Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bibiána Ťažiarová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/286/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226417
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114226417.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 58, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. S., narodený X. X. XXXX, bytom W. P.
XXX, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 12 106,95
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1941,58 eur k rukám právneho
zástupcu žalovaného a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 16. 10. 2014 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
12 106,95 eur, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12 106,95 eur od 13. 8. 2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 6. 2014.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný a postupca uzavreli dňa 6. 3. 2012 zmluvu č.
5026258176, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 11 000 eur, ktorý mal byť splácaný v
splátkach po 210,76 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 9.
2014 do 10. 3. 2022 v počte 58 a celkovej výške 12 106,95 eur. Splátky pôvodne splatné od 10. 9. 2014
do 10. 3. 2022 sa stali splatnými dňa 12. 8. 2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka sumu 12 425,29 eur, ktorá pozostáva zo sumy
10 611,06 eur, riadneho úroku 1495,89 eur, úroku z omeškania 203,34 eur a ostatného príslušenstva
115 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 12 106,95 eur od
13. 8. 2014 do zaplatenia. Žalovaný uhradili na úver sumu 3576,72 eur, posledná úhrada splátky dňa
10. 9. 2013 vo výške 3,28 eur.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22. 9. 2015 navrhol návrh zamietnuť. Vzniesol námietku
premlčania v zmysle ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade mohol
veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac
ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Poukázal na ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia
na žalobcu existovala, teda že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nemožno považovať za dokázané, že toto
postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pre súdom.
Žalobca nie je oprávnený z hmotného práva uplatňovať voči žalovanému žiadne nároky, keďže neboli
dodržané všetky podmienky odstúpenia pohľadávky.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa8.
10. 2014, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 6. 3. 2012, všeobecnými obchodnými podmienkami,
oznámením o vyhlásením o postúpení pohľadávky zo dňa 4. 7. 2014, oznámením o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostizodňa24.7.2014,zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.6.2014,podaním
žalobcu zo dňa 27. 2. 2015, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 5. 6. 2014, výzvou
zo dňa 13. 5. 2014, podaním žalovaného zo dňa 21. 9. 2015, podaním žalobcu zo dňa 29. 9. 2015,
podaním žalobcu zo dňa 27. 11. 2015, podaním žalovaného zo dňa 27. 11. 2015, podaním žalobcu zo
dňa 4. 12. 2015, podaním žalovaného zo dňa 11. 12. 2015, podaním žalobcu zo dňa 13. 1. 2016, s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že hoci písomnosť o vyhlásení mimoriadnej splatnosti obsahuje údaj
8. 8. 2014, mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 12. 8. 2014. Právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bola splnená podmienky výzvy zo dňa 13. 5. 2014. Nesúhlasil
so vznesenou námietkou premlčania.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť z dôvodu nepreukázania zaslania
výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému 27. 6. 2014. Medzi výzvou zo dňa 13. 5. 2014 do
dňa postúpenia pohľadávky musí uplynúť viac ako 90 dní, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola
uzavretá dňa 27. 6. 2014 je rozdiel medzi týmito dátumami menej ako 90 dní. Ani prvá ani druhá
podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nebola splnená. Na žalobcu neprešlo platne
právo právneho predchodcu a z toho dôvodu žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Bolo
porušené ustanovenie § 53 ods. 9, ktoré je špeciálnym ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6. 3. 2012 vyplýva poskytnutie úveru žalovaným právnym
predchodcom žalobcu vo výške 11 000 eur s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, s ročnou percentuálnou
mierou nákladov 19,70 %, s výškou splátok 210,76 eur, počtom splátok 120, so splatnosťou prvej splátky
10. 4. 2012 a poslednej splátky 10. 3. 2022, celkovou čiastkou spojenou s úverom 23 914,73 eur, s
odkazom zmluvy na Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Výzvou zo dňa 21. 1. 2014 veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanému, že je v omeškaní ku
dňu 31. 12. 2013 vo výške 827,12 eur.
Výzvou zo dňa 13. 5. 2014 veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanému, že je v omeškaní ku
dňu 12. 5. 2014 vo výške 1853,48 eur.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 5. 6. 2014 oznámil veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovanému, že ku dňu 4. 6. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle bodu 7.6.1 písm.
a) VOP.
Výzvou zo dňa 24. 7. 2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 12 789,26
eur splatnej ku dňu 8. 8. 2014 a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE zo dňa 27. 6. 2014 postúpil veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Z prílohy č. 1 vyplýva počet dní omeškania
288, dátum poslednej úhrady 10. 9. 2013.
Listom zo dňa 4. 7. 2014 veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2014.
Z oznámenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 27. 10. 2014 vyplýva, že ku dňu 17. 5. 2013 bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom
sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne
postavenie.
Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 27. 6. 2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym
predchodcom - bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách môže banka,
teda postupca, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda žalovanému, ak je klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
a to aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu
len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými.
Napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca nepreukázal, že
banka vyhotovila a doručila výzvy žalovanému na zaplatenie dlžných splátok splatných do postúpeniapohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 27. 4. 2014, teda pred splatnosťou
poslednej splátky úveru 10. 3. 2022. Pričom banka mohla postúpiť len splatné splátky. Takéto postúpenie
pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre
nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie
peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Keď
výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13. 5. 2014 ani zo dňa 21. 1. 2014 tieto podmienky nespĺňa,
že žalobca nepreukázal nielenže ich doručenie žalovanému, ale ani ich odoslanie žalovanému, pričom
ku dňu 27. 6. 2014 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) od výzvy zo dňa 13. 5. 2014
neuplynulo 90 dní.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Ak sa to v
konanínedokáže,súdnávrhzamietnesozáveromonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienavrhovateľa
bezohľadunaprípadnézistenie,ženositeľomaktívnejvecnejlegitimáciejeinýsubjekt,ktorýalevkonaní
nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že
postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd
návrh voči žalovanému zamietol.
Právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Podľa čl. 7.6. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so plácaním
jednej splátky alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie,ods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ods. 3 v pochybnostiach o význame zmluvnej
podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods.
2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musíobsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zmluva uzavretá medzi
jej účastníkmi je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže
právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení
predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom
znení považovať ich za spotrebiteľov a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ
žalovanému ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaný ako spotrebiteľ
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa
základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď zároveň nebolo
preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.
Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.
S ohľadom na obsah zmluvy o úvere zo dňa 6. 3. 2012 v spojení s platobnou históriou mal súd
preukázané, že žalovanému bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu úver vo výške 11 000 eur,
ktorý žalovaný splácal celkovo vo výške 3576,72 eur. Napriek vyššie uvedenému dôvodu za zamietnutie
návrhu súd podrobil uzavretú zmluvu kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Ďalej zmluvy neobsahuje správnu celkovú čiastku
na zaplatenie 25 291,20 eur (120 x 210,76 eur), keď výška 23 914,73 eur nie je správa, čo je v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 2 psím. g) citovaného zákona, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Pričom už len jedna z dvoch uvedených podmienok
spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný čerpal úver vo výške 11 000 eur a celkom zaplatil
žalobcovi sumu 3576,72 eur, preto by žalobca mohol domáhať zaplatenia sumy 7423,28 eur.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia dohody o splátkach
nekalé obchodné praktiky sú zakázané, ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ods. 3 obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,
sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnenáreklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne, ods.
4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.
Súd sa nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, keďže návrh bol na súd
podaný dňa 16. 10. 2014 a zmluva bola uzavretá dňa 6. 3. 2012, so splatnosťou prvej splátky dňa 10. 4.
2012, pričom právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 4. 6. 2014. V prípade,
že nebol dôvod na zamietnutie návrhu v zmysle vyššie uvedeného bol návrh v tomto konaní podaný
včas ešte pred uplynutím premlčacej doby.
Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď žalovaný mal v konaní celkový úspech a preto mu priznal náhradu trov konania ako
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1941,58 eur za 6 úkonov právnej pomoci:
príprava a prevzatie zo dňa 18. 9. 2015písomné podanie na súd zo dňa 21. 9. 2015 účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2015 písomné podanie
na súd 27. 11. 2015 písomné podanie na súd zo dňa 11. 12. 2015
účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2016
6 x á 287,14 eur, 5 x á 8,39 eur, 1 x á 8,58 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 1. 12.
2015 cesta Bratislava - Trnava a späť za 4 polhodín á 13,98 eur, účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2016
cesta Bratislava - Trnava a späť za 4 polhodín á 14,30 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a, § 15,
§ 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z; cestovné za použitie motorového vozidla EČ
PD XXXI. v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z, zákona č. 283/2002 Z. z., Opatrenia MPSVaR
č. 181/2008 Z. z. za účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2015 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 116
km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,6l/100 km x 116 km x 0,991 eur, za účasť na pojednávaní
dňa 18. 2. 2016 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 116 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty
5,6l/100 km x 116 km x 0,942 eur. Celkovo súd vyčíslil a priznal odmenu vo výške 1941,58 eur (1722,84
+ 41,95 eur + 8,58 eur + 55,92 eur + 57,20 eur + 42,45 eur + 6,20 eur + 6,44), uložil podľa ustanovenia
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla
alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5
cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá
súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej
látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom
preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa
použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom
Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení
zo dňa 1. 12. 2015 a žiadal priznať cenu 0,944 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt
zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 1. 12. 2015 v sume 1,089 eur za liter /
motorová nafta/, preto priznal žiadanú cenu. Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca
navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 18. 2. 2016 a žiadal priznať cenu 0,991 eur za
liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/
za deň 18. 2. 2016 v sume 0,942 eur za liter /motorová nafta/, ktorú súd aj priznal.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.