Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Ulacká

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515207421
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515207421.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVsudkyňouJUDr.VierouUlackouvprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1) K. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom W. XB, XXXX
D. , C. konfederácia a 2) E. Q., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom R. U., o zaplatenie 2.391,11 eur s
príslušenstvom a odmenou 7,97 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.4.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd
zmenkovým platobným rozkazom žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie zmenkovej
sumy 2.391,11 eur s úrokom 6% ročne z nej od 27.7.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 7,97
eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 26.8.2004
sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 2.391,11 eur dňa 26.7.2012 na

rad spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá zmenku v jeho prospech indosovala. Zaplatenie
zmenky je zabezpečené zmenečným ručením žalovanej v 2. rade ako avala. Na zmenku nebolo doteraz
nič zaplatené. K žalobe pripojil prvopis zmenky.
2. Z prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená v Nových Zámkoch dňa
26.8.2004, vystaviteľom je žalovaný v 1. rade, ktorý dal bezpodmienečný prísľub, že na rad ČSOB
stavebnej sporiteľne, a.s. zaplatí v Bratislave dňa 26.7.2012 zmenkovú sumu 2.391,11 eur, bez protestu.

Ako aval za vystaviteľa zmenku podpísala žalovaná v 2. rade.
3. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č.
191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Na jej rube
je zapísaný indosament zo dňa 9.7.2014 na rad žalobcu. Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým
radom indosamentov žalobca preukázal, že je riadnym majiteľom (čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona)
a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka
nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta

zmenkovej sumy.
4. Keďže podmienky uvedené v § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015, boli splnené, súd žalobe vyhovel a dňa
19.10.2015 zmenkový platobný rozkaz vydal. Žalovaným v 1. a 2. rade sa však nepodarilo zmenkový
platobný rozkaz doručiť do 23.12.2015, vzhľadom na čo súd na základe druhej vety § 372y ods. 2 OSP,
v znení platnom od 23.12.2015, uznesením z 27.5.2016 zmenkový platobný rozkaz zrušil.

5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov
dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v
spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok.

6. V súvislosti s verejným záujmom chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu
záväzkového vzťahu bol zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 novelizovaný aj
zmenkovýzákon.Dočl.I.§17ods.1boladoplnenádruháveta,vzmyslektorejmáten,kohozaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom vždy. Súčasne bol v čl. I. § 17 doplnený odsek 2,

podľa ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti
prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Z údajov na zmenke a z jej grafickej úpravy je zrejmé, že pôvodne išlo
o blankozmenku a že zaviazanosť žalovaných súvisí so spotrebiteľskou zmluvou. Súd preto žalobcu
uznesením z 12.12.2016 vyzval, aby opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

jeho právneho predchodcu so žalovanými a ak zmenka bola vystavené na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy, túto zmluvu súdu predložil. Výzva bola žalobcovi prostredníctvom jeho právneho
zástupcu doručená 15.12.2016, napriek tomu uloženú povinnosť nesplnil.
8. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a na pojednávanie, ktoré nariadil súd
na prejednanie sporu, sa bez uvedenia dôvodu nedostavili. Neustanovil sa ani žalobca, ale nakoľko o

odročenienežiadal, súd pojednávanieuskutočnilvneprítomnostistránadokazovanievykonalzmenkou
ako jediným listinným dôkazom, ktorý sa v súdnom spise nachádza.
9. Právny zástupca žalobcu deň pred konaním pojednávania zaslal súdu e-mail,
ktorého prílohou bolo jeho podanie z 23.10.2017. Týmto podaním ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
a žiadal, aby súd rozhodol vo veci bez jeho účasti. Súčasne uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom

tohto konania, je pohľadávkou z titulu nezaplatenej zmenkovej sumy, pozostávajúcej z nesplatenej
časti úveru, ktorý žalovaným poskytol jeho právny predchodca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaným bol poskytnutý mimoriadny
medziúver vo výške 4.979,09 eur a stavebný úver vo výške 2.987,45 eur, s mesačným vkladom na účet
stavebného sporenia 39,83 eur, s mesačnou splátkou na splácanie medziúveru 35,22 eur a s mesačnou

splátkou na splácanie stavebného úveru 46,74 eur. Zaplatenie pohľadávky zo zmlúv bolo zabezpečené
blankozmenkou. Pre porušenie platobných povinností žalovanými a nezaplatenia úverových splátok
riadne a včas bol úverový vzťah predčasne ukončený a blankozmenka doplnená v zmenkovej sume a
dátume splatnosti v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ako dôkazy boli označené
zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Úverové podmienky, dohoda o vyplňovacom

práve k blankozmenke, výzva pred odstúpením, odstúpenie od úverovej zmluvy, výzva na zaplatenie
dlžnej zmenkovej sumy a oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou. K e-mailom zaslanému
neautorizovanému podaniu však neboli pripojené žiadne prílohy.
10. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu je príčinným vzťahom zmenky úverová
zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru určeného na financovanie bytových potrieb

žalovaných ako stavebných sporiteľov podľa zákona č. 310/1992 Zb. Úverová zmluva je upravená v
§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, napriek tomu išlo o zmluvu spotrebiteľskú,
nakoľko tento typ zmluvy uzatváral veriteľ vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že dlžník, ktorý nebol
podnikateľom, obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu zavretia zmluvy).

11. Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou.
Napriek tomu nie je možné zmenkový prejav považovať za neplatný ( čl. III. § 3a zmenkového zákona).
V čase vystavenia zmenky žiadna všeobecne záväzná právna norma nezakazovala použiť zmenku na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Túto možnosť vylúčil až § 5a ods.
1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý však dopadá len na spotrebiteľské

zmluvy uzavreté po 1.5.2014, kedy zmena zákona nadobudla účinnosť.
12. Zmenka je abstraktný cenný papier a nie je subsidiárna k mimozmenkovému
záväzkovému vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Žalobca si však uplatňuje nárok zo zmenky,
ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musí v zmysle čl. I. §
17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne

námietky, ktoré by žalovaní mohli uplatniť, keďže ich zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
13. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenkypovažuje súd tento spor za spotrebiteľský. Spotrebiteľským je v zmysle § 290 CSP spor
medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca síce nemá vo vzťahu k žalovaným postavenie dodávateľa (on priamo

žalovaným žiadnu službu neposkytol), ale ním uplatnený zmenkový nárok so spotrebiteľskou zmluvou
bezprostredne súvisí. Preto je aj v tomto prípade nevyhnutné aplikovať odlišné procesné postupy,
stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Vychádzať treba aj zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, najmä z článkov 3 a 4, upravujúcich výkladové pravidlá.
14. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Takéto dôkazy súd vyžiadal od žalobcu, ktorého vyzval,
aby špecifikoval príčinný vzťah zmenky a predložil listiny umožňujúce vykonať prieskum v rozsahu
vyplývajúcom z čl. I. § 17 zmenkového zákona. Žalobca povinnosť nesplnil, súd preto pri plnení
prieskumnej povinnosti mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré mal k dispozícii.
15. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

16. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola pri vystavení vedome
neúplná a chýbajúce údaje v nej boli doplnené dodatočne. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne
neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Zabezpečením zmluvy zmenkou
sa výrazne posilňuje vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Vyplnením zmenkovej
sumy kauzálny veriteľ sám jednostranne určil, že je pohľadávka v súlade so zmluvou, neťaží ho

povinnosť preukázať, že ide o reálny záväzok spotrebiteľa a spotrebiteľovi nedáva možnosť zistiť, či si
veriteľ skutočne počínal tak, aby boli zachované všetky jeho práva, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej
zmluvy.
17. Podmienky, za ktorých môžu byť v blankozmenke doplnené chýbajúce
údaje, tiež nebývajú individuálne dojednané, formuluje ich veriteľ a spotrebiteľ obsah zmluvy

oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky nemôže ovplyvniť. Pokiaľ si veriteľ zabezpečí právo
blankozmenku vyplniť bez časového obmedzenia, nič mu nebráni do zmenkovej sumy zahrnúť kauzálnu
pohľadávku, ktorá je už v čase uplatnenia vyplňovacieho oprávnenia sčasti alebo celkom premlčaná.
18. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, že si majiteľ zmenky pri jej vyplňovaní počínal tak, aby spotrebiteľov na ich právach

neukrátil alebo ich postavenie neoslabil, napr. tým, že do zmenkovej sumy zahrnul tú časť svojej
kauzálnej pohľadávky, ktorá sa ešte ku dňu zročnosti zmenky nestala splatnou, alebo ktorá už k tomuto
dňu bola premlčaná, resp. v neprospech spotrebiteľov predĺžil premlčaciu dobu, nakoľko zmenkové
nároky sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona proti žalovaným ako
vystaviteľom vlastnej zmenky premlčujú v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky.

19. Rovnako súd nemal možnosť zistiť, či príčinná zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré priamo ovplyvnili výšku kauzálnej pohľadávky a tým aj zmenkovú
sumu. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Nekalé zmluvné podmienky sú ako odporujúce
dobrým mravom podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, neplatné.
20. Napriek abstraktnému charakteru zmenky je v prípade tzv. spotrebiteľských
zmeniek potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, inak by ochrana
spotrebiteľa nebola účinná. Len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo

spotrebiteľskej zmluvy vystavil zmenku, predsa nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ
nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený.
21. Vzhľadom na to, že žalobca neumožnil súdu vykonať prieskum potrebný na
zistenie, či zmenková suma nemá pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, ani že si majiteľ
pri vyplňovaní blankozmenky nepočínal spôsobom, ktorým nebola narušená rovnováha vo vzájomných

právach strán na úkor spotrebiteľa, nebolo možné uložiť žalovaným povinnosť, aby žalobcovi uplatnenú
zmenkovú pohľadávku zaplatili. Súd preto žalobu zamietol.
22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP)súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní síce mali v konaní plný úspech, zo súdneho spisu však
žiadne trovy žalovaných nevyplývajú, súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov
(čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovaným náhrada trov nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť

konania, keďže v zmysle § 262 ods. 2 CSP je potrebné po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, a tým, že žalovaným trovy nevznikli,
nebolo by im možné titulom náhrady trov priznať žiadnu sumu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom
podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.