Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215999
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114215999.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
odporcovi K. R., Y.. XX. XX. XXXX, Y. E. L. XX, G.Á., t.č. na neznámom mieste, št. občanovi SR, v
konaní zastúpenom opatrovníčkou L. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 365,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 73,22
Eur, na účet jeho právneho zástupcu K.. I. I., G. G. M., A..C.., Č.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 07. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

365,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 364,66 Eur od 28. 06. 2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa XX. XX. XXXX s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, postupca postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči
odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“),

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej „VOP“).
Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo VOP. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala
sumu 415,13 Eur, z toho istina 364,66 Eur, riadny úrok 0,54 Eur, úrok z omeškania 49,61 Eur,
ostatné príslušenstvo 0,32 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu ostatného príslušenstva 0,32
Eur a sumu úrokov z omeškania 49,61 Eur si navrhovateľ v konaní neuplatnil. Okrem istiny a zmluvných
úrokov sa domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania z dlžnej istiny od 28. 06. 2013, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.Odporcovi, ktorého pobyt sa nepodarilo zistiť, súd v súlade s § 29 O.s.p. ustanovil v konaní za
opatrovníčku súdnu tajomníčku tunajšieho súdu, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 do konania na strane odporcov vstúpil ako vedľajší účastník
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpený advokátom JUDr.
Patrikom Podhorským. Uznesením č. k. 13C/261/2014- 77 zo dňa 26. 05. 2015, právoplatným dňa
04. 04. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/556/2015- 90 zo

dňa 17. 03. 2016, súd námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
odporcu zamietol a vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripustil. Vedľajší účastník navrhol
návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu namietal predovšetkým nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, keď v konaní si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola
z banky platne postúpená v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď navrhovateľ nepreukázal
doručenie písomnej výzvy postupcu adresovanej odporcovi, ani že dlžník bol v omeškaní viac ako 90 dní

pred postúpením pohľadávky. Ďalej má vedľajší účastník za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru navrhovateľom je neplatným úkonom, pretože vyhlásiť splatnosť bankového úveru je výlučným
oprávnením banky. Toto oprávnenie navrhovateľ nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Ak by mal súd
za to, že navrhovateľ môže úver zosplatniť, vedľajší účastník sa domnieva, že navrhovateľ porušil
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ.

Navrhovateľ má za to, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal. Zastáva názor, že ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky (v tejto súvislosti poukázal na názor doc. K.. R. F., I.. V..N.
publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015) a teda doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej ZoB) podľa navrhovateľa nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu
byť spojené iba sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Zároveň navrhovateľ predložil výzvu zo dňa
14.07.2011 adresovanú právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi pred postúpením pohľadávky.
Nakoľko hodnota sporu nedosiahla 1000,- Eur, jedná sa o drobný spor (§ 200ea O.s.p.), preto súd v

súlade s § 115a ods. 2 O. s. p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe predložených
listinných dôkazov, s čím navrhovateľ súhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom,
najmä so zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa XX. XX. XXXX, všeobecnými obchodnými

podmienkami (ďalej „VOP“), výzvou zo dňa 14. 07. 2011, výpisom z účtu (č.l. 95 - 151), zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013, s písomnými vyjadreniami navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX. XX. XXXX došlo k uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere medzi právnym predchodcom

navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom a odporcom v postavení dlžníka. Predmetom
zmluvy bol poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXXX/X na sporožírový účet odporcu číslo
XXXXXXXXXX/XXXX za týchto podmienok: výška úverového rámca 10 000,- Sk, úroková sadzba
premenlivá 10,85 % ročne, splatnosť úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, poplatok za
poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového

rámca mesačne, úrok z prečerpania 26,40 % ročne. Podľa čl. II bod 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery
finančných prostriedkov z jeho sporožírového účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova
pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo
vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Podľa čl. III bod 1 zmluvy táto bola

uzatvorená na dobu určitú jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami, pričom sa
doba trvania zmluvy predlžuje vždy o dobu jedného roka ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote
jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že o predĺženie trvania zmluvy nemá záujem.
Podľa čl. III bod 4 zmluvy, veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu ak dlžník nečerpal úver v priebehušiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia dlžníkovi. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP). V čl. III bod 5 zmluvy je prehlásenie dlžníka,
že sa s VOP oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 7.3.1 VOP (splácanie kontokorentného úveru) v prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným úverom nebude na účte klienta
dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej
výške, zmluvné strany sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z

omeškania, poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným úverom vo forme zaťaženia účtu klienta,
i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej
výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška
dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto
nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca.

Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že odporca mal u právneho predchodcu navrhovateľa zriadený
od 24. 02. 1998 bežný sporožírový účet, ku ktorému bola vydaná platobná karta. Zostatok na účte mal
nepretržite mínusovú hodnotu od 17. 02. 2011, ktorá sa zvyšovala predovšetkým účtovaním poplatkov
a úrokov. Posledná úhrada (kreditná operácia) je zo dňa 26. 02. 2011 a čerpanie prostriedkov zo dňa 20.
03. 2011. K tomuto dňu bol zostatok na účte - 275,24 Eur následne už právny predchodca navrhovateľa

účtoval odporcovi iba rôzne poplatky a úroky. Ku dňu 30. 08. 2011 predstavoval zostatok na účte - 365,52
Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, mala byť na navrhovateľa postúpená okrem iných

aj pohľadávka voči odporcovi vo výške 365,20 Eur, z toho istina 364,66 Eur, úroky 0,54 Eur, úroky z
omeškania 49,61 Eur, poplatky 0,32 Eur. Táto skutočnosť bola odporcovi oznámená postupcom listom
zo dňa 09. 07. 2013.

Navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu 365,20 Eur v podaní zo dňa 13. 07. 2015 tak, že predstavuje

rozdiel debetných a kreditných operácii na účte odporcu (87 069,80 - 86 704,60). Debetné operácie vo
výške 87 069,80 Eur tvoria výbery, platby kartou a odchádzajúce platby z účtu vo výške 86 053,49 Eur,
poplatky vo výške 747,16 Eur, debetné úroky vo výške 267,61 Eur a zmluvné úroky z omeškania 1,54
Eur. Kreditné operácie vo výške 86 704,60 Eur predstavujú úhrady vo výške 86 697,25 Eur a kreditné
úroky 7,35 Eur.

Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ak je v zmluve
určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere
( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, typová zmluva

nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01. 01. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho v celom
rozsahu zamietol.

V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - bankou (SLSP, a.s.) ako

veriteľom a odporcom v postavení dlžníka bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o kontokorentnom
úvere (ďalej „zmluva“) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s dohodnutou výškou úverového
rámca 10 000,- Sk (331,94 Eur), s premenlivou úrokovou sadzbou 10,85 % ročne a splatnosťou úrokov
mesačne k poslednému dňu v mesiaci. Ide o tzv. typovú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorá nesmie obsahovať neprimerané podmienky v neprospech spotrebiteľa.
Na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje Občiansky zákonník v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia OZ,

a zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Nejedná sa totiž o výnimku v
zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého sa (tento) zákon nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Kreditnou kartou sa
rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom a v tomto prípade odporca takouto

platobnou kartou disponoval, o čom svedčia výbery a platby kartou v zmysle predloženého výpisu z účtu.
Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v
dôsledkučohosaposkytnutýúverpovažujevzmysle§4ods.2písm.g)citovanéhozákonazabezúročný
a bez poplatkov (otázkou absencie údaja o RPMN v zmluve o kontokorentnom úvere vo veci totožného
navrhovateľa a s tým súvisiacimi následkami sa zaoberal napr. Krajský súd Trnava v rozsudku sp. zn.

26Co/110/2014 zo dňa 28. 04. 2015 a vo veci totožného právneho predchodcu navrhovateľa Krajský
súd Žilina v rozsudku sp. zn. 11Co/493/2015 zo dňa 16. 02. 2016). Súd mal z predložených listinných
dôkazov preukázané, že odporca reálne vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 86 053,49 Eur (výbery
a platby kartou a odchádzajúce platby z účtu) a celkom právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil
sumu 86 697,25 Eur, preto už navrhovateľovi nie je povinný nič zaplatiť.

Aj v prípade, že by nárok navrhovateľa bol dôvodný, súd má za to, že navrhovateľ nie je aktívne vecne
legitimovaný na uplatnenie nároku, ktorý je predmetom konania. V konaní sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporcovi zaplatenia pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá je bankou. Má za to, že

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods.8zákonaobankáchniejepodľanavrhovateľapodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávkyateda

ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S uvedenými názormi navrhovateľa sa súd nestotožňuje.
Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 OZ. Súdy opakovanie vyslovili názor, že
pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom pohľadávky je banka alebo pobočky zahraničnej banky na
tretiu osobu, je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vo vzťahu k ustanoveniu

§ 524 OZ právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a stanovuje zákonné podmienky
platnéhopostúpeniapohľadávkybankynatretiuosobu,ktorániejebankou,pričomvyžadujeichsúčasne
splnenie a to: 1/ klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke, 2/
omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, 3/ na zaplatenie omeškanej časti
peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný (viď napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica

sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12. 2015) Pokiaľ ide o tretiu podmienku, písomnú výzvu banky
zaslanú klientovi, navrhovateľ predložil súdu výzvu banky zo dňa 14. 07. 2011 adresovanú odporcovi
na zaplatenie dlžnej sumy 356,31 Eur, avšak nepredložil doklad o jej odoslaní resp. doručení odporcovi,
t.j. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade preukázanie zaslania, resp. doručenia
písomnosti, z ktorej navrhovateľ odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto navrhovateľovi.

Keďže navrhovateľ nepreukázal odoslanie písomnej výzvy banky odporcovi, ani že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry odporcu dostala, súd dospel k záveru, že táto podmienka (klient bol na zaplatenie
omeškaného záväzku písomne vyzvaný) nevyhnutná pre platné postúpenie pohľadávky bankou splnená
nebola (viď rozsudok Krajského súdu Prešov sp. un. 4Co/145/2014 zo dňa 11. 03. 2015). Nakoľko zákono bankách vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu kumulatívne splnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8, nepreukázaním jednej z týchto podmienok nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa (§ 39 OZ).

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Úspešnému odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má v zmysle § 93 ods.
4 O.s.p rovnaké práva ako účastník, vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže odporca návrh na náhradu trov nepodal, súd mu
náhradu trov nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 73,22
Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 06.
05. 2015) vo výške tarifnej odmeny 28,22 Eur za každý úkon, k tomu 2x režijný paušál 8,39 Eur za úkony
v roku 2015, DPH si neuplatnil. Súd považuje uvedené úkony za účelné, trovy právneho zastúpenia
vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške. V zmysle
§ 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v trroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995
Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.