aj to, že on si ju zobral, prečítal
a vrátil ju bez podpísania, avšak svedkyňa Y. uviedla, že bola prítomná, keď riaditeľ navrhovateľovi
iba oznámil, že mu prišiel doručiť výpoveď. Na to sa mal navrhovateľ vyjadriť, že ju neprevezme.
Teda svedkyňa jednoznačne nevypovedala, že by si navrhovateľ výpoveď prečítal. Podľa navrhovateľa

je samotné odovzdávanie výpovede nepresvedčivé a nehodnoverné. Zároveň poukazovala na to, že
Zákonník práce síce hovorí, že ak nie je možné osobné doručenie dokumentov o skončení pracovného
pomeru, tak potom je podľa jej názoru zamestnávateľ povinný využiť všetky možné prostriedky na
doručenie písomného vyhotovenia. Teda mal odporca využiť aj doručovanie prostredníctvom pošty.
Poukázala na to, že podľa jej názoru nebola uvedená výpoveď ani riadne prerokovaná v zmysle § 74

Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov. Podľa nej sa uvedené výpovede značne rozchádzajú.
Podľa nej nebola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce,
o čom predložili aj listinný dôkaz, ktorým riaditeľ odporcu adresoval primátorovi Krupina G.. H. Q.
list, v ktorom navrhuje riešenie, teda organizačné zmeny s tým teda, že jedno miesto je tam voľné a
navrhuje ho neobsadiť a ide o miesto samostatného referenta na oddelení kultúrno-komunitných aktivít.

Tento list teda dáva jednoznačne za pravdu, že v čase výpovede bolo jedno miesto voľné, ktoré boli
povinní ponúknuť navrhovateľovi. Samotné správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi považuje za
šikanóznypostupvrozporesdobrýmimravmi.Nazákladetýchtoskutočnostížiadajú,abysúdichnávrhu
vyhovel.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu zistil, že oni žiadajú tento návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa nich bol pracovný pomer skončený platne a poukazujú v tejto súvislosti aj na
samotné vykonané dokazovanie, ktoré potvrdilo, že zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru s
navrhovateľom postupoval v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Bolo rozhodnuté o organizačnej
zmene, ktorú vykonal zmenou organizačného poriadku a to Dodatkom k organizačnému poriadku, v

dôsledku ktorého sa navrhovateľ stal u odporcu nadbytočným. Organizačná zmena bola prerokovaná
s príslušnou odborovou organizáciou a to aj napriek tomu, že v zmysle § 237 ods. 2 písm. d)
zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov organizačné zmeny, za ktoré sa považuje:
obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie,zmena právnej formy zamestnávateľa. V danom prípade sa ani o takúto organizačnú zmenu nejednalo,
pričom však zamestnávateľ z opatrnosti takéto prerokovanie inicioval. Taktiež došlo k prerokovaniu
výpovede navrhovateľa v rámci závodného odborového orgánu, pričom k dispozícii v oboch prípadoch

bola zároveň daná výpoveď vyhotovená v listinnej podobe, ako aj Dodatok k organizačnému poriadku,
ktorýmsavykonalaprijatáorganizačnázmena.Svedkoviapotvrdili,žezamestnávateľnáslednevýpoveď
zamestnancovi aj doručil priamo na pracovisku za účasti dvoch svedkov, pričom navrhovateľ ju odmietol
prevziať. Nijakým spôsobom navrhovateľ nespochybnil a nevyvrátil tvrdenie odporcu, že odborová
organizácia si nesplnila svoju povinnosť a zamestnávateľovi písomne neoznámila začatie svojho

pôsobenia u zamestnávateľa a ani nezaslala žiadny zoznam členov organizovaných v odborovom
orgáne. Práve naopak, zo strany členov odborového orgánu, ako aj ďalších svedkov bolo potvrdené,
že ani oni sami nevedeli o tom, že navrhovateľ je predsedom revíznej komisie. Nevedeli, že bol
volený nejaký predseda revíznej komisie a k tomuto neboli priložené ani žiadne listinné dôkazy.
Máme za to, že ustanovenie § 240 ods. 8 Zákonníka práce sa na navrhovateľa ako predsedu
revíznej komisie nevzťahuje, nakoľko sa nejedná o člena závodného výboru, v ktorom zmysle sa

vyjadrila aj sama predsedníčka odborovej organizácie a to aj z toho dôvodu, že samotná organizácia
nepredložila zoznam členov odborového orgánu zamestnávateľovi a preto zamestnávateľ nemohol ani
konať podľa ustanovenia § 240 Zákonníka práce. Zároveň poukazuje aj na § 240 ods. 9 Zákonníka
práce, že ak sú splnené ostatné podmienky, nemožno od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľa, že navrhovateľovi nebola doručovaná

výpoveď je nepravdivé, pretože navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 28. 1. 2011, ktorý doručoval
zamestnávateľovi, trval na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Toto teda vyvracia tvrdenie
navrhovateľa. Samotné prerokovanie výpovede bolo v súlade s platnou judikatúrou, na ktorú sa právna
zástupkyňa navrhovateľa odvoláva, pretože k prerokovaniu bola k dispozícii výpoveď v listinne podobe.
Túto skutočnosť potvrdili jednoznačne dve svedkyne a tretí svedok pán D. túto skutočnosť nevyvrátil.

Povedal, že sa nepamätá. Na základe uvedených skutočností žiadajú, aby súd tento návrh zamietol.

Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,
farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických

vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť

sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.Podľa § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného
predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho
pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.

Podľa § 240 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť

zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže
použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku
8, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu

neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené
a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a

preto tento zamietol. Predovšetkým súd musí poukázať na to, že medzi účastníkmi vznikol pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako pracovníkom a odporcom
ako zamestnávateľom. Taktiež bolo preukázané, že pracovníci odporcu si na základe zápisnice 1/2010
založili a rozhodli sa stať členmi odborového zväzu Slovenského odborového zväzu verejnej správy,
pričom ich registrácia bola potvrdená Registračným listom Slovenského odborového zväzu verejnej

správy zo dňa 26. 2. 2010. Dátum registrácie nastal od 1. 3. 2010, kde v Registračnom liste sa uvádza,
že členom revíznej komisie je G.. P. Q.. Členmi závodného výboru sú predseda O. Y., podpredseda
P. D., tajomníčka D. X. a hospodárka M. P.. Zároveň však mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že
uvedená odborová organizácia, ktorá bola založená pracovníkmi odporcu, bola viac-menej založená
nie za účelom vykonávania základných úloh odborového zväzu, avšak zo zištných dôvodov a to tak,

ako aj potvrdili členovia a svedkovia vo svojich výpovediach, že ju založili len z dôvodu, aby mali
viac dovolenky. To znamená, že praktická činnosť tohto odborového zväzu na pracovisku odporcu
nemala žiadny význam vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Súd na toto poukazuje z toho dôvodu,
že predovšetkým navrhovateľ uvádza tú skutočnosť, že v zmysle § 240 ods. 8 a 9 Zákonníka práce,
on by z tohto dôvodu, že bol členom revíznej komisie, čo však neznamená, že bol zároveň aj členom

orgánu, ktorý požíva túto ochranu, nemal dostať výpoveď, keďže základná organizácia nesúhlasila so
skončením jeho pracovného pomeru.Súd sa predovšetkým zameral na tie otázky v rámci súdneho konania, ktoré navrhovateľ namietal a to,
že jeho výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.
Prvou spornou skutočnosťou bolo doručovanie výpovede odporcom navrhovateľovi s tým, že právna

zástupkyňa tvrdila po celý čas, že táto výpoveď navrhovateľovi nebola riadne doručená v súlade s §
38 Zákonníka práce, s čím súd nemôže súhlasiť z toho dôvodu, že samotné poukazovanie právnej
zástupkyne je rozporné s konaním a vyjadrovaním sa aj samotného navrhovateľa, v ktorom si sám
navrhovateľ rozporujeatovtom,ženapojednávaníkonanomdňa8.11.2011uvádza,žedňa28.1.2011
za ním riaditeľ ani svedkovia, t.j. M. P. a O. Y. neboli. Toto jeho tvrdenie je v rozpore aj s jeho samotným

tvrdením, čo sa týka doručovania výpovede a to hneď v rámci podania svojho návrhu, kde na strane
2 pod bodom 2 uvádza, že dňa 28. 1. 2011 mu odporca na pracovisku doručil výpoveď z pracovného
pomeru a taktiež toto jeho tvrdenie si vzájomne odporuje aj v listoch adresovaných odporcovi zo dňa
28. 1. 2011 a 30. 1. 2011 , kde opätovne doslovne uvádza, že dňa 28. 1. 2011 mu ako zamestnancovi
odporcu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. Teda súd uvedené tvrdenie navrhovateľa, že mu
výpoveď nebola doručená, považuje len za zavádzajúce a ničím nepodložené. Doručovanie uvedenej

výpovede zároveň potvrdili aj svedkovia a to jednak riaditeľ odporcu U. Y. a taktiež O. Y.Š. a M. P., ktoré
boli pri odovzdávaní tejto výpovede v kancelárii navrhovateľa. V tejto časti je celkové vyjadrovanie sa
navrhovateľa nedôveryhodné.

Čo sa týka prerokovávania samotnej organizačnej zmeny, ďalej prerokovávania skončenia pracovného

pomeru navrhovateľa závodnou organizáciou na pracovisku odporcu súd má za to, že boli dodržané
všetky zákonom predpísané podmienky a teda uvedené prerokovanie bolo v súlade so zákonom.
Nepodarilo sa preukázať navrhovateľovi, že v rámci prerokovania, ktoré sa konalo dňa 28. 1. 2011, z
čoho bola spísaná aj zápisnica, že účastníci na zasadnutí tohto závodného výboru, kde boli prítomní
O. Y. ako predseda, F.. P. D. ako podpredseda a M. P. ako hospodárka, nemali k dispozícii všetky

potrebné materiály a to počnúc zmenou organizačnej štruktúry, ktorá bola prijatá dňa 19. 1. 2011,
ďalej že by nemali výpoveď, ktorá bola dávaná navrhovateľovi a teda na základe tohto aj uvedené
prerokovanie skončenia pracovného pomeru navrhovateľa by nebolo v súlade so Zákonníkom práce. Tie
skutočnosti,ženebolitietomateriálydanévrámciprerokovania,naktorésaodvolávaprávnazástupkyňa
navrhovateľa, ako aj z časti navrhovateľ, boli vyvrátené svedeckými výpoveďami O. Y., M. P., ako aj F..

P. D.Y. s tým, že v celkovom kontexte bolo zistené, že na uvedenom zasadnutí mali k dispozícii všetky
materiály, ktoré vyžaduje zákon. To, že jednotlivé výpovede, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa
navrhovateľa boli v niečom odlišné, avšak v celkovom kontexte súd poukazuje na to, že podľa nich bolo
potvrdené, že uvedené materiály boli k dispozícii súd pripisuje tomu, že od prerokovania, ktoré sa konalo
dňa 28. 1. 2010 až do výpovede svedkov na pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2011 ubehlo viac ako

22 mesiacov a teda s takýmto časovým odstupom určite nie je možné, aby si každý pamätal úplne do
detailu všetky podrobnosti čo sa týka prerokovania predmetnej veci.
Uvedené tvrdenie navrhovateľa, že odporca na prerokovaní nemal všetky materiály, najmä čo sa týkalo
výpovede danej navrhovateľovi, súd poukazuje na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
a túto skutočnosť ničím nepreukázal. Práve až naopak bolo preukázané, že všetky materiály, ktoré

sa na uvedenom zasadnutí odborovej organizácie prerokovávali, mali osoby zúčastnené na tomto
prerokovávaní k dispozícii. Nie je ani jasné a nebolo ničím zdôvodnené, že z kadiaľ mohol samotný
navrhovateľ vedieť o tom, či tieto materiály tam boli alebo nie, keď sa na samotnom prerokovávaní ani
nezúčastnil. Takže zrejme išlo len o účelové tvrdenie ničím nepodložené. Taktiež mal súd preukázané,
že aj rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene bolo prijaté v súlade so zákonom, čo potvrdil

listinný dôkaz zo dňa 19. 1. 2011 pod názvom „Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene
prijatej v súlade s ustanovením § 623 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ s tým, že k uvedenému bola
doložená aj organizačná štruktúra, ako aj Dodatok k organizačnému poriadku, z ktorého vyplýva, že
uvedenou zmenou organizačnej štruktúry dochádza k zániku funkcie marketingového manažéra.

Ďalším sporným bodom, pre ktorý navrhovateľ poukazoval na to, že výpoveď je neplatná bola tá
skutočnosť, že zo strany odporcu nebola splnená ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 písm. a)
Zákonníka práce a to, že navrhovateľovi nebolo ponúknuté voľné miesto z dôvodu, že odporca takéto
voľné miesto mal. Poukazovanie právnej zástupkyne navrhovateľa, že súd nepripustil odpovede na
otázky, či zamestnávateľ mal voľné miesto, súd poukazuje na to, že nepripustenie týchto otázok bolo z

toho dôvodu, že odporca od podania výpovede navrhovateľovi neprijal žiadneho nového pracovníka a
teda nemal žiadne pracovné miesto. Tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa, že bolo voľné pracovné
miesto vychádzalo z listinného dôkazu uvedeného na č.l. spisu 55, kde ona opakovane poukazovala
na to, že sa uvádza pod bodom úplne naspodku tohto listu neobsadenie voľného pracovného miestapo zamestnancovi na pozícii odborný referent - vedúci kina a kultúrnych aktivít v počte zamestnancov
1. Súd uvedené tvrdenie považuje za absolútne právne irelevantné a zavádzajúce z toho dôvodu, že
právna zástupkyňa si zrejme nevšimla, že nad uvedenými miestami, o ktoré sa navrhuje znížiť počet

zamestnaneckýchpozícií,jeuvedenýnávrhzníženiapočtuzamestnancovatedanienávrhnavytvorenie
nového pracovného miesta, pričom je za samotnou vetou neobsadenia voľného pracovného miesta v
zátvorke uvedené, že pracovné povinnosti, budú presunuté na ostatných zamestnancov. Teda vyloženie
si významu tejto vety právnou zástupkyňou navrhovateľa je absolútne neakceptovateľné a nelogické v
tom, že by toto znamenalo vytvorenie nového miesta, ale naopak, ide o zrušenie voľného miesta, ktoré

malo byť predtým vytvorené a pracovné povinnosti z tohto miesta, ktoré mali byť vytvorené ale nikdy
neboli žiadnym pracovníkom, ktorého by ako nového odporca prijal obsadené, sa malo presunúť na
iných pracovníkov. Preto súd uvedenú námietku opätovne považuje za bezpredmetnú.

Podľa súdu na základe vyššie uvedených skutočností zo strany odporcu boli pri výpovedi, ktorá bola
daná navrhovateľovi, dodržané všetky zákonné ustanovenia a uvedená výpoveď bola v celom rozsahu

platná, pričom nebolo v možnostiach odporcu, aby navrhovateľa naďalej zamestnával (§ 240 ods. 9
Zákonníka práce), a nie je to ani možné spravodlivo požadovať. Skutočnosť, že nie je v možnostiach
odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, súd odôvodňuje aj tým, že
samotný odporca má približne len 10 zamestnancov, pričom ochrana všetkých členov odborového
orgánu, ktorí by mali požívať túto ochranu, by boli prakticky štyria, resp. piati, čo znamená približne

polovica zamestnancov. Iná situácia by bola, keby napríklad zamestnávateľ mal nejaké voľné pracovné
miesto, ktoré by obsadil iným pracovníkom, ako pracovníkom ktorý by požíval ochranu v zmysle § 240
ods. 8 Zákonníka práce. Opätovne je teda potrebné poukázať na to, že nie je možné zo strany súdu
ignorovať zmysel a účel ustanovení Zákonníka práce o ochrane člena odborového orgánu v tom zmysle,
že by tento člen odborového orgánu mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku, resp. kedy by

sám uznal za vhodné, isté miesto u zamestnávateľa.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).