Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215361
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217215361.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, N., prechodne bytom P. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: JUDr. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX C., zastúpený advokátom: JUDr. Marek Radačovský,
Žriedlová 3, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/9/2017-44 zo dňa 12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a V. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a IV. m e n í tak, že návrh
sa v tejto časti z a m i e t a .

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že u k l a
d á žalovanému, aby sa bez súhlasu žalobkyne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému, aby nevstupoval
na pozemok parc. č. 240/79 o výmere 364 m2, zapísaný na LV č. XXX, druh pozemku ostatné plochy,
nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec C., okres Dunajská Streda, na pozemok parc. č. 240/390
o výmere 198 m2, zapísaný na LV č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci
sa v katastrálnom území C., obec C., okres Dunajská Streda, do rodinného domu nachádzajúceho sa
na P. ul. č. XXX v obci C., ktorý je postavený na parcele č. 240/390 o výmere 198 m2, zapísaný na LV

č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec C., okres Dunajská Streda. Výrokom II. uložil
žalovanému, aby nevstupoval na pracovisko žalobkyne nachádzajúce sa na P. ul. č. XXX v C.. Výrokom
III. uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov. Výrokom
IV. uložil žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami. Výrokom V. žalovaného poučil, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh
niektorej z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2,
§ 329 ods. 1, § 132 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko dôvodmi
uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladnéhoopatrenia.Účelomnariadenianeodkladnéhoopatreniavzmysleustanovenia§325ods.2písm.e)C.s.p.
je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku
s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne

nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva, pričom z formálneho hľadiska je
irelevantné, či chránená osoba má v danom dome evidovaný trvalý pobyt, resp. či v prospech povinnej
osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné
obmedzenie vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený
verejným záujmom. Zo žalobkyňou predložených dôkazov ako aj z príslušného listu vlastníctva mal

súd za preukázané, že pozemky ako aj dom, do ktorého zákazu vstupu pre žalovaného sa domáha,
sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je nevyhnutné mať za preukázané odôvodnené podozrenie
z násilia, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na žalobkyni, ktorá musí preukázať
jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných
dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí. V danom

prípade žalobkyňa takéto dôkazy predložila. Žalobkyňa k svojmu návrhu pripojila potvrdenie Obvodného
oddelenia PZ Šamorín o podaní oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako aj
lekárskusprávuofyzickomnásilí(č.l.19).Vzhľadomnasprávaniesažalovanéhovočižalobkyni,malsúd
zato,žejepotrebnéupraviťpomerymedzinimi,apretopredmetnéneodkladnéopatrenienariadilauložil
žalovanému, aby nevstupoval na pozemky bližšie špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia ako ani do

domu, kde žalobkyňa býva. Súd súčasne uložil žalovanému nevstupovať ani na pracovisko žalobkyne.
Súd má za to, že návrh žalobkyne je dôvodný aj v časti, v ktorej sa domáha uloženia zákazu priblíženia
sa v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) C.s.p. ako aj v časti, v ktorej sa domáha uloženia zákazu písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu v zmysle §
325 ods. 1 písm. g) C.s.p. Na uloženie takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava žalobkyne o svoje

zdravie, ktorú žalobkyňa vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie
telesnej integrity bolo osvedčené najmä potvrdením OO PZ Šamorín ako aj lekárskou správou, ktoré
žalobkyňa pripojila k návrhu. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle §

337 C.s.p., od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť
osobitné konanie vo veci samej. Riadením sa však podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov
C.s.p. súd poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z
procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal písomne odvolanie
žalovaný prostredníctvom advokáta, žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil,
resp. zmenil, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) až h) CSP. Poukázal na
to, že predmetné nehnuteľnosti, do ktorých mu bol zakázaný vstup, sú v podielovom spoluvlastníctve
strán, nie sú predmetom BSM, preto je žalovaný oprávnený nakladať so svojím spoluvlastníckym

podielom. Napadnutým uznesením došlo k trvalému zásahu do ústavného práva žalovaného vlastniť
majetok, ako aj do jeho práva na obydlie. Žalobkyňa v žiadnom prípade neuniesla dôkazné bremeno,
keďže ňou predložené dôkazy, ktoré tvoria prílohu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie sú
spôsobilými dôkazmi pre odôvodnenie vydania neodkladného opatrenia, ktoré významným spôsobom
zasahuje do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný je v čase podania tohto odvolania

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom súd mu napádaným uznesením zakázal užívať ako
spoluvlastníkovi svoje nehnuteľnosti, teda znemožnil žalovanému vrátiť sa k svojmu životu. Navyše,
žalovaný po prepustení z výkonu trestu nemá k dispozícii a vo svojej faktickej moci žiadne zo
svojich základných hnuteľných vecí potrebných pre svoju osobnú potrebu, najmä šatstvo, dokumenty,
lekárske záznamy a pod.. Všetky tieto hnuteľné veci osobnej povahy sa nachádzajú v nehnuteľnosti,

do ktorej súd napádaným uznesením zakázal žalovanému vstup. Žalovaný v zmysle uvedeného nie
je schopný bez prístupu k svojím veciam a bez prístupu k svojmu obydliu pokračovať vo vedení
riadneho života. Súd napádaným rozhodnutím trvalým spôsobom odňal žalovanému právo užívať
nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve, ako aj hnuteľné veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré
sa nachádzajú v predmetných nehnuteľnostiach. Súd nezákonne rozhodol neodkladným opatrením a

zakázal žalovanému užívať veci v jeho vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve, bez toho, aby
uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej. Súd uvedené neodkladné opatrenie vydal za účelom trvalej
úpravy pomerov medzi stranami, čím jeho rozhodnutie trpí vadami nezákonnosti a nesúladom s Ústavou
Slovenskej republiky. Procesný postup súdu, a to trvalá úprava pomerov strán vydaním neodkladnéhoopatrenia spôsobila žalovanému taký zásah do jeho práv, že jednoznačne nemožno konanie súdu v
predmetnej veci považovať za proces, ktorý spĺňa podmienky a predpoklady spravodlivého súdneho
procesu podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade,

ak mal súd za preukázané, že potreba úpravy pomerov medzi stranami je na základe priložených
dôkazov taká akútna, že je na mieste vznik zásadných prekážok v živote žalovaného (znemožnenie
prístupu k obydliu, znemožnenie prístupu k veciam osobnej potreby, znemožnenie prístupu k pracovným
pomôckam), povinnosťou súdu pri vydávaní neodkladného opatrenia bolo umožniť žalovanému prevziať
si minimálne svoje hnuteľné veci, ktoré sa stále nachádzajú v obydlí žalovaného. Žalovaný má zato,

že trvalá úprava pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktoré má mať charakter dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami je bez uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej
(napr. žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) nezákonným procesným postupom súdu,
čo spôsobuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Výroky č. III. a č. IV. napádaného
uznesenia sú nevykonateľné, arbitrárne a neodôvodnené akýmkoľvek dôkazom. Samotná žalobkyňa
uvádza, že na Okresnom súde Dunajská Streda je vedené konanie o rozvod pod sp. zn. 12P/30/2017.

Už len skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný sa budú musieť ako účastníci stretnúť na súde v konaní
o rozvod spôsobuje nevykonateľnosť neodkladného opatrenia, keďže existuje reálna pochybnosť, že
na Okresnom súde Dunajská Streda existuje súdna sieň s rozmermi pojednávacej miestnosti väčšími
ako 30 metrov. Žalobkyňa v návrhu nijako nezdôvodnila, akým spôsobom by mohla byť narušená jej
telesná alebo duševná integrita, ak by ju žalovaný kontaktoval. V návrhu nie je jediný dôkaz, ktorý by

oprávnenosť tohto návrhu relevantne odôvodnil. Z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že podala
vočižalovanémuoznámenieopriestupku,nietrestnéoznámenie,pričomnavyšežalovanýneboldoteraz
nikdy a ani v čase podania tohto odvolania uznaným za vinného zo spáchania akéhokoľvek násilného
trestného činu, alebo akéhokoľvek násilného priestupku, kde by malo byť zo strany žalovaného použité
násilie v akejkoľvek forme. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že výroky č. III. a č. IV. odopierajú

žalovanému jeho rodičovské práva, minimálne právo na informácie o dieťati a o jeho zdravotnom stave,
keďže žalovaný nesmie kontaktovať žalobkyňu ani len z tohto dôvodu, ktorý je priamo zakotvený v
zákone o rodine. Žalovaný do dnešného dňa nebol nijakým zákonným spôsobom zbavený rodičovských
práv, avšak súd žalovaného napádaným rozhodnutím pozbavil aj týchto práva to v celom rozsahu.
Podozrenie z ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne nebola v konaní nijako

preukázaná,keďžežiadenpredloženýdôkaznemôževzbudiťpodozrenieoohrozeníintegrityžalobkyne.
Lekárska správa MUDr. O. S. zo dňa 23.04.2017 v časti objektívneho posúdenia lekárom na žiadnom
mieste nespomína akýkoľvek nález, preukazujúci násilie žalovaného voči žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne
uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia teda nie sú ničím podložené, pričom lekárska
správa len preukazuje opätovné subjektívne tvrdenia žalobkyne bez akéhokoľvek lekárskeho nálezu.

Žalobkyňa v žiadnom prípade nepreukázala jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia,
keďže dôkazy predložené žalobkyňou v žiadnom prípade nemôžu vzbudzovať ani len podozrenie z
násilia voči žalobkyni, alebo voči synom žalovaného. Listinný dôkaz (č.l. 18 súdneho spisu) - lekárska
správa zo dňa 26.04.2017 vyhotovená MUDr. G. S. neobsahuje ani len posúdenie zdravotného stavu
syna žalovaného - T. A.. Lekárska správa obsahuje len subjektívne vyjadrenia lekára, ktoré ošetrujúci

lekár musel nevyhnutne čerpať od žalobkyne, keďže je zrejmé, že žalobkyňa bola pri vyšetrení syna
prítomná. Uvedená lekárska správa neobsahuje akékoľvek odborné posúdenie ošetrujúceho lekára a
de facto len tvorí listinný dôkaz bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, keďže samotná lekárska správa
je vystavená na meno T. A. avšak v texte lekárskej správy zrazu "informuje o výčinoch otca" starší syn
C.. Je evidentné, že uvedený dôkaz je neprípustný a jeho výpovedná hodnota o objektívnom vzťahu

medzi žalobkyňou a žalovaným je nulová a už vôbec nie vypovedajúca o akomkoľvek fyzickom, či
psychickomnásilížalovaného.Navyšeuvedenálekárskasprávaniejespráva,resp.nálezomovyšetrení
žalobkyne, je ale zrejmé, že žalobkyňa sa uvedenej návštevy lekára zúčastnila so svojimi synmi a
títo boli značne ovplyvnení tvrdeniami matky, ktoré sú len premietnuté do textu lekárskej správy bez
akéhokoľvek lekárskeho nálezu. Uvedený dôkaz z vyššie uvedených dôvodov ako podklad pre taký

zásah do práv žalovaného ako je vydanie neodkladného opatrenia spôsobujúce odopretie ústavného
práva vlastniť majetok a ústavného práva na obydlie nemôže obstáť. Taktiež, listinný dôkaz (lekárska
správa č.l. 19 zo dňa 23.04.2017) obsahuje v časti SUBJ. tvrdenia žalobkyne, tento dôkaz tiež nemožno
považovať za dôveryhodný a odôvodňujúci podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, keďže
ošetrujúci lekár MUDr. O. S. v časti objektívneho nálezu uvedenej lekárskej správy nezistila žiaden

nález preukazujúci tvrdenia žalobkyne o fyzickom násilí. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. ich nevykonal dôsledne a spôsobom, ktorý je nevyhnutný
pre radikálny zásah do práv žalovaného garantovaných Ústavov Slovenskej republiky, keďže súd
vydal neodkladné opatrenie, aj napriek tomu, že dôkazy predložené žalobkyňou k návrhu na vydanieneodkladného opatrenie nie sú dôkazmi odôvodňujúcimi taký významný zásah do práv žalovaného
ako je vydanie neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup žalovaného do nehnuteľnosti, ktorej je
spoluvlastníkom. Prílohou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebolo trestné oznámenie, ale

len oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré absolútne nedokazuje
násilné správanie žalovaného nielen voči žalobkyni ale ani voči synom žalovaného. Odborné vyjadrenie
Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie je taktiež takmer v celom rozsahu len
tvrdením žalobkyne, pričom uvedené odborné vyjadrenie do značnej miery len kopíruje tvrdenia
žalobkyne, pričom objektívna časť uvedeného vyjadrenia, čo do posúdenia stavu synov žalobcu je

značne ovplyvnená tou skutočnosťou, že obaja synovia boli v sprievode matky a v zmysle uvedeného
je zrejmé, že odborné vyjadrenie je z tohto dôvodu skreslené a bez výpovednej hodnoty. Ani tento
dôkaz však na žiadnom mieste nepreukazuje fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni. Vyjadrenia
maloletých synov žalovaného sú reprodukovanými vyjadreniami žalobkyne. Odborné vyjadrenie bolo
realizované v máji 2017. Ak psychológ dospel k záveru, že vzťah maloletých a žalovaného je potrebný
riešiť so psychológom, na mieste je otázka, prečo psychológ odporučil poradenské stretnutie až v

septembri2017aniebezodkladnepostratekontaktumaloletýchsožalovaným.NavyšePhDr.I.Z.,PhD.,
nevykonáva prax v rámci klinickej psychológie, ale je len psychologickým poradcom a teda vzhľadom na
metódy, ktoré boli použité a závery z nich zistené, nemusia reflektovať skutočnosť. Závery projektívnych
metód použitých na stretnutí maloletých, žalobkyne a PhDr. I. Z., PhD. môžu byť značne ovplyvnené
osobou, ktorá bola v prítomnosti maloletých v období cca. dvoch týždňov pred samotným stretnutí,

pričom touto osobou bola práve žalobkyňa. Samotný záver uvedeného psychológa o tom, že maloletí
trpia somatickými problémami podľa názoru žalovaného zakladal potrebu klinického vyšetrenia, resp.
potrebu pokračovania poradenstva okamžite, a nie až po období troch mesiacov. Žalobkyňa opakovane
tvrdí, avšak nijako nedokazuje, že žalovaný mal údajne fyzicky napádať žalobkyňu v ich spoločnom
obydlí v Obci C.. Ak by však uvedené tvrdenie bolo založené na pravde a hrozba násilia bola reálna,

žalobkyňa mala po celý čas údajného používania násilia voči jej osobe možnosť využiť inštitút podľa
ustanovenia § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a to oprávnenie policajta vykázať osobu
zo spoločného obydlia, čo sa však nikdy nestalo. Naopak, žalobkyňa špekulatívne podala návrh na
vydanie neodkladného opatrenia až po zistení, že žalovaný má byť prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody (pre nenásilný trestný čin), a to za účelom znemožnenia vedenia riadneho života žalovaného.

Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý sa
nachádza na H. X. č. X v Z., uvedený byt je však predmetom nájomného vzťahu, ktorý stále trvá a preto
vzhľadom na výpovedné lehoty nie je možné uvedený byt použiť pre bývanie. V nehnuteľnostiach, do
ktorých ma v zmysle neodkladného opatrenia žalovaný vstup zakázaný sa nachádzajú okrem vyššie
opísaných hnuteľných vecí aj motorové vozidlá, ktoré žalovaný užíval pred zadržaním vodičského

preukazu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má zadržaný vodičský preukaz, motorové vozidlá
sú nadbytočné a je reálna potreba ich speňaženia, vzhľadom na skutočnosť, že každým dňom ich
nepoužívania, resp. ich nespeňaženia klesá ich hodnota. Súd prvej inštancie sa týmito úvahami vôbec
nezaoberal a žalovaný si preto dovoľuje odvolaciemu súdu navrhnúť, aby napádané uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil, resp. zmenil tak, aby zásah do práv žalovaného nebol absolútne neprimeraný, tak

ako je to ku dňu podania tohto odvolania, a teda aby žalovaný mal minimálne možnosť prístupu k veciam
svojej osobnej povahy, k prostriedkom na vedenie jeho ďalšieho života a pod.. V neposlednom rade je
potrebnéuviesť,žežalovanývykonávalpovolanieadvokátaajvnehnuteľnostinaadreseP.X.č.XXX,C.,
do ktorej nemá prístup. V uvedenej nehnuteľnosti má žalovaný uložené niektoré spisy svojich klientov,
kde sa nachádzajú informácie, ktoré uvedení klienti vyžadujú a bez prístupu do nehnuteľností aspoň v

nevyhnutnej miere vzniká ujma nielen žalovanému ale vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti advokáta aj
po zániku oprávnenia advokáta aj tretím osobám. Navyše, Okresným súdom Dunajská Streda je pod sp.
zn. 12P/30/2017 vedené konanie o rozvod medzi žalobkyňou a žalovaným, súd vyzýval žalovaného na
vyjadrenie sa k skutočnostiam, avšak žalovaný má všetky svoje listiny a dôkazy slúžiace na jeho obranu
uložené v dome, kde mu bol neodkladným opatrením zakázaný vstup, čím je ohrozené aj jeho právo na

spravodlivý proces, keďže rovnaký súd mu neodkladným opatrením zakázal prístup k obydliu, kde má
logicky uložené dokumenty týkajúce sa jeho osoby.

5. K vyjadreniam žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa sama potvrdzuje, že vyšetrenie detí
žalobkyne a žalovaného bolo uskutočnené na podnet žalobkyne, vyjadrenie lekárky nie je lekárskym

nálezom, uvedené vyšetrenie bolo realizované protiprávne, keďže na lekárske vyšetrenie maloletých
detí je potrebný súhlas oboch rodičov. Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, resp. lekársku správu, alebo
znalecký posudok, ktorý by potvrdzoval údajnú diagnózu žalobcu - alkoholizmus. Žalovaný má zato, že
psychológ pri vyšetrení detí nepoužil žiadne techniky na zistenie objektívneho stavu a v predloženomvyjadrení popisuje len svoj subjektívny pohľad na vec. Psychologička nikdy nestretla otca vyšetrených
detí, a teda nemôže hodnotiť objektívne stav vzťahu medzi žalovaným a deťmi. Somatické problémy
mali deti aj v čase pred vznikom problémov medzi žalobkyňou a žalovaným. V spoločnej domácnosti

žalobkyneažalovanéhobolapolicajnáhliadkanapodnetžalobkyneibaraz(OOPZŠamorín).Žalobkyňa
v uvedenom prípade privolala policajnú hliadku z dôvodu údajného vyhrážania sa pod vplyvom alkoholu.
Policajnáhliadkanapodnetžalobkyneprišla,pričomnáslednebolžalovanýpodrobenýdychovejskúške,
avšak s negatívnym výsledkom. Naopak žalovaný má zato, že policajná hliadka dotazovala žalovaného
na tržné rany, ktoré mal na rukách a tvári, pričom žalovanému bola poskytnutá možnosť odvozu na

ošetrenie, čo žalovaný odmietol. Uvedené preukázané tvrdenia žalovaného len potvrdzujú tendečnosť
tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa je podľa svojich tvrdení ohrozovaná na živote a zdraví, avšak žalobkyňou
nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by uvedené preukázal. Žalobkyňa taktiež uvádza, že žalovaný
ohrozuje život a zdravie detí žalobkyne a žalobcu, avšak uvedené taktiež nie je podložené akýmkoľvek
dôkazom. Čo sa týka nastúpenia na ústavnú liečbu v Centre pre liečbu drogovo závislých v Košiciach,
žiadnym rozhodnutím súdu alebo iným orgánom nebola žalovanému uložená povinnosť sa obdobnej

liečby zúčastniť, išlo o individuálne rozhodnutie žalovaného, ktoré si žalovaný aj sám uhrádzal, účelom
boli stretnutia so psychoterapeutmi v nadväznosti na prepustenie žalovaného z výkonu trestu a následné
zaradenie sa do bežného života. Žalobkyňa už v minulosti opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne,
pričom si z domu odniesla všetky svoje veci a taktiež vecí detí žalobkyne a žalovaného. Následne
žalobkyňa žalovanému e-mailom oznámila, že odchádza zo spoločnej domácnosti aj s deťmi, pričom

odchod sa uskutočnil na jednom vozidiel žalovaného, ktoré nepretržite užívala. Dôvodom odchodu
žalobkyne zo spoločnej domácnosti v minulosti bola skutočnosť, že v danom období (október 2012)
udržiavala mimopartnerský pomer s pánom S.. Žalovaný nikdy "nevyhodil" žalobkyňu zo spoločnej
domácnosti a ani ju k tomu nikdy nenútil. Žalobkyňa je vlastníkom dvoch bytov v N. a teda má
možnosť bývania a neodkladným opatrením bráni žalovanému právo na vstup do nehnuteľností,

ktorých spoluvlastníkom je žalovaný. Žalovaný dostatočne vyvrátil tvrdenia a domnienky žalobkyne
prezentované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu
žalovaného, relevantnými dôkazmi preukázal svoje tvrdenia a vyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že sa
nelieči, neprispieva na výživu detí a pod.. Za účelom objektívneho zistenia zdravotného stavu maloletých
detí by mali detí navštíviť takého lekára, ktorý nebude jednostranne vybraný jedným z rodičov, ale lekár

bude mať súhlas od obidvoch rodičov, a to práve za účelom objektívneho zistenia zdravotného stavu.
Žalobkyňa uvádza, že policajná hliadka bola na podnet žalobkyne v dome na X. P., C. viackrát, avšak
svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnymi dôkazmi. Žalovaný nikdy "nevyhodil" žalobkyňu zo spoločnej
domácnosti a ani ju k tomu nikdy nenútil, čo napokon potvrdzuje samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení
zo dňa 13.12.2017, kde uvádza, že nikto ju odísť zo spoločnej domácnosti nenútil. Tvrdenia žalobkyne

ohľadomodmietaniaprítomnostiotcasaopätovnenezakladajúnapravde,súničomnepodložené,najmä
s ohľadom na skutočnosť, že so starším synom C. sa žalovaný stretol po dohode s ním ešte dvakrát,
pričom stretnutia prebehli v rovine otec a dospievajúci syn, kde sa žalovaný so synom rozprával o
problémoch v rodine. Starší syn C. žalovanému opätovne uviedol, že otec mu chýba a taktiež, že je
unavený z napätej situácie, ktorá vznikla medzi žalovaným a žalobkyňou. Ak by žalovaný akokoľvek

chcel zasahovať do práv žalobkyne, mohol tak urobiť hneď po prepustení z výkonu trestu, k čomu však
nedošloanavyšenebolapreukázanáanilenhrozbaakéhokoľvekzásahudoprávžalobkyne.Nazáklade
preukázateľne nepravdivých tvrdení žalobkyne ide o šikanózny výkon práva, resp. zneužitie práva,
ktorého následkom je odňatie práva žalovaného na spravodlivý proces ako aj odňatie práv žalovaného
ako otca maloletých detí.

6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila, podľa nej neodkladné opatrenie tak ako
bolo súdom vydané plní 100% svoj účel. Ani žalobkyňa ani deti sa odvtedy neboja prísť v kľude domov,
lebo vedia, že tam nebude nikto kto by ich urážal, kričal na nich, ponižoval a vyhadzoval žalobkyňu
spolu s deťmi z domu. Deti sa cítia v bezpečí a konečne sa zastabilizovalo ich správanie v škole.

Vzhľadom na žalovaného správanie voči deťom i žalobkyni rozhodla sa pre ich dobro, aby sa podrobili
všetkýmvyšetreniamdoloženýmvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaatedajepravda,žeich
deti absolvovali na jej podnet. Bola nútená vyhľadať odbornú pomoc odborníkov, nakoľko ich žalovaný
dlhodobo týral a robil im zle, čo sa potvrdilo aj u psychologičky PhDr. E. Z. PhD., ktorá vyšetrenie detí
robila vždy bez prítomnosti žalobkyne, ktorá sa s pani PhDr. I. Z. PhD. rozprávala vždy osamote bez

prítomností detí. Deti vzhľadom na svoj vek už vedia samostatne o týchto veciach rozprávať. Deti aj
naďalej navštevujú toto zariadenie. O situácii v rodine boli informované aj pedagogičky v škole a starší
syn C. navštevuje aj školskú psychologičku pani Mgr. B. U.. Žalobkyňa tiež navštevuje psychologickú
ambulanciu Mgr. M. S., PhD. a taktiež psychiatrickú ambulanciu MUDr. V. Z.. Odbornú pomoc vyhľadalaz dôvodu veľkého strachu z návratu manžela do spoločnej domácnosti a z obavy pred jeho atakmi voči
nej a deťom. Na žalobkyni sa to prejavuje nespavosťou, nočnými morami, úzkosťou a čiastočnou stratou
sústredenosti pri akejkoľvek myšlienke na manžela. Čo sa týka žalovaným namietaného porušovania

jehovlastníckehopráva,ochranaživotaazdraviažalobkyneadetí,bymalamaťprednosťpredochranou
vlastníckeho práva žalovaného. Žalobkyňa poukázala na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a
úprava práva povinnosti k maloletým deťom sp. zn. 12P/30/2017, na posledné pojednávanie sa žalovaný
nedostavil. Poslal doklad o svojej práceneschopnosti a list v ktorom sa vyjadril, že dňa 02.10.2017
nastúpil na ústavnú liečbu v Centre pre liečbu drogových závislostí v Košiciach, ale už 24.10.2017

kontaktoval syna C. a snažil sa dohodnúť si s ním stretnutie v N. po škole. Už sa raz stalo, že žalobkyni
s deťmi na niekoľko mesiacov znemožnil vstup do domu vo C. tým, že jej nechcel dať kľúče od domu a
tak sa nemohli vrátiť s deťmi do domu, v ktorom žalovaný žil so svojou milenkou Mgr. R. N.. Žalobkyňa
je presvedčená, že nebyť tohto neodkladného opatrenia, skončila by na ulici s deťmi opäť ona. Čo
sa týka vecí osobnej potreby, ktoré má žalovaný v dome, dňa 21.09.2017 osobne odovzdala veci, o
ktoré požiadal dňa 20.09.2017 kamarát žalovaného Mgr. A. Z. a ktoré boli odovzdané M. C., ktorý ich

následne odovzdal žalovanému, čo bolo niekoľko dní pred jeho prepustením z výkonu trestu. Druhýkrát
o veci požiadal žalovaný 01.11.2017, dňa 03.11.2017 žalobkyňa všetky veci, ktoré žiadal odovzdala opäť
jeho kamarátovi Mgr. A. Z., ktorý mu ich ešte v ten deň odovzdal. Vždy pripravila všetko čo žalovaný
potreboval a nemá problém mu všetky ostatné veci jeho osobnej potreby odovzdať tak, ako to bolo
aj doteraz. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa zákaz uložený žalovanému nezneužila vo

svoj prospech a vždy keď o niečo zo svojho osobného majetku požiadal, bezodkladne mu vyhovela.
Napriek tomu, že žalovaný je ťažký alkoholik a pravdepodobne aj závislý na iných drogách, nelieči sa,
nepracuje, neprispieva na výživu našich detí. Neodkladné opatrenie mu zabraňuje vrátiť sa k "starým"
návykom riešenia si jeho alkoholických stavov na žalobkyni a deťoch a chráni ich pred jeho bezohľadným
správaním a fyzickým a psychickým týraním. Žiada preto odvolací súd, aby nariadené neodkladné

opatrenia ponechal v platnosti. Zároveň požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

7. K vyjadreniam žalovaného žalobkyňa uviedla, čo sa týka predloženia znaleckého posudku, resp.
lekárskej správy o alkoholizme žalovaného, je úplne zbytočné, jeho zdravotný stav sa odzrkadlil pár
hodín po vzatí do CPZ po jeho zadržaní dňa 25.05.2017, keď bol prevezený do psychiatrickej nemocnice

Phillipa Pinela v Pezinku s ťažkým delíriom tremens. Podľa slov jeho ošetrujúcej lekárky pani MUD. F.
malkompletnýrozvratorganizmuananásledkydelíriatremensskorozomrel.Akožalovanýsámuvádza,
nepodstúpil protialkoholickú liečbu (napriek tomu, že je ťažký alkoholik keďže pije 1l tvrdého alkoholu
denne), ale len podpornú psychoterapiu, aby sa vedel začleniť do života. K tvrdeniu žalovaného, že
policajnáhliadkabolanapodnetžalobkynevdomenaP.ul.XXXvoC.,lenraz,jetozostranyžalovaného

čistý výmysel. Policajná hliadka bola do domu na P. ul. XXX na jej podnet privolaná niekoľkokrát,
vždy bolo konanie žalovaného riešené dohovorom, nechcela podávať trestné oznámenia, stále dúfala
že si žalovaný uvedomí svoje správanie a prestane s tým. Zranenia ktoré žalovaný prezentuje ako
ublíženie na zdraví, vznikli jej bránením sa, nakoľko ju fyzicky napadol - držal ju zozadu za vlasy a
ťahal - pričom sa jej vyhrážal a urážal ju. Toto videl aj syn C., ktorý si incident dodnes dobre pamätá.

Žalobkyňa následne privolala hliadku, kde sa jej žalovaný opäť vyhrážal slovami "teraz uvidíš, čo je
to byť advokát v praxi, teraz ti ukážem ty p .. a sprostá" Jeho komunikácia so žalobkyňou bola takáto
stále - ponižovanie, urážanie,Klamanie, čo preukazuje predložená SMS komunikácia zo dňa 08.05.2017
a viberová komunikácia zo dňa 18.04.2017. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa opustila, domácnosť pre
mimopatrnerský vzťah, čo nie je pravda, žalovaný udržiaval mimopartnerský vzťah už vyše roka pred

jej odchodom zo spoločnej domácnosti a to bol hlavný dôvod prečo opustila žalovaného. Žalovaný
mal v čase od 09/2011 mimopartnerský vzťah zo slečnou Mgr. R. N.. V čase, keď žalobkyňa opustila
domácnosť (na čo žalovaného upozorňovala asi týždeň pred odchodom) bol žalovaný lyžovať so
svoju milenkou v rakúskych Alpách. Žalobkyňa bola v tom čase z psychického a fyzického vyčerpania
na svojej historicky najnižšej telesnej hmotnosti (47 kg na výšku 170 cm), musela opustiť spoločnú

domácnosť, lebo nemala silu ďalej v jeho prítomnosti zotrvať a bojovať za práva ich detí a za svoje
práva. Nehnuteľnosti, ktoré žalovaný spomína, ako možný spôsob odsťahovania sa s deťmi a nebrániť
tak žalovanému v užívaní domu je neuskutočniteľný. Dom na P. ul. XXX vo C. č. A. je domovom ich
dvoch maloletých detí, C. a T. A., tu majú svoje zázemie, priateľov a svoje izby, tu vyrastajú od malička.
Byty na Z. ul., ktorý žalovaný uviedol, je 60 ročný v pôvodnom stave a nemôžeme ho v tomto stave s

deťmi užívať, nakoľko by musel prejsť výraznou rekonštrukciou. V byte na J. ul. býva otec žalobkyne V.
O., 70 ročný vdovec. Je nemysliteľné odsťahovať s k nemu do 3 izbového bytu, keď investovala značné
finančné prostriedky do domu určeného hlavne pre ich deti, kde sa im snaží vytvárať stabilný domov.Žalovaný mohol už dávno ukončiť nájomný vzťah vo svojom byte v Z. (ktorý je luxusne zariadený) a
mohol ho už dávno bez problémov užívať.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a V. ako vecne správne potvrdiť
v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v napadnutom výroku II., III. a IV. ako vecne
nesprávne zmeniť v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.09.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému vstup na pozemok
parc. č. 240/79 o výmere 364 m2, zapísaný na LV č. XXX, druh pozemku ostatné plochy, nachádzajúci
sa v katastrálnom území C., obec C., okres Dunajská Streda, na pozemok parc. č. 240/390 o výmere 198
m2, zapísaný na LV č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom

územíC.,obecC.,okresDunajskáStreda,dorodinnéhodomunachádzajúcehosanaP.ul.č.XXXvobci
C., ktorý je postavený na parcele č. 240/390 o výmere 198 m2, zapísaný na LV č. XXX, nachádzajúci sa
v katastrálnom území C., obec C., okres Dunajská Streda ako aj na pracovisko žalobkyne nachádzajúce
sa na P. ul. č. XXX v C.. Ďalej, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 30 metrov ako aj kontaktovať žalobkyňu akoukoľvek formou písomnej, telefonickej alebo

elektronickej komunikácie.

10. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej manžel, pričom v súčasnosti sú v rozvodom
konaní, ktoré konanie sa vedie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/30/2017. Uviedla, že majú
spolu dve maloleté deti. Žalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého má byť

čoskoro prepustený. Žalovaný bol odsúdený za opakované vedenie motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu a následne aj za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia. Žalobkyňa uviedla,
že žalovaný je alkoholik, predtým ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody denne vypil viac ako
liter tvrdého alkoholu, čo sa prejavilo aj po jeho poslednom zadržaní dňa 25.05.2017 a umiestnení
do cely predbežného zaistenia, kde sa po 36 hodinách prejavili abstinenčné príznaky a musel byť

hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Phillippa Pinela v Pezinku. Okrem tvrdého alkoholu žalovaný
užíva aj tvrdé drogy - kokaín. Jej rodina vďaka závislosti žalovaného už dlhší čas nevedie normálny
rodinný život, pričom najhoršie obdobie bol posledný rok, keď žalobkyňa spolu s deťmi bola nútená
opakovane trpieť nekontrolované výbuchy agresie ako aj psychický teror zo strany žalovaného. Pod
vplyvom alkoholu a drog sa totiž voči žalobkyni ako i voči ich spoločným deťom opakovane správal

agresívne, fyzicky na žalobkyňu viackrát zaútočil, vyhrážal sa jej, takisto i deťom, vulgárne im nadával
a vyhadzoval ich uprostred noci z domu a stávalo sa, že žalobkyňu fyzicky napadol a musela s deťmi
utekať z domu k susedom. Dialo sa tak v ich spoločnej domácnosti na P. XXX v C.. Podobný prípad
sa stal aj 23.04.2017, keď prišla domov s deťmi, žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, žalobkyňa už
očakávala jeho ataky, preto išla zo strachu spať spolu s deťmi do izby k synovi. Žalovaný počas ich

spánku rozrazil dvere na synovej izbe, nadával im a kričal na žalobkyňu, aby aj s deťmi vypadla z domu.
Keď to žalobkyňa odmietla, žalovaný ju udrel do tváre. Žalobkyňa následne privolala policajtov, ktorí ju
po spísaní oznámenia odviezli na lekárske vyšetrenie. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na to,
že deti trpia správaním žalobcu ešte viac, pričom navonok sa to odzrkadľuje v ich konfliktnom správaní
a u staršieho syna aj v zhoršených školských výsledkoch a nočných zlých snoch. Uviedla, že deti sú v

napätí v očakávaní návratu otca a boja sa toho dňa, preto aj navštívili detskú psychologičku, pričom z
psychologického posudku vyplýva, že sa návratu otca domov boja pre jeho agresívne správanie k nim aj
ku žalobkyni. Tento návrh podáva z dôvodu, že žalovaný v spoločne užívanom dome vykonáva voči nej i
voči deťom násilie a psychicky ich týra. Žalobkyňa je presvedčená, že po návrate z výkonu trestu odňatiaslobody v tom bude pokračovať, rovnako ako vo svojej závislosti na alkohole a drogách, keďže sa ani vo
väzení zo svojej závislosti nevyliečil. Žalovaný má zatiaľ kde ísť, je totiž vlastníkom dvojizbového bytu v
Z. na H. ul. č. X. Žalobkyňa k svojmu návrhu pripojila odborné vyjadrenie Výskumného ústavu detskej

psychológie a patopsychológie zo dňa (č.l. 5-8), potvrdenie obce o pobyte (č.l. 9), potvrdenie Obvodného
oddelenia PZ Šamorín o podaní oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa 23.04.2017 (č.l. 10), vyrozumenie OR PZ Dunajská Streda o predložení návrhu na prejednanie
priestupku na príslušný obvodný úrad (č.l. 11), fotokópiu návrhu na rozvod manželstva (č.l. 12 - 15),
rodné listy maloletých detí (č.l. 16-17), lekárske správy (č.l. 18-19), výpisy z listov vlastníctva (č.l. 20-21).

11. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.

12. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

13. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku

ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

15. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu

pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,

ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

16. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového

poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného

ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené.

18. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

19. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,

slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

20. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,

že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

21. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej
ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaným voči nej, jednak z tvrdenej

okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva žalovaného ako jej manžela k rodinnému domu a
priľahlým pozemkom v podielovom spoluvlastníctve.22. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych
či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe

rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Žalobkyňa na osvedčenie dôvodnosti návrhu na
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia predložila odborné vyjadrenie Výskumného ústavu
detskejpsychológieapatopsychológie(č.l.5-8),potvrdenieobceopobyte(č.l.9),potvrdenieObvodného
oddelenia PZ Šamorín o podaní oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa 23.04.2017 (č.l. 10), vyrozumenie OR PZ Dunajská Streda o predložení návrhu na prejednanie

priestupku na príslušný obvodný úrad (č.l. 11), fotokópiu návrhu na rozvod manželstva (č.l. 12 - 15),
rodné listy maloletých detí (č.l. 16-17), lekárske správy (č.l. 18-19). Tieto listinné dôkazy, keďže ide
o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú
hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, teda že
žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť
telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného,

že tvrdenia žalobkyne, z ktorých vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie sú pravdivé a
žalobkyňa ich nepodložila žiadnymi dôkazmi, t.j. zistený skutkový stav neobstojí, resp. že žalobkyňa
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného
správania sa žalovaného spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne), ale
aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.

23. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené, i keď nebolo preukázané,

že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, ale podala len oznámenie o priestupku,
keď rozhodujúcimi boli preložené lekárske správy a odborné vyjadrenie Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie, ktoré napriek odmietajúcej argumentácii žalovaného v dostatočnej
intenzite osvedčujú podozrenie z násilia, súvisiaceho s dlhodobým alkoholizmom žalovaného (ktorý
viedol až k jeho odsúdeniu i keď za nenásilný trestný čin), a s tým súvisiacim agresívnym a konfliktným

správaním. Aj keď neboli osvedčené fyzické útoky žalovaného voči žalobkyni, psychické násilie spojené
s prejavmi agresie (hoci len verbálnej) dostatočne spĺňajú atribút dôvodného podozrenia z násilia.

24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a nie sú predmetom ich BSM, túto odvolací súd nepovažoval

zarelevantnú,nakoľkonemážiadenvplyvnaposúdeniedôvodnostinariadenianeodkladnéhoopatrenia.
Rovnako nedôvodná je námietka neprimeraného obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného, nakoľko
toto obmedzenie vlastníckeho práva, konkrétne vylúčenie z užívacieho práva, vyplýva zo samotnej
povahy neodkladného opatrenia. Vlastnícke právo žalovaného zostáva pritom zachované, súčasťou
tohto práva je aj jeho právo disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom. V tejto súvislosti neobstojí

ani ďalšia námietka žalovaného, ktorý poukazoval na trvalosť a časovú neobmedzenosť vylúčenia
jeho užívacieho práva a tak obmedzenia jeho vlastníckeho práva, keď je zrejmé, že vzhľadom na
prebiehajúce rozvodové konanie medzi stranami a vzhľadom na intenzitu rozvratu vzťahov medzi
nimi, bez ohľadu na nariadené neodkladné opatrenie, nie je reálne spoločné užívanie dotknutých
nehnuteľností, a tak žalobkyňa ako aj žalovaný majú možnosť buď sa dohodnúť na zrušení alebo

vyporiadaníichpodielovéhospoluvlastníctva,alebovprípade,ženebudúvedieťdospieťkdohode,môže
ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd. Preto aj súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil
neodkladné opatrenie bez toho, aby žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Takúto
žalobu vo veci samej má možnosť kedykoľvek podať tak žalobkyňa ako aj žalovaný. Zároveň žalovaný
má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody,

pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné
podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného
opatrenia.

25. Žalovaný tiež nedôvodne namietal, že nariadeným neodkladným opatrením je neprimerane

obmedzené jeho vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v dotknutých
nehnuteľnostiach. Nariadené neodkladné opatrenie sa nijako nedotýka týchto hnuteľných vecí,
žalovanému nič nebráni v tom, aby sa so žalobkyňou dohodol na ich vydaní, žalobkyňa vo svojom
vyjadrení opakovane poukázala na to, že žalovanému vydala všetky hnuteľné veci, o ktoré požiadal,pričom žalovaný toto tvrdenie nijako nerozporoval. V prípade, že by žalobkyňa nebola ochotná
žalovanému vydať jemu patriace hnuteľné veci, má možnosť domáhať sa ich vydania aj cestou súdu.

26. Uložený zákaz vstupovať do dotknutých nehnuteľností neobmedzuje žalovaného ani v realizácii jeho
rodičovských práv a povinností k synom, ktorých má spolu so žalobkyňou, pričom v prípade, že sa so
žalobkyňou nevedia dohodnúť na realizácii rodičovských práv a povinností, každý z nich má možnosť
podať návrh na súd.

27. Odvolací súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v
danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné vylúčiť žalovaného z užívania dotknutých
nehnuteľností, pričom z doposiaľ zistených skutočností nijako nevyplýva, že by žalovaný nemal
objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie, i keď podľa jeho vyjadrenia jemu patriaci byt v Z. je
prenajatý, má možnosť riešiť svoju bytovú situáciu tiež prípadným prenájmom iného bytu.

28. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z
predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je
za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok

je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera
osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a
dôvodnostiuplatnenéhonároku.Odôvodneniepotrebybezodkladnostiupraveniapomerovstránspočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma

(obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného), čo v konaní pred súdom prvej inštancie
preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu
ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti
bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú
žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu.

29. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa
v časti zákazu vstupu žalovaného do dotknutých nehnuteľností splnené boli a súd prvej inštancie návrhu
správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako aj vo výroku V. ako vecne

správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

30. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nevstupovať na pracovisko žalobkyne (výrok II.) a nekontaktovať
žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami (výrok III.), v
zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a g) CSP, nepovažuje odvolací súd za dôvodné takto uložené obmedzenie

z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, nakoľko žalobkyňa ani
netvrdila a ani ničím neosvedčila, že by ju žalovaný nejakým spôsobom ohrozoval vstupom na jej
pracovisko, resp. že by ohrozoval jej telesnú či duševnú integritu kontaktovaním písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a IV. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

31. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30
metrov (výrok III.), v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, považuje odvolací súd za dôvodné uložené
obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne súvisiacej s

dôvodným podozrením z násilia žalovaného voči nej, vzdialenosť 30 metrov však odvolací súd považuje
za neprimeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a za primeranú a dostatočne ochraňujúcu
vzdialenosť považuje vzdialenosť 10 metrov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje sa situácie, keď žalobkyňa
dá súhlas na to, aby sa žalovaný priblížil aj na bližšiu vzdialenosť a rovnako sa nevzťahuje na situácie,
keď sa má žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci, preto

žalovaný nedôvodne namieta, že takto uložené obmedzenie mu znemožňuje zúčastniť sa pojednávania
vo veci rozvodu manželstva so žalobkyňou. Odvolací súd preto vo výroku III. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil, aby sa bez súhlasu žalobkyne
nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné

a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Čo sa týka náhrady trov konania, v prejednávanej veci sa jedná o prípad neodkladného opatrenia,

ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej, teda o prípad spojený aj so vznikom povinnosti
rozhodnúť o trovách takto skončeného konania, ktorý predstavuje výnimku zo zásady, že o nároku na
náhradu trov konania neodkladného opatrenia sa má rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie vo
veci samej (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie o náhrade trov konania
opomenul rozhodnúť, preto bude jeho povinnosťou o tejto otázke rozhodnúť samostatným uznesením,

rovnako ako aj o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov.

34. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, zohľadniac čiastočný úspech aj
neúspech oboch sporových strán, keď súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

vyhovel iba čiastočne.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).