Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216957
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214216957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: K. B., K.. XX.Q. XXXX, O. XXX XX Q. Č.. XXX, o zaplatenie 2.753,33 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 350 eur zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.augusta 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 2.753,33 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 18.augusta 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanému úver vo výške 3651,33 eur, pričom žalovaný sa
zaviazal splácať predmetný úver mesačnými splátkami vo výške 52,71 eur, vždy k 20.dňu v mesiaci.
Žalovaný svoj dlh nesplnil, preto žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú istinu

spolu s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 6.099,50 eur, ktorá
pozostávala z istiny 5.843,33 eur a úroku z omeškania 256,17 eur. Pričom úrok z omeškania si žalobca
neuplatňuje z postúpenej pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od
20.septembra 2010 do 20.júla 2016 v počte 71 a celkovej výške 3.742,41 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.mája 2011 do 20.júla 2016 sa stali splatnými dňa 10.mája 2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc od 10.mája 2011, t.j. dňom účinnosti
postúpenia pohľadávky, ako aj náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
zmluvou o splátkovom úvere z 18.júna 2006 (č.l. 5), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 6 -
20), Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.apríla 2011 (č.l. 21), výzvou k úhrade a oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.apríla 2011 (č.l. 22), zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l.
23 - 27), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 30), pokusom o zmier z 8.augusta 2014 (č.l.
31), písomným vyjadrením žalovaného (č.l. 44), poštovými zloženkami o úhradách splátok (č.l. 47 - 52),
čiastočným späťvzatím žaloby z 23.februára 2015 (č.l. 57), stanoviskom žalobcu z 19.februára 2015

(č.l. 59 - 61), Kartou klienta (č.l. 62 - 64), vyjadrenie žalobcu z 19.februára 2015 (č.l. 65), potvrdením
o poberaní nemocenského žalovaným z 13.marca 2015, rozhodnutím sociálnej poisťovne o dávke v
nezamestnanosti z 26.januára 2015, úrokovými mierami úverov a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:Dňa 18.augusta 2006 uzatvorili žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou
o postúpení na žalobcu (čl. 23 a nasl.), ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu

v tomto konaní. Nie je k žalobe pripojené či postupca doručil oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanému, ani či vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky, alebo akým spôsobom vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru s príslušnými náležitosťami, pre ktorú omeškanú splátku. Pričom však z
oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa postúpila pohľadávka z úverovej zmluvy, vo výške
istiny 5.843,33 eur s príslušenstvom.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoj návrh v časti žalobnej istiny 350 eur späť, a to podaním došlým súdu dňa
23.febuára 2015, súd konanie v tejto časti zastavil.

Zo stanoviska žalobcu (č.l. 59 a nasl.) vyplýva, že dňa 18.augusta 2006 sa so žalovaným uzavrela

Zmluva o splátkovom úvere, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 3.651,33 eur.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 20) je zrejmé tiež, že sa jedná o pohľadávku zo
spotrebného úveru, pričom zostatok pohľadávky je 6.099,50 eur.
Z pokusu o zmier (č.l. 31) je zrejmé, že pohľadávku tvorí neuhradený úver 2.753,33 eur, zmluvný úrok
1.849,24 eur, úrok z omeškania 256,17 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania 150 eur,

teda dlžná suma 5.008,74 eur. Pričom však žalobca nepreukázal reálne doručenie týchto dokumentov
žalovanému, ako ani samotné zosplatnenie.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na
požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 písm. g) tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia

od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na
peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval

občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako
spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v

občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od
občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného na

rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.

zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť

v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je

povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Z predložených listinných dôkazov nebolo súdu zrejmé, ako žalobca k žalovanej istine dospel, koľko,
kedy a akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako boli ním vykonané platby započítané, kedybola zo strany žalovaného naposledy uhradená splátka a pre omeškanie ktorej splátky vyhlásil právny
predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru.

Žalobca bol preto vyzvaný, aby doplnil svoju žalobu (2.januára 2015, č.l. 37 a 40). Nakoľko nereagoval
na výzvu súdu, bol v tomto smere urgovaný (13.februára 2015; č.l. 54 a 56).

Z predloženej platobnej histórie (č.l. 63) vyplýva, že posledná operácia sa na účte uskutočnila dňa
23.septembra 2009, ako bezhotovostná splátka úveru. Svedčí o tom aj príloha k zmluve o postúpení

pohľadávok (č.l. 30). Žalovaný teda poslednú úhradu vykonal dňa 23.septembra 2009. Tiež z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 30) je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 24.marcu
2011 bol žalovaný s úhradou splátky v omeškaní 1251 dní, t.j. 3,42 roka.
Žalobca však tvrdí, že došlo k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru, a to ku dňu 10.mája 2011.
Súd má za to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 11.mája 2011 a uplynula dňa
11.mája 2014. Žalobca žalobu na súd podal až dňa 26.augusta 2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej

premlčacej doby.
Navyše z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere si veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch). Pričom teda poskytnutý úver bol vo výške 3651,33 eur (vyplýva zo zmluvy
o splátkovom úvere č.l. 7, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 30, ako aj z výpisu

karty klienta č.l. 62) pričom žalovaný zaplatil ku dňu pojednávania sumu vo výške 5.455 eur (zápisnica
z pojednávania a poštové zloženky v sume spolu 5.260 eur č.l. 47 - 52). Z uvedeného je zrejmé, že
úver sa už preplatil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že trojročná premlčacia doba, na ktorú je súd

povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, preto súd rozhodol
tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne
neuplatnil, súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko sa ho účinne vzdal po vyhlásení
rozsudku, jeho krátkom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Žalobca proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).