Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Cb/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715206370.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu: H.. S.

Č., K.. XX.X.XXXX, O. Q. XXX, zast. JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, Svidník, Stropkovská č.
633/3, proti žalovanému: Griedt s.r.o., so sídlom Poprad, Moyzesova č. 2809/19, IČO: 45 870 969, zast.
JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Poprad, Štefánikova č. 873/9, v konaní o zaplatenie 10.329,45
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa pôvodný žalobca RVZ GROUP s.r.o. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.329,45 eur spolu s príslušenstvom vo forme úroku z
omeškania.
Svojnávrhpôvodnýžalobcaodôvodnilnatomskutkovomzáklade,ženazákladezmluvyodielopôvodný
žalobca pre žalovaného vykonal dielo - opravu fasády na stavbe S.. X. XX B. S., za ktoré následne
vystavil faktúry, ktoré žalovaný v celom rozsahu neuhradil. Uplatnil si tak nárok na úhradu žalovanej
sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril. Na pojednávaní žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu s
tým, že nedošlo k riadnemu prevzatiu diela a nie je teda dôvod za dielo zaplatiť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka H.. P. Z. a listinnými dôkazmi založenými v spise,
z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 10.10.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o dielo č. 13-10-02/K,

predmetom ktorej bolo dielo špecifikované ako Oprava fasády O. S.. X. XX, S. v rozsahu projektovej
dokumentácie a cenovej špecifikácie a dodanie všetkých s tým súvisiacich dokladov týkajúcich sa najmä
realizácie diela a jeho kvality, predovšetkým dokladov potrebných k úspešnému priebehu kolaudačného
konania. Dielo malo byť vykonané od 28.10.2013 do 2.12.2013 a za vykonané dielo sa žalovaný zaviazal
zaplatiť sumu 37.336,50 eur s DPH. Za dielo vystavil právny predchodca žalobcu faktúry č. 2014002 na
sumu 6.106,09 eur, č. 2014005 na sumu 4.336,62 eur, č. 2014007 na sumu 2.306,35 eur, č. 2014024 na
sumu 5.657,74 eur, č. 1409004 na sumu 6.368,22 eur, č. 2013035 na sumu 6.099,04 eur, č. 2013034 na

sumu 6.235,57 eur, č. 1408005 na sumu 6.615,23 eur a č. 1410017 na sumu 3.714,22 eur. Celkovo tak
právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúry v hodnote 47.439,08 eur, a to napriek pôvodne
dohodnutej cene diela vo výške 37.336,50 eur.Faktúra č. 1408005 zo dňa 9.9.2014 na sumu 6.615,23 eur a faktúra č. 1410017 na sumu 3.714,22 eur
nebola žalovaným uhradená. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.2.2016 právny predchodca
žalobcu postúpil svoje nároky voči žalovanému žalobcovi a navrhol pripustenie zmeny žalobcu.

Uznesením zo dňa 30.8.2016 súd zmenu žalobcu pripustil.

5. Žalovaný popiera existenciu nároku žalobcu s tým, že v zmysle bodu 11.5 zmluvy o dielo postúpenie
práv a povinností zo zmluvy nie je možné bez predchádzajúceho súhlasu druhej strany, pričom žalobca
ani jeho právny predchodca o súhlas žalovaného nepožiadali a súčasne žalovaný namieta, že došlo

k jednostrannému navýšeniu ceny diela, ktoré nikdy nebolo riadne odovzdané a nebol dodržaný ani
termín dohodnutej realizácie diela. Okrem neodovzdania diela a navýšenia ceny tak žalovaný namieta
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

7. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

9. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 75 ods. 1 C.s.p. na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

11. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

12. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

13. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok

napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému
šikanózne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Práve zásady poctivého obchodného
stykupatriakzásadámobchodnéhopráva,bývajúužívanéakokritériumobmedzujúcesubjektívnepráva
v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Majú funkciu normotvornú, nie
sú zákonom definované. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných

partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by
výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009).

16. Súd poukazuje na skutočnosť, že žaloba tak ako bola podaná je zmätočná. V konaní nebola

preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

17. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotného žalobného návrhu, má súd
za to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Medzi stranami sporu bol sporný
predmet sporu, t.j. nárok na úhradu fakturovaných súm, aj možnosť postúpenia tohto nároku žalobcovi
bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného.

18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu

nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo

205/2009).

20. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

21. Dôsledkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie
žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe
rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

22. Podaný žalobný návrh, ani žiaden v konaní produkovaný dôkaz, nesvedčí v prospech tvrdení
žalobcu, že riadne nadobudol voči žalovanému pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Na tomto
zistení nič nemení rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu žalobcu v zmysle ust. § 80 C.s.p. Pokiaľ však
postúpenie pohľadávky v rozpore s uzavretou zmluvou nebolo prípustné bez predchádzajúceho súhlasu

žalobcu, nemožno konštatovať aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.
V tomto smere súd dodáva, že ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, t.j.
súhlas druhej zmluvnej strany s postúpením, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú

pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle 60 a 132 C.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepredložil súhlas žalovaného s postúpením, nemožno konštatovať splnenie podmienky aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore. S ohľadom na uvedené súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.