Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Er/3627/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106227180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Herško
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2106227180.3

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: L. J., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX/XX, Š., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ivana Luttera, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava, pod sp. zn. EX
164/2006, o vymoženie 808,60 eur (24.360,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a

trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er 3627/2008, u
súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera pod sp. zn. EX 164/2006 za neprípustnú a exekúciu z a s t
a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Súd návrhu oprávneného zo dňa 21.09.2010 na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so
sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, n e v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.11.2006 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana
Luttera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na
vykonanieexekúciezodňa28.10.2006doručenéhosúdnemuexekútorovidňa08.11.2006aexekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 3356/06 zo dňa 16.08.2006.

Poverením č. 5207 051406* zo dňa 15.11.2006 vydaným Okresným súdom Trnava bol súdny exekútor
JUDr. Ivan Lutter poverený vykonaním exekúcie na vymoženie sumy výške 808,60 eur (24.360,- Sk)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 800,64 eur (24.120,- Sk) od 24.03.2006
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 217,39 eur (6.549,- Sk) a trov exekúcie.

Podaním zo dňa 16.01.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2014 predložil súdny exekútor
JUDr. Ivan Lutter zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2006 a
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súdny exekútor súčasne uviedol, že nežiada priznať náhradu
trov a hotových výdavkov.

Súd následne preskúmal exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 3356/06 zo dňa 16.08.2006. Súd z
rozhodcovského rozsudku zistil, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu24.360,-Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy 24.120,-Sk od 24.03.2006 do zaplatenia
a trovy konania v sume 6.549,-Sk, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného
rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a tiež z predmetnej zmluvy o úvere

vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
17.01.2006 ( ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku ďalej vyplynulo, že povinný nezaplatil svoj splatný záväzok, a tak dovtedy
nesplatná časť úveru bola v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami pre omeškania zosplatnená.
Oprávnený sa so žalobou obrátil na rozhodcu, ktorého právomoc na rozhodnutie sporu bola daná

rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Tento bol riadne
menovaný a funkciu prijal.

Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. V zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Súd preto posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na
vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z Obchodného registra
SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený

vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom.Nazákladeuvedenýchskutočnostímalsúdpreukázané,žeideospotrebiteľskúzmluvu
anaprávnyvzťahúčastníkovjepotrebnéokremzmluvnýchdojednaníaplikovaťajpríslušnéustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou

obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník

právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nakoľkorozhodcovskýrozsudokpriznalpohľadávku,ktorávzniklazospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,

vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského

súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy
uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku,
má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje
demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa
článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto
podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva

podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský
rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, a nielen podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú
právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak,
akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je

teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe
možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné prekážky, ktoré by jeho vykonaniu bránili.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd osobitne preskúmal aj rozhodcovskú doložku dojednanú
v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej

medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17 s tým, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO:
35 922 761, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresnéhosúdu Bratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konania bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek so zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používa
v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Takáto rozhodcovská doložka teda nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohol povinný pri
uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými
ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako
celku.

Rozhodcovská doložka je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ
nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou
nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka
zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. Doložka je síce

na jednej strane formulovaná tak, že spotrebiteľovi dáva možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, avšak
len za predpokladu, že by sám podaním žaloby takto založil právomoc všeobecného súdu. V opačnom
prípade je voľba na strane oprávneného, resp. dodávateľa. Ten si následne môže vybrať či chce
spor riešiť prostredníctvom všeobecného súdu alebo prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu.
V dôsledku čoho povinný síce má možnosť uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, ale zároveň je

povinný podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde, ak konanie vyvolá dodávateľ.

Takto formulovanú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo

zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc na
prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku, a preto je výkon exekúcie na jeho podklade

neprípustný a exekúcie je potrebné v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastaviť.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej

hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (Vyhláška MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „Vyhláška“).Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd

rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§146ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Nakoľko súdny exekútor súdu oznámil, že trovy exekúcie nežiada priznať, súd rozhodol tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie
bolo zastavené.

Oprávnenýpodanímzodňa21.09.2010,doručenýmOkresnémusúduPiešťanydňa24.09.2010navrhol,
aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora a zároveň navrhol poveriť vykonaním predmetnej
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,

či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej
je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, súd posúdil návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a dospel k záveru, že zmene súdneho exekútora z JUDr.

Ivana Luttera na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého nemožno vyhovieť, a to v zmysle Nálezu ÚS
SR sp. zn. III.ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 - „Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti
(funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku
predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných
rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami,

súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene
vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania.
Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako
verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania(v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30
ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne
oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,

ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného
poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku
musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom
prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.“

Vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora nevyhovel, nakoľko oprávnený navrhuje, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny

exekútor, u ktorého sú pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I. a III. je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Piešťany. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku II. a IV. nie je prípustné odvolanie, avšak ak vo veci rozhoduje vyšší
súdny úradník, odvolanie je prípustné podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Podaním odvolania sa rozhodnutie v
tejto časti zrušuje a rozhodne opätovne sudca.