Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516010415.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovaného G. G., U.. XX.XX.XXXX H. F., trestne stíhaného na slobode pre prečin marenia úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase
spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 3. júla 2017 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste
nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. G. K. C. Y. A. U. Í. L., U.. XX.XX.XXXX H. F.,
F. R. U. G. U. H.,
j e v i n n ý , ž e

hoci bol Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.: 0T/49/2016-47, zo dňa
03.07.2016, právoplatným dňa 03.07.2016, odsúdený za prečin Krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov nepodmienečne, a napriek
tomu že bol riadne vyzvaný, aby nastúpil výkon uvedeného trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Ilava v lehote do 02.08.2016 na základe výzvy na nástup do výkonu trestu odňatia
slobody,sp.zn.:0T/49/2016-55, ktorúprevzaldovlastnýchrúkdňa03.07.2016,dovýkonutrestuodňatia
slobody v lehote stanovenej súdom do dňa 02.08.2016 nenastúpil, i keď mu v tom nebránila žiadna

podstatná okolnosť,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom

č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba vo výmere 2 /dva/
roky a 6 /šesť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný je trestne stíhaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a) Trestného zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.
Súd vo veci vydal dňa 05.12.2016, trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle

obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením pre
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz nenadobudol
právoplatnosť, keďže obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal v zákonnej lehote odpor. Odpor
obžalovaný nevzal späť. Následne vo veci súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal
obžalovaného a upovedomil o termíne hlavného pojednávania prokurátora. Hlavné pojednávanie súd

vykonal dňa 21.03.2017, 27.06.2017 a 03.07.2017, na ktorom súd vo veci vyhlásil rozsudok.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo
k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a
v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný. Následne súd prečítal
obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky

položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora.
Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na
prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi,
súd prijal jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe

prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce
dôkazy z prípravného konania, najmä výpovede obžalovaného a listinné dôkazy týkajúce sa nariadenia
výkonu trestu, doručenia výzvy na nástup do výkonu trestu, dodania do výkonu trestu a nastúpenie do
výkonu trestu) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej
obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15
písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, keď obžalovaný chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania
obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti chránený Trestným
zákonom, ktorým je riadny, efektívny a dôsledný výkon právoplatne uložených trestov, zákazov a
príkazov orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky.
Z výpovede obžalovaného G. G. na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2017 k výroku o treste k osobe

obžalovaného vyplynulo, že od prepustenia z výkonu trestu v novembri 2016 sa asi do 10 dní zamestnal
ako pizzér v reštaurácii Y.Á., kde pracuje dodnes. Drogy neužíva a alkohol príležitostne. Snaží sa viesť
riadny život. V reštaurácii pracuje na dohodu, mesačne zarobí asi 350,- Eur a 110,- Eur berie invalidný
dôchodok. Má jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 25,- Eur a spláca si svoje dlhy. Ešte je trestne
stíhaný za lúpež na tunajšom súde, o ktorej doteraz nebolo súdom rozhodnuté.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 6 krát súdne trestaný. Naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.07.2016, sp. zn. 0T/49/2016 právoplatný
03.07.2017, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Trest má obžalovaný vykonaný 20.11.2016.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
06.10.2016 má obžalovaný evidovaných 5 priestupkov, naposledy priestupok proti majetku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 03.11.2015, za ktorý bol postihnutý pokutou vo výške 30,- Eur.
PodľalustrácievdatabázeSociálnejpoisťovnezodňa27.06.2017obžalovanýprednástupomdovýkonu
trestu bol zamestnaný v NIssens Slovakia, a.s. od 14.12.2015 do 04.03.2016, v čase od 17.10.2016 do

18.11.2016 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava a od 12.12.2016
na základe dohody o pracovnej činnosti až doposiaľ u Q. Q.. Súčasne poberá invalidný dôchodok vo
výške 111,20 Eur mesačne.
Podľa prirojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 2T/47/2014 je obžalovaný trestne
stíhaný pre zločin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona, pričom vo veci doposiaľ nebolo právoplatne

rozhodnuté.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného
pojednávania.
* * * * *Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti

a to poľahčujúcu okolnosť, že sa ku skutku priznal, keď vyhlásil vinu za spáchaný skutok a svoje
konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súčasne súd v dôsledku prijatého vyhlásenia o vine
priznal obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu
okolnosť a to, že v minulosti bol odsúdený za trestnú činnosť, čo vyplýva z registra trestov, podľa ktorého

bol odsúdený v roku 2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov rozsudkom zo dňa
16.01.2014, sp. zn. 1T/98/2012, a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 03.07.2016, sp. zn. 0T/49/2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Poľahčujúce okolnosti teda prevažujú.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že od posledného prepustenia z výkonu trestu žije riadny

život, je zamestnaný a platí si svoje dlhy. Správa Sociálnej poisťovne zo dňa 27.06.2017 potvrdzuje,
že obžalovaný je zamestnaný. Zabezpečené správy teda nasvedčujú pre záver, že u obžalovaného
sa dostavila sebareflexia a pozitívny vplyv doterajších trestnoprávnych postihov spojených s odňatím
slobody. I keď je preukázané, že obžalovaný je stále trestne stíhaný za zločin lúpeže na tunajšom
súde pod sp. zn. 2T/47/2017, no vo veci nebol doposiaľ vyhlásený žiadny rozsudok, preto súd aplikujúc

ustanovenie § 2 ods. 4 Trestného zákona o zásade prezumpcie neviny, na uvedené trestné stíhanie
neprihliadol a nevzal ho pri rozhodovaní do úvahy. Berúc teda do úvahy prevahu poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi a skutočnosť, že obžalovaný po ostatnom výkone trestu prejavuje reálnu snahu
napraviť svoj doterajší život a zaradiť sa do spoločnosti ako riadny a slušný občan, dospel k záveru,
že je možné mu dať šancu, aby preukázal, že nastúpený trend je trvalý a preto obžalovanému ukladal

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov.
Uložený trest odňatia slobody je vyšší ako v trestom rozkaze zo dňa 05.12.2016 o 3 mesiace. Výmera
uloženého trestu odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na pomerne dlhú skúšobnú
dobu, kedy na premenu trestu postačí spáchanie akéhokoľvek priestupku, napr. aj na úseku dopravy, je
pomerne prísna a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu

páchateľabeztoho,abybolpotrebnénatohtovplývaťďalšímnepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody.
Uvedený trest je vyjadrením istej miery dôvery súdu k pozitívnym zmenám v osobných pomeroch
obžalovaného. Je len na obžalovanom ako naloží so svojim ďalším životom a dobrodením, ktoré mu
je poskytované. Vzhľadom na uvedené úvahy sa súd nestotožnil s návrhom prokuratúry na uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že

obžalovaný bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe
plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod

na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví,
že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd
považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude

možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest
odňatia slobody.Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona,

ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie
podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto
uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.