Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010668
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 2. novembra 2017, takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

C. V. ,

nar. XX. XX. XXXX v F. F., trvale bytom Y. XX, F. F.,

u z n á v a s a v i n n ý m

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,
pretože

v období od mesiaca december 2016 doposiaľ v mieste trvalého bydliska a na iných miestach kde sa
zdržiava, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 31P/246/2012 zo dňa 27.02.2013, právoplatný dňa 31.05.2013 a to prispievať na výživu
syna Y. V., narodeného XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. XX, F. F. sumou vo výške 150 € od právoplatnosti

rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky Y.. Y. V., narodenej XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y.
XX, F. F., si takto určenú povinnosť neplnil napriek tomu, že pracoval čím mu vznikol dlh na výživnom
voči Y.. Y. V., W. XX.XX.XXXX, M. F. Y. XX, F. F., do súčasnosti vo výške 1.650 eur,

teda- najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovneplnilúmyselnezákonnúpovinnosťvyživovaťiného,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného C. V. bola obžaloba Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici X T. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX za prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca december 2016
doposiaľ v mieste trvalého bydliska a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní svoju vyživovaciu
povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/246/2012 zo dňa
27.02.2013, právoplatný dňa 31.05.2013 a to prispievať na výživu syna Y. V., narodeného XX.XX.XXXX,trvalo bytom Y.Z. XX, F. F. sumou vo výške 150 € od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v
mesiaci do rúk matky Y.. Y. V., W. XX.XX.XXXX, M. F. Y. XX, F. F., si takto určenú povinnosť neplnil
napriek tomu, že pracoval čím mu vznikol dlh na výživnom voči Y.. Y. V., W. XX.XX.XXXX, M. F. Y.Z. XX,

F. F., do súčasnosti vo výške 1.200 eur,

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.11.2017 vyhlásil že je nevinný. Uviedol, že vo
výpovedi z prípravného konania sa jednoznačne vyjadril, že nemá príjem, preto úmysel v tomto smere
nie je možný. Pokiaľ mu prokurátorka preukáže, že príjem mal a úmyselné naplatil výživné, tak by to

bol trestný čin, nakoľko príjem nemal, z toho dôvodu nemal možnosť platiť výživné, preto nemôže byť
obvinený, že úmyselne neplatil výživné. Ďalej uviedol, že vykonáva živnosť v oblasti záhradníckych prác,
jeho práca je sezónna. K príjmu za posledné obdobie sa nevie vyjadriť, nakoľko ešte nemá uzatvorené
účtovníctvo, pričom niektorí zákazníci mu za vykonané práce nezaplatili a myslí si, že bude v strate. Na
otázku, prečo sa nezamestná, uviedol, že pokiaľ by zrušil živnosť bol by obvinený, že úmyselne zrušil
živnosť a tým by sa úmyselne vyhýbal platiť výživné.

Svedkyňa - poškodená Y.. Y. V. uviedla, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od mesiaca
december 2016 do súčasnosti a je dlžný na výživnom vo výške 1.650 eur, pričom v tomto období
neuhradil žiadnu sumu. Obžalovaný jej uviedol, že nie je ochotný platiť výživné. Obžalovaný býva s ňou
v spoločnom byte, avšak neuhrádza náklady na bývanie. Náklady na bývanie uhrádza sama, pričom

platí aj úvery, ktoré si zobral obžalovaný na podnikanie. Má vedomosť o tom, že obžalovaný pracuje ako
živnostník a vie o tom, že má zákazky. Pokiaľ má vedomosť, tak obžalovaný nepodal návrh na zníženie
výživného. Synovi nič nekupuje, ani sa sním nebaví. Neplatenie výživného zo strany obžalovaného
nemalo nepriaznivé následky na dieťa.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 31P/246/2012 zo dňa 27.02.2013, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
č. k. XX Z. zo dňa 15.5.2013, vyjadrením Sociálnej poisťovne Banská Bystrica a vyjadrením ÚPSVaR
Banská Bystrica.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/246/2012 zo dňa 27.02.2013, právoplatný dňa
31.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15 Z. zo dňa 15.5.2013 vyplýva,
že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Y. V., narodeného XX.XX.XXXX, sumou
150 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 7.8.2017 obžalovaný k
danému dňu nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ako uchádzač
o zamestnanie.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 5.5.2017 vyplýva, že obžalovaný

nemá aktívnu registráciu, dávky v nezamestnanosti nepoberá.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný C. V. si v období od decembra
2016 do vyhlásenia predmetného rozsudku, opakovane neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
svojmu maloletému synovi, a za toto obdobie dlhuje na výživnom 1.650 eur. Z neplatenia výživného je

obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne Y.. Y. V.Á.. Rozsah vyživovacej povinnosti v rozhodnom
období určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/246/2012 zo dňa 27.02.2013 v civilnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13
Tr. zákona, pri pokračovaní v páchaní žalovaného prečinu súd upravoval zameškaný dlh až do doby
vyhlásenia rozsudku a upravil ho tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, sa dopustí, kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na
ustanoveniach zákona o rodine ,

teda priamo z neho vyplýva. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť
všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila. Neplnením povinnosti
vyživovať alebo zaopatrovať iného sa rozumie iba zavinené neplatenie výživného alebo neposkytovanie
zodpovedajúceho plnenia v naturálnej forme. Na zavinenie postačuje aj nedbanlivostné konanie.Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný, ako osoba so zákonnou povinnosťou prispievať na výživu

svojho syna vyplývajúcu zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona - vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom), určenú rozhodnutím súdu, túto povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov, pričom platí pravidlo, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Po
subjektívnej stránke stačí ako zavinenie obžalovaného pre jeho trestnú zodpovednosť aj konanie z
nedbanlivosti, avšak súd jeho konanie vyhodnotil ako úmyselné ( § 15 písm. b/ Tr. por. ), obžalovaný si

bol vedomý povinnosti platiť výživné, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
podľa ktorého, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výška tzv.
minimálneho výživného na dieťa sa odvíja od sumy životného minima ustanovenej v § 2 pís. c) zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Minimálne výživné je

podľa platnej právnej úpravy účinnej do 30.6.2017 vo výške 27,13 eur a od 1.7.2017 mesačne 27,32 eur.
Pokiaľ by súd aj prisvedčil obhajobe obžalovaného, že nemal finančné prostriedky na platenie výživného
určeného cit. rozsudkom, tak by ho to nezbavovalo trestnej zodpovednosti, nakoľko obžalovaný si neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom rozsahu. Je zrejmé, že obžalovaný v rozhodnom období
mal a mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, nakoľko pracoval ako živnostník, na

základe toho súd ustálil, že obžalovaný spáchal čin úmyselne. Skutočnosti uvádzané obžalovaným ho
nezbavujú viny za to, že neplatil výživné v rozsahu a ku dňu stanovenom rozhodnutím súdu.
K osobe obžalovaného bolo zistené, doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, pričom v prvých dvoch
prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/86/2016 zo dňa 11.4.2017, právoplatného 28.6.2017, pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu dvoch rokov do 28.6.2019. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútraSlovenskejrepublikyvyplýva,žeobžalovanýsadopustil4priestupkovnaúsekucestnejpremávky
a jedného priestupku proti verejnému poriadku. V mieste bydliska neboli zistené výhrady voči jeho

správaniu.

Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody
až na dva roky.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na
spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a

priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného nezistil existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36
Tr. zákona, taktiež nezistil priťažujúce okolnosti. Prihliadnuc na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy, ako aj postoj obžalovaného k povinnosti platiť výživné, uložil mu trest vo výmere
ôsmich mesiacov. Keďže sa obžalovaný uvedeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, preto súd bol povinný v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona uložiť trest ako

nepodmienečný. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody