Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207873
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116207873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. E.,
nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. G. Z. XXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. I., t.č. bytom Q. XX, A., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 23. januára 2017, č.k. 21P/34/2016-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca maloletej o zníženie
výživného, ktorého sa domáhal návrhom zo dňa 4.3.2016 a to zo sumy 67 eur mesačne na sumu
30 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že v dôsledku reštrukturalizačných opatrení
bol od 29.2.2016 prepustený z pracovného pomeru, je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi
61,50 eur a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Matka s návrhom nesúhlasila. Súd po vykonanom
dokazovaní vec právne posúdil podľa § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine a zistil, že naposledy bolo o výške
výživného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2010, č.k. 8P/24/2010-36,

ktorým bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na jej
výživu sumou 67 eur mesačne od 1.11.2010. Otec bol v tej dobe zamestnaný u zamestnávateľa Z.,
s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom 265,65 eur, v domácnosti žil sám, nájomné uhrádzal vo
výške 230 eur mesačne. Okrem maloletej Q. mal vyživovaciu povinnosť k maloletej C. E. a Z. I., na ktoré
platil výživné vo výške 2.000,- Sk na každú. Matka maloletej bola nezamestnaná, bez príjmu, žila spolu
s druhom P. K., maloletou Q. a maloletou C. E., v domácnosti svojej matky. P. K. bol na rodičovskej
dovolenke, poberal rodičovský príspevok. Maloletá navštevovala materskú škôlku. Rozsudkom zo dňa

27.8.2013, č.k. 15P/26/2012, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletej, kde v odôvodnení skonštatoval, že neprichádza do úvahy ani prípadné zníženie
výživného, nakoľko nedošlo k závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny rozhodnutia
o výživnom. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že otec bol zamestnaný u zamestnávateľa Z.,
s.r.o., od 25.6.2010 do 17.1.2011 s priemerným čistým príjmom za toto obdobie 1.786 eur. Pracovný
pomer skončil dohodou ku dňu 17.1.2011, bez udania dôvodu. Od 1.10.2015 do 26.10.2015 bol otec
zamestnaný u zamestnávateľa L. Q., s.r.o., ako operátor výroby, pracovný pomer skončil v skúšobnej

dobe zo strany otca. Za mesiac október mu bola vyplatená čistá mzda 350 eur. Od 26.10.2015 do
30.11.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa N. - A., a.s., ktorý pracovný pomer ukončil z dôvodu,
že prestúpil pod iného užívateľského zamestnávateľa, za mesiac október mu bola vyplatená mzda 156
eur, za mesiac november 2015 vo výške 536,58 eur. Od 5.1.2016 do 29.2.2016 bol otec zamestnanýu zamestnávateľa N. A., ktorý pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Dňom 16.3.2016 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v
hmotnej núdzi 111 eur. Od 1.3.2016 do 10.11.2016 bol zamestnaný u zamestnávateľa Q., s.r.o., na

dohodu o pracovnej činnosti, ktorý pracovný pomer bol skončený dohodou z organizačných dôvodov.
Za uvedené obdobie mu bol vyplatený čistý príjem vo výške 8,66 eur mesačne. Od 18.10.2016 do
12.12.2016 bol zamestnaný u zamestnávateľa Y., o.z., na dohodu o pracovnej činnosti, ktorý skončil
dohodou z organizačných dôvodov. Tu dosahoval čistú mzdu 8,66 eur. T.č. otec býva v prenajatom 1,5
izbovom byte s priateľkou, mesačne platia nájomné 60 eur mesačne, ktoré uhrádza rodina priateľky.

T.č. má otec rovnako vyživovaciu povinnosť len k maloletej Q., maloletej C. E. a maloletej Z. C., pričom
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 6.6.2016 bolo znížené výživné otca na maloletú Z.
na 30 eur mesačne. Otec tvrdil, že s priateľkou čakajú narodenie dieťaťa, súd nezistil, že by otec
v čase rozhodovania mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola
nezamestnaná, od 1.4.2015 do 31.12.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa U. A. G. Z. s čistým
príjmom mesačne 360 eur. Od 10.9.2015 do 30.11.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa A. R., s.r.o.,

s mesačným príjmom 345 eur brutto, za september, za október 2015 378 eur brutto. Dňa 29.12.2015
sa jej narodilo ďalšie dieťa maloletá A., za obdobie od januára 2016 do augusta 2016 jej bolo vyplatené
materské vo výške spolu 1.947 eur, od júla 2016 poberá rodičovský príspevok 203 eur. Pracuje od
novembra 2016 brigádnicky, podľa potreby zamestnávateľa ako upratovačka, s priemerným mesačným
príjmom 440 eur netto. Matkin partner je zamestnaný v J. E., s čistým mesačným príjmom 700 eur.

Takže od poslednej úpravy výživného matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A.. Maloletá Q.
v čase ostatného rozhodnutia mala 6 rokov, navštevovala materskú školu, v súčasnosti má 12 rokov,
navštevuje šiesty ročník základnej školy. Otec počas celého konania poberal pomoc v hmotnej núdzi
111 eur mesačne a bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti na štyri hodiny mesačne, za čistú
mzdu 8,66 eur. Súd skúmal, prečo už otec nepracuje u zamestnávateľa Z., u ktorého pracoval v čase

ostatného rozhodnutia, kde dosahoval príjem, z ktorého mohol uhradiť určené výživné. Tento pracovný
pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu, čo súd vyhodnotil tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu
vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval primeraný príjem. Súd ďalej zisťoval schopnosti a možnosti otca
a zo spisu Okresného súdu Trnava, sp.zn. 15P/26/2012 zistil, že otec pracoval v Českej republike u
H. A. R., s.r.o., s príjmom 457 eur. Za rok 2014 otec uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov

ako aj základ dane vo výške 5.712, 20 eur, z čoho vyplýva čistý priemerný mesačný príjem 476 eur.
Následne sa otec zamestnal až dňa 1.10.2015 u zamestnávateľa L. Q., pracovný pomer ukončil v
skúšobnej dobe zo strany otca. Tu dosiahol príjem 350 eur, preto je súd názoru, že otec sa opäť svojím
vlastným zavinením, keď pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe z jeho strany vzdal výhodného
zamestnania. Od 26.10.2015 do 30.11.2015 bol zamestnaný v N. - A., a.s., ktorý pracovný pomer ukončil

otec z dôvodu, že prestúpil pod iného zamestnávateľa. Za 5 dní mesiaca október dostal čistú mzdu
156 eur, za mesiac november 536 eur. Aj tohto zamestnania sa otec vzdal zo subjektívnych dôvodov.
V prípade, ak by otec dobrovoľne neukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa, bol by schopný
uhrádzať stanovené výživné na maloletú Q. a aj svoje ostatné vyživovacie povinnosti. Zamestnanie
otca na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom 8,66 eur mesačne súd považoval za účelové, majúce

deklarovať snahu otca byť zamestnaný a objektívnu nemožnosť dosahovať vyšší príjem, čomu súd
neuveril vzhľadom na vek otca, ktorý je v produktívnom veku, má dobrý zdravotný stav, vzhľadom
na dlhoročnú prax ako operátor výroby umožňujúcu bezproblémové uplatnenie na trhu práce. Pokiaľ
otec tvrdí, že na východnom Slovensku nie je dostatočná ponuka práce, je ťažké sa zamestnať, je
potrebné zvážiť presťahovanie sa za prácou do iného mesta, prípadne kraja, čo je bežné pri hľadaní

si práce, najmä, keď otec na východnom Slovensku nemá žiadne majetkové ani rodinné záväzky.
Pokiaľ otec nemožnosť zamestnať sa ospravedlňuje tým, že bol štyri krát súdne trestaný, na toto súd
prihliadať nemôže, keďže aj toto si otec zavinil sám svojou nezodpovednosťou, čo nemôže prenášať
na svoje vyživovacie povinnosti. Otec za posledných 5 rokov vystriedal šesť zamestnaní, z nich tri,
v ktorých dosahoval príjem od 289 do 536 eur skončil sám dohodou, bez uvedenia dôvodu, preto

neobstojí tvrdenie otca o nedostatku pracovných príležitostí, ale preukazuje to nestálosť otca a jeho
nerozvážnosť pri ukončovaní pracovných pomerov, nemysliac v prvom rade na tri na neho výživou
odkázané maloleté deti. Otec tvrdil, že s priateľkou čakajú dieťa, súd nezistil, že by otec už mal ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, preto na nenarodené dieťa ako na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca nebolo
možné prihliadnuť ako na zmenu pomerov, keďže táto ešte nenastala. Vzhľadom na to, že otec sa

zamestnania u zamestnávateľa Z., s.r.o., u ktorého pracoval v čase ostatného rozhodnutia, z príjmu od
ktorého bol schopný zaplatiť stanovené výživné, vzdal bez dôležitého dôvodu, dospel súd k záveru, že v
schopnostiachotcajedosahovaťpríjemminimálnetaký,akoutohtozamestnávateľaatedapoporovnaní
všetkých podstatných okolností, z ktorých súd vychádza v čase ostatného rozhodnutia a v súčasnostisúd dospel k záveru, že na strane otca k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného
nedošlo. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola bez príjmu, mala dve vyživovacie povinnosti. V
súčasnosti je zamestnaná, s čistou mzdou 440 eur mesačne, čím sa jej príjem zvýšil, avšak zároveň jej

pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej A. a výdavok na bývanie na nájomné vo výške 470
eur mesačne. Preto súd ani na strane matky nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by umožňovala zmeniť
ostatné rozhodnutie o výživnom. Maloletá Q. navštevovala v dobe ostatného rozhodnutia materskú
škôlku, v súčasnosti navštevuje šiesty ročník základnej školy. Výdavky na maloletú sa zvýšili nielen
v dôsledku nástupu na základnú školu, čo samo o sebe je podstatnou zmenou pomerov na strane

maloletého dieťaťa odôvodňujúcou zvýšenie výživného ale aj v dôsledku uplynutia dlhšej doby od času,
kedy bolo naposledy rozhodnuté o výživnom. Maloletá je staršia, vyspelejšia, je žiačkou na druhom
stupni základnej školy, a má iné potreby a výdavky ako maloleté dieťa navštevujúce škôlku. Na strane
maloletej tak došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom jeho
zvýšením, avšak matka takýto návrh nepodala a žiadala, aby otec platil na maloletú výživné stanovené
ostatnýmrozhodnutím.Vzhľadomnavekmaloletejsimatkaplnísvojuvyživovaciupovinnosťkneješteaj

výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne, pričom aj po finančnej stránke si ju plní vo vyššej výške
ako otec, napriek tomu, že jej zárobkové pomery sú obmedzené tým, že je na rodičovskej dovolenke
a celodenne sa stará aj o ďalšie maloleté dieťa a popri tom sa snaží aspoň brigádovať. Otec napriek
tomu, že výkon osobnej starostlivosti o maloletú nezabezpečuje, ani len počas víkendov, prázdnin a
sviatkov a chce znížením svojej vyživovacej povinnosti túto preniesť ešte viac na matku, čo nie je v

záujme dieťaťa. Súd preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Uviedol, že sudkyňa je zasadnutá voči jeho osobe, vôbec nebrala do úvahy jeho terajší životný stav a

situáciuvakejsaanipofinančnejanipoživotnejstránke nachádza.Ignorovalajehožiadosťaporiadnesi
nepreštudovalatútožiadosťozníženievýživného.Mázato,ženajehostranedošlokporušeniuprávana
spravodlivý proces, kde sa nemohol zúčastňovať kvôli svojej finančnej situácii a nemohol sa pred súdom
obhajovať a tým boli porušené jeho práva. Sudkyňa je voči nemu zaujatá, preto s rozhodnutím súdu
nesúhlasí. Žiada, aby jeho žiadosť prejednal odvolací súd. V doplnení odvolania na výzvu súdu uviedol,

že v plnom rozsahu napáda rozhodnutie súdu z dôvodu, že pri jeho finančnom príjme a ďalších dvoch
vyživovacích povinnostiach nie je možné finančne hradiť výšku vyživovacej povinnosti. Súdu dokladoval
príjem a podľa neho asi dostatočne nezvážil, že pri jeho finančnej a životnej situácii z jeho strany nie je
možné finančne hradiť sumu 67 eur mesačne, preto žiada znížiť výživné na sumu 30 eur.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že posledná úprava vo veci výživného na
maloletú Q. E. bola určená rozsudkom okresného súdu zo dňa 18.11.2010, č.k. 8P/24/2010-36. Má za
to, že pomery maloletej sa výrazne zmenili a zníženie výživného nie je na jej prospech.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a §66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

5.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.21P/34/2016jezníženievyživovacej
povinnosti otca voči maloletej Q. E., nar. X.XX.XXXX, zo sumy 67 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne
od právoplatnosti rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnutý.

7.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zníženia výživného, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver,s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi,

ktorýnavyševodvolaníneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnosti,sktorýmibysasúdprvejinštancie
nebolvysporiadalaktorébybolispôsobiléprivodiťzmenuodvolanímnapadnutéhorozsudku.Nadrámec
zdôvodnenia obsiahnutého v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V zmysle článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať

svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy, na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú
prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií
uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa každý z oboch rodičov osobne stará o svoje
deti a tento podiel by sa mal vždy zohľadňovať pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa
Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. V prejednávanej veci otec svoju argumentáciu založil na
poklese jeho príjmov oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné v sume 67 eur určené, ktorý pokles príjmov

aj bol v konaní preukázaný. Súd túto skutočnosť v napadnutom rozsudku aj konštatoval, zároveň však
v korelácii s ďalšími zistenými okolnosťami správne uzavrel, že pokles otcovho príjmu nezakladá dôvod
na zníženie výživného a odvolací súd nemal dôvod s týmto záverom nesúhlasiť. Zníženie príjmu si
otec spôsobil sám tým, že opustil lepšie platené zamestnanie a viac sa mu zamestnanie s podobným
príjmom nepodarilo nájsť. Otec je zdravý, práceschopný, je si vedomý svojich vyživovacích povinností.

Výživné na maloletú Q. bolo naposledy upravované v roku 2010, teda od poslednej úpravy uplynula
dlhšia doba, počas ktorej maloletá podstatne vyrástla, zo škôlkarky sa stala žiačkou druhého stupňa
základnej školy, v dôsledku čoho úmerne veku sa podstatne zvýšili náklady spojené s jej výživou, takže
odôvodnené potreby maloletej by opodstatňovali zvýšenie výživného. Keďže však príjem otca odvolací
súd skonštatoval vo výške, ako počas ostatnej úpravy, takže jeho pomery neodôvodňujú zvýšenie

výživného, ktoré by bolo vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej dôvodné. Preto zamietnutie návrhu
nazníženievýživnéhoodvolacísúdpovažovalzavecnesprávne.Pokiaľsatýkatvrdeníotca,žesudkyňa
bola voči nemu zaujatá, túto svoju zaujatosť odvodzuje od skutočností spočívajúcich vo vedení konania,
ktoré skutočnosti nemôžu založiť námietku zaujatosti a na námietku zaujatosti z týchto dôvodov sa
neprihliada ( § 49ods. 3 a §53 ods.3 CSP). Súd prvej inštancie sa nedopustil ani žiadneho procesného

pochybenia v konaní.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP
v spojení s § 58 CMP a ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).