Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáša Filová a členiek

senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcov: 1/ Paneurópska
vysoká škola, n.o., so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, IČO: 36 077 429 a 2/ Paneurópska
vysoká škola - Fakulta práva, so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, obaja právne zastúpení
advokátom: Advokátska kancelária - doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, Vážska 14434/16,
821 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
Stromová 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti štyroch rozhodnutí žalovaného všetky vedené pod č.
2015-4545/21246:10-15AO a všetky zo dňa 04.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté štyri rozhodnutia žalovaného, ktoré sú vedené pod jedným číslom
2015-4545/21246:10-15AO zo dňa 04.05.2015, ktorými bola vysokej škole Paneurópska vysoká škola,
fakulta práva, pozastavená platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul:
- Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo
so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného dennou formou štúdia,
stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo

so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného externou formou štúdia,
stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo
so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného dennou formou štúdia,
stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo
so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného externou formou štúdia,
stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk

z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ 70 Eur titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia vo výške 569,22 € k rukám právneho zástupcu doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., všetko
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Bratislave konanie voči žalobcovi v 2/ rade: Paneurópska vysoká škola - fakulta práva so

sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, zastavuje.

Žalobcovi v 2/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.6.2015 domáhali preskúmania
zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktoré sú vedené pod jedným číslom
2015-4545/21246:10-15AO zo dňa 04.05.2015, ktorými bola vysokej škole Paneurópska vysoká škola,

fakulta práva, pozastavená platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul:
- Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo
so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného dennou formou štúdia,
stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo

so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného externou formou štúdia,
stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo
so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného dennou formou štúdia,
stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk
- Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo

so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného externou formou štúdia,
stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk

V žalobe uviedli, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodov materiálnych viažucich sa priamo
k rozhodnutiam ako individuálnym správnym aktom, ako aj z dôvodu podstatných procesných vád a

pochybení, ku ktorým došlo v konaní prechádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí. Poukázali, že
vo všetkých napadnutých rozhodnutiach absentuje akékoľvek odôvodnenie, z ktorého by boli zrejmé
právne a skutkové okolnosti, ktoré opodstatňujú záver jednotlivých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia
obsahujú len výrok bez odôvodnenia a poučenia a bez jednoznačnej špecifikácie účastníka konania,
s ktorým sa má konať. Tento dôvod robí napadnuté rozhodnutia arbitrárnymi a nepreskúmateľnými.

V texte napadnutých rozhodnutí absentujú akékoľvek úvahy, z ktorých by mal účastník konania -
žalobcovia možnosť overiť, ako správny orgán vyhodnotil podklady pre rozhodnutie - vrátane vyjadrenia
Akreditačnej komisie bez dátumu a čísiel uznesení. Absenciou odôvodnenia došlo k porušeniu zákazu
zneužitia diskrečnej právomoci žalovaným tým, že vynechaním odôvodnenia sa žalobcom odňala
možnosť verifikovať, či závery obsiahnuté vo výroku rozhodnutí sú opodstatnené, resp. či okolnosti, pre

ktoré boli rozhodnutia vydané sú opodstatnené a či z hľadiska obsahu podporujú výrok napadnutého
rozhodnutia. Žalobcovia teda nemajú možnosť identifikovať, či správny orgán rozhodol vo veci právne
a skutkovo správne, ako vyhodnotil podklady a nie je možné overiť ani žiadnu skutočnosť, ktorá mala
viesť k vydaniu napadnutých rozhodnutí. V tej súvislosti poukázali na čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 bod 2 Odporúčania Výboru ministrov

Rady Európy č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe, čl. IV Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č.
(77) 31 z 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, čl. VI bod 1
Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) 1 o správnych sankciách. Absencia odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí má za následok, že rozhodnutia nespĺňajú minimálne zákonné podmienky a prejavujú sa
v nich prvky zneužitia verejnej moci. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžo/7/2011, 6Sž/75/2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR 5A5/2002/33.

Žalobcovia ďalej poukázali na absenciu identifikácie nedostatkov ako podstatnej materiálnej náležitosti
rozhodnutí a zákonného predpokladu pre vydanie rozhodnutí. Z rozhodnutí však nie je možné vyvodiť

nedostatky, resp. dôvody pre vydanie rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať
akademický titul. Z uvedeného dôvodu sú napadnuté rozhodnutia nezákonné a nepreskúmateľné,
žalobcovia nevedia špecifikovať, aké opatrenia majú prijať s cieľom odstrániť nedostatky, ktoré mali byť
dôvodom pre vydanie napadnutých rozhodnutí.

Žalobcovia vytýkali žalovaným nešpecifikovanie vyjadrenia Akreditačnej komisie ako jediného podkladu
pre vydanie rozhodnutí. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné vyvodiť, akú právnu povahu majú
vyjadrenia Akreditačnej komisie, na ktoré sa správny orgán odvoláva, nie je možné vyvodiť, čo je
obsahom vyjadrení Akreditačnej komisie, od ktorých odvíja správny orgán legitimitu napadnutých
rozhodnutí. Podľa žalobcov výstupom z činnosti Akreditačnej komisie (ďalej v texte aj AK) nie sú

vyjadrenia, ale riadne formálnoprávne akty, ktoré je v napadnutom rozhodnutí potrebné identifikovať
číslom uznesenia AK a dátumom. Tieto vyjadrenia, resp. uznesenia AK nie sú ani prílohou napadnutých
rozhodnutí napriek skutočnosti, že v texte rozhodnutia minister uvádza, že rozhodnutia vo veci samej
vydáva po vyjadrení Akreditačnej komisie. Žalobcom nie je známy ani obsah dotknutých vyjadrení,resp. uznesení AK. Žalobcovia dokonca pred vydaním napadnutých rozhodnutí neboli vyzvaní na
oboznámenie sa, resp. na vyjadrenie sa k podkladom týchto rozhodnutí. Ak vyjadrenie AK malo
povahu tzv. podkladového rozhodnutia, potom takéto rozhodnutie musí mať zákonné náležitosti, najmä

odôvodnenie, aby dotknutá osoba mohla následne požiadať o jeho posúdenie súdom podľa ust. § 245
ods. 1 O.s.p..

Poukázal, že napadnuté rozhodnutia sú nevykonateľné, bol nimi porušený princíp právnej istoty,
princíp legitímnych očakávaní, ako aj zásada proporcionality. Z napadnutých rozhodnutí nevyplývajú

nedostatky, ktoré by mali byť dôvodom pre pozastavenie práv udeľovať akademický titul, žalobcovia
nevedia fakticky vykonať výzvu ministra obsiahnutú v napadnutých rozhodnutiach, resp. nevedia si
splniť zákonnú povinnosť podľa § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách a nevedia prijať opatrenia,
prostredníctvom ktorých by dosiahli nápravu týchto nedostatkov, keďže tieto vo vzťahu k žalobcom,
ako k účastníkom konania správny orgán v napadnutých rozhodnutiach neuviedol. Tieto nedostatky
napadnutých rozhodnutí spôsobujú, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné a nevykonateľné. Napadnuté

rozhodnutia sú nevykonateľné aj z dôvodu, že boli doručené len žalobcovi v 1 rade, neboli doručené
žalobcovi v 2 rade, pričom vo všetkých žiadostiach o akreditáciu vystupuje ako účastní konania žalobca v
1 rade, avšak právo udeľovať akademický titul bolo napadnutými rozhodnutiami pozastavené žalobcovi
v 2 rade, ktorému vznikla aj povinnosť zdržať sa prijímania študentov na štúdium, resp. povinnosť prijať
nápravné opatrenia.

Nevykonateľnosť napadnutých rozhodnutí vyplýva aj zo skutočností, že:
a) Napadnuté rozhodnutia neuvádzajú nedostatky, ktoré boli dôvodom pre ich vydanie.
b) Práva a povinnosti vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí sa týkajú Paneurópskej vysokej školy -
fakulty práva, t.j. žalobcu v 2 rade, pričom napadnuté rozhodnutia boli doručené len žalobcovi v 1 rade

- Paneurópska vysoká škola, n.o..
c) Výroková časť rozhodnutí je neurčitá, nakoľko minister pozastavuje platnosť priznaného práva
udeľovať akademický titul a súčasne uvádza, že „ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať
absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových
študentov“. Preto nie je jednoznačné, či fakulte práva sa pozastavila len možnosť prijímania študentov,

alebo či sa jej súčasne pozastavila aj možnosť udeľovať akademické tituly.
Napadnutými rozhodnutiami je teda porušený princíp právnej istoty garantovaný žalobcom a aj legitímne
očakávania študentov fakulty práva, ktorí aktuálne v akademickom roku 2014/2015 študujú v treťom
ročníku bakalárske štúdia, resp. v druhom ročníka magisterského štúdia. Súčasne bola porušená aj
zásada proporcionality v tom, že ak mal správny orgán za to, že pôsobenie pobočiek žalobcov v Českej

republike predstavuje okolnosť, pre ktorú mali byť príslušné práva žalobcov pozastavené, nemal správny
orgán postihovať všetkých absolventov fakulty práva, resp. uchádzačov o štúdium na fakulte práva, ale
mal vydať rozhodnutia, ktorými by sa pozastavenie práv týkalo len dotknutých subjektov, t.j. absolventov,
resp. uchádzačov o štúdium len na príslušných pobočkách fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.

Poukázal aj na nesprávne určenie právneho základu na vydanie rozhodnutí. Z rozhodnutí vyplýva,
že tieto vydal podľa ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách. Z uvedeného ust. však
nevyplýva právo ministra rozhodovať o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický
titul. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný poprel svoje rozhodnutia o nesprávne zákonné ustanovenie.

Namietal tiež, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú poučenie o opravnom prostriedku a z tohto dôvodu
súnezákonné.Zákonovysokýchškoláchneobsahujeprocesnéustanovenia,t.j.nepriznávaúčastníkovi
konania podať proti rozhodnutiam žalovaného riadny opravný prostriedok, žalobcovia však majú za to,
že uvedená skutočnosť by mala byť v napadnutých rozhodnutiach uvedená v poučení. V uvedených
rozhodnutiach taktiež absentuje poučenie o možnosti požiadať o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

súdom. Absencia poučenia je nielen porušením ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, túto povinnosť
žalovaného je možné vyvodiť aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, respektíve z
Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Rady Európy. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 5Sžo/15/2013 a sp. zn. 1Sžr/121/2011.

Žalobcovia správnemu orgánu vytkli aj formálne pochybenia vo vyhotoveniach rozhodnutí:
1. všetky 4 napadnuté rozhodnutia sú vydané pod rovnakým číslom z čoho vyplýva, ich zameniteľnosť
aj nejednoznačnosť,2. neobsahujú meno a priezvisko, funkciu osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, respektíve riadne
označenie správneho orgánu,
3. všetky 4 rozhodnutia nie sú opatrené úradnou pečiatkou, podľa ktorej je možné overiť povahu listiny

ako verejné listiny.

Podľa žalobcov sa v konaní vyskytli aj ďalšie vady majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí.
Žalobcovia neboli upovedomení o začatí správneho konania, neboli vyzvaní správnym orgánom na
vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia po tom, čo správny orgán mal za to, že mal dostatok podkladov

na vydanie rozhodnutia vo veci, neboli vyzvaní na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení.

V žalobe upriamili pozornosť aj na skutočnosť, že po doručení rozhodnutí žalovaného žalobcovia
z vlastnej iniciatívy pristúpili k identifikovaniu potenciálnych nedostatkov, ktoré mohli byť dôvodom
pre vydanie napadnutých rozhodnutí aj napriek skutočnosti, že tieto nedostatky v napadnutých
rozhodnutiach špecifikované neboli. Vychádzajúc zo zápisníc Akreditačnej komisie žalobcovia zistili,

že pravdepodobným dôvodom pre vydanie napadnutých rozhodnutí boli pochybnosti žalovaného o
pobočkách Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Českej republike „konkrétne, študijný program
bol poskytovaný na miestach, ktoré neboli predmetom akreditácie, obsah študijného programu bol
pozmenený a uskutočňuje sa inak ako bol akreditovaný (mimo sídla školy a fakulty - predovšetkým v
ČR)“. V tejto súvislosti uviedol, že všetky pobočky Fakulty práva PEVŠ v ČR a v Žiline boli rozhodnutím

Správnej rady PEVŠ zo dňa 29.04.2015 zrušené s účinnosťou od akademického roku 2015/2016, o
čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 10.06.2015, ktorého prílohou bolo aj uznesenie Správnej
rady PEVŠ v predmetnej veci. Žalobca v 1 rade ako žiadateľ v rámci komplexnej akreditácie, ku ktorej
doručil svoj spisový materiál žalovanému dňa 27.02.2015 - od akademického roku 2015/2016 už ani
nepredpokladal ďalšie pôsobenie pobočiek Fakulty práva PEVŠ v ČR, ktorú skutočnosť mal žalovaný

zobrať do úvahy pred vydaním napadnutých rozhodnutí, keďže tieto skutočnosti mu mali byť známe z
úradnej činnosti. Žalobcovia v súvislosti s preskúmavanou vecou poukázali aj na rozhodnutie ministra
školstva SR zo dňa 05.10.2009 sp. zn.: CD-2009-34374/35499-1:071, ktorým žalobcom boli priznané
príslušné práva a z ktorého nevyplýva povinnosť a ani zákaz viažuci sa k poskytovaniu vysokoškolského
vzdelaniaFakultouprávaPEVŠ.Naopakzvýrokupredmetnéhorozhodnutiajezrejmé,žetentoodkazuje

na prílohu rozhodnutia, v ktorom však nie je obsiahnutá žiadna špecifikácia priznaných práv v kontexte
miesta výučby.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2015 žiadal konanie zastaviť alebo žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 2 rade z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle ust.
§ 19 O.s.p.. Fakulta nemá spôsobilosť na práva a povinnosti ani zákon jej nepriznáva spôsobilosť byť
účastníkom konania, nie je právnickou osobou, nemá vlastné IČO a je len súčasťou vysokej školy, ktoré
jediná je spôsobilým účastníkom súdneho konania. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia boli

doručené len žalobcovi v 1 rade ako účastníkovi správneho konania. Fakulta práva je len pracovisko
vysokej školy, pre ktoré boli priznané práva pozastavené napadnutými rozhodnutiami. Namietal tiež
pasívnu legitimáciu žalovaného. Napadnuté rozhodnutia vydal minister ako správny orgán v zmysle ust.
§ 102 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách (ďalej aj „zákon o vysokých školách“), nie
ministerstvo. Zákon o vysokých školách rozlišuje tri druhy správnych orgánov vystupujúcich v správnom

konaní podľa zákona o vysokých školách, a to: vláda, ministerstvo a minister. V danom prípade nejde
o analógiu situácie, kedy minister rozhoduje ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy o rozklade,
ale o prípad, kedy minister rozhoduje ako prvostupňový správny orgán, lebo ho zákon o vysokých
školách za takýto orgán vyslovene označuje. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia neobsahujú
meno, priezvisko a funkciu osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, resp. riadne označenie správneho

orgánu. Rozhodnutia obsahujú v hlavičke správne označenie správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté
rozhodnutia ako prvostupňový správny orgán, a tým je Juraj Draxler, minister školstva, vedy, výskumu
a športu SR.

2/ K námietke žalobcov, že z rozhodnutí nemožno vyvodiť nedostatky, ktoré mali byť dôvodom na

vydanie napadnutých rozhodnutí, a tiež čo je obsahom vyjadrení Akreditačnej komisie, na ktoré minister
odkazuje v rozhodnutiach a či sa napadnutými rozhodnutiami pozastavila len možnosť prijímania nových
študentov alebo možnosť udeliť akademické tituly študentom, žalovaný poukázal na procesné kroky
od iniciovania akreditácie podľa § 83 ods. 12 zákona o vysokých školách do rozhodnutia ministra opozastavení platnosti práv podľa § 83 ods. 9 zákona. Uvedené procesné pravidlá vychádzajú zo zákona
o vysokých školách, nariadenia vlády SR č. 104/2003 Z.z. o Akreditačnej komisii (ďalej aj nariadenie)
a zo Štatútu Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, schváleného uznesením vlády SR

20.11.2013 č. 673. V zmysle uvedeného:
- predseda AK zasiela vysokej škole výzvu na iniciáciu akreditácie príslušnej činnosti podľa § 83 ods.
12 zákona o vysokých školách so stanovením lehoty na predloženie podkladov,
- po predložení podkladov vysokou školou ich predseda AK postúpi na posúdenie príslušnej stálej
pracovnej skupine v súlade so štatútom (čl. 6 bod 2,3 štatútu),

- predseda stálej pracovnej skupiny vypracuje hodnotiacu správu alebo stanovisko k veci, ktorá bola
pracovnej skupine predložená na posúdenie,
- hodnotiaca správa alebo stanovisko je následne predmetom odsúhlasenia na zasadnutí stálej
pracovnej skupiny,
- odsúhlasenú hodnotiacu správu alebo stanovisko AK predkladá na vyjadrenie vysokej škole v lehote
30 dní pred prerokúvaním v komisii (§ 3 ods. 4 nariadenia),

-odsúhlasenáhodnotiacasprávaalebostanoviskospolusvyjadrenímštatutárnehoorgánuvysokejškoly
sa predkladajú na zasadnutí AK ako podklad na vyjadrenie v súlade s § 83 ods. 6 zákona o vysokých
školách,
- odsúhlasené vyjadrenia s odôvodnením zo zasadnutí AK zverejňuje na svojom webovom sídle,
- zo zasadnutí AK sa vyhotovuje zápis, ktorý sa zverejňuje na webovom sídle AK spolu so schválenými

vyjadreniami komisie k predloženým žiadostiam,
-zápiszozasadnutiaAKsadoručíministroviškolstvanaďalšiekonanievsúladesust.§102ods.3písm.
d) a minister rozhoduje do 60 dní v súlade s ust. § 83 zákona o vysokých školách podľa vyjadrenia AK,
- právnická osoba, ktorej sa vyjadrenie týka, má právo v zmysle ust. § 82 ods. 8 po zverejnení zápisu
na webovom sídle AK v lehote 8 dní zaslať ministerstvu pripomienky k vyjadreniu AK,

- ak vyjadrenie AK ku ktorému boli zaslané pripomienky nie je dostatočne odôvodnené, ministerstvo ho
vráti AK spolu s predloženými pripomienkami na dopracovanie odôvodnenia alebo na nové vyjadrenie.
Ak vysoká škola zašle pripomienky a ministerstvo vráti vyjadrenie AK, rozhodovanie na úrovni ministra
sa zastaví do ukončenia procesu posúdenia pripomienok.

AK na 76. zasadnutí konanom dňa 02.-04.04.2014 (uznesenie 76.11.AA;zápis zverejnený na webovom
sídle AK dňa 25.04.2014) iniciovala akreditáciu študijných programov práva prvého a druhého stupňa
na Fakulte práva PEVŠ so sídlom Bratislava. Pracovná skupina AK pre oblasť výskumu právo
a medzinárodné vzťahy preskúmala dodržiavanie kritérií a počas návštevy pracovnej skupiny dňa
03.06.2014 a 12.06.2014 pracovísk príslušnej fakulty v Žiline, Ostrave, Brne a Prahe bolo zistené, že

- na všetkých pracoviskách sú predmety štátnej skúšky určené v rozpore s opisom študijného odboru
právo,
- študijný program na pracoviskách sa uskutočňuje v plnom rozsahu, nielen vo forme „konzultačného
strediska“,
- na pracoviskách ČR sa vyučovalo české právo. Podľa vyjadrení študentov to bolo v prevažnej miere.

V dňoch od 29.07.2014 do 08.08.2014 pracovná skupina elektronicky hlasovala o návrhu uznesenia s
odporúčaním pozastaviť platnosť príslušných práv a 11.12.2014 bola na webovom sídle AK zverejnená
zápisnica z 80. zasadnutia AK konaného 20-21.11.2014, súčasťou ktorej bolo uznesenie AK 80.2.1.e.
V zmysle uvedeného uznesenia AK navrhla pozastaviť platnosť priznaných práv. Prílohou uznesenia
80.2.1.e bolo vyjadrenie AK k spôsobilosti VŠ uskutočňovať študijné programy, v zmysle ktorého

zistenými nedostatkami boli: „VŠ uskutočňuje študijné programy mimo sídla fakulty, za ktoré je priznané
právo vrátane troch pracovísk v ČR, kde bolo navyše zistené nedodržiavanie obsahu schválených
informačných listov (výučba českého práva) a nedodržanie opisu študijného odboru právo“. Žalobca k
vyjadreniu AK podal pripomienky listom zo dňa 16.12.2014. Následne minister listom zo dňa 29.01.2015
vrátil vyjadrenie AK na jeho dopracovanie z dôvodu konkretizácie kritérií nesplnených žalobcom.

Následne AK na 83. zasadnutí konanom 25.-27.03.2015 sa zaoberala pripomienkami žalobcu (zápis
zverejnený na webovom sídle AK 14.04.2015) a vo vyjadrení, ktoré tvorí prílohu uznesenia č. 83.2.1c
potvrdila svoje predchádzajúce vyjadrenie a žalobca k nemu opätovne zaslal pripomienky ministerstvu
listom z 20.04.2015. Následne minister o pozastavení predmetných práv rozhodol napadnutými
rozhodnutiami. Vysoká škola až listom z 10.06.2015 podala správu o odstránení zistených nedostatkov,

ktorú ministerstvo listom z 23.06.2015 odoslalo AK.

S poukazom na uvedené žalobca vedel na ktoré vyjadrenia napadnuté rozhodnutia ministra odkazujú
a aké nedostatky má v určenej lehote odstrániť. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobcak vyjadreniam AK k vytýkaným nedostatkom zaslal pripomienky. Žiadne iné dokumenty ako Príloha
k uzneseniu 80.2.1e a príloha uznesenia 83.2.1c prijaté na zasadnutiach AK konaných v dňoch
20.-21.11.2014 a 25.-27.03.2015 neboli na webovom sídle AK zverejnené ako vyjadrenia, a preto

zistenými nedostatkami boli len:
a)VŠuskutočňuještudijnéprogramymimosídlafakulty,naktorejpriznanéprávovrátanetrochpracovísk
v ČR, kde bolo zistené nedodržanie obsahu schválených informačných listov (výučba českého práva) a
b) nedodržanie opisu študijného odboru práva (v zmysle stanoviska).

Žalovaný ďalej uviedol, že z ust. § 87 ods. 1 zákona o vysokých školách vyplýva, že pozastavenie práva
udeľovať absolventom študijného programu akademický titul má jediný právny účinok, ktorým je, že
vysoká škola nesmie na daný študijný program prijímať nových študentov.

K vytýkaným formálnym nedostatkom rozhodnutí, ako aj nedostatku odôvodnenia, poučenia, žalovaný
uviedol, že v zmysle ust. § 108 zákona o vysokých školách sa na rozhodovanie o pozastavení platnosti

priznaných práv nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto argumentácia žalobcu je
neopodstatnená, zákon o vysokých školách neurčuje formu, resp. obsahovú stránku rozhodnutia o
akreditáciách a rozhodnutie sa odôvodní len v prípadoch, ak minister rozhodne inak, ako bol návrh
AK, čo v predmetnej veci sa nestalo. Žiadny zákon nestanovuje, že každé rozhodnutie musí mať
náležitosti požadované správnym poriadkom, naopak zákon o vysokých školách v ust. § 103 ods. 3

písm. d) stanovuje odlišnosť rozhodnutí vydaných podľa zákona o vysokých školách. K vytýkanému
nedostatku, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nesprávne uviedol ust. § 102 ods. 3 písm. d) na
základe ktorého vydal rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v zákone o vysokých školách absentuje úprava
vydávania rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaných práv, preto sa na tento prípad analogicky
použije ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách, ktoré sa aplikuje v spojení s ust. § 83

ods. 9 zákona.

K námietke žalobcu týkajúcej sa špecifikácie miesta, kde má byť vzdelávanie realizované, žalovaný
uviedol, že PEVŠ boli v roku 2009 akreditované študijné programy s názvom právo (prvý a druhý stupeň
vysokoškolskéhovzdelávania)stým,žemiestomvýučbymalabyťBratislava,tak,akotobolopredmetom

akreditácie na základe predložených podkladov. Iné miesta výučby v akreditačnom spise uvedené
neboli. Podľa prílohy k rozhodnutiu zo dňa 05.10.2009 sa štúdium práva malo uskutočňovať na fakulte
BVŠP FP, sídlom Fakulty práva bola Bratislava. Na žiadnom inom pracovisku sa štúdium uskutočňovať
nemalo. Poukázal, že v zmysle ust. § 83 ods. 2 zákona o vysokých školách personálne, materiálne
a technické zabezpečenie študijného programu na odlišných pracoviskách môže byť rozdielne a nie

každé pracovisko môže spĺňať zákonné podmienky. Rozhodnutie o pozastavení platnosti práv sa preto
nemohlo vzťahovať na žiadne iné pracovisko vysokej školy, napr. len na pracovisko v Ostrave, pretože
žiadne iné pracovisko takéto práva priznané nemalo.

Žalovaný k námietke neupovedomenia žalobcu o začatí správneho konania a na nemožnosť vyjadrenia

sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že žalobca vedel o začatí správneho konania a vyjadriť sa k
podkladom napadnutých rozhodnutí, t.j. k stanovisku AK a vyjadreniam AK mal, čo aj urobil. Napadnuté
rozhodnutia vychádzajú z preukázaných skutkových zistení AK, ku ktorým sa žalobca opakovane
vyjadril formou pripomienok. Pripomienky boli vyhodnotené ako opodstatnené, a preto minister vrátil
vyjadrenie AK na dopracovanie AK, ktorá po zvážení vytýkaných nedostatkov svoje vyjadrenie potvrdila.

Keďže napadnuté rozhodnutia boli vydané v dostatočnom časovom predstihu pred konaním prijímacích
pohovorov do prvého ročníka štúdia práva na predmetnej vysokej škole, napadnuto rozhodnutia nemohli
porušiť práva a právom chránené záujmy nových uchádzačov o štúdium.

9/ Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože

sú predbežnej povahy a nezasahujú do práv žalobcu konečným spôsobom. Predbežnosť je daná
tým, že o žalobcových právach sa má rozhodovať ešte raz, výsledkom ktorého bude obnovenie
platnosti priznaných práv alebo rozhodnutie o ich odňatí. Až tieto rozhodnutia majú funkčný charakter
a predstavujú zásah do žalobcových práv.

III.

Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 25.01.2016 zotrval na všetkých svojich
žalobných dôvodoch.IV.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. §
250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak

konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a

postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy 5 časti O.s.p.. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,
či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich
právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods.
2 Ústavy SR).

Podľa § 108 <.. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu žalobu tiež vyplýva, že napadnuté rozhodnutia sa dotýkajú aj Fakulty práva, Paneurópskej
vysokej školy, ktorému napadnuté rozhodnutia neboli ani doručené, a preto sa aj fakulta označila za
žalobcu v 2/ rade. Súd konštatuje, že fakulta práva je len organizačnou zložkou Paneurópskej vysokej

školy, a preto nie je spôsobilým nositeľom práv a povinností, nemá právnu subjektivitu. V zmysle
vykokoškolského zákona fakulta len uskutočňuje študijný program vysokej školy. Z uvedeného dôvodu
nemáaktívnulegitimáciunapodaniežaloby,žalobupodalaneoprávnenáosoba,apretosúdkonanievoči
nej podľa ust. § 250d ods. 3 Osp zastavil. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je len žalobca 1/, t.j.
Paneurópska vysoká škola, n.o., ktorá je právnickou osobou a má výhradné právo udeľovať akademický

titul (§ 2 ods. 1, 7 zák. o vysokých školách).

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania vo výške 639,62 € spočívajúce:
1. v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 Eur,

2. v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vo výške 569,22 €
2.1. príprava a prevzatie právneho zastupovania (2015) - 139,83 € + náhrada hotových výdavkov 8,39 €
2.2. písomné podanie na súd - žaloba (2015) - 139,83 € + náhrada hotových výdavkov 8,39 €
2.3. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2016 - 143 € + náhrada hotových výdavkov 8,58 €

2.4. Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za čas strávený cestou
zo sídla advokáta Krajský súd v Bratislave ( ul. Jedľová - ul. Záhradnícka, 1 cesta 8,3 až 9,4 km v trvaní
podľa „google maps“ 26 -27 min.) - 2x po 14,30 €, spolu 28,60 €.

Právny zástupca žalobcov žiadal priznať aj trovy právneho zastúpenia za poskytnuté služby právnej

pomoci žalobcom spočívajúce v:
- žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí
- porada s klientom v trvaní 90 minút v roku 2015- nahliadnutie do súdneho spisu, obstaranie vyjadrenia žalovaných a kópie administratívneho spisu pre
účely právnej argumentácie v prospech žalobcu, ako podkladu pre rozhodnutie súdu vo veci, rok 2016
- replika k vyjadreniu žalovaných, rok 2016

- porada s lientom v trvaní 70 minút, rok 2016.
Súd tieto úkony právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, preto ich náhradu
žalobcovi 1/ nepriznal. Naviac je potrebné uviesť, že súd od žalobcu nepožadoval poskytnutie repliky k
vyjadreniu žalovaných a tiež administratívny spis žalovaného mal súd k dispozícii, preto nepotreboval
vyhotovovať kópie z neho a žiadosť o odklad vykonateľnosti bola súčasťou podanej žaloby. Súd taktiež

neakceptoval zvýšenie tarifnej odmeny o 1/3-tinu, nakoľko síce predmetom preskúmania boli štyri
rozhodnutia žalovaného, tieto boli takmer totožné, ich rozdielnosť spočívala len v poskytovanej forme
štúdia a akademickom titule a naviac vychádzali z rovnakých skutkových zistení a boli postihnuté tou
istou vadou a žalobné dôvody k napadnutým rozhodnutím boli identické.

O trovách konania voči žalobcovi 2/ rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojitosti s ust. § 246c

ods. 1 Osp, tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.