Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/29/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205061
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111205061.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol

Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00009199,
Františkánska 22, Trnava, zast. In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: U.
zast. AKMM Advokátska kancelária - JUDr. Martin Motlitba, s. r. o., Záhradnícka 93, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania 12.342,31 eur, k

rukám jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky titulom
vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný uzavrel 15. 2. 2006 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. X/XXXX, predmetom ktorej bol nájom Stavby - objekt ubytovne D. XXX za
účelom podnikania s dohodnutým mesačným nájomným X.XXX,XX eur, a to na dobu určitú do dátumu
zmenyvlastníckychprávvkatastrinehnuteľnostíkprenajatýmobjektomnazákladespeňaženiamajetku,
ktorý je súčasťou konkurznej podstaty. Dňa XX. XX. XXXX bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových
priestorov č. X(XXXX , predmetom ktorej bol nájom G. XXX s dohodnutým nájomným X.XXX,XX eur

mesačne, rovnako na dobu určitú s tými istými podmienkami. Dňa X. X. XXXX bola uzavretá Zmluva o
nájme nebytových priestorov č. X/XXXX, predmetom ktorej bol nájom stavby - Internát s dohodnutým
mesačnýmnájomnýmX.XXX,XXeur.Všetkyzmluvyuzavrelžalovanýakoprenajímateľsospoločnosťou
TAZ s.r.o, ktorá spoločnosť odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo a toto bolo vyvrátené súdnym
rozhodnutím, keď nehnuteľnosti vrátane sporného bytu nepredstavovali majetok úpadcu, teda byt je
užívaný bez právneho dôvodu. Žalobca je správcom úpadcu Trnavské automobilové závody š. p. Trnava
a úpadca je vlastníkom sporného bytu. Nehnuteľnosti podľa súdnych rozhodnutí neboli vo vlastníctve

TAZ a.s., a teda v správe JUDr. Pohoveja. Žalovaný užíval predmet nájmov bez platne uzatvorených
nájomných zmlúv, a teda bez právneho dôvodu. Žalovaná čiastka predstavuje bezdôvodné obohatenie
od X. X. XXXX do XX. X., resp. XX. X. XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca uviedol, že zmluvu o nájme uzavrel ako prenajímateľ subjekt, k tomu neoprávnený - TAZ
a.s. v likvidácii, teda nájomné zmluvy sú neplatné, žalovaný objekty užíval bez právneho dôvodu a
platil nájomné tretej osobe, ktorá na to nebola oprávnená. Nárok nie je premlčaný. Žalobca je aktívne
legitimovaný na tom základe, že bol vlastníkom nehnuteľností. Zmluvou o predaji časti podniku prešlivšetky práva z úpadcu TAZ š. p. na TAZ s. r.o., boli vysporiadané všetky sporné práva a povinnosti
za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností o aktívnej legitimácie navrhovateľa. Odmietol vyjadriť
dôvod, pre ktorý došlo k spätnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok.

Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu, poukázal na § 387 ods.2 Obch. zák., v zmysle ktorého 4ročná premlčacia
začína plynúť odo dňa, kedy k plneniu došlo. Jedná sa o objektívnu premlč. lehotu. Pokiaľ ide o zmluvu
o predaji podniku, poukázal na ustanovenia Obč.zák., v zmysle ktorých sa právny úkon posudzuje
podľa obsahu, nie označenia, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy, ktorým sú stavby a pozemky.

Rozsah predmetu zmluvy určil správca TAZ š.p. Či bola zmluva uzavretá v súlade so zákonom o
konkurze, žalovaný nie je oprávnený toto posudzovať, môže to posúdiť iba konkurzný súd alebo veriteľ.
Táto skutočnosť nemôže ovplyvniť platnosť a rozsah predmetu zmluvy. Pokiaľ žalovaný plnil v prospech
dr. Pohoveja, má právo od neho žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. V čase vylučovania
nehnuteľnostíprirozhodovaníOSTrnavavzniklakomplikovanáprávnaotázkaotom,čimánehnuteľnosť
dr.Pohovejalebožalobca,ajkeďbolvlastníkomTAZš.p.,totonebolozapísanénaLV,pretobolazriadená

spoločnosť TAZ-správa a predaj bytov nájomcom s.r.o. Táto spoločnosť bola ovládaná úpadcom, na
túto boli prevedené nehnuteľností, vrátane spornej nehnuteľnosti. Účelom bol iba zápis do KN, dodávky
energií a podobne. Následne boli prevedené na úpadcu. Problém spočíval v možnosti zápisu súdneho
rozhodnutia KN, nakoľko v ňom nebol určovací výrok. Vlastníctvo kataster nespochybňoval. Účelom
bolo zabezpečiť výkon správy. Jedna z nehnuteľností bola speňažená dražbou. Dražba sa realizuje iba

v prípade, ak sa nepredáva podnik alebo jeho časť. Skutočnosť, či pohľadávka bola zaradená do súpisu
KP je irelevantná, pretože to nemá vplyv na to, či pohľadávka skutočne existuje, alebo nie. Pohľadávka
môžebyťzaradenáajpovydanírozsudku. Súhlasveriteľskéhovýborupodľa§83Zákonaokonkurzenie
je potrebný, keďže sa majetok prevádza do konkurzu. Takýto súhlas udeľovaný nebol, a teda neexistuje.
Aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu má za to, že bola preukázaná aktívna aj

pasívna legitimácia, bolo preukázané, že TAZ a.s. v zastúpení dr.Pohovejom nebola nikdy vlastníkom
nehnuteľnosti a bolo preukázané, že odporca nikdy neplnil v prospech správcu. Pokiaľ ide o existenciu
právneho vzťahu, má za to, že tento nevznikol konkludentne, a takýto záver súdu bo by bol v rozopre
s § 37 OZ. Nestotožňuje sa s domnienkou, že by malo dôjsť k vydržaniu nájomného vzťahu, keďže
TAZ a.s., s ktorou mal mať odporca uzavretý nájomný vzťah, je absolútne odlišný subjekt od TAZ š.

p. a teda skutkovo ani právne nemohlo dôjsť k prechodu práv a povinnosti. Z hľadiska premlčania je
potrebné aplikovať ustanovenie Obch. zákonníka a nárok nie je premlčaný. Voči žalovanému sa domáha
bezdôvodného obohatenia, na tom základe, že užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
a to budovu ubytovne a internátu, na základe predložených zmlúv za obdobie od 1.3.2008 do 30.4.2009.
žalovaná suma bola preukázaná a špecifikovaná. Má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k

otázke, že plnil riadnemu vlastníkovi v rozhodnom období, a teda nárok považuje za dôvodný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nárok je premlčaný, žalobca už v januári 2008 vedel, kto a v
akej výške platí úhrady za užívanie za sporné nehnuteľnosti, teda od 5. 2. 2008 začala plynúť premlčacia
lehota. Namietal aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Na základe Zmluvy o predaji časti nehnuteľnosti došlo

k predaju nehnuteľností, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom predajom časti podniku prešli všetky práva súvisiace s nehnuteľnosťami. V zmluve
o dražbe je uvedené, že bola uzavretá zmluva o predaji podniku. Vlastníkom bol TAZ správa a predaj
bytov nájomcov s. r. o. Žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný sa na úkor
žalobcu neobohatil, platby realizoval účastníkovi právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase zapísaný ako

vlastník nehnuteľností. AK sa niekto bezdôvodne obohatil, môže to byť len úpadca TAZ a. s. Dohoda o
postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s ust. § 89 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii, v spojení
s § 83, 84 zákona, nebol daný záväzný pokyn veriteľského výboru. Zmluvou o predaji časti podniku
podľa § 477 ods.1 Obch.zák. s podnikom prechádzajú aj všetky práva a záväzky, ktoré sú s ním
spojené,atedaajpohľadávky,ktorésúviselisnehnuteľnosťami,vsúvislostisktorýmisažalobcadomáha

vydania bezdôvodného obohatenia. Ak predpokladá, že žalobca postupoval v súlade so zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii, nehnuteľnosti mohol speňažovať iba dražbou, podľa § 92 ods.6. Pokiaľ
ich scudzil na základe zmluvy o predaji časti podniku, je zrejmé, že aj žalovaná pohľadávka prešla na
kupujúceho TAZ správa a predaj bytov nájomcov s.r.o. S poukazom na čl.4 bo 4 zmluvy o predaji časti
podniku je zrejmé, že súčasne s predávanými nehnuteľnosťami tvoriacimi časť podniku prešli aj všetky

práva podľa § 92 ods.2 Zák. o konkurze na kupujúceho. Žalobca preto nie je aktívne legitimovaný.
Žalovaný so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto
bezdôvodne obohatil, mohol to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti
ako oprávnený držiteľ v tom čase držal. A tým bol dr. Pohovej ako správca KP TAZ a.s.Len ten, kto saobohatil, má povinnosť vydať majetkový prospech. Tým mohol byť dr. Pohovej. Nestačí predpoklad, že
sa niektorá strana mohla obohatiť, treba preukázať vzťah medzi vznikom bezdôvodného obohatenia, a
osobou, ktorá sa obohatila. Ak sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od 1.3.2008 do

30.4.2009, je potrebné prihliadať na to, že zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá 17.3.2009, teda
len do tohto dátumu sa mohol niekto na úkor žalobcu obohatiť. Začiatok premlčacej lehoty mohol nastať
20.11.2008, kedy boli predmetné nehnuteľnosti zahrnuté do súpisu KP žalobcu. Až od tohto momentu
mohol vzniknúť právny vzťah medzi žalovaným a osobou, ktorá sa mohla bezdôvodne obohatiť. Predložil
doklady o úhradách nájomného v prospech správcu Dr. Pohoveja za obdobie, ktoré je predmetom sporu.

Pokiaľ ide o právne názory na premlčanie, tieto nie je možné aplikovať na situáciu, keď nastal vzťah
medzi žalovaným a predchádzajúcim subjektom. Uvedené možno aplikovať na prípady, kedy sa priamo
obohacuje osoba, ktorá predmet priamo užíva bez právneho dôvodu, a tým bol správca konkurznej
podstaty TAZ a.s. Pokiaľ by mal súd za to, že žalovaný bol v priamom vzťahu k žalobcovi, žiada posúdiť,
či sa vydania bezdôvodného obohatenia nemá domáhať voči konečným nájomcom, resp. ubytovaným
osobám v dotknutých nehnuteľnostiach, títo ich užívali takisto bez právneho dôvodu. Úmysel predávať

časť podniku úpadcu jednoznačne vyplýva z obsahu zmluvy. Práva a povinnosti, ktoré prechádzajú s
podnikom, nie je potrebné špecifikovať pre platnosť zmluvy. Je to zákonný dôsledok sukcesii, v zmluve
nemusí byť vyjadrený. V čl.4 ods.4 je zrejmé, čo bolo skutočným úmyslom pri uzatváraní zmluvy a ako
ho zmluvné strany prejavovali. Podľa § 478 ods.4 Obch. zákonníka predaj časti podniku predstavuje
samostatnú organizačnú zložku. Preto je na žalobcovi preukázať, čo bolo samostatnou organizačnou

zložkou, ktoré práva a záväzky sa prevádzali. V prípade, ak by žalobe súd vyhovel, žiadal, aby súd
žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 143 v spojení s § 150 O.s.p. nepriznal, nakoľko sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalovaný tento spor nezavinil. Žalobca v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku účelovo kvalifikuje svoje nároky tak, aby sa ich mohol domáhať voči
subjektu, od ktorého ich vie reálne vymôcť, teda od žalovaného, namiesto toho, aby ich uplatnil voči

tomu, kto sa skutočne bezdôvodne obohatil, teda TAZ a.s. Žalobca si je vedomý tejto skutočnosti a jeho
kroky, ako narábal s predmetnou pohľadávkou nasvedčujú o zjavnej účelovosti. V dôsledku toho, resp.
v dôsledku týchto krokov žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže pohľadávku ako súčasť časti
podniku predal na spriaznenú osobu, ktorá ju neplatne chcela postúpiť na základe dohody o urovnaní
späť na žalobcu. Žalobca nedokázal, že postupoval v súlade so zákonom, pohľadávku nenadobudol

platne, pretože samotná dohoda o urovnaní je pre rozpor so zákonom o konkurze neplatná. Žalobca
nie je aktívne legitimovaný. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže vo vzťahu k žalobcovi to nebol
žalovaný, kto sa užívaním nehnuteľnosti mohol obohatiť, ale bol to niekto iný. Žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užíval na základe nájomných zmlúv uzavretých s v tom čase vlastníkom nehnuteľností,
prinajmenšom s dobromyseľným držiteľom nehnuteľností. Stalo sa tak v čase, kedy žalobca nebol v

konkurze, a vtedy bol TAZ a.s. zapísaná v katastri ako vlastník. To zakladá, že vzťah medzi žalovaným
a TAZ a.s., ktorá mala nehnuteľnosti v KP, vznikol platne, správca KP Dr. Pohovej bol oprávnený tieto
nehnuteľnosti prenajať a pokiaľ žalovaný platil nájomné tomuto správcovi, nemohol sa bezdôvodne
obohatiť žalovaný, ale nanajvýš TAZ a.s. Žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia do 28.4.2009,
resp. 30.4.2009, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo 17.3.2009. Žalobca ani nie je schopný časovo

identifikovať svoj nárok, čo účelovosť žaloby potvrdzuje.

Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 17.3.2009 došlo v zmysle ust. § 477 ods.1 Obch.zák.
a § 92 ods.2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v dôsledku zákonnej univerzálnej sukcesie k
prechodu všetkých práv a iných majetkových hodnôt, súvisiacimi s prevádzanými nehnuteľnosťami, ako

časť podniku na kupujúceho TAZ správa a predaj bytov nájomcom s.r.o., teda aj žalovaná pohľadávka.
Nedostatok aktívnej a vecnej legitimácie žalobcu nebol odstránený ani spätným postúpením žalovanej
pohľadávky, na základe dohody o urovnaní a zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú žalovaný považuje
za neplatnú z dôvodu, že ňou účastníci obchádzajú ustanovenie § 92 ods.6, zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako

predajom podniku , časti podniku, alebo podstatnej časti majetku, patriaceho k podniku, môže speňažiť
nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou. Táto dohoda je absolútne neplatná aj per rozpor s ust.
§ 89 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal aj na zápočet vykonaný žalovaným vo vyjadrení
zo dňa 9.5.2014.
Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný dňa 15. 2. 2006, 20. 11. 2006 a 1. 2. 2007 uzavrel

nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii. Predmetom nájmu boli Stavby Internátu a
Ubytovne.Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3K 105/99 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu TAZ a.s. v likvidácii, za správcu súd vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja. Uznesením
Okresného súdu v Trnave zo dňa 12. 9. 2007 č. k. 25K 2/2007-70 bol vyhlásený konkurz na majetok

úpadcu - Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii. Dňa 16. 10. 2007 /teda po uzavretí
všetkých uvedených nájomných zmlúv/ vtedajší správa KP TAZ š. p zapísal predmetnú nehnuteľnosť
do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š. p.. Tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku
č. 206B/2007 so sporným zápisom v prospech tretej osoby, t.j. TAZ a.s. Dôvodom bola absolútna
neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ š.p. na

Fond národného majetku SR. Podľa vtedajšieho správcu úpadcu TAZ š. p. v danom prípade nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku SR č. 329/1992 zo dňa 11. 4. 1992 o schválení privatizačného projektu a
uznesením Vlády SR č. 590 zo dňa 16. 6. 1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, predmetom
ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM a následné prevody
- prechody na ďalšie osoby. V konaní 41Cbi 6/2007 bolo preukázané, že nehnuteľnosti /ani sporná

nehnuteľnosť/ nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte Úpadcu ako štátneho
podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k nehnuteľnostiam, preto FNM SR nenadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. Z rozhodnutí súdu vyplýva, že nehnuteľnosti, vrátane bytu sú predmetom
konkurzného konania úpadcu TAZ š. p. a len tento subjekt, resp. správca je v súčasnosti aktívne

legitimovaný na podanie žaloby.

Z Uznesenia Krajského súdu Bratislava 25K 2/2007 zo dňa 29. 1. 2009 vyplýva, že správca konkurznej
podstaty TAZ a.s. v likvidácii bol aj počas sporu o existencii práva k majetku zapísanému do súpisu
konkurznej podstaty oprávnený majetok zapísaný do súpisu užívať a požívať úžitky, teda i prenajímať,

a to aj v prípade, ak nie je jeho vlastníkom.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26. 3. 2008 č. . 44Cbi 6/2007-653 v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu Trnava 21CoKR / s ktorými je súd oboznámený a rovnako účastníci/ bola zamietnutá žaloba JUDr.
Dušana Pohoveja proti žalovanému Mgr. Ing. Pavol Korytár, ktorou sa domáhal žalobca vylúčenia vecí

z konkurznej podstaty TAZ š. p. v likvidácii, predmetom konania ale nebola sporná nehnuteľnosť - táto
je predmetom konania 13C 279/99, ktoré nie je skončené.

V zmysle Notárskej zápisnice N 58/2009, NZ 31513/2009, NCR1s 32122/2009 zo dňa 18. 9. 2009 bola
vykonaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca KP úpadcu TAZ

š. p. v konkurze Trnava. Predmetom dražby boli pozemky a stavba /ubytovňa/ č. s. XXXX. Dňa 9. 10.
2009 bola uzavretá Zmluva o vykonaní opakovanej dražby medzi Mgr. Ing. Pavlom Korytárom a TAZ
- správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako navrhovateľmi a dražobníkom Aukčná agentúra s. r. o.
Trnava, predmetom ktorej bola aj ubytovňa. Mgr. Ing. Pavol Korytár ako predávajúci a TAZ - správa a
predaj bytov nájomcom s. r. o. ako kupujúci uzavreli dňa 17. 3. 2009 Zmluvu o predaji časti podniku,

predmetom ktorej mal byť aj Internát a ubytovňa.

Dňa 16. 9. 2011 došlo medzi postupcom TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. v likvidácii
a navrhovateľom ako postupníkom k uzavretiu Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky.
Predmetom dohody o urovnaní bolo bezdôvodné obohatenie získané dlžníkom užívaním ubytovne od

19. 3. 2009. Od 20. 3. 2009 do 3. 12. 2009 vo vlastníctve postupcu, Zmluva o predaji časti podniku
uzavretá medzi Postupníkom ako predávajúcim a postupcom ako kupujúcim. Od 4. 12. 2009 do 20. 10.
2010 vo vlastníctve vydražiteľa N. R., od 21. 10. 2010 vo vlastníctve I. G. a internátu vo vlastníctve
SR - v správe postupníka do 19. 3. 2009, od 20. 3. 2009 do 23. 2. 2011 vo vlastníctve postupcu a od
24. 2. 2011 opäť vo vlastníctve postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala pohľadávky voči

žalovanému v sume 92.942,92 eur - nárok postupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
ubytovne, internátu od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009, resp. 28. 4. 2009.

Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že žalovanému spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii fakturovala
faktúrou č. 8224048 zo dňa 3. 3. 2008 za nájom nebytových priestorov - ubytovňa za mesiac marec 2008

čiastku 127.330 Sk, odporca ju uhradil 22. 4. 2008.V rovnaký deň uhradil faktúru č. 8224045 zo dňa 3.
3. 2008 - nájom za R. 2008 v sume 95.200 Sk. Úhrady potvrdil JUDr. Pohovej dňa 22. 4. 2008 - keď
odporca omylom uhradil dvakrát f. č. 8224024, rozdiel 25.436 Sk teda uhradil dodatočne. Faktúru TAZ
s.a.vlikvidáciič.8224061zodňa2.4.2008-nájomzaHotelapríl2008vsume95200Skuhradilodporca6. 5. 2008, v ten istý deň faktúru č. 8224064 - nájom za ubytovňu apríl 2008.5. 6. 2008 uhradil fa č.
8224076 - nájom za máj 2008 v sume 95200 Sk, 12. 6. 2008 uhradil faktúru č. 8224078 v sume 151.039
Sk - ubytovňa máj 2008. 16. 7. 2008 uhradil faktúru 0322/08 - nájom jún 2008 v sume 117.659 Sk, 14.

7. 2008 fa č. 0323/08 v sume 142.800 Sk, 21. 8. 2008 fa č. 0846/08 v sume 95.200 Sk - Hotel júl 2008,
fa č. 0347/08 v sume 142.800 Sk - ubytovňa júl 2008, 25. 9. 2008 uhradil časť fa č. 8224129 /0394/08/
v sume 95.200 Sk - august 2008 Hotel, zvyšok tejto faktúry 85.700 Sk uhradil 26. 9: 2008, 25. 9. 2008
fa č. 8224128 /0393/08/ v sume 151.039,00 Sk nájom august 2008 - ubytovňa, 1. 10. 2008 uhradil
fa č. 0426/08 - nájom Hotel september 2008 v sume 95.200 Sk, fa č. 0427/08 v sume 142.800 Sk -

september 2008 uhradil tak, že 15. 10: 2008 a 26. 9. 2008 uhradili dvakrát faktúry č. 8224140, 8224139,
teda faktúra bola započítaná a pokrytá, čo potvrdil JUDr. Pohovej listom zo dňa 6. 11. 2008, neuhradená
čiastka 35.379 Sk z fa č. 8224153 bola uhradená. Dňa 3. 11. 2008 uhradil odporca fa č. 0471/08 v sume
115.794 Sk - 3.843,88 eur - nájom ubytovne október 2008, fa č. 0470/08 nájom hotel za október 2008
v sume 3.160,06 eur, fa č. 0519/08 - nájom november 2008 hotel v sume 3.160,06 eur uhradil 10. 12.
2008, rovnako fa č. 0520/08 v sume 5.013,58 nájom ubytovne november 2008, 26. 1. 2008 uhradil fa

č. 0587/08 v sume 3.905,58 eur nájom december 2008 - hotel, fa č. 057108 v sume 4740 eur nájom
ubytovne december 2008, 9. 2. 2009 uhradil fa č. 9224010 v sume 3.160,06 eur - nájom hotel január
2009, fa č. 9224009 v sume 4740,09 eur nájom január 2009 ubytovňa, 16. 3. 2009 fa č. 9224025 v sume
4740,09 eur nájom február 2009, 26. 3. 2009 fa č. 9224038 v sume 3160,10 eur nájom hotel február
2009. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný uhradil faktúry, a teda plnil v zmysle nájomnej zmluvy v

prospech TAZ a.s. v likvidácii.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa§456Obč.zák.predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,nakohoúkorbolzískaný.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o

nové majetkové hodnoty. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil.Oprávnenýmsubjektom,t.j.vprospechktoréhosavydanietakéhotoobohateniamáuskutočniť,
je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia je aktívne legitimovaný ten, na úkor koho sa niekto

iný obohatil a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na jeho úkor obohatil.
Navrhovateľ v konaní uvádza, že platnosť zmluvy sa nedá posudzovať len s poukazom na vtedy
existujúci zápis spoločnosti TAZ a.s. v katastri nehnuteľnosti na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť
zakladá len vyvrátiteľnú domnienku svedčiacu o osobe vlastníka, ktorej opak bol podľa neho preukázaný
v konaní 44Cbi 6/2007. Súd sa s touto argumentáciou nemôže stotožniť, nakoľko predmetom tohto

konania nebola určovacia žaloba, určenie vlastníctva je predmetom konania tunajšieho súdu 13C
279/99.

Vkonanínebolosporné,žeprvotnýmužívateľomspornýchnehnuteľnostibolúpadcaTAZa.s.vlikvidácii,
ktorý za nájomné prenajímal nehnuteľnosti tretím osobám. Žalovaný za užívanie sporných nehnuteľností

platil v súlade s nájomnou zmluvou vtedajšiemu prenajímateľovi TAZ a.s. v likvidácii úhrady za užívanie
nehnuteľností. Vtedajší správca JUDr. Dušan Pohovej bol aj počas sporu o existencii práva k majetku
zapísanému do súpisu konkurznej podstaty oprávnený majetok zapísaný do súpisu užívať a požívať
úžitky, teda aj prenajímať, a to aj v prípade, ak nie je jeho vlastníkom, čo vyplýva aj z Uznesenia KS
Bratislava č. k. 25K 2/2007 zo dňa 29. 1. 2009.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totižzásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného.

Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky
musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom
obohateného a majetkovou ujmou poškodeného /príčinná súvislosť je teda nevyhnutnou podmienkou
jeho vzniku/.

V danom prípade žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti z uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosti TAZ
a.s. v likvidácii, teda na jeho strane nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Majetok
žalovaného sa nepochybne nezväčšil. Pokiaľ sa majetok žalobcu mal znížiť, nestalo sa tak konaním
žalovaného, ale spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii.

Majetková ujma žalobcu môže existovať len medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a TAZ a. s.

v likvidácii, nie medzi účastníkmi konania. Len TAZ a.s. v likvidácii, ktorá ich prenajímala ako sa neskôr
preukázalo síce neoprávnene /nie však v čase vzniku vzťahu žalovaného k nehnuteľnostiam, pretože
v tom čase podľa aktuálnych listov vlastníctva prenajímateľ bol vlastníkom nehnuteľnosti a opak bol
preukázaný až v súdnom konaní v priebehu nájmu, ktorého účastníkom ani nebol žalovaný, a teda
nemohol ovplyvniť žiadnym spôsobom toto konanie/.

Žalovaný neužíval nájom bez protiplnenia, za ich užívanie riadne platil nájomné prenajímateľovi v zmysle
zmluvy a v súlade so zmluvou. Plnil v prospech osoby, ktorá v tom čase disponovala všetkým právami
vlastníka, o čom nemal žalovaný dôvod pochybovať. Žalovaný sa neobohatil bezdôvodne, nezväčšil sa
jeho majetok, nakoľko dohodnuté plnenie riadne poskytoval. O bezdôvodné obohatenie môže ísť len

vtedy, ak by užívaním nehnuteľností získal žalovaný určitú majetkovú hodnotu, čo však žalobca v konaní
nepreukázal. Ak aj žalovaný získal užívaním nehnuteľností zisk v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ani o majetkový prospech žalovaného /tento zisk je daný inými
právnymi skutočnosťami ako vzťahom účastníkov a plnením z nájomnej zmluvy/. V prípade plnenia
bez právneho dôvodu vzniká prospech tomu, kto cudziu vec užíva neoprávnene a bez primeraného

protiplnenia, ktoré by bol inak povinný poskytnúť, ak by právny dôvod na jej užívanie existoval. Žalovaný
však za užívanie nehnuteľností platil dohodnuté nájomné v prospech prenajímateľa TAZ a.s. v likvidácii -
v zmysle zmluvy ako prenajímateľa. Táto spoločnosť, resp. správca JUDr. Pohovej vystavovala faktúry
za užívanie nehnuteľností, v jej prospech žalovaný úhrady aj realizoval. Ak teda bol niekto subjektom,
ktorý sa bezdôvodne obohatil, bola to TAZ a.s. v likvidácii a vzhľadom na množstvo súdnych sporov

subjektov TAZ a.s. a TAZ š. p. /na ktoré sám žalobca poukázal/, následných prevodov a prechodov
nehnuteľností, ich vysporiadavania, prechodov záväzkov a pohľadávok práve sporná pohľadávka medzi
týmito subjektami zostala zrejme nevysporiadaná, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného.

V priebehu vzájomných sporov žalobcu a TAZ a.s. v likvidácii bolo vôbec pre nájomcov sporné, ktorému

zo subjektov majú platiť samotné nájomné. Skutočnosť, že medzi správcami prebiehali tieto spory,
nemožno dávať na ťarchu nájomcov, ktorí byty alebo nebytové priestory užívali, platili za užívanie riadne
úhrady a nemali možnosť ovplyvniť súdne konania.

Knámietkežalovanéhooúčelovostikonaniasúddávapreúplnosť/nakoľkodôvodomzamietnutiažaloby

je nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, avšak ďalej uvádzané skutočnosti nasvedčujú
účelovosti konania žalobcu/ do pozornosti sled zápisov, prevodov a jednotlivých úkonov:
1/ Dňa 16. 10. 2007 /teda po uzavretí všetkých uvedených nájomných zmlúv/ vtedajší správa KP TAZ
š. p zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š. p../tu súd dáva
opakovane do pozornosti Uznesenie KS Bratislava 25K 2/07 zo dńa 29. 1. 2009, ktorým bolo vyslovené

oprávnenie JUDr. Pohoveja prenajímať nehnuteľnosť/
2/ Mgr. Ing. Pavol Korytár ako predávajúci a TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako kupujúci
uzavreli dňa 17. 3. 2009 Zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej mal byť aj Internát a ubytovňa.
3/ Dňa 16. 9. 2011 došlo medzi postupcom TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. v likvidácii
a žalobcom ako postupníkom k uzavretiu Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky.

Predmetom dohody o urovnaní bolo bezdôvodné obohatenie získané dlžníkom užívaním ubytovne od
19. 3. 2009. Od 20. 3. 2009 do 3. 12. 2009 vo vlastníctve postupcu, Zmluva o predaji časti podniku
uzavretá medzi Postupníkom ako predávajúcim a postupcom ako kupujúcim.
4/ Od 4. 12. 2009 do 20. 10. 2010 vo vlastníctve vydražiteľa Jozef Hrúz,5/ od 21. 10. 2010 vo vlastníctve Monika Suchoňová a internátu vo vlastníctve SR - v správe postupníka
do 19. 3. 2009,
6/ od 20. 3. 2009 do 23. 2. 2011 vo vlastníctve postupcu a

7/ od 24. 2. 2011 opäť vo vlastníctve postupníka.
Zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala pohľadávky voči žalovanému v sume 92.942,92 eur - nárok
postupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ubytovne, internátu od 1. 3. 2008 do 30.
4. 2009, resp. 28. 4. 2009.
K postúpeniu pohľadávky došlo 17.3.2009.

Uvedenéskutočnostinasvedčujúneprehľadnostiaúčelovostiusporiadaniavlastníckychainýchvzťahov,
ktoré nemôžu byť na ťarchu tretej osoby. V neposlednom rade samotný zápis žalobcu ako vlastníka
bol až dôsledkom súdnych rozhodnutí. Zmätočnosť je daná aj skutočnosťou, že síce zápisy v katastri
nehnuteľnosti boli a sú či už na TAZ a.s. alebo v súčasnosti na žalobcu, avšak v čase uzavretia
sporných zmlúv vo veci 44Cbi 6/2007 rozhodnuté nebolo /prvostupňový súd rozhodol až 26. 3.2008

a následne rozhodoval odvolací súd/, naviac sporná nehnuteľnosť z hľadiska vlastníckeho práva je
doposiaľ predmetom konania 13C 279/99, ktoré nie je právoplatne skončené/. Teda pokiaľ aj je žalobca
v súčasnej dobe vedený ako vlastník nehnuteľností a z toho je odvodená jeho aktívna legitimácia /výpis
z katastra nehnuteľností je záväzný/- tiež však len do 20. 3. 2009, kedy došlo k predaju časti podniku,
právna neistota pretrváva i vo vzťahu k ostatným nájomcom či už bytov alebo nebytových priestorov a

nemôže byť na ťarchu žalovaného.

Podľa § 476 ods. 1 Obch. zák. Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu
podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu

cenu.

Ak súčasťou podniku sú nehnuteľnosti, vzťahuje sa predaj aj na tieto nehnuteľnosti. Ich presná
identifikácia je nevyhnutná na prevod vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza povolením vkladu
vlastníckehopráva.Prevedúsatiežprávaznájomnýchzmlúvapodobne.Pretožeobsahomtýchtozmlúv

sú aj záväzky predávajúceho, tieto tiež prechádzajú na kupujúceho, rovnako ako pohľadávky.

Podľa § 477 ods. 1 Obch. zák. na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj
vzťahuje.

V tomto smere s poukazom na citované ustanovenie zákona treba prisvedčiť námietke žalovaného, že
spolu s predajom časti podniku mali byť prevedené aj pohľadávky a ak sa tak aj stalo a pohľadávka
prešla na žalobcu postúpením, resp. dohodou o urovnaní, jedná sa prinajmenšom o účelové konanie.

Dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného. Ostatné žalovaným udávané dôvody preto súd neuvádza ako dôvody svojho
rozhodnutia a okolnosti uzatvárania jednotlivých zmlúv /prevody, postúpenie pohľadávky a pod./, spory
správcov TAZ š. p. a TAZ a.s. uvádza pre úplnosť na ozrejmenie zrejmej účelovosti až šikanóznosti
podanej žaloby.

V zmysle uvedeného má súd za to, že bol v spornom období založený právny dôvod na užívanie
predmetu nájmu nájomcom titulom nájomnej zmluvy /ktorú bol s poukazom na uvedené JUDr. Pohovej
oprávnený uzavrieť ako správca vlastníka, ktorý naviac z titulu správcu bol povinný sa o majetok i starať/,
ktoré právo žalovaný využíval. Ak aj v neskoršom období nastali skutočnosti, ktoré mali za následok
zmenu právnych vzťahov, nemožno v rozhodnom období konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného, toto mohlo vzniknúť na strane subjektu, ktorý priestory žalovanému prenajal,
prípadne ďalšiemu subjektu, s ktorým bol žalobca v akomkoľvek vzťahu.

Žalobca v konaní nepreukázal, že by na strane žalovaného, ktorý subjektu označenému v nájomných
zmluvách riadne poskytoval dohodnuté plnenia, došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle cit.

ust. zákona. Žalobca v čase uzavretia nájomných zmlúv nebol nesporným a nepochybným vlastníkom
nehnuteľností, teda žalovaný plnil zmysle riadne uzavretej zmluvy v prospech vtedajšieho vlastníka,
vedeného na katastri nehnuteľnosti . Ak teda došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, nie na strane
žalovaného,ktorýztohtodôvoduniejepasívnelegitimovanýmúčastníkom.Potrebnéjetiežkonštatovať,ževšetkyďalšiekrokyžalobcu/zmluvyopostúpenípohľadávok,spätnéprevody,predajčastipodniku/sa
javia ako účelové a smerujú k zastieraniu skutkového stavu veci z hľadiska ich celkovej neprehľadnosti
a neúčelnosti v neprospech nájomcov či už bytov alebo nebytových priestorov.

Žalobca nepreukázal, že by v období od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009 to bol práve on, na úkor koho
sa žalovaný obohatil, resp. že by sa vôbec žalovaný obohatil. Žalovaný platby realizoval účastníkovi
právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Žalovaný so žalobcom nebol
v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto bezdôvodne obohatil, mohol
to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ v

tom čase držal, teda TAZ a.s. v likvidácii. Táto spoločnosť má potom bezdôvodné obohatenie žalobcovi
vydať. Je pritom nesporné a súdu z ostatných konaní známe, že v prospech žalobcu spoločnosť TAZ a.s.
v likvidácii realizovala úhrady, ktoré titulom nájomných vzťahov či už bytov alebo nebytových priestorov
obdržala, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa v rámci ich vzájomného vyporiadania tak nestalo i v spornom
prípade a tu potom nastáva ďalšia pochybnosť o účelovosti žaloby. Naviac predmetom tohto konania je
bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009, pričom zmluva o predaji časti

podniku bola uzavretá 17. 3. 2009, teda nanajvýš od tohto dátumu vôbec mohlo vôbec dôjsť k vzniku
bezdôvodného obohatenia, nie však vo vzťahu k žalovanému. Tiež treba poukázať na skutočnosť, že
žalobca bol vlastníkom nehnuteľností len do 20. 3. 2009, kedy ich ako časť podniku predal spoločnosti
TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s. r.o., a teda za toto ďalšie obdobie už nemá aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby.

Nájomné zmluvy boli uzavreté v čase, kedy žalobca nebol v konkurze, a kedy bola TAZ a.s. zapísaná v
katastri ako vlastník. Teda vzťah medzi žalovaným a TAZ a.s., ktorá mala nehnuteľnosti v KP, vznikol
platne, správca KP JUDr. Pohovej bol oprávnený tieto nehnuteľnosti prenajať /čo bolo potvrdené aj
KS Bratislava/ a pokiaľ žalovaný platil nájomné tomuto správcovi, nemohol sa bezdôvodne obohatiť

žalovaný, ale nanajvýš TAZ a.s. Za daného stavu je potom potrebné konštatovať, že žalobca
nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia a neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, naopak,
tieto boli vyvrátené. Neboli preukázané zákonné podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, a to
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného /zväčšenie jeho majetku/, a súčasné zmenšenie
majetku žalobcu zo strany žalovaného, ktoré dve skutočnosti musia byť splnené súčasne.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nedošlo ku vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a bolo potrebné ju zamietnuť.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby sa súd námietkou premlčania nezaoberal.

Úspešnému žalovanému priznal súd podľa § 142 ods. 1 O. s.p. trovy konania titulom právneho
zastúpenia, za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, pojednávanie 9. 6. 2011, 8. 9.
2011, vyjadrenie zo dňa 18. 10. 2011, pojednávanie 25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2011,
pojednávanie 9. 6. 8. 9. 2011, vyjadrenie 18. 10. 2011, pojednávanie 25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22.

11. 2011, pojednávanie 6. 12. 2011 á 605,81 eur, paušál 8x za r. 2011 á 7,41 eur, strata času za 16
začatých polhodín Bratislava - Trnava a späť na pojednávania/ 16x12,35 eur /cesta Trnava-Bratislava
na pojednávania 9. 6. 2011, 8. 9. 2011, 25. 10. 2011, 6. 12. 2011 za 16 začatých polhodín/, t. j. 197,60
eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť na pojednávania vozidlom Audi A4 pri celkovej vzdialenosti
120 km, cene benzínu 1,48 eur/liter a priemernej spotrebe 7,1 l/100 km spolu 138,28 eur, DPH 20%, po

rozhodnutí prvostupňového súdu - vyjadrenie k odvolaniu, doplnenie vyjadrenia, pojednávanie 31. 10.
2013, 9. 1. 2014 a 4. 3. 2014 - 5 úkonov á 605,81 eur, jedna odmena v 1-ici 25. 3. 2014, t. j. 302,91
eur, paušál 2x7,63 eur v roku 2012, 1x7,81 eur v r. 2013, spolu paušál 47,19 eur, cestovné Bratislava
- Trnava a späť za 4 začaté polhodiny na pojednávanie 31. 10. 2013 - 4x13,01 eur = 52,04 eur, 12
začatých polhodín na pojednávania 9. 1. 2014, 4. 3. 2014, 25. 3. 2014 3x(4 x 13,40 eur) = 160,80 eur,

spolu strata času 212,84 eur, cestovné náhrady za použitie vozidla Audi A4 - 120 km, spotreba 7,1 l/100
km - 31. 10. 2013 pri cene PHM 1,451 eur/l vo výške 34,32 eur, dňa 9. 1. 2014 pri cene PHM 1,454 eur/
l vo výške 34,35 eur, dňa 4. 3. 2014 pri cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27 eur, dňa 25. 3. 2014 pri
cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27 eur, spolu 137,21 eur, DPH 20% vo výške, po vydaní rozsudku
zo dňa 25. 3. 2014 trovy za vyjadrenie k odvolaniu, pojednávanie 11. 2. 2016 á 605,81 eur, paušál á 8,04

eur, strata času Bratislava - Trnava a späť za 4 začaté polhodiny 4x14,30 eur, spolu 57,20 eur, cestovné
za vozidlo Kia Rio, EČ BL990LA 120 km pri spotrebe 5,00 l/100 km Bratislava - Trnava a späť pri cene
PHM 1,17 eur vo výške 22,98 eur, v zmysle § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 18 ods. 3 vyhl. č,. 655/2004 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.