Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209930
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215209930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s., IČO: 36361518, Čulenova 6, Bratislava, v konaní zast.: GRABAN, TORMA &
PARTNERS, s.r.o., Kováčska 53, Košice proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, S.,
občan SR, v konaní o zaplatenie 874,81 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
874,81 EUR s prísl.“ z dňa 20.05.2015, ktoré doručil súdu dňa 25.05.2015 sa domáhal zaplatenia sumy

874,81 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy

…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.

Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o

pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údajepotrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje

sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatnýobsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k

nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2
000 eur, a preto vyvesil dňa 14.11.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 24.11.2017 o 15,15 hod., v pojednávacej miestnosti OS H. na č. d. 2, na 1. poschodí,

bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 46 ods. 1 platí,

že neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

7. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti a v zmysle citovaného ustanovenia, ale ods. 3 platí, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto

preukáže, že škodu nezavinil.

8. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zák. platí, že uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk) podľa rovnakého ustanovenia zákona ods. 3 platí, že škoda sa uhrádza
v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením

do predošlého stavu.

9. Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí podľa citovaného ustanovenia zákona ale ods. 2 za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú

úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.10. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

12. Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom
znení, nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade s rozhodnutím NS SR
spisová značka 3MCdo zo dňa 21.4.2015. Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho
zákonníka vyplýva, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
To potom znamená , že aj pri posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z
ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.

13. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

15. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

17. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 07.06.2016 ako je zrejmé z č. l. 36 súdneho spisu aj
s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby. Nakoľko súd podanú
žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná
strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete
konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa

žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne
žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

18. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe

písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

19. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí

iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

20. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a to s
poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri
rozhodovanívychádzazdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Súd priposudzovanískutkovýchtvrdení
strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na §181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú
procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho
konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s
poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť

námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý čas uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za
následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká
ale existuje, už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

22. Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade
vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

23. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov § 46 ods. 1 v spojení s § 1 Vyhlášky Min. hospodárstva SR č. 292/2012 Z.
z. a to z titulu zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie v čase od 07.08.2012 do 05.02.2013 /
podľa č. l. 8 súdneho spisu/ na adrese O. rad XXX G. H..

24. Podľa súdu maloodber elektrickej energie v mieste bydliska je svojim charakterom spotrebiteľská
zmluva, nakoľko žalovaná strana je nepodnikateľská osoba, t. j. nie je charakterizovaná IČO.

25. Súd podanú žalobu zamietol na tom základe, že ako je zrejmé z podanej žaloby, ktorá bola

doručená súdu po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku a náhradu škody, ku ktorej
došlo, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu zistením neoprávneného odberu el. energie, a
to dňa 05.02.2013, ako je zrejmé z protokolu spísaného o tomto zistení, a to na č. l. 9 v spojení s
fotodokumentáciou na č. l. 10-11 a výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z dňa
05.02.2013 na č. l. 8. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal nepochybnú vedomosť z citovaného protokolu

o osobe, ktorá tento neoprávnený odber v rozpore so zákonom vykonala, žalobu nedoručila v 2-ročnej
subjektívnej lehote podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., keď žalobca mal jednoznačnú vedomosť o tom, že
kto tento neoprávnený odber spôsobil a to žalovaný S. Y. s manželkou /podľa č. l. 64 súdneho spisu/ v
procesnom postavení žalovanej, resp. osoba, ktorá bola prítomná pri tomto zistení a napriek uvedenému
žalobca jednak mal možnosť v prípade neistoty si uplatniť nárok pred orgánom činným v trestnom

konaní, nakoľko z obsahu spisového materiálu je zrejmé len to, že bola žaloba doručená, uvedenému
konaniu nepredchádzalo trestné konanie, v ktorom by bol nárok uplatnený s poukazom na ozrejmenie
skutkových súvislostí súvisiacich s neoprávneným odberom, kedy žalobca mal možnosť si uplatniť nárok
na náhradu škody okamžite, na základe čoho by bol nárok dôvodne a v zákonnej lehote uplatnený.
Súd však s poukazom na obsah podanej žaloby (kde nie je odkaz na predchádzajúce trestné konanie,

prípadne s trestným rozhodnutím a s odkazom na občianskoprávne konanie) mal jednoznačne za to, že
tzv. subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť od 05.02.2013
s poukazom na výsledok kontroly, resp. najneskôr odo dňa vyúčtovania náhrady škody, ako je zrejmé z
č. l. 6 súdneho spisu, a to písomného podania žalobcu: Vyúčtovania náhrady škody z dňa 06.03.2013 v
sume 874,81 EUR, a takto dvojročná subjektívna lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody, kedy

bola známa osoba S. Y., ako aj osoba prítomná pri zistení a to manželka, a teda nič nebránilo žalobcovi
uplatniť tento nárok nielen voči žalovanému S. Y., ktorý mal byť vo výkone trestu odňatia slobody
(aspoň podľa vlastného udania v čase od 02.01.2011 do 02.05.2013 podľa č. l. ). Na základe uvedených
zrejme nič nebránilo žalobcovi, ak nemali zmluvu o dodávke el. energie, si zistiť vlastníka stavby, kde k
neoprávnenému odberu dochádzalo a vlastníka žalovať, a ak nebol známy vlastník, pasívnu legitimáciu

odvodiť od osoby, ktorá bezprostredne neoprávnený odber vykonávala, vychádzajúc z toho, že bola
osobná totožnosť bola zistená na mieste neoprávneného odberu a podľa vlastného vyjadrenia tam mala
bývať, t. j. nebola len na krátkodobej návšteve. Na základe uvedených, podľa súdu je zrejme, že nič
nebránilo žalobcovi si z verejne prístupného internetového portálu https://www.katasterportal.sk/kapor/s poukazom na č. l. 64 súdneho spisu zistiť vlastníka stavby a voči nemu nárok uplatniť a to voči S. Y.
a manž. v procesnom postavení žalovanej, resp. mal možnosť uplatniť si nárok pred orgánom činným
v trestnom konaní. Nakoľko z obsahu spisového materiálu je zrejmé len to, že bola žaloba doručená,

uvedenému konaniu nepredchádzalo trestné konanie, v ktorom by bol nárok uplatnený s poukazom
na ozrejmenie skutkových súvislostí súvisiacich s neoprávneným odberom, kedy žalobca mal možnosť
si uplatniť nárok na náhradu škody okamžite, na základe čoho by bol nárok dôvodne a v zákonnej
lehote uplatnený, nakoľko však žalobca vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, t. j. neuplatnil si
nárok z titulu neoprávneného odberu voči vlastníkovi stavby, ktorá osoba sa v predmetnej stavbe v

čase neoprávneného odberu zdržiavala a podľa vlastného vyjadrenia tam mala bývať, t. j. nebola len
na krátkodobej návšteve, preto súdu nie je zrejmé, že čo bránilo žalobcovi uplatniť si nárok za vyššie
uvedených podmienok nielen voči S. Y. (ktorý bol pôvodne žalovaný), ale aj voči žalovanej I. Y., r. G..

26. V zmysle uvedených súd mal za to, že v 2-ročnej subjektívnej lehote podľa § 106 ods. 1 Obč.
zák. si žalobca nárok na náhradu škody neuplatnil, napriek známym skutočnostiam a podľa § 5b

zák. č. 250/2007 Z. Z. súd z úradnej moci prihliadol k námietke premlčania a mal za to, že žaloba
žalobcu bola doručená po premlčacej lehoty, ktorá najneskôr uplynula dňom 21.03.2015, ako je zrejmé
z Vyúčtovania náhrady škody z dňa 06.03.2013 v sume 874,81 EUR, na č. l. 6, ktoré bolo adresované
žalovanému S.N. a ktorej splatnosť nastala ku dňu 21.03.2013. Skutočnosť, že došlo k vzniku škody
z titulu neoprávneného odberu, bola známa odo dňa 05.02.2013 a jej výška bola uplatnená v tzv.

Vyúčtovaní náhrady škody z dňa 06.03.2013 v sume 874,81 EUR na základe ktorého vyúčtovania
bola žalovaná strana povinná uhradiť vzniknutú škodu v lehote do 21.03.2017 t. j. do dňa splatnosti
vyúčtovania, avšak žaloba žalobcu bola doručená až až po tejto lehote dňa 25.05.2015 a preto súd
podanú žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

28. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 874,81 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol tým sa procesne úspešnou stranou sporu stala žalovaná
strana, ktorá si žiaden nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiaden nárok podľa obsahu
spisového materiálu nemohol s týmto konaním vzniknúť a na základe uvedených súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

31. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

32. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných

princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už
mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp.
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods.

2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa §
257 CSP.

33. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).34. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.