Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:4115213380.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, dieťa rodičov: A. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, K., zastúpená Mgr. Nicolette
Pollákovou, advokátkou, Fraňa Kráľa 1866/3, Šaľa, a N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. XXX,
zastúpený JUDr. Beátou Polyákovou, advokátkou, Štefánikova 7, Nitra, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností voči maloletému, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 26. októbra 2016, č.k. 16P/114/2015-144, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky bežného výživného
a náhrady trov konania p o t v r d z u j e, v napadnutej časti zročného výživného m e n í tak, že
nedoplatok za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 vo výške 1.550 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v
mesačných splátkach po 43 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a v napadnutej
časti úpravy styku rozsudok m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu
a každú párnu nedeľu v roku vždy od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na

styk pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a otec je povinný v určenom
čase maloletého matke na rovnakom mieste vrátiť.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním maloletého N. C. zveril do osobnej
starostlivosti matky, otcovi určil platiť výživné na maloletého N. v sume 100 eur od 1.5.2015. Zároveň
určil zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 26.10.2016 vo výške 600 eur, ktoré povolil otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty

výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým, tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý párny
kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00
hod., s tým, že počas prvých 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný v prítomnosti
matky, ktorá je povinná maloletého na styk pripraviť, v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi
odovzdať a otec je povinný v určenom čase maloletého matke na rovnakom mieste vrátiť. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti v období po narodení maloletého až do

3.3.2015, kedy matka pre nezhody s rodičmi otca maloletého zo spoločnej domácnosti aj s maloletým
odišla. Predbežným opatrením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.8.2015 bol maloletý ponechaný
v osobnej starostlivosti matky. Matka spolu s maloletým v súčasnosti býva v obci K. v jednoizbovom
byte s kuchyňou s príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve obce, byt je podľa správy opatrovníkaprispôsobený potrebám dieťaťa, matka tu má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej
výchovy maloletého. Základné mesačné výdavky na dieťa matka vyčíslila na sumu 297,80 eur. Maloletý
v čase rozhodovania súdu bol plienkovaný a mal problémy s mliečnymi výrobkami. Matka mu poskytuje

celodennú starostlivosť, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 226 eur. Otec bol v čase podania
návrhu dobrovoľne nezamestnaný, od 5.10.2015 je zamestnaný ako pomocný pracovník v spoločnosti
D. N., s.r.o., kde od októbra 2015 do apríla 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 320 eur. V
súvislosti s dopravnou nehodou mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov,
čo uviedol ako dôvod, prečo si iné zamestnanie nehľadá, keďže všade, kde sa informoval vyžadujú

vodičský preukaz. Styk otca s maloletým bol realizovaný od vydania predbežného opatrenia Krajským
súdom v Trnave, v súdom stanovenom rozsahu a to každú sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., za
prítomnosti matky. Realizovaný bol prevažne v domácnosti otca vždy v prítomnosti matky, niekoľkokrát
bol realizovaný vo vonkajšom prostredí. Pri styku boli prítomní aj rodinní príslušníci otca, jeho sestra.
Otec žiadal styk upraviť na každý druhý víkend od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., alternatívne
každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.

bez prítomnosti matky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24, § 25, § 28 ods.
1, § 62, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého od 3.3.2015 nežijú v spoločnej domácnosti,
z ktorej sa odsťahovala matka spolu s dieťaťom. Osobnú celodennú starostlivosť o dieťa od odchodu
zo spoločnej domácnosti zabezpečuje v plnom rozsahu matka maloletého, ktorá s dieťaťom býva v

jednoizbovom byte. Otec maloletého voči osobnej starostlivosti matky nevzniesol žiadne námietky, preto
súd dieťa zveril do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo ho zastupovať a spravovať
jeho majetok. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb
dieťaťa, ako aj z možnosti a schopnosti rodičov. Maloleté dieťa je zdravé, nachádza sa v celodennej
starostlivosti matky. Mesačné výdavky na dieťa vyčíslené matkou na takmer 300 eur súd považoval pri

určitých položkách za nadhodnotené, matka žije s maloletým v spoločnej domácnosti sama, v dôsledku
čoho na nej leží povinnosť v plnom rozsahu pokrývať výdavky spojené s bývaním a chodom domácnosti.
Možnosti a schopnosti matky zabezpečiť si vyšší príjem zo zamestnania sú v súčasnosti obmedzené,
keďže vzhľadom na vek dieťaťa mu poskytuje celodennú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu je nutné,
aby sa na výžive dieťaťa vo väčšej miere podieľal práve otec, ktorý na rozdiel od matky žije v domácnosti

svojich rodičov spolu so sestrou, pričom jeho príspevok na chod domácnosti je 70 eur. V tomto smere
sú teda náklady otca na vedenie domácnosti výrazne nižšie, čo mu umožňuje podieľať sa na výžive
maloletého sumou 100 eur mesačne bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jeho existenčných
potrieb. Otec prispieval matke dobrovoľne na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne v období, keď
bol dobrovoľne nezamestnaný, takou istou sumou prispel však aj za mesiac november 2015, keď už

bol zamestnaný. Zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 26.10.2016 vo výške 600 eur súd povolil
otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur. Medzi rodičmi dieťaťa nebolo možné dosiahnuť dohodu
o úprave styku. Súdu bolo v konaní preukázané, že od nariadenia predbežného opatrenia sa styk
otca s maloletým pravidelne realizuje. Maloletý domácnosť otca pozná, ich vzťah sa zlepšil, maloletý
sa na stretnutia s otcom teší. Obdobie, ktoré uplynulo od nariadenia predbežného opatrenia bolo

dostatočným adaptačným obdobím, počas ktorého otec styk riadne realizoval, oboznámil sa s potrebami
maloletého, ktoré mu vznikajú počas dňa. Súd tak dospel k záveru, že po uplynutí adaptačného obdobia
sú vytvorené predpoklady pre rozšírenú úpravu rozsahu ako je uvedená vo výroku rozsudku. Takáto
úprava realizovaná každý párny kalendárny deň počas víkendových dní v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. zodpovedá aj dennému režimu dieťaťa. Vzhľadom na vek

dieťaťa súd nepovažoval za vhodné upraviť styk spolu s prespávaním v domácnosti otca. Maloletý je
dvojročné dieťa, ktoré je zvyknuté zaspávať a zobúdzať sa v prítomnosti matky. Realizácia širšieho
styku počas prvých 6 mesiacov v prítomnosti matky dieťaťa zároveň poskytne dieťaťu potrebný čas na
navyknutie si na zmenu režimu v inom prostredí, avšak ešte stále za prítomnosti matky, ktorá je preňho
istotou.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie obaja rodičia.
Otec maloletého uviedol vo svojom odvolaní, že matka pravdepodobne netrpí núdzou o finančné
prostriedky, keď si môže dovoliť taký vysoký životný štandard, že mesačne len na dieťa a bývanie
vynaloží sumu 548 eur, pričom je potrebné zobrať do úvahy, že aj na seba mesačne vynakladá nejaké

prostriedky. Do zamestnania matka nemá záujem nastúpiť. Netrpí žiadnou finančnou núdzou a je v jej
možnostiach dieťaťu poskytovať výživu na takejto úrovni počas trvania celej rodičovskej dovolenky. On
sa môže na výžive dieťaťa podieľať len podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vzhľadom na to, že bol obmedzený v pracovných možnostiach tým, že nemôže viesť motorové vozidlá zdôvodu, že má uložený zákaz pre účasť na dopravnej nehode, ktorá nebola spôsobená jeho zavinením,
ale pričinením iného opitého vodiča, nemožno pripisovať na jeho ujmu, že dosiahne mesačne príjem len
vo výške 315 eur. Jeho snahu o zamestnanie sa a zarábanie peňazí je práveže potrebné posudzovať

pozitívne, keďže po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti pristúpil zodpovedne k svojej
úlohe otca, začal zarábať a dobrovoľne prispievať na výživu svojho dieťaťa. Súd nesprávne upravil
zročné výživné, keď otec v čase od 1.5.2016 do 5.10.2015 nebol zamestnaný, nepoberal žiadne
príspevky od štátu, počas celého konania dobrovoľne prispieval na výživu dieťaťa finančne ako aj
hmotne zaobstarávaním oblečenia, stravy, hygienických potrieb, hračiek. Aby bol schopný zabezpečiť

tieto výdavky požičiaval si peniaze od svojich rodičov. Súd mal upravovať len bežnú vyživovaciu
povinnosť počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu bez potreby úpravy zročného výživného. Navrhol
preto v časti bežného výživného zmeniť napadnutý rozsudok a určiť mu výživné v sume 70 eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Pokiaľ sa týka úpravy styku, tak počas celého konania prejavoval
túžobnú snahu potom, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o výchovu o dieťa v čo najširšom
možnom rozsahu. Od okamihu odsťahovania sa matky s dieťaťom domáhal sa u matky stretávania

sa s maloletým. Napriek tomu, že jeho spôsobilosť riadne zabezpečovať starostlivosť o dieťa nebola
nijakým spôsobom spochybnená, matka vždy trvala na tom, aby bola prítomná pri stretnutí otca s
dieťaťom. Otec to počas celého konania plne rešpektoval. Matka však zneužívala svoje oprávnenie byť
prítomná pri stretnutí otca s dieťaťom. Keďže od nariadenia predbežného opatrenia uplynula doba 15
mesiacov, počas ktorých sa pravidelne prehlboval a utužoval kontakt otca s maloletým, dieťa je staršie,

samostatnejšie, má k otcovi vybudované pozitívne citové väzby, prostredie v jeho domácnosti mu je
dobre známe, cíti sa v ňom dobre, teší sa nielen na otca ale aj na ostatných príbuzných. Má za to, že
ďalšia prítomnosť matky pri realizácii stretávania sa s maloletým nie je potrebná, výrazne narúša otcovo
právo plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa. Súd uvedeným zásahom fakticky
uprel otcovi výkon jeho rodičovských práv, keď bez toho, aby to dieťa vyžadovalo, upravil stretávanie za

prítomnosti matky. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od piatka do 15.00 hod. do nedele
18.00 hod. alternatívne zmeniť rozhodnutie tak, že je oprávnený stretávať sa každý nepárny týždeň v
sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.

3. Matka maloletého v odvolaní proti rozsudku uviedla, že styk otca s maloletým prebieha takým
spôsobom, že sa mu venujú všetci rodinní príslušníci, len nie otec. Matka otcovi niekoľkokrát v priebehu
konania vytýkala nedostatky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Otec nikdy neprebalil maloletého,
čo opakovane potvrdil na pojednávaniach, nikdy ho nekúpal, neuspával, hoci matka mu nikdy nebránila
na účasti pri uvedených aktivitách spojených so starostlivosťou o maloletého ale naopak, dávala mu

priestor, aby sa na nich podieľal, avšak otec nikdy túto možnosť nevyužil. Vôbec nepozná denný
režim maloletého, počas styku sa mu nevenuje, neprisadne si k nemu, nehrá sa s ním. S týmito
tvrdeniami matky, ktorá je pri styku otca s dieťaťom prítomná sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevysporiadal. S rozsahom styku tak, ako ho určil súd, nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme dieťaťa, aby
bolo odlúčené od matky zo dňa na deň na 8 hodín a to dva víkendové dni po sebe. Pokiaľ sa týka

bežného výživného, otec bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Nebol evidovaný na úrade práce, čo
sám aj potvrdil. Napriek tomu bol schopný matke posielať výživné v rozpätí od 50 do 150 eur. S cieľom
platiť čo najnižšie výživné sa počas súdneho konania účelovo zamestnal ako pomocný pracovník, nie
je správne, aby súd vychádzal pri určení priemerného mesačného príjmu otca len z vydokladovaného
príjmu. Z výpovede otca tiež vyplynulo, že inú prácu si nehľadá, nakoľko všade, kde sa informoval, chcú

vodičský preukaz. Súd sa uspokojil s týmto tvrdením. Vôbec neskúmal životnú úroveň otca dieťaťa,
ktorý býva v kompletne zariadenom dvojpodlažnom dome so svojimi rodičmi a sestrou, prezentujúceho
sa určitým životným štandardom v podobe značkového oblečenia, schopnosti bez problémov zaobstarať
výbavičku pre dieťa, kompletného zariadenia izby novým nábytkom, poskytnutia väčšieho motorového
vozidla pre matku maloletého v čase vzájomného spolužitia, neustále otcom prezentovaných nákupov

pre dieťa, mesačného výdavku za mobilný telefón 50 eur a podobne. Pri určení bežného výživného
navrhla sumu 200 eur, nakoľko má za to, že je v možnostiach a schopnostiach a majetkových pomeroch
otca prispievať na výživu v uvedenej výške aj s poukazom na jeho životnú úroveň. V časti úpravy styku
navrhla túto úpravu zmeniť tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny
týždeňvrokuvsobotuod14.00hod.do18.00hod.avnedeľuod14.00hod.do18.00hod.zaprítomnosti

matky.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že súd vykonal v predmetnej veci rozsiahle
dokazovanie. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj na možnosti, schopnostirodičov je rozhodnutie súdu v časti určenia výživného v záujme dieťaťa. Stotožňuje sa tiež s názorom
súdu, že úprava styku s prespávaním v domácnosti otca nie je vzhľadom na vek dieťaťa vhodná,
realizácia širšieho styku počas prvých 6 mesiacov za prítomnosti matky zároveň dieťaťu poskytne

potrebný čas na navyknutie si na zmenu režimu. Preto doporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Obaja rodičia navzájom podali písomné vyjadrenia k svojim odvolaniam, v ktorých zotrvali na
skutočnostiach tvrdených v konaní a v odvolaniach.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby-matkaaotecdieťaťa(§359a§362ods.1CSPa§7ods.1CMP)protirozhodnutiu,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania
nariadil v zmysle § 385 ods. 1 v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili rodičia
maloletého. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov, predloženými listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia bežného výživného je vecne správny

a v časti úpravy styku otca s maloletým nie je správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/114/2015 je úprava
rodičovských práv a povinností k maloletému N. C., nar. XX.XX.XXXX, na základe návrhu otca zo dňa
29.4.2015.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v časti určenia bežného výživného, zročného výživného, úpravy styku otca s maloletým
potom, čo bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletého N. žili v spoločnej domácnosti v
období po narodení dieťaťa až do 3.3.2015, kedy matka pre nezhody s rodičmi otca maloletého zo
spoločnejdomácnostispolusmaloletýmodišla. Otecmaloletéhonávrhomzodňa29.4.2015sadomáhal
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. V rámci tohto konania uznesením zo dňa 26.
mája 2015, č.k. 16P/114/2015-9, bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré bolo Krajským súdom v

Trnave uznesením zo dňa 12.8.2015, č.k. 10CoP/22/2015-36, zmenené tak, že sa nariadilo predbežné
opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania bol maloletý ponechaný v starostlivosti matky a
upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každú sobotu od 15.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Matka spolu s maloletým býva v obci K. v jednoizbovom byte,
ktorýjevovlastníctveobce.Inúvyživovaciupovinnosťnemá.Matkeskončilamaterskádovolenka,matka

sa nezamestnala, poberá opatrovateľský príspevok na svoju starú matku, o ktorú sa stará, nakoľko nie
je nikto z rodiny, kto by sa mohol o ňu postarať. Ako dlho sa bude o starú matku starať nevie, inú
prácu si preto ani nehľadá, syna nedala do škôlky, pretože keď je teraz doma, tak sa oňho stará sama.
Opatrovateľský príspevok poberá vo výške 155 eur, iný príjem nemá. Maloletého denný režim je taký,
že ráno spí približne do 09.00 hod., potom sa zobudí, naraňajkujú sa, pohrajú sa, potom sa maloletý

naobeduje, po obede ide spať okolo 14.00 hod., kedy spí približne hodinu. Stane sa však, že ide spať
aj skôr, záleží to od toho, kedy sa ráno zobudí. Potom po obede sa zase pohrajú, majú nejaký program
a okolo 18.00 hod. prichádzajú domov, kde ho začne chystať na nočný spánok. Otec maloletého žije
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome spolu so svojou sestrou. Podľa jeho
vyjadrenia na chod domácnosti rodičom prispieva sumou 70 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť

nemá, je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 320 eur. Je vyučený kuchár - čašník, s
maloletým sa stretáva pravidelne v súlade s nariadeným predbežným opatrením. Otec na odvolacom
pojednávaní k realizácii styku uviedol, že autom príde po maloletého, spolu s matkou ich odvezie do
svojej domácnosti kde maloletému pripravuje stravu, hrá sa s ním, venuje sa mu, avšak čistého času
s dieťaťom trávi len hodinu a pol. Matka je počas tohto styku prítomná, stále ho upomína a pripomína

mu, čo má robiť. On však žiadne pripomínania od matky nepotrebuje, o syna sa vie riadne postarať.
Naopak,mázato,žematkamaloletéhosprávnymspôsobomnemotivuje,nesnažísa,abysitentovytvoril
vzťah s otcom, synovi hovorí, aby ho oslovoval ujo. Maloletý vo veku troch rokov však už vie rozoznať
osoby, takže matka týmto svojím správaním syna nepovzbudzuje v budovaní prirodzeného vzťahu otca
so synom. Matka k realizácii styku uviedla, že stáva sa, keď maloletý už len zbadá auto otca, tak začne

plakať, nechce do auta nastúpiť, niekedy jej trvá aj takmer pol hodinu než ho presvedčí, aby do auta
nastúpil, ak nastúpi, tak stále opakuje: aj mami, aj mami. Nevie mu vysvetliť, keďže je to ešte malé
trojročné dieťa, že otec je jeho otec a nie ujo. Preňho je každý chlap ujo, a každá žena teta alebo babka.
Takisto mu nevie vysvetliť, že každý človek má svojho otca. Maloletý doposiaľ nikdy nespal mimo domu,a to ani v domácnosti jej rodičov, u ktorých trávi veľa času, takmer každý deň. Teraz s ním bola aj v
nemocnici, jeho prespávanie tam bolo tiež hrozné a traumatizujúce. Otec tvrdil, že okrem sumy 50 eur,
ktorú pravidelne mesačne synovi uhrádza, každý týždeň robí preňho nákup potravín, či už je to ovocie,

zelenina, aj iné potraviny. Okrem toho nakupuje aj iné veci ako oblečenie, s čím mu finančne pomáhajú
rodičia. Matka na pojednávaní k týmto tvrdeniam uviedla, že je pravda, že otec kupuje maloletému veci,
avšak nie je to tak, že by týmito nákupmi zabezpečil stravu pre maloletého na celý týždeň. Kúpi mu tak
dva jogurty, dva párky, možno nejaké ovocie a kopec sladkostí. Takisto nakupuje oblečenie, avšak nie
vždy sa s ňou poradí, tak napr. sa stalo, že kúpil synovi zimnú bundu, ktorú bude možno nosiť keď bude

chodiť do školy. Nikdy však napr. nekúpil dieťaťu hygienické potreby. Malý je v súčasnosti plienkovaný už
len v noci, nakoľko mal zdravotné žalúdočné problémy, mával hnačky, od tej doby na noc máva opätovne
plienky. Nepodarilo sa jej ho od nich v noci odnaučiť. Keď sú u otca počas styku s maloletým sa väčšinou
hrávajú starí rodičia, otec minimálne. Keď chce ísť maloletý na záchod, nikdy sa nevypýta od nikoho
iného, len od nej. Pozná starých rodičov aj sestru otca, vzťah s otcom však podľa nej nie je ešte na takej
úrovni, aby mohol maloletý tráviť s otcom čas tak, ako to navrhuje otec.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenierozsudkuavecisprávneprávneposúdil.Pokiaľsatýkavýškybežnéhovýživného,tuodvolací
súd mal za to, že súd prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného sumou 100 eur mesačne,

takéto výživné považoval odvolací súd za primerané schopnostiam a možnostiam povinného rodiča -
otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Odvolací súd mal za to, že matka má v súčasnosti
ešte nižší príjem ako mala v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie a to z objektívnych dôvodov. Stále
poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, je naďalej
v celodennej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka otca, tento je mladý, v produktívnom veku, zdravý,

nemá nikoho v osobnej starostlivosti, navyše býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým poskytuje
príspevok mesačne 70 eur na vedenie spoločnej domácnosti. Je si vedomý, že má maloleté dieťa, tak by
malplnevyužívaťsvojeschopnostiamožnosti,abybolschopnýzabezpečiťsynovivýživnénaprimeranej
úrovni. Sumu 100 eur mesačne tak odvolací súd považoval za správne určenú výšku výživného. Pokiaľ
sa týka zročného výživného, tu odvolací súd mal za to, že správne súd prvej inštancie určil zročné

výživné i keď otec tvrdil, že prispieval okrem finančnej sumy mesačne aj iným spôsobom a to nákupmi.
Nepreukázal však jednoznačne v akej výške mesačne tieto nákupy boli a či boli predmetom týchto
nákupov potrebné veci k zabezpečeniu každodennej výživy maloletého v tom ktorom mesiaci. Preto
odvolací súd dospel k záveru, že bolo a je potrebné určiť aj zročné výživné otca na maloleté dieťa.

11. Výšku zročného výživného za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 odvolací súd určil sumou 1.550
eur, keď za uvedené obdobie otec zaplatil 1.550 eur ( 31 mesiacov x 50 eur a mal zaplatiť 3.100 eur (31
mes. x 100eur). Uvedený nedoplatok mu povolil zaplatiť v súlade s ust. § 232 ods.3,4 CSP vzhľadom
na v konaní zistené pomery otca a aj výšku nedoplatku v splátkach po 43 eur mesačne spolu s bežným
výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Pokiaľ sa týka úpravy styku, odvolací súd dospel k záveru, že tak, ako bol upravený styk súdom prvej
inštancie, nie je upravený v záujme maloletého. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že otec sa s
maloletým synom rok pravidelne stretáva. Maloletý má tri roky, nie je cez deň plienkovaný. Prostredie,
v ktorom sa otec s dieťaťom stretával, teda domácnosť otca maloletý pozná, v tejto domácnosti sa

nachádzajú aj sestra a starí rodičia maloletého, ktorých takisto maloletý pozná a sú schopní otcovi
pri realizácii styku, ak bude potreba, pomôcť. Je treba začať budovať vzťah otca so synom a to bez
prítomnosti matky. Odvolací súd mal za to, že je dôvodné, aby sa maloletý začal s otcom stretávať bez
prítomnosti matky, avšak vzhľadom na priebeh stykov opísaný matkou mal za to, že nie je vhodné, aby
maloletý u otca prespával a tiež nie je vhodné, aby bol u otca bez matky v trvaní od rána do večera, teda

v podstate celý jeden deň, keď maloletý po obede v rámci svojho denného režimu spí, preto odvolací
súd považoval za vhodnú úpravu tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý druhý víkend
aj v sobotu, aj v nedeľu, a to v trvaní od 15.00 hod. do 18.30 hod., čím by nemal byť narušený denný
režim maloletého, ktorý do 15.00 hod. doma zrealizuje aj poobedňajší spánok a od 15.00 hod. do 18.30
hod. otec nebude mať problém tráviť čas s maloletým bez matky a maloletý takisto vo veku troch rokov

môže tráviť čas v známom mu prostredí v trvaní tri a pol hodiny bez prítomnosti matky, čím sa bude
pozvoľne a postupne zmenšovať jeho silná fixácia na matku.13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia výšky bežného výživného a náhrady trov konania rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti nedoplatku na zročnom výživnom

ako aj v časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že
určil nedoplatok za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 vo výške 1.550 eur a určil, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v roku vždy od 15.00 hod. do 18.30
hod..

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení
s § 58 CMP a ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).