Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206452.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. X, XXX XX K., občianka N., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/104/2016-52 zo dňa
27.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 264 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 20.04.2016 do
zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
05.12.2013 uvedená v bode 2 administratívny poplatok vo výške 146,55 eura za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou je neprijateľná. Zaviazal žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 328,46

eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
a toho, aby súd vyhlásil administratívny poplatok v zmluve zo dňa 05.12.2013 medzi účastníkmi
konania za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzavreli
dňa 05.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 300 eur za celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 264 eur. Celkovú čiastku 564 eur mala žalobkyňa zaplatiť
do 14.12.2014. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške
39,15 % ročne, t.j. 117,45 eura a administratívnym poplatkom 146,55 eura. V zmluve je uvedená hodnota

RPMN 88 % a priemerná RPMN 50,91 %. Podľa výsluchu žalobkyne, žalovaný jej ústne oznámil ako má
splácať úver a ukázal jej aj rozpis splátok. Žalobkyňa uhradila žalovanému v mesiacoch január až jún po
47 eur, v auguste 94 eur, v septembri 2014 47 eur, v novembri 2014 94 eur a v decembri 2014 47 eur. Súd
prvej inštancie uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ
ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení administratívneho poplatku za neprijateľný, súd vychádzal
z toho, že tento je daný § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.. Uviedol, že administratívny poplatok uvedený
v bode 2 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Administratívny poplatok tvorí podstatnú časť

odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Tento poplatok je neplatný z dôvodu rozporu s § 39
Občianskehozákonníkapreobchádzaniezákona.Dojednanímtakvysokéhoadministratívnehopoplatku
prevyšujúceho úrok žalobca navodil stav obchádzania zákona a ustanovení o tom, že výška úrokov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a nesmie spôsobovať nadmerné navyšovanie úveru. Výškapoplatku je 48,85 % z poskytnutej čiastky a je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje
náklady, ktoré mal žalovaný z vypracovaním a uzatvorením zmluvy. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia súd konštatuje, že úrok 39,15 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako trojnásobne

prevyšuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci december 2013. Nebankový subjekt síce postupuje vyššiu mieru rizika, ale aj
ním dojednaná výška úrokov nesmie byť v rozpore s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať
znaky nepoctivého úžerného úroku. Súd ďalej poukázal, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, a preto je bezúročná a bez poplatkov. V zmluve je síce uvedené, že žalobkyňa mala
úver splatiť do 14.12.2014, avšak z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že mala splácať úver v mesačných
splátkach po 47 eur. Súdu prvej inštancie je táto skutočnosť známa z jeho činnosti, keď spotrebitelia k
obdobným zmluvám žalovaného uzatvárajú aj dohody o plnení v splátkach. Keďže úver je bezúročný a
bez poplatkov a je nesporné, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 300 eur uhradila 564 eur, žalovaný sa
na jej úkor bezdôvodne obohatil o 264 eur, ktoré musí vydať žalobkyni. Splatnosť pohľadávky súd určil

podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Výrok o trovách konania
odôvodil § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok
bolnedostatočneodôvodnenýtým,žesasúdnevysporiadalsargumentácioužalovanéhoaibanekriticky

prevzal argumentáciu žalobcu. Uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej,
nie však nesprávne uvedenej RPMN, a teda nemožno hovoriť o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.
Poukázal na to, že z uzavretej zmluvy vyplýva povinnosť zaplatiť celú poskytnutú čiastku s poplatkom
aj s úrokom do 14.12.2014 jednou splátkou. Dlžník požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára
v ten istý deň, túto dohodu aj podpísal a táto dohoda založila aj jeho právo platiť v splátkach po 47

eur. Táto dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia
zmluvyoúverenestanovilmaximálnemožnúprípustnúvýškuodplaty.Jelogické,žesohľadomnavyššie
podnikateľské riziko o nebankových subjektov je úrok vyšší ako pri úveroch poskytovaných bankami.
Ak žalobca namieta výšku odplaty, musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o výrazné
vybočenie z trhového priemeru. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie

zmluvy pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný,
z čoho vyplýva, že si musel byť vedomý príslušného poplatku už pri podpise zmluvy. Tento je v zmluve
dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a
mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úveru vedomosť aká je cena úveru. Uviedol, že nie je naliehavý
právny záujem na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a že nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy, zmluva o úvere nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Úrok viac ako 39 % je
aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi, keď viac ako
trojnásobne prevyšuje úrokovú mieru bánk pri obdobných úveroch v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola
v tom čase 11,02 % ročne. V danom prípade neprípustnosť poplatku spôsobuje aj výška tohto poplatku.

Odplatouzaposkytnutieúverumábyťúrok,ďalšienákladyspojenésdojednanímspotrebiteľskéhoúveru
podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu byť prenášané na dlžníka. Preto pokiaľ súd prvej inštancie
vyhlásil dojednaný administratívny poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, urobil tak správne.
Správne ustálil, že ak výška dojednaného úroku je v rozpore s dobrými mravmi, je úver bezúročný
(dojednanie v rozpore s dobrými mravmi je neplatné). Správne rozhodol o tom, že žalovaný musí

vrátiť žalobkyni všetko čo mu na základe uvedenej zmluvy zaplatila a čo prevýšilo sumu poskytnutého
úveru 300 eur. Súd prvej inštancie neurčoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov ani neuvádzal, že
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje neuvedenie RPMN. Súd prvej inštancie teda rozhodol
vecne správne a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, neúspešný
žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.