Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/377/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213053
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615213053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom S., F. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Ivan Bugri,
advokát, Advokátska kancelária Zvolen, so sídlom Bystrický rad 453/77, proti žalovanej: V. Q., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom R. - Y., W. XX, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 6 000
€, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/313/2015-163 zo dňa 23. 06.
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/313/2015-163 zo dňa 23. 06. 2017 vo výroku I., II., III.

a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nároknazaplatenietrovodvolaciehokonaniavočižalovanejvcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5 316,66 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanej do
výšky 683,34 € zamietol. Osobitným výrokom rozhodol, že návrh žalovanej na prerušenie konania do
právoplatnosti skončenia sporu, ktorý je vedený na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/898/2013
zamieta a tiež návrh žalovanej zo dňa 22. 06. 2017 na prerušenie konania do skončenia sporu, ktorý

je vedený pod sp. zn. 12C 199/2016 zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že
žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že
dňa 03. 09. 2015 podal žalobca na Okresnom súde Lučenec žalobu o zaplatenie 6 000 €, pričom uviedol,
že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec Odbor
katastrálny na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. obec R., okres R. ako parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXXmX, parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2, rodinného domu súpisné číslo XXX
postaveného na parcele č. XXX/X, hospodárskej budovy súpisné č. XXX, ktorá je postavená na parcele
č. XXX/X. V období od 27. 12. 2012 do 10. 11. 2014 jeho podiel na nehnuteľnostiach predstavoval 15/18
- in v pomere k celku a v období od 10. 11. 2014 do podania žaloby jeho podiel predstavoval 16/18 - in
v pomere k celku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/18-ina v pomere
k celku. Uviedol, že žalovaná užíva nehnuteľnosti bez jeho súhlasu, preto je dôvodné, aby za obdobie
od 03. 09. 2013 do 03. 09. 2015, t. j. spätne za obdobie dvoch rokov od podania žaloby na Okresnom

súde v Lučenci a zaplatila náhradu za užívanie jeho (žalobcovho) spoluvlastníckeho podielu.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území Y., obec R., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu LučenecOdbor katastrálny ako parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX,

hospodárska budova súp. č. XXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. V predmetnom
spore si žalobca uplatnil náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanou za obdobie
od 03. 09. 2013 do 03. 09. 2015, keď žalovaná nepochybne užívala jeho spoluvlastnícky podiel
z nehnuteľností v rozsahu 15/18-in. Z ustanovenia § 139 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že primárnym spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie

na základe dohody. Pre príjmanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadny osobitný postup, ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho
aktu a pre rozhodnutie samotné nie je predpísaná obligatórna napr. písomná forma, ani výslovne
zákon nedefinuje náležitosti dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Dohoda o hospodárení so
spoločnou vecou môže byť uzavretá i konkludentne, pokiaľ je prejav vôle spoluvlastníkov nesporným
a dostatočne určitým. V posudzovanom spore rozhodne nedošlo k takejto dohode o hospodárení so

spoločnými nehnuteľnosťami. Túto skutočnosť súd považoval za nespornú. Medzi stranami prebiehali
na Okresnom súde v Lučenci dlhé roky spory súvisiace s podielovým spoluvlastníctvom. Pod sp. zn.
5C/96/2010 prebiehal spor medzi Q. D. a V. D., ktorí podali dňa 31. 05. 2010 žalobu proti žalovaným
v 1/ rade V. Q., v 2/rade F. Q. o vypratanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Žalobcovia
zobrali žalobu späť a navrhli konanie zastaviť, avšak následne prebiehal spor o darovaciu zmluvu,

ktorý bol vedený pod sp. zn. 12C/145/2014. Nepochybne žalovaná nehnuteľnosti užíva spolu so
svojom rodinou dlhú dobu. K dohode o užívaní nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi a
ich právnymi predchodcami nedošlo. Pokiaľ podielový spoluvlastník nehnuteľnosti užíva spoločnú
vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel
nájomnú zmluvu, alebo sa dohodol užívaní spoločnej veci nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,

získa bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie žalovanej v predmetnom spore spočíva v tom,
že užívala nehnuteľnosti bezodplatne a nemusela vynaložiť finančné prostriedky napr. na zaplatenie
nájomného za užívanie rodinného domu a priľahlých pozemkov. Z ust. § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Povinnosťou žalovanej je teda poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobcu o veľkosti 15/18-in v pomere k celku v období od 03. 09. 2013 do 03. 09. 2015, teda za
žalovanéobdobie.Výškabezdôvodnéhoobohateniabolamedzistranamisporná,pretonanávrhžalobcu
súd nariadil znalcovi J.. D. R. vypracovanie odborného vyjadrenia č. 17/2017. Žalobca mal námietky voči
odbornému vyjadreniu, žalovaná námietky voči odbornému vyjadreniu nedoručila. Súd vypočul znalca

na pojednávaní, na ktorom trval na záveroch odborného vyjadrenia. Obvyklá cena nájomného za stavby
a pozemok na rok bola určená sumou 3 190 € (2 240 € za stavby + 950 € za pozemok). Náhrada za
spoluvlastnícky podiel žalobcu 15/18-in potom činí sumu 2 658,33 €, ktorú sumu súd žalobcovi priznal,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (od 03. 09. 2013 do 03. 09. 2014 = 2 658,33 €; a od 03.
09. 2014 do 03. 09. 2015 = 2 658, 33 €). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ sa týka návrhov na prerušenie konania žalovanej, pokiaľ je vedené na Okresnom súde v Lučenci
ďalšie konanie pod sp. zn. 12C/199/2016 o zaplatenie 60 000 € na návrh 1/ V. Q. proti žalovaným 1/ Q.
D. a 2/ K. K., ani vedenie sporu o zaplatenie 60 000 € nie je dôvodom na prerušenie konania, pretože
rozhodnutie v týchto sporoch nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v spore vedenom pod sp. zn.
9C/313/2015.

3. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom základ nároku
bol od počiatku daný, sporná bola len výška bezdôvodného obohatenia medzi stranami. Žalobca mal po
podaní žaloby snahu riešiť spor mierom, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

24. 05. 2016, kde navrhol výšku bezdôvodného obohatenia sumou 229 € mesačne. Žalovaná súhlasila
s navrhovanou sumou, avšak následne oznámila, že nie je ochotná bezdôvodné obohatenie žalobcovi
zaplatiť. Následne bola žalovaná nečinná. Na návrh žalobcu súd nariadil znalcovi vypracovať odborné
vyjadrenie, z ktorého odborného vyjadrenia vychádzal pri rozhodovaní v tomto spore. Dôvodné je teda,
aby trovy sporu nahradila žalovaná žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že rozsudok napáda v časti, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a súdne konanie neprerušil. Uviedla,
že v čase podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na Okresnom súdev Lučenci prebieha súdne konanie vedené pod sp. zn. 9C/89/2013, v ktorom konaní bol dňa 08. 06.
2016 vydaný rozsudok, v odôvodnení ktorého súd uvádza: “vyporiadanie zrušovaného podielového
spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká sa vykonáva v širšom zmysle na návrh účastníka

podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený
ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať (Ro NS
SR sp. zn. 2 Cdo/53/2004).“ Následne súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že nakoľko návrh na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle podaný nebol, nebol podaný vzájomný
návrh. Vyporiadanie v širšom zmysle sa vykonáva na základe návrhu účastníka, pričom v rámci tohto

vyporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil vec, ale
prípadne aj na to, či pri hospodárení zo spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu. Dôsledkom týchto nákladov potom nemusí byť zvýšenie ceny spoločnej veci,
pretože obvykle ide o zabezpečenie nevyhnutnej údržby a nutných opráv. Dosiahne sa spravidla to,
že sa vec neznehodnotí nad rámec bežného opotrebenia. O vyporiadaní zrušovaného podielového
spoluvlastníctva, vykonávaného súdom, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, alebo na

podklade vzájomného návrhu účastníka, rozhodne súd samostatným výrokom rozsudku nielen v rámci
rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Je tomu tak preto, že pohľadávka z titulu zaplatenia
náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým
pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca dňa 08. 09. 2016 podal na okresný súd žalobu o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 9C/89/2013 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
Okresný súd Lučenec nezohľadnil vložené investície žalobcu, ktorý od doby, keď začal užívať
nehnuteľnosť (t. j. od roku 1997, keď bol vlastníkom nehnuteľností dnes už nebohý Q. D.) s ohľadom
na ich nevyhovujúci technický stav a hroziace riziko ich znehodnotenia vykonal rozsiahlu renováciu

nehnuteľností, ktorá spočívala najmä, nie však výlučne, vo výmene okien, strechy, vykonaní stavebných
úprav, vybudovaní novej prípojky k inžinierskym sieťam, spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami a
opravami nepodliehajúcimi udeleniu stavebného povolenia v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, na ktorých realizáciu vynaložil žalobca finančné prostriedky v
odhadovanej výške 60 000 €. Žalobca súčasne po celú dobu užívania nehnuteľnosti (t. j. od roku 1997

až do súčasnosti) v celosti znášal všetky náklady na ich údržbu a riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo
zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch. Predmetné súdne konanie rieši problematiku
zhodnotenia nehnuteľnosti, ako aj starostlivosti o nehnuteľnosti, kedy v prebiehajúcom súdnom konaní
nebolo prihliadané na to, že sa o nehnuteľnosť žalovaný každodenne stará, platí za ne miestne
poplatky a tým pádom má opakované mesačné náklady na jej obhospodarovanie. Z uvedeného dôvodu

žalovaný žiada buď o prerušenie súdneho konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.
zn. 12C/199/2016, kde sa zhodnocovanie nehnuteľnosti ako také rieši, alebo v prebiehajúcom konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/313/2015 prihliadnuť pri určovaní výšky tzv.
bezdôvodnéhoobohatenianapodieľaniesananákladochžalovaného,kedyžalobcažiadnymspôsobom

neprispieva na starostlivosť o nehnuteľnosť a z uvedeného vyplýva, že jeho snaha je brať prospech
z toho, o čo žalovaný nehnuteľnosť zhodnocuje, nakoľko v prípade, ak by o nehnuteľnosť nebola
starostlivosť, hodnota určená súdnym znalcom, by bola oveľa nižšia (uvedené je predmetom súdneho
sporu vedeného pod sp. zn. 12C/199/2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný okrem iného zrekonštruoval
strechu,plot,akoajinédôležitésúčastidomupotrebnéktomu,abytentobolvôbecvužívateľnomstave).

S poukazom na uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Lučenec
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca. Odvolanie
považuje v celom rozsahu za nedôvodné a neopodstatnené. Je presvedčený, že účelom podaného

odvolania je len oddialiť konečné rozhodnutie vo veci samej a má za to, že tvrdenia v podanom odvolaní
nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť a samotnú vecnú správnosť odvolaním napádaného rozsudku.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na existenciu dvoch súdnych konaní, je potrebné uviesť, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/89/2013 (o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, v súčasnosti v stave odvolacieho konania), rovnako ako aj v konaní

vedenom pod sp. zn. 12C/199/2016, sa riešia úplne iné skutkové aj právne otázky, pričom rozhodnutie
súdu v tomto konaní nemá s uvedenými konaniami žiadny priamy súvis a to tak skutkovo, ako ani právne.
V predmetných konaniach sa neriešila žiadna taká otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie, resp.
ktorá by výsledok tohto konania, či postup súdu v konaní predchádzajúcom vyhláseniu napadnutéhorozsudku akokoľvek podmieňovala. Ak žalovaná tvrdí, že má proti žalobcovi akúkoľvek pohľadávku
a že mal súd na ňou uvedené účelové tvrdenia prihliadať, tak je potrebné zdôrazniť, že tieto svoje
domnelé nároky mohla a mala uplatňovať v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná počas celého

priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedla jediný relevantný skutkový, či právny dôvod,
ktorý by dôvodnosť žalovaného nároku, čo do jeho základu akokoľvek spochybňoval a v tomto smere ani
nepoužila žiadny prostriedok procesnej obrany, pričom čo do výšky žalovaného nároku neuplatnila ani
jednu z námietok vznášanú až teraz v podanom odvolaní, napriek tomu, že tieto objektívne mohla použiť,
a to či už vo forme kompenzačnej námietky, prípadne vo forme vzájomného návrhu. Poukázal na ust. §

153 ods. 1 CSP, kedy žalovaná ako strana konania bola povinná uplatniť prostriedky procesnej obrany
včas, pričom jej procesnú pasivitu v tomto smere nie je v žiadnom prípade možné dávať za vinu súdu
prvej inštancie. Tvrdenia žalovanej v čl. 4 a 5 odvolania sú zjavne účelové a právne nezmyselné, ale
taktiež pokiaľ ide napr. o tvrdenie o nezohľadnení zhodnotenia nehnuteľností žalovanou, sú aj v zjavnom
rozpore so skutočnosťou. Ako je zrejmé z odborného vyjadrenia č. 17/2017 podaného v konaní znalcom
J.. D. R. (strana 4 drobného vyjadrenia), tento pre účely stanovenia obvyklej výšky nájmu a teda na účely

zistenia výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z hodnoty rodinného domu zníženej o 30% oproti
hodnote ním stanovenej v znaleckom posudku č. 31/2014 podanom v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sp. zn. 9C/89/2013). Napriek tomu, že žalobca je doposiaľ presvedčený
o nesprávnosti takéhoto postupu znalca v záujme ďalšieho nepredlžovania v tom čase už neúmerne
dlhotrvajúceho konania a najmä v záujme znemožnenia ďalších procesných obštrukcií žalovanej,

žalobcasúhlasilstým,abysúdnaúčelystanoveniavýškybezdôvodnéhoobohateniavychádzalzosumy
stanovenej znalcom v odbornom vyjadrení a aby na pojednávaní, na ktorom bol znalec vypočutý súd
zároveň aj meritórne rozhodol. Uvedeným postupom teda došlo k zníženiu výšky priznaného nároku
oproti jeho žalovanej výške, čo bolo nepochybne v prospech žalovanej a naopak v neprospech žalobcu.
Znalec a napokon aj súd teda v skutočnosti v konaní a napadnutom rozsudku zohľadnili aj žalovanou

tvrdené zhodnotené nehnuteľnosti. Je úplne zrejmé, že aj táto odvolacia námietka žalovanej je zjavne
nedôvodná a neopodstatnená. K tvrdeniam uvedeným v čl. 4 odvolania žalovanej je potrebné uviesť, že
žalobkyňou iniciované konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/199/2016 bolo v
časti,vktorejsadomáhalazrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,právoplatnezastavené
z dôvodu litispendencie ako neodstrániteľnej procesnej podmienky konania (uznesenie Okresného súdu

Lučenec zo dňa 13. 01. 2017 č. k. 12C 199/2016 - v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 17Co/67/2017), pričom v zostávajúcej časti o zaplatenie 60 000 € bolo uznesením
Okresného súdu Lučenec zo dňa 18. 09. 2017 č. k. 12C/199/2016-145 zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku. V predmetnom konaní (sp. zn. 12C/199/2016 nebola riešená žiadna taká otázka,
ktorá by mala význam pre rozhodnutie v tomto konaní, preto ani existencia tohto konania nemohla

mať žiadny vplyv tak na správnosť postupu súdu prvej inštancie, ako ani na zákonnosť samotného
odvolaním napadnutého rozsudku. Žalobca sa tiež vyjadril k tvrdeniam žalovanej, že sa nepodieľa na
jej nákladoch pri starostlivosti o nehnuteľnosť a že má mať snahu brať prospech z toho o čo žalovaná
nehnuteľnosť zhodnocuje. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve žalovaná, ktorá absolútne svojvoľne bez
akéhokoľvek právneho titulu, dlhoročne ako svoje vlastné užíva nehnuteľnosti, ktorých je len minoritnou

podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18-ina v pomere k celku. Naproti
tomu žalobca ako majoritný podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 16/18-in nemá pre svojvoľné
obsadenie nehnuteľnosti žalovanou žiadnu možnosť užívať predmet svojho vlastníctva, žalovaná
žalobcu z užívania absolútne vylúčila a jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam je už len holým vlastníctvom
bez reálneho obsahu. Žalovaná absolútne proti vôli žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka v rozpore

s ust. § 139 ods. 2 OZ svojvoľne vykonávala stavebné zmeny na nehnuteľnostiach a to zároveň aj
napriek tomu, že jej toto bolo už opakovane zakázané predbežným resp. neodkladným opatrením súdu
(uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/53/2010-11 zo dňa 29. 03. 2010 resp. uznesením
OkresnéhosúduLučenec č.k.9C/89/2013-398zodňa07.10.2016).Žalovanázadlhérokysvojvoľného
užívania nehnuteľností, ktorých bola nanajvýš podielovou spoluvlastníčkou z podielov 1/18-iny - aj to až

od roku 2011 odmieta platiť akúkoľvek náhradu, súdne konania (o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva resp. aj predmetné konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia) šikanóznym konaním
a zneužívaním procesných úkonov len účelovo predlžuje. Žalobca ako majoritný podielový spoluvlastník
so žiadnymi žalovanou vykonávanými stavebnými úpravami nikdy nesúhlasil, rovnako tak s týmito
nesúhlasili ani jeho právni predchodcovia (rodičia žalobcu) ako vtedajší výluční vlastníci predmetných

nehnuteľností. Nehnuteľnosti žalobca nemôže v dôsledku konania žalovanej už dlhoročne žiadnym
spôsobom užívať, preto považuje predmetné tvrdenia za právne, ale aj vecne úplne absurdné. Ak by
žalovaná rešpektovala zákon a elementárne morálne zásady, nikdy by k situácií kedy svojvoľne obsadí,
užíva a bez občiansko-právneho ako aj administratívno-právneho titulu stavebne mení nehnuteľnosti,na ktorých má minimálny spoluvlastnícky podiel, nemohlo dôjsť. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku „ďalej len CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutých výrokoch I., II., III. a V.,

potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná, pričom
uviedla,žerozsudoknapádavovýrokoch,ktorýmsúdžalobevyhovelaktorýmsúdnekonanieneprerušil.
Žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutia, prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie

náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody žalovanej uvedené v jej
odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie
nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj z jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací

súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené

na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na charakter nároku, ktorého sa podanou žalobou žalobca
domáha v predmetnom konaní. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť sumu 6 000 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej spätne za obdobie

dvoch rokov od podania žaloby, počas ktorých žalovaná užívala spoluvlastnícky podiel žalobcu na
nehnuteľnostiach bez platenia náhrady za jeho užívanie. Žalovaná spolu so svojou rodinou užíva
nehnuteľnosti špecifikované vyššie - rodinný dom a priľahlé pozemky podľa vyjadrení žalobcu
„dlhoročne“ až do súčasnosti, pričom do roku 2011 bez právneho titulu. Žalovaná nadobudla svoj
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/18 v pomere k celku titulom dedenia po Q. D., nar. XX. XX. XXXX,

zomrelom dňa XX.XX. XXXX a to na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 02. 08. 2012, sp. zn.
5D/649/2011 v spojení s uznesením sp. zn. 5D/649/2011 zo dňa 02. 11. 2012. Žalovaná napriek
skutočnosti, že je minoritnou spoluvlastníčkou (v pomere 1/18- ina k celku) , nehnuteľnosť užíva
ako vlastnú, spôsobom a rozsahom užívania nehnuteľnosti z užívania celkom vylúčila majoritného
spoluvlastníka - žalobcu Q. D.. V dôsledku uvedeného konania žalovanej tak dochádza k dvom

skutočnostiam: žalovaná nemusela vynaložiť finančné prostriedky na zabezpečenie bývania seba a
svojej rodiny, pričom takýmto spôsobom nedošlo k zmenšeniu majetku žalovanej a na strane druhej
žalobca ako majoritný spoluvlastník za užívanie jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu inou
osobou nedostával žiadne úžitky, ktoré by mu inak ako vlastníkovi patrili a uvedeným spôsobom tak
došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil uvedené ako bezdôvodné

obohatenie na strane žalovanej spočívajúce v tom, že užívala nehnuteľnosti bezodplatne a nemusela
vynaložiť finančné prostriedky napr. na zaplatenie nájomného za užívanie rodinného domu a priľahlých
pozemkov. Predmetom konania je tak nárok žalobcu na zaplatenie finančných prostriedkov za samotné
užívanie rodinného domu a priľahlých nehnuteľností na bývanie žalovanou. Žalovaná predmetnúnehnuteľnosť spolu s rodinnými príslušníkmi užívala, táto okolnosť nebola medzi stranami sporu
sporná, ani spochybnená a preto odplata za užívanie majetku vo vlastníctve inej osoby je celkom na
mieste. Pokiaľ sa týka výšky, táto bola medzi stranami sporná a preto bola odborným vyjadrením

vypracovaným znalcom J.. D. R. stanovená ako výška mesačného nájomného v sume 265, 83 €
mesačne. Pri vypracovaní odborného vyjadrenia znalec znížil hodnotu rodinného domu o 30% a uviedol,
žerodinnýdomjezhodnotený.Uvedenýpostupznalcabolnamietanýžalobcomvpodanýchnámietkach,
avšak následne na vykonanom hlavnom pojednávaní znalec podal vysvetlenie a zotrval na záveroch
obsiahnutých v odbornom vyjadrení. Z uvedeného vyplýva, skutočnosť, že už pri určovaní hodnoty

mesačného nájomného znalec prihliadol na určité zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanou (vykonané bez
súhlasu majoritného spoluvlastníka) a uvedené sa tak prejavilo do konečnej výšky mesačného, resp.
ročného nájomného. Námietka žalovanej obsiahnutá v odvolaní o tom, že súd by mal prihliadnuť v
tomto konaní na investície do nehnuteľnosti vnesené žalovanou je tak nedôvodná. Odvolací súd sa
tak stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, keď tento vychádzal zo záverov odborného vyjadrenia
vypracovaného znalcom.

11. Pokiaľ sa týka návrhov žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/199/2016 o zaplatenie 60 000 € na návrh žalobkyne V.
Q., i v tejto otázke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je dôvod na
prerušenie konania, nakoľko rozhodnutie v tomto konaní nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v

konaní o zaplatenie resp. o vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní 12C/ 199/2016 je vykonávané
dokazovanie ohľadom rozsahu , výšky a dôvodnosti investícii vnesených žalovanou do nehnuteľností ,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej V. Q. a žalobcu Q. D.. Predmetom súdenej veci je
nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za užívanie nehnuteľností žalovanou na bývanie. Pokiaľ žalovaná
(spolu so svojou rodinou) užíva na bývanie nehnuteľnosti, ktoré jej vo väčšinovom podiele vlastnícky

nepatria, je nevyhnutné aby znášala náklady s takýmto bývaním spojené, pričom táto otázka nezávisí
od toho, koľko do predmetnej nehnuteľnosti bez súhlasu (väčšinového) spoluvlastníka investovala.
Rovnaký záver možno prijať i ohľadom konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
9C/89/2013ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakspoločnýmnehnuteľnostiam,ktoré
nebolo právoplatne skončené ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Ani v predmetnom konaní

nie je skutkovo ani právne riešená taká otázka, ktorá by podmieňovala rozhodnutie v súdenej veci o
vydanie (zaplatenie) bezdôvodného obohatenia a preto nebol dôvod na prerušenie konania. Ako jediný
fakultatívny dôvod na prerušenie konania vymedzuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie

prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je však zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje reštriktívnu výnimku, nie pravidlo.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., a
II. potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách

konania, nakoľko sa jedná o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne
správny potvrdil i vo výroku o trovách konania (výrok V. )

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou
sporu a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na zaplatenie trov
odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie

v samostatnom rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).