Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 2, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311214108
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8311214108.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľov 1./ U. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX V., 2./ T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX
V., obaja zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 25, Humenné,
proti odporcom 1./ J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX V., 2./ Z. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX/X, XXX XX V., obaja zast. JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, so sídlom Kukorelliho
58, Humenné, 3./ K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., K., v konaní o návrhu žalovaných v
1.-2.rade na obnovu konania vedeného Okresným súdom Humenné pod sp.zn. 17C/122/2009, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalovaných v 1.-2.rade na povolenie obnovy konania sp.zn. 17C/122/2009 zamieta.

Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.12.2011 bol súdu doručený návrh na obnovu konania zo strany žalovaných v 1.-2.rade,
ktorým sa domáhali obnovy konania vedeného Okresným súdom Humenné sp. zn. 17C/122/2009,
kde predmetom konania bolo určenie neplatnosti vydedenia a súd určil, že žalobcovia v 1. a v 2.
rade sú dedičmi po poručiteľke O. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Pôvodné konanie skončilo
po rozhodnutiach Okresného súdu Humenné, odvolacieho Krajského súdu v Prešove a rozhodnutím
dovolacieho Najvyššieho súdu SR.

2. Ako dôvod povolenia obnovy konania uvádzali nespravodlivý a klamlivý postup sudcov konajúcich
v prejednávanej právnej veci, namietali, že rozhodnutia týchto súdov boli vydané na základe žaloby,
ktorá bola plná klamstiev, klamlivých svedeckých výpovedí navrhovateľov a svedkov. Dôvodili, že súd
nebral do úvahy nimi predložené dôkazy, ignoroval ich a rozhodol v prospech navrhovateľov, upravoval
zápisnice a celý spis. Opätovne poukazovali tak ako aj vo svojich vyjadreniach vo veci 17C/122/2009,
v ktorej súd konal o určenie neplatnosti vydedenia, že tvrdenia a dôkazy predkladané navrhovateľmi

v tomto konaní boli nepravdivé a zavádzajúce. Namietali, že žaloba nebola správne posúdená, že
zápisnice nezaznamenali verne a presne priebeh pojednávania a že podľa ich názoru predmetný spis
bol upravovaný a bol bez ich dôkazov predložený vyšším súdom. Žiadali, aby súd vo veci nariadil
pojednávanie, aby sa mohli vo veci vyjadriť za účelom skontrolovania spisu, či nie sú povyťahované
dôkazy a poukazovali na spôsob života U. G. a T. V.. Zároveň žiadali o vykonanie dôkazov, a to výsluch
pána O. ako aj pani H..

3. Žalobcovia sa vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa 22.5.2012 uviedli, že nárok odporcov v 1.-2.rade
neuznávajú v celom rozsahu. Títo nepredložili žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.4. Súd uznesením zo dňa 25.5.2012 č.k. 17C/192/2011-60 návrh na obnovu konania zamietol, pričom
dopĺňacímuznesenímzodňa16.4.2013č.k.17C/192/2011-96rozhodolajotrováchkonania.Nazáklade
podaného odvolania odporcami v 1.-2.rade Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo

dňa 26.8.2014 č.k. 10Co/105/2013-115, 10Co/106/2013-115 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v
spojení s dopĺňacím uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací v odôvodnení predmetného
rozhodnutia uviedol, že návrh na obnovu konania môže podať len účastník pôvodného konania,
poprípade jeho právny nástupca z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Zároveň v návrhu
na obnovu konania je potrebné označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v

pôvodnom konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal návrh na obnovu konania. Súd pochybil, ak o
veci rozhodol bez toho, aby účastníkmi konania o návrhu na povolenie obnovy konania boli všetci tí, o
ktorého obnovu konania išlo. V zmysle uvedeného preto uložil súdu prvého stupňa konať so všetkými
účastníkmi,ktoríboliúčastníkmikonania,oobnovuktoréhoideasúčasneoznačovaťúčastníkovkonania
podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal návrh na
obnovu konania.

V súlade so záverom uznesenia odvolacieho súdu tak súd označil strany podľa ich procesného
postavenia v konaní, ktorého obnovy sa odporcovia v 1.-2.rade domáhajú, a zároveň súd konal aj so
žalovaným v 3.rade, a to K. G.. Stranami konania sú tak všetky strany ako v pôvodnom konaní.

5. Uznesením z 8.10.2015 čl.174 súd uznesením návrh zamietol, avšak po podaní odvolania žalovanými

Krajský súd v Prešove uznesením z 28.01.2016 čl.207 zrušil napadnuté rozhodnutie, pretože pred
jeho vydaním bola v jednom písomnom podaní žalovaných obsiahnutá aj námietka zaujatosti proti
zákonnému sudcovi o ktorej je potrebné najprv rozhodnúť. Následne sa riešila námietka zaujatosti zo
strany žalovaných a Uznesením Krajského súdu v Prešove z 09.03.2016 čl.219 bolo rozhodnuté, že
zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

6. Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na obnovu konania zo dňa
14.12.2011 s prílohami, jednotlivými vyjadreniami navrhovateľov aj odporcov, ich výsluchom na
pojednávaní, obsahom spisu Okresného súdu Humenné pod sp.zn. 17C/122/2009 a s obsahom ďalších
v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/122/2009 bolo zistené, že predmetom tohto konania
bolo určenie, že navrhovatelia v 1.-2.rade sú dedičmi po poručiteľke O. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom U. XXX/X, XXX XX V.. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.5.2010 č.k.
17C/122/2009-107, ktorým určil, že navrhovateľ v 1.rade a navrhovateľka v 2.rade sú dedičmi po

poručiteľke O. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom U. XXX/X, V., a
zároveň účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal zo
strany navrhovateľov, či prejavenie záujmu o poručiteľku bolo objektívne možné, a dospel k záveru, že
navrhovatelia aj keby tento záujem prejavili, poručiteľka o komunikáciu s navrhovateľmi nemala záujem.
Preto neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do

značnej miery vyvolaný samotným poručiteľom. Súd nemal za preukázanú ani dlhodobosť a trvalosť
neprejavenia opravdivého záujmu navrhovateľov o poručiteľku ako ani to, žeby navrhovatelia viedli
neusporiadanýživot,ktorýmalbyťnáslednedôvodomprevydedenienavrhovateľovvdedičskomkonaní.
Predmetný rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove zo dňa 15.2.2011 č.k. 5Co/77/2010-145,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2011. Odvolací súd konštatoval, že dôvody vydedenia na strane

oboch navrhovateľov, t. j. U. G. a T. V., rod. G. absentujú, že súd prvého stupňa správne ustálil, že
dôvody, pre ktoré poručiteľka vydedila týchto žalobcov, sa viažu len na určité obdobie, konkrétne na
obdobie r. 1995, teda nemali charakter dlhodobý, resp. trvalý.
Následne na základe dovolania odporcov v 1.-2.rade bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ako súdu dovolaciemu, ktorý uznesením zo dňa 13.10.2011 č.k. 3Cdo/132/2011-182 dovolanie

odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2011.

8. Žalovaní v 1.-2.rade žiadali vypočuť v tomto konaní pani H. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Humennom, vzhľadom na preukázanie neusporiadaných rodinných pomerov žalobkyne v 2.rade. Žiadali
aj vyžiadanie si spisu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 1995 ohľadom navrhovateľky v

2.rade, pretože samotnému žalovanému nebolo umožnené nahliadnuť do tohto spisu.
Právny zástupca žalovaných v 1.-2.rade opakovane súdu uviedol, že navrhuje vykonať dôkaz výsluchom
svedka O. I., ktorého vyhlásenie súdu predložili, pričom tento dôkaz by mal poukazovať na to, že
žalobkyňa v 2.rade roky viedla trvalo neusporiadaný život, čo bol jeden z dôvodov vydedenia ich nebohejmatky. Rovnako žiadal vypočuť pani H., vedúcu odboru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s tým,
aby zabezpečila spis na navrhovateľku v 2.rade, ktorého obsahom bolo zisťovanie pomerov na strane
žalobkynev2.radevsúvislostisvýchovouavýživoujejmaloletýchdetíavypočuťajp.V.,zamestnankyňu

z úradu práce. Z tohto spisu by mali byť zrejmé tiež okolnosti života žalobkyne v 2.rade, kedy nebohá
matka urobila úkon vydedenia pred notárom v roku 1995. Tieto dôkazy nebolo možné vykonať v
pôvodnom konaní, napriek tomu, že to navrhovali žalovaní v 1.-2.rade, a aj spis sa snažil zabezpečiť
žalobca v 1.rade a nebolo mu umožnené do tohto spisu nahliadnuť. Čo sa týka spisu, ide o dôkaz,
ktorý bol navrhovaný aj v pôvodnom konaní, ale bez viny jeho klientov nebol vykonaný v pôvodnom

konaní. Zároveň žiadali vypočuť aj svedka pána O., ktorý bol vypočutý aj v pôvodnom konaní, pričom
jeho opätovný výsluch ponechal na zvážení súdu. Žiadal vypočuť aj svedka p.P. na tieto skutočnosti a
vykonať lustráciu exekučných a súdnych spisov vedených voči žalobcovi v 1.rade, aby bolo zrejme, že
sa voči nemu viedli exekučné a súdne konania.

9. Právna zástupkyňa žalobcov v 1.-2.rade žiadala návrhy na vykonanie dokazovania zo strany

žalovaných v 1.-.rade zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že v pôvodnom konaní boli vykonané, že
sa nejedná o nové dôkazy, ktoré by žalovaní nemohli už predtým navrhnúť a poukazovala na uplynutie
prekluzívnej lehoty podľa O.s.p. a teraz podľa Civilného sporového konania.

10. Žalovaný v 1.rade (J. G.) uviedol, že mu na požiadanie nebol ukázaný spis Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Humennom, pričom následne doručil na úrad dňa 10.6.2015 novú žiadosť o poskytnutie
informácie, na ktorú dostal list z 25.6.2015, v ktorom reaguje úrad na jeho žiadosť o informáciu.
Súd následne citoval na pojednávaní z odporcom v 1.rade predloženého originálu odpovede Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, v ktorej sa uvádza, že „na základe Vašej žiadosti
Vám oznamujeme, že vo vami uvádzanom zázname zo dňa 20.10.1995, ktorý je súčasťou spisovej

dokumentácie SDD 158/1987 nie je informácia o J. G., Z. X. a ani O. G.“.
On vie dokázať, čo sa týka pôvodnej žaloby, že každá veta, ktorá je tam uvedená je klamstvom. Podľa
neho svedkovia uvedení v pôvodnom spise klamali, ktorí vypovedali v ich neprospech. Vo vzťahu k
návrhu na výsluch svedka pána I. uviedol, že v čase podania návrhu nemal od neho podpísanú svedeckú
výpoveď, preto vtedy nevedel, či bude ochotný ísť na súd. Žalobca v 1.rade sa nestaral o mamu a pil a

robil hanbu celej rodine. Súd by sa v tomto konaní mal zaoberať paragrafom, či mama žalobcov vydedila
a nie vychádzať z klamstiev žalobcov a svedkov v pôvodnom konaní.

11. Žalovaná v 2.rade (Z. X.) na pojednávaní uviedla, že rovnako žiada predvolať na výsluch uvedených
svedkov. Pani H. z dôvodu, že jej ublížila, má za to, že pokiaľ niečo zatajuje, mala na mysli spis v

Humennom, tak niečo na tom je. Aj jej sestra dala do spisu vyjadrenie, stanovisko pani H., že vraj ona
kradla peniaze a robila jej niečo napriek, s čím ona nesúhlasí. Všetci klamali v pôvodnom konaní aj
žalobca v 1. rade. Ten pil, neplatil alimenty na syna, čo mal s cigánkou, hľadala ho u nej aj polícia, chcela
mu doručiť zásielky a rovnako aj pošta, avšak on tam už nebýval. Z toho vie, že mak veľa dlhov. Doložila
do spisu dve fotky, kde mala ich nebohá mama obviazané nohy a teda bola v zlom zdravotnom stave

a žalobcovia sa o ňu nestarali.

12. Žalovaný v 3.rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 1.6.2015 uviedol, že súhlasí s obnovou
konania, avšak nesúhlasí s označením jeho osoby ako žalovaným v 3.rade, pretože vec sa ho netýka.
Navrhol uznať matkin závet za platný, pretože ho spísala po dobrom uvážení v dobrom psychickom

stave, bez nátlaku a bolo jej právom rozhodnúť, čo bude s majetkom po jej smrti. Vyjadril sa, že on
priamo nežil so žalovanými, žalobcami a matkou a nemôže sa teda k tomu konkrétne vyjadrovať, ale,
že to vedia žalovaní. Z pojednávaní sa ospravedlnil.

13. Žalobca v 1.rade uviedol, že tvrdenia žalovaných sú nepravdivé. Že to čo uviedli žalovaný v 1.rade,

akoby hovoril o sebe a nie o ňom. Stále pracoval a pracuje. Je chorý a nemôže ani piť. O deda sa staral.

14. Žalobkyňa v 2.rade (T. V.) na pojednávaní na otázku súdu, či v období od roku 1995 -2000
zamestnanci ÚPSVaR vykonávali u nej šetrenia uviedla, že áno, avšak nevedela uviesť z akého dôvodu.

15. Od 01.07.2016 platí nový Civilný sporový poriadok č.160/2015 Z.z. (CSP), ktorý nahradil O.s.p.
ZákladnéustanoveniaoobnovekonaniapodľaO.s.p.(dôvodyalehoty)ostalivpodstatezachované.Súd
žalobu na obnovu konania zamietol, pretože nebolo preukázané splnenie nižšie uvedených podmienok
podľa CSP na jej povolenie.16. Podľa § 397 CSP , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania , bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

17. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

18. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.
Ods. 2, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti

rozhodnutia.
Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

19. Podľa § 406 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je

prípustné.
Podľa § 406, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Podľa § 407, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.
Podľa§408,dôvodyobnovykonaniamožnomeniťlenpočastrvanialehotynapodaniežalobynaobnovu
konania.
Podľa § 410, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 411 ods. 1, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
Ods.2, súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
Podľa § 414, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania
povolí alebo zamietne.

20. Prípustnosť žaloby o obnovu konania (dôvody obnovy) v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
397 pism. a) C.s.p. (predtým obdobne § 228 O.s.p.) môže byť len existencia skutočností, rozhodnutí
alebo dôkazov, ktoré strana, predtým účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. V
tomto prípade sa majú na mysli skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v čase pôvodného konania existovali, a
strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (z dôvodu toho, že strana

o ich existencii nevedela), zároveň však musí byť splnená i druhá podmienka, a to, že tieto skutočnosti
alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania uvedené v ustanovení § 397 písm. b), ide o situácie, keď účastník
konaniariadnesplnilsvojupovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosť,avšakzobjektívnychdôvodovtakýtodôkaz nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní (napr. nemožno vykonať výsluch svedka pre jeho
zdravotný stav).
Pri obnove konania však nemôže ísť o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých

skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktorú účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal
za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975).

21. Dôvodom podaného návrhu na obnovu konania, teraz žaloby o na obnovu konania zo strany
žalovaných v 1.-2.rade je ich nespokojnosť s postupom a rozhodnutiami okresného, odvolacieho

krajského a dovolacieho najvyššieho súdu v pôvodnom konaní s ktorými nesúhlasia a udávajú, že sú
nesprávne, klamlivé a založené na klamlivom dokazovaní, klamstvách a súdy mali podľa žalovaných
pozmeňovať zápisnice aj súdne spisy o všetky tieto súdy odmietli vykonať nimi navrhované dôkazy.
Žalovaní doložili do spisu na poslednom pojednávaní potvrdenie od polície OO PZ Sobrance (čl.252),
že k dedovi strán mala polícia niekedy v minulosti pred r.2003 (konkrétne záznami sú už skartované)
výjazd, dve fotky nebohej matky strán (čl.248) s obviazanými nohami a oznámenia o uložení zásielok

pre žalobcu v 1. Rade čl.249), nemajú pre právne posúdenie veci a predmet sporu žiaden význam.
Žalovaní v tomto konaní o povolenie obnovy konania v podstate namietali tie iste skutočnosti, ktoré
udávali v pôvodnom konaní.

22. Žalovaní preto žiadali, aby súd v tomto konaní o povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie,

a to výsluchom svedkyne H., vedúcej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a pripojenie spisu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ich zamestnankyne p. V., ako aj výsluch svedka O., svedka I. a P.. Žiadali
aj lustráciu exekučných a súdnych spisov na súde u žalobcu v 1.rade.
Súd k týmto návrhom na dokazovanie uvádza, že ide o návrhy na dokazovanie, ktoré boli známe
žalovaným už v pôvodnom konaní, čo sami aj potvrdili a ktorých väčšinu vykonanie žalovaní prevažne

navrhovali už v pôvodnom konaní. Zároveň súd uvedené konštatuje i vo vzťahu k ich návrhu na výsluch
svedkov P., H., V. pretože nebolo preukázané, žeby išlo o dôkaz, ktorý nebolo možné použiť v pôvodnom
konaní resp. ho vykonať v pôvodnom konaní a v tomto smere neobstojí tvrdenie žalovaného v 1.rade,
že nevedel, či by bol svedok I. ochotný ísť pred súd. Okrem toho, časť týchto svedkov bola už udávaná
aj v pôvodnom konaní a časť aj vypočutá napr. P., Tarbajovský a okrem nich aj veľa iných navrhovaných

svedkov v pôvodnom konaní. Rovnako p.H. za úrad práce podala v pôvodnom konaní vyjadrenie z
ktorého súd vychádzal. Taktiež zdravotný stav (doložené zdravotné záznamy) nebohej matky a ostatné
námietkyužriešilisúdyvpôvodnomkonaní.Žalovanímalimožnosťnavrhovaťajinédôkazyvpôvodnom
konaní.
Skutočnosť, že súd v pôvodnom konaní nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie navrhli účastníci, nie je

dôvodom pre povolenie obnovy pôvodného konania, pretože povinnosťou súdu v pôvodnom konaní
nebolo vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi v súlade s ustanovením § 120 Občianskeho
súdneho poriadku. Súd nemusí vykonať dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, pre
posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné resp. právne bezvýznamné. Pozri aj vyššie uvedenú
právnu vetu z R 19/1975.

Žalovaní teda nepreukázali súdu do ukončenia dokazovania splnenie podmienok na povolenie obnovy
konania podľa § 397 CSP a preto ich žalobu súd zamietol podľa § 414 CSP.

23. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby o obnovu konania je skutočnosť, že zo samotného návrhu
a aj z vyššie uvedených tvrdení a výpovedi žalovaných je zrejmé, že návrh na obnovu konania

podali po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 403 ods. 1 CSP, pretože
o všetkých uvádzaných dôvodoch mali vedomosť už počas pôvodného konania. Súd poukazuje aj na
vyššie uvedené § 407 a § 408 a v tomto prípade preto žalovaní nemôžu rozširovať žalobu o obnovu
konania a meniť dôvody po uplynutí lehoty na podanie žaloby o obnovu konania.

24. Súd pritom v tomto konaní skúma len splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemôže
vykonávať dôkazy vo veci samej, ako to požadovali v tomto konaní žalovaní s tým, že teraz dokážu,
že všetko to bolo klamstvo. Nejde totiž o pokračovanie pôvodne právoplatne skončeného konania, kde
už rozhodovali Okresný súd, Krajský súd aj Najvyšší súd. Skutočnosť, že žalovaní sú nespokojní s
rozhodnutiami týchto súdov v pôvodnom konaní je právne irelevantná.

25. Z týchto príčin súd zamietol aj návrhy žalovaných na dokazovanie, pretože to nebolo pre posúdenie
veci potrebné a ani účelné.26. Po vykonanom dokazovaní tak súd uzatvára, že žalovaní v 1.-2.rade v žalobe na obnovu konania
neuviedli žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré neboli známe v pôvodnom konaní, resp.
ktoré by v pôvodnom konaní nebolo možné vykonať, preto toto samotné však nemôže byť dôvodom na

obnovu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 17C/122/2009, a to pre nesplnenie podmienok
v zmysle citovaného ustanovenia § 397 CSP.

27.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1a§255Civilnéhosporovéhoporiadkuč.160/2015
Z.z. (CSP) tak, že priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.