Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Michal Mravec
Legislation area – Trestné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010336
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5314010336.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca, samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, v trestnej veci proti obžalovanému G.
U., nar. XX.XX.XXXX v R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 v Čadci, takto
r o z h o d o l :
obžalovaný G. U. Y. G. Č. Y. L. , nar. XX.XX.XXXX v R., bytom Mesto Č., t.č. bytom A. U. N.,
N. XXX, okres V., Č. republika, robotník, rozvedený,
j e v i n n ý , ž e :
v meste Č. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.01.2011 do 27.01.2017, s výnimkou v období od
20.08.2012 do 11.02.2013, 28.11.2013 až 25.01.2014 a 21.09.2014 do 01.02.2015, napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn.
8C/163/2005 zo dňa 03.07.2006 právoplatným dňa 31.08.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu svojej dcéry maloletej M. U., nar. XX.XX.XXXX, sumou 49,79 € (1.500,- Sk) mesačne, vždy do
každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. U., si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne
riadne neplnil s výnimkou toho, že dňa 14.10.2013 vyplatil sumu 49,79 € a sumu 99,58 € dňa 15.10.2013
vyplatil sumu 37,84 €, dňa 14.11.2013 vyplatil sumu 49,79 € a sumu 50,33 €, dňa 13.12.2013 vyplatil
sumu 49,79 €, a sumu 59,18 € a dňa
1T/45/2014 - 695-
14.03.2014 vyplatil sumu 49,79 € a sumu 57,39 €, a dňa 25.11.2016 vyplatili sumu 100,- €, čím mu takto
za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej I. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 1.984,82
€, a takto konal aj napriek tomu, že v rozhodnom období mal príjem, nakoľko bol od 01.06.2010 do
31.07.2011 zamestnaný vo firme MOGET, a.s. Bratislava, od 14.09.2011 do 07.01.2012 bol zamestnaný
vo firme DUMAKOV, s.r.o. Bardejov, od 15.02.2012 do 20.08.2012 bol zamestnaný vo firme INA Kysuce,
a.s. Kysucké Nové Mesto, od 11.02.2013 do 28.02.2104 bol zamestnaný vo firme LUTO Automotive,
s.r.o. Košice a od 29.03.2014 je zamestnaný vo firme IC-AUMONT, s.r.o. Svidník, a od 01.02.2015
je zamestnaný v spoločnosti Kovolis Hedvikov, a.s., s priemerným mesačným príjmom 18.144,20 Kč
(671,49 €),
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138
písm. b/ Tr. zák.),
z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo
výmere 1 /jeden/ rok.
1T/45/2014 - 696-
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 23.09.2014 bola súdu doručená obžaloba na obž. G. U. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Samosudca po preskúmaní obsahu spisového materiálu na vec sa viažúceho vydal dňa 25.09.2014
podľa § 353 ods. 1 Tr. por. trestný rozkaz č.k. 1T/45/2014 - 483, ktorým uložil obv. G. U. trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Proticitovanémutrestnémurozkazupodalobžalovanýodpor/č.l.488/,vktoromžiadalnapadnutýtrestný
rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť hlavné pojednávanie.
Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul
obžalovaného, svedkyňu I. U.Č. a Bc. G. Š., prečítal ostatné listinné dôkazy vrátane znaleckých
posudkov.
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov
dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný G.U. nahlavnompojednávaníuviedol,žejenevinný.Nemalvúmyslevýživnéneplatiť,mal
exekúcie, ktoré vznikli z toho dôvodu, že platil dlhy aj za exmanželku. Exekúcia mu bola zrážaná zo mzdy
a na živobytie mu ostávalo cca 200,-€ mesačne. Medzi jednotlivými zamestnaniami bol nezamestnaný.
1T/45/2014 - 697-
Mal problémy v práci, napr. v Mogete, kde ho navštevovala polícia. Počas doby, kedy neplatil výživné na
mal.LuciupracovalvspoločnostiMOGET,a.s.asidojúnaalebojúla2011,kdemalmesačnýpríjemokolo
520,-€, potom bol nezamestnaný, nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti. Od 15.09.2011 nastúpil
do firmy DUMAKOV, kde bol zamestnaný do 7.01.2012, príjem mal vo výške 327,- €. Od 15.02.20.12 do
20.08.2012 pracoval v spoločnosti INA KYSUCE. Zo mzdy mu bola strhávaná exekúcia, pracoval ako
majster, následne prišli policajti, zobrali počítače, následne mu bolo ponúknuté, aby z práce odišiel a
bolo mu vyplatené odstupné 2.300,- až 2.400,-€. Žiadal účtovníčku, aby z tejto sumy zaplatila výživné,
napriek tomu to neurobili a bolo odstupné strhnuté na exekúciu. Následne pracoval v spoločnosti LUTO
AUTOMOTIV, v období od 11.02.2013 do 28.02.2014, kde mu tiež strhávali zo mzdy peniaze, prišli po
neho policajti, zaviezli ho do E., kde bol 3 mesiace na pozorovaní. Na základe toho opätovne prišiel o
zamestnanie. Musel opustiť SR a vycestovať za prácou. Od konca roku 2015 pracuje v ČR. Výživné chce
doplatiť, chcel sa dohodnúť s bývalou manželkou s tým, že jej nechá to čo mu patrí z bytu. Jeho príjem
v ČR bol taký, že keď pracoval ako agentúrny zamestnanec mal minimálnu mzdu. Posledné výplaty mal
vo výške 9.700,-Kč a 12.700,-Kč. Je schopný zameškané výživné doplatiť. Osobne exmanželke výživné
neplatil. Pracoval aj v spoločnosti IC - AUTOMONT, jeho príjem bol vo výške cca 500,-€ mesačne, z
čoho musel platiť ubytovanie a dopravu do práce. Bolo mu strhávané zo mzdy, zostalo mu možno 70,-€
na živobytie. V INE zarábal 450 - 500,-€, keď začal robiť majstra bolo 700 - 750,-€, v MOGETE to bolo
400,-€, v DUMAKOVE 3,-€ na hodinu a v LUTO AUTOMOTIV to bolo 3 - 3,2 € na hodinu. Zháňal si prácu
vo viacerých firmách, pričom sa dozvedeli od bývalého zamestnávateľa, že bol na psychiatrii, nechceli
ho zobrať do zamestnania, dobrovoľne nezamestnaný nebol. Žiadne dávky nepoberal. V súčasnosti
žije v ČR, na ubytovni. Musí sa najskôr dostať z dlhov. Dcéru navštevoval niekoľkokrát, ale bolo mu v
tom zamedzované. Nad rámec výživného nosil dcére darčeky, tričká, tenisky, sladkosti a podobne. Kexekúcii mojej polovice bytu došlo v roku 2013 - 2014. Exekútorka mu neposlala vyúčtovanie exekúcie,
nekomunikuje s ním. Mal aj iné dlhy.
1T/45/2014 - 698-
Splácal pôžičku na byt po 6.800,-Sk, ku dňu rozvodu bolo treba doplatiť asi 150.000,-Sk. Má vysoká
náklady, jazdí každý týždeň z ČR, pritom jedna jazda ho vyjde na 1.040,-Kč. Musel si požičať peniaze.
Jeho príjem v zamestnaní je do 15.000,-Kč. Spláca úver po 2.800,-Kč mesačne, ktorý si zobral na
prenájom bytu v celkovej výške 50.000,-Kč, z čoho zaplatil kauciu 8.500,-Kč, 3 splátky, zvyšok minul na
oblečenie, stravu, z úveru už splatil 25.000,-Kč.
Svedkyňa I. U. vypovedala, že naposledy jej bolo zaplatené výživné v septembri 2014 a to vo výške
166,96 €. V apríli 2016 požiadala ÚPSVaR Č. o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané spätne od
januára 2016. Maloletá núdzou netrpí. Nemá vedomosť o tom či je obžalovaný zamestnaný, aký je
jeho príjem, kde žije. S maloletou žijú v spoločnej domácnosti. Maloletá skončila 8. ročník základnej
školy. Nevie aká je celková suma zameškaného výživného. Pokiaľ ide o spoločný byt, dohodli sa, že
náklady na bývanie bude platiť svedkyňa, obžalovaný mal splácať spoločný úver, tento nesplácal, pričom
ručiteľom bol jej brat, ktorý úver splácal za neho, následne to, čo splatil, uplatnil si u obžalovaného
cestou exekútora. Pokiaľ ide o exekúciu, našla kupca, ktorý vyplatil exekúciu, peniaze za polovicu bytu
išli na exekúciu, boli vyplatené jej bratovi - ručiteľovi. Peniaze za polovicu bytu patriacej obžalovanému
reálne nikdy nemala, všetko prebehlo cez exekútorku. Kupec zaplatil polovicu jej, druhú polovicu na
účet exekútorky, ktorá vyplatila peniaze tomu, kto mal na ne nárok. To, že vznikla exekúcia spôsobil
obžalovaný tým, že neplatil splátky úveru. Nepamätá si, za koľko predala byt, byt nadobudli darovacou
zmluvou.
Svedkyňa D.. G. E. vypovedala, že I. U. si požiadala o vyplácanie náhradného výživného dňa 05.09.2012
a vyplácané bolo od 1.6.2012 z dôvodu, že otec maloletej G. U. si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Na základe rozhodnutia č. NV/2/2012/50111/01, právoplatného dňa 09.10.2012 bolo začaté vyplácanie
náhradného výživného. Náhradné výživné bolo vyplácané od 1.6.2012 vo výške 49,79 € mesačne k
rukám matky.
1T/45/2014 - 699-
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal
preukázané nasledovné:
Rozhodnutím č. NV/2/2012/50111/01 (č.l. 123) ÚPSVAR Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodol
o nároku na náhradné výživné pre mal. M. U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 49,79 € mesačne počnúc
dňom 1.6.2012.
Podľa znaleckého posudku č. 75/2010, 27/2010 (č.l. 128) vypracovaného vo veci obv. G. U., pre prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovaný G. U. v čase skutku, ktorý mu bol
kladený za vinu trpel závažnou duševnou poruchou - paranoidným vývojom.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 3.7.2006, sp. zn. 8C/163/2005 (č.l. 138) bolo manželstvo I.
U. a G. U. rozvedené, maloletá M. U. bola na čas po rozvode zverená do výchovy a starostlivosti matky,
obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej M. sumou 1.500,-SK (49,79 €)
Z potvrdenia Základnej školy (č.l. 144) vyplýva, že maloletá M. U. navštevovala v školskom roku
2011/2012 4. ročník základnej školy.
Podľa výpisu z účtu obžalovaného (č.l. 152 - 153) ku dňu 01.01.2011 bol zostatok na účte - 626,48 €.
Z pracovného posudku obžalovaného (č.l. 155, 371, 659) vyplýva, že obžalovaný pracoval od
15.02.2012 do 20.082012 v spoločnosti INA KYSUCE, a.s. ako majster výroby. Priemerný mesačný
zárobok obžalovaného predstavoval 871,40 €. Boli mu strhávané exekúcie v celkovej výške 2.455,85
€ (mesačne priemerne 350,83 €).
1T/45/2014 - 700-Pracovný pomer bol ukončený dohodou, obžalovanému bolo vyplatené odstupné vo výške dvojnásobku
priemerného mesačného zárobku.
Z pracovného posudku (č.l. 159, 353, 660) vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti
MOGET, a.s. od 01.06.2010 do 31.07.2011, pracovný pomer bol ukončený dohodou. Priemerná hrubá
mesačná mzda bola 650,-€. Výživné nebolo obžalovanému zrážané, mal zrážku zo mzdy na úhradu
rozhodnutia z Krajského súdu v Bratislave v sume 242,81 € a zrážky zo mzdy z titulu exekučného
príkazu od JUDr. K. E. vo výške 1.262,01 €. Pracovný pomer bol rozviazaný dohodou na základe žiadosti
obžalovaného.
Podľa pracovného posudku a mzdového listu (č.l. 168, 362) obžalovaný pracoval v spoločnosti
DUMAKOV, s.r.o. od 14.09.2011 do 7.1.2012, priemerná mesačná mzda obžalovaného predstavovala
sumu 246,73 €. Pôžička mu nebola poskytnutá, vyživovaciu povinnosť na deti nemali nahlásenú.
Rozhodnutím ÚPSVaR Čadca š. 2/2010/30621/201 zo dňa 19.02.2010 (č.l. 173) ÚPSVaR nepriznal
obžalovanému dávku a príspevky v hmotnej núdzi, nakoľko obžalovaný nie j občanom v hmotnej núdzi,
nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Zo správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 174-175, 181) vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie 1.8.2011 do 13.09.2011 a od 08.01.2012 a od 21.08.2012. Povinnosti
uchádzača o zamestnanie si plnil.
Podľa správy Sociálnej poisťovne (185 - 192) obžalovaný bol prihlásený do poistenia v Sociálnej
poisťovni ako zamestnanec u zamestnávateľa INA KYSUCE, a.s. od 15.02.2012 do 20.08.2012, boli mu
vyplatené nemocenské dávky od 17.01.2011 do 29.01.2011 vo výške 35,18 €, dávka v nezamestnanosti
mu bola vyplatená za obdobie 08/12 vo výške 126,10 €, 09/12 vo výške 343,90 €, 10/12 vo výške 355,30
€.
1T/45/2014 - 701-
Podľa odpisu z RT (č.l. 235, 675) obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Z potvrdenia o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné (č.l. 288 - 291) vyplýva, že za rok
2012 bolo vyplatené náhradné výživné v celkovej sume 348,53 €, za rok 2013 v sume 547,69 €.
Podľa správy Exekútorského úradu C.. G. L. (č.l. 324) ku dňu 9.4.2014 bolo vymožené výživné v celkovej
výške 503,48 €.
Podľa správy Sociálnej poisťovne (č.l. 350) obžalovaný poberal dávky v nezamestnanosti v období
od 21.08.2012 do 10.02.2013 vo výške priemerne 332,42 €, nepoberal nemocenské dávky, nepoberal
dôchodok.
Zo správy LUTO Automotive, s.r.o. (379, 648) vyplýva, že obžalovaný bol v spoločnosti zamestnaná od
11.02.2013do28.02.2014akoCNCoperátor,prinástupedozamestnanianenahlásilžiadnuvyživovaciu
povinnosť a zrážky zo mzdy mu boli vykonávané na základe exekučného príkazu. Čistý priemerný
mesačný príjem predstavoval sumu 621,93 €. Bola mu strhávaná exekúcia od augusta 2013 do februára
2014 v sume 49,79 € mesačne. Pracovný pomer bol skončený dohodou.
Podľa správy zamestnávateľa IC AUMONT, s.r.o. (č.l. 389, 451, 646) obžalovaný pracoval v spoločnosti
od 29.4. 2014 21.09.2014. Pri nástupe do pracovného pomeru nenahlásil vyživovaciu povinnosť.
Priemerná mzda obžalovaného predstavovala sumu 322,83 €. Počas trvania pracovného pomeru sa
obžalovanému vykonávali exekučné zrážky v prospech exekučného úradu C.. G. L., číslo exekúcie
93/2012.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 400) obžalovaný bol dvakrát právoplatne uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti majetku.
1T/45/2014 - 702-Podľa správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 556) obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 21.08.2012 do 10.02.2013.
Podľa potvrdenia Exekútorského úradu C.. G. L. (č.l. 632) od obžalovaného bolo vymožené bežné a
zameškané výživné v celkovej sume 765,16 €.
Podľa oznámenia exekútorského úradu C.. K. E. (č.l. 647) voči obžalovanému bolo vedené exekučné
konanie EX 93/2009 - oprávnený ČSOB, a.s. - exekúcia ukončená vymožením, ďalším konaním je
konanie 1680/2009, oprávnený G.. A. M., L. XXXX, kde bol nárok postupne vymožený zrážkami zo mzdy
a iných príjmov, k úhrade zostáva zostatok trov súdnych 24,65 €, poplatok za vydanie poverenia 16,50
€ a zostatok trov exekúcie.
Podľa správy ÚPSVaR Čadca (č.l. 661) obžalovaný bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 21.08.2012 do 10.02.2013. Dňom 11.02.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov
o zamestnanie z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. I. U. poberá náhradné výživné od 01./2016
vo výške 49,79 € na M. U..
Žiadosťou zo dňa 21.08.2012 (č.l. 663) obžalovaný žiadal súdnu exekútorku JUDr. K. E. a odklad, resp.
pozastavenieexekúciepodzn.Ex1680/2009occa2mesiacezdôvodudlhunavýživnomvsume900,-€.
Obžalovaný dňa 19.08.2009 (č.l. 667) žiadal predsedu Okresného súdu Čadca o prešetrenie bránenia
v styku s maloletou M. U.Y..
Podľa lustrácie (č.l. 673) voči obžalovanému je vedených 9 exekučných konaní.
1T/45/2014 - 703-
Podľa správy Exekútorského úradu C.. G. L. (č.l. 676) za obdobie od podania návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 24.05.2012 do 04.10.2016 boli vymožené sumy: a to na výživné v celkovej výške 952,37
€ a na trovy exekúcie vo výške 245,70 €.
Z potvrdenia zamestnávateľa KOVOLIS HEDVIKOV (č.l. 678) vyplýva, že príjem obžalovaného v období
od marca 2016 do augusta 2016 bol vo výške priemerne 18.144, 16 Kč.
Na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2016 obžalovaný predložil potvrdenie o zaplatení sumy 100,- €
oprávnenej I. U..
Obžalovaný predložil súdu vyúčtovanie ciest na Okresný súd Čadca (č.l. 683) z ktorého vyplýva, že
jedna cesta stojí obžalovaného 1.970,-Kč.
Podľa pripojených spisov:
Sp. zn. 6Er/18/2011 - voči obžalovanému je vedená exekúcia o vymoženie sumy 512,-€ s úrokom z
omeškania 6% ročne a trovy exekúcie - oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Sp. zn-. 3Er/484/2015 - voči obžalovanému je vedená exekúcia o vymoženie sumy 240,83 € a
príslušenstva - oprávnený Stredoslovenská energetika, a.s.
Sp. zn. 3Er/675/2015 - voči obžalovanému je vedené exekučné konanie o vymoženie sumy 294,-€ a
príslušenstva - oprávnený TELERVIS PLUS, a.s.
Sp. zn. 3Er/4/2016 - voči obžalovanému je vedené exekučné konanie o vymoženie sumy 50,-€ a
príslušenstva - oprávnený SR - Ministerstvo vnútra SR
Sp. zn. 16Er/689/2012 - voči obžalovanému je vedená exekúcia o vymoženie zameškaného výživného
vo výške 796,64 € a bežného výživného počnúc mesiacom máj 2012 v sume 49,79 € mesačne a
príslušenstva - oprávnená mal. M. U..
1T/45/2014 - 704-
Sp. zn. 6Er/343/2015 - voči obžalovanému je vedená exekúcia o vymoženie sumy 221,14 € a
príslušenstva - oprávnená Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok
znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 26/2014 z č.l. 292, z ktorého vyplýva,
že u obžalovaného v súčasnosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti nešlo o žiadnu duševnú
chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jednalo a jedná sa u neho o poruchu osobnosti - paranoidne -
kverulačnú psychopatiu. Konanie obžalovaného v súvislosti so spáchaním skutku, pre ktorý je trestne
stíhaný, nebolo duševným stavom ovplyvnené. Obžalovaný si v čase spáchania skutku vedel uvedomiť
spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a mohol a vedel toto svoje konanie ovládať v plnej miere. V
súčasnosti je schopný chápať účel a zmysel trestného konania v plnej miere. U obžalovaného sa jedná
o paranoidne - kverulantskú poruchu osobnosti, v dôsledku ktorej sa správa kverulantsky a vyhýbavo.
Prokurátor v záverečnej reči, navrhol obžalovaného uznať za vinného podľa obžaloby a uložiť mu trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
Obhajca obžalovaného navrhol oslobodiť spod obžaloby, nakoľko nemohol objektívne platiť výživné.
Pokiaľ ide o obdobie pred tým, ako sa zamestnal v ČR, boli voči nemu vedené viaceré exekúcie,
výživné nemohol platiť. Od odchodu do ČR musel splácať predchádzajúce dlhy, zabezpečiť si bývanie,
zaplatiť zábezpeku za nájom, zostávali mu len základné potreby až potom nasleduje plnenie vyživovacej
povinnosti.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že chce dlh na výživnom doplatiť čo najskôr. Prišiel o dve roboty,
prišiel o celý majetok, v exekúcii mu bolo strhnutých viac ako 12.000,-€, z výplaty plus z predaja jeho
podielu z bytu. Z týchto dôvodov nebol schopný platiť výživné.
1T/45/2014 - 705-
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2
ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku kvalifikovaný
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa stal, že ho
spáchal obžalovaný G. U. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči
obžalovanému.
Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spácha ten kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.
Ustálená súdna prax považuje páchanie trestného po dlhší čas v prípade prečinu zanedbania povinnej
výživy dobu najmenej 2 roky.
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
obžalovaný úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej M. U., napriek tomu, že mal
možnosť toto maloleté dieťa živiť, či vo forme peňažnej. Obžalovaný počas obdobia, kedy neplatil
výživné bol zamestnaný, mal stály príjem. Napriek tomu, že mu boli strhávané exekúcie, aj po týchto
zrážkach mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojej vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/163/2005 zo dňa 03.07.2006. Súd poukazuje na
skutočnosť, že v dobe, keď
1T/45/2014 - 706-
pracoval v spoločnosti MOGET, a.s. Č., v období od 1.6.2010 do 31.07.2011, čistý príjem obžalovaného
predstavoval sumu cca 538 €, z ktorého mu bolo exekučne zrazené spolu 1438,82 €, t.j. priemerne mu
bolo mesačne zrazené 110,68 €, je teda zrejmé, že obžalovaný mal dostatok peňažných prostriedkov na
plnenie vyživovacej povinnosti v sume 49,79 €. V období, keď bol zamestnaný v spoločnosti DUMAKOV,
s.r.o., od 14.09.2011 do 7.01.2012 čistý príjem obžalovaného predstavoval sumu 210,28 €, exekučne mu
zo mzdy nebolo zrážané, vyživovaciu povinnosť nenahlásil. V spoločnosti INA KYSUCE, a.s. pracovalv období od 15.02.2012 do 20.08.2012, jeho čistý príjem predstavoval priemerne 762,94 €, pričom
exekučne mu bolo zrazené spolu 2455,85 €, t.j. v priemere mesačne 350,84 €, t.z., že obžalovaný
mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného. V spoločnosti LUTO AUTOMOTIVE, s.r.o.
bol obžalovaný zamestnaný v období od 11.02.2013 do 28.02.2014, jeho čistý príjem predstavoval
priemerne sumu 560,46 €, exekučne mu bolo zrazené 995,25 €, t.j. v priemere 76,56 € mesačne, t.z.,
že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného. V období od 29.03.2014 do
21.09.2014bolobžalovanýzamestnaný vspoločnostiIC-AUMONT,s.r.o.jehopríjempredstavovalsumu
cca 550,-€, z ktorej mu bolo exekučne zrážané výživné pre maloletú M. U.. Od 2.1.2015 je zamestnaný
v spoločnosti KOVOLIS HEDVIKOV, a.s. jeho príjem predstavuje sumu 18.144,20 Kč, zrážky zo mzdy
neboli vykonávané.
Pokiaľ o obžalovaným tvrdenú obhajobu, že objektívne nemal z čoho plniť svoju vyživovaciu povinnosť,
táto bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená, nakoľko obžalovaný minimálne v období od
1.1.2011 do 31.07.2011, od 14.09.2011 do 7.01.2012, od 15.02.2012 do 20.08.2012, od 11.02.2013 do
28.02.2014, od 29.03.2014 do 21.09.2014 a od 01.02.2015 bol zamestnaný, mal príjem v dostatočnej
výške,abymoholaspoňvminimálnomrozsahuplniťvyživovaciupovinnosť.Naviac,akosámobžalovaný
uviedol, vzal si pôžičku 50.000,-Kč, ktorú minul na bývanie a pre osobnú potrebu, napriek tomu, že
vedel, že má vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o obdobie od 20.08.2012 do 11.02.2013, 28.11.2013
do 25.01.2014 a od 21.09.2014 do 01.02.2015, v tomto období bol obžalovaný nezamestnaný, nemal
stály príjem, súd
1T/45/2014 - 707
toto obdobie vyhodnotil v prospech obžalovaného, kedy objektívne nemal príjem a teda neplnenie
výživného na mal. M. U. nebolo úmyselne, ale objektívne obžalovaný nemal možnosť výživné uhrádzať.
Výšku zameškaného výživného v sume 1.984,82 € súd ustálil na základe vykonaného dokazovania,
pričom v prípade, že by obžalovaný bol zamestnaný alebo mal iný príjem, z ktorého by mohol uhrádzať
výživné na maloletú M. U., celkový dlh by predstavoval sumu 3. 634,67 €, obžalovaný však čiastočne
svoju vyživovaciu povinnosť splnil, spolu v sume 603,48 € a pokiaľ ide o obdobie, kedy obžalovaný nebol
zamestnaný,nemalpríjem,totoobdobie(obdobia)súdvyhodnotilakonezavinenéneplnenievyživovacej
povinnosti.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku
sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa 207 od.s 1, ods.3 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný skutok páchala po dlhší
čas od 1.1.2011 do 27.01.2017 (viac ako 6 rokov).
Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovaného G. U. uznal za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery ako i
možnosť nápravy.
Súd mal v konaní zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný
viedol riadny život. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol teda 1:0 . Súd teda ukladal trest
v zákonnej trestnej sadzbe od 1 do 2 roky 4 mesiace.
1T/45/2014 - 708
Súd v danom prípade uložil obžalovanému G. U. pri zhodnotení všetkých dostupných informácií trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery,
prevažujúcipomerpoľahčujúcichokolností(§36písm.JTr.Zák.)anazabezpečenieochranyspoločnosti
dospel k záveru, že takto uložený trest v dolnej hranici trestnej sadzby postačuje na jeho nápravu.
Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, počas ktorej
bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel vyslovenia súdu, či sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený trest nemal pre páchateľa
účinok predpokladaný Trestným zákonom.Pre úplnosť súd dodáva, že obžalovaný až do doby, kedy sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu
môže dodatočne splniť svoju povinnosť a to v sume 1.984,82 €, čím využije inštitút účinnej ľútosti s
následkom zániku trestnosti činu a bude spod obžaloby oslobodený.
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech
1T/45/2014 - 709
- obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.