Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813010063.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu F. B. a T. F., v trestnej veci proti obžalovanému Q. Q., pre trestný čin skrátenia dane a poistného
podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
11.07.2017 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. Q., nar. XX.X.XXXX v Z., bytom B. - J., X. V. XXXX/XXX, ženatý, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1/ ako živnostník, podnikajúci pod menom Q. Q., Q.-obchodná firma, so sídlom A. č, XXX/XX, Z., D.
XXXXXXXX, v úmysle protiprávne znížiť svoju daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, v období
od 21. 2. 2003 do 25. 9. 2003 v B. na presnejšie nezistenom mieste si od K. A. zabezpečil vyhotovenie
nepravdivých faktúr spoločnosti F., s.r.o., postupne so sídlom v K. a J., D.; XXXXXXXX, za stavebné
práce a prenájom pracovnej sily, a to faktúr:

* č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2003 na sumu 280.000,- Sk s DPH 39.200,-Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2003 na sumu 120.000,-Sk s DPH 24.200, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 23.3.2003 na sumu 350.000, -Sk s DPH XX.XXX, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2003 na sumu 600.000, -Sk s DPH 120.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2003 na sumu 450.000, -Sk s DPH 63.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2003 na sumu 560.000, -Sk s DPH 112.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2003 na sumu 250.000, -Sk s DPH 35.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2003 na sumu 610.000, -Sk s DPH 122.000, -Sk,

* č. XXXXXXXXXa zo dňa 26.6.2003 na sumu 400.000, -Sk s DPH 56.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXXa zo dňa 26.6.2003 na sumu 1.240.000, -Sk s DPH 248.000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2003 na sumu 2.595.000, -Sk s DPH 519.000, -Sk,
* č, XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2003 na sumu 350.000, -Sk s DPH 49,000, -Sk,
* č. XXXXXXXXX zo dňa 25.8.2003 na sumu 1.050.000, -Sk s DPH 210.000, -Sk,
celkovo faktúry na sumu 8.855.000,-Sk s daňou z pridanej hodnoty 1.646.200,-Sk, ktoré obvinený Q.
Q. spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do svojho účtovníctva aj

napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo, následne:
- dňa 25. 03. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za február 2003,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX neoprávnene znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 63.200,- Sk
* dňa 25. 04. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za marec 2003,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 3. 2003 a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil
vlastnú daňovú povinnosť o 169.000,- Sk,* dňa 26. 05. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za apríl 2003,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 175.000,- Sk,

* dňa 25. 06. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za máj XXXX,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú
povinnosť o 157.000,- Sk,
* dňa 14. 07. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za jún 2003,
v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXXa a č. XXXXXXXXXa protiprávne znížil vlastnú daňovú

povinnosť o 304.000,- Sk,
*dňa25.08.2003podalnaL.úradevZ.daňovépriznanienadaňzpridanejhodnotyzajúl2003,vktorom
si na základe faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o
568.000,- Sk,
* dňa 25. 09. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej za august 2003, v ktorom
si na základe faktúr č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 210.000,- Sk,

2/ ako konateľ obchodnej spoločnosti Q., s.r.o., A. cesta č. XXX, Z., D. XXXXXXXX, v úmysle protiprávne
znížiť daňovú povinnosť spoločnosti na dani z pridanej hodnoty, v období od 25. 09. 2003 do 25. 04. 2006
v B. na presnejšie nezistenom mieste si od K. A. zabezpečil vyhotovenie nepravdivých faktúr spoločnosti
F., s.r.o., postupne so sídlom v K., J. a B., D.: XXXXXXXX, taktiež nepravdivých faktúr spoločnosti N.,

s.r.o., F. XX, B., D.: XXXXXXXX, za stavebné práce a prenájom pracovnej sily, a to faktúry F., s.r.o.:
-č. XXXXXXXXXb na sumu 720 000,-Sk s DPH 100 800,-Sk,
* č. XXXXXXXXXb na sumu 1.880.000,-Sk s DPH 376 000,-Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 2.474.340,50,-Sk s DPH 494 868,10 Sk,
* č. XXXXXXXXX na sumu 646.510,80 Sk s DPH 90.511,50 Sk,

* č. XXXXXXXXX na sumu 602.510,-Sk s DPH 84.351,40 Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 2.597.318,-Sk s DPH 519.463,60 Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 918.341,50 Sk s DPH 183.668,30 Sk,
* č. XXXXXXXXX na sumu 550.979,20 Sk s DPH 77.137,-Sk,
-č. XXXXXXXXX na sumu 410.000,-Sk s DPH 77.900,00,-Sk,

* č. XXXXXXXXXa na sumu 420.000,-Sk s DPH 78.800,-Sk,
celkovoodspoločnostiF.,s.r.o.faktúrynasumu11.220.000,-Sksdaňouzpridanejhodnoty2.084.499,90
Sk, ďalej faktúry N., s.r.o.:
-č. XXXXXXXXX na sumu 2.100.000,-Sk s DPH 399.000,-Sk,
* č. 200405160 na sumu 2 790 000,-Sk s DPH 530 000,-Sk,

celkovoodspoločnostiN.,s..r.o.faktúrynasumu4.890.000,-Sksdaňouzpridanejhodnoty929.000,-Sk,
ktoré obvinený Q. Q. spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do
účtovníctva spoločnosti aj napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo,
následne:
* dňa 27. 10. 2003 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok

2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXXb a č. XXXXXXXXXb protiprávne
* znížil vlastnú daňovú povinnosť o 476.800,- Sk,
* dňa 23. 01. 2004 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok
2003, v ktorom si na základe faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 1.449.999,- Sk,

* dňa 25. 02. 2004 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za január 2004, v
ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 77.900,- Sk,
* dňa 26. 04. 2004 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za marec 2004, v
ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXXa protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 79.800,- Sk,
* dňa 25. 05. 2004 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za apríl 2004, v

ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 399.000,-Sk,
* dňa 25. 06. 2004 podal na L. úrade v Z. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za máj 2004, v
ktorom si na základe faktúry č. XXXXXXXXX protiprávne znížil vlastnú daňovú povinnosť o 530.000,- Sk,

čím celkovo za obdobie február 2003 až máj 2004 za fyzickú osobu Q. Q., Q.-obchodná firma, Z. a za

spoločnosťQ.,s.r.o.,Z.,naujmuQ.republiky-L.úraduZ.,protiprávnezmenšilvlastnúdaňovúpovinnosť
na dani z pridanej hodnoty o XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,-Sk),t e d a

pokračujúcim konaním vo veľkom rozsahu skrátil daň,

t ý m s p á c h a l

trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. 01.2006.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. j/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 5.3.2013 Okresnému súdu Námestovo obžalobu
na Q. Q. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona účinného do 01.
01.2006, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Uviedol, že nesúhlasí s tým, čo je uvedené v obžalobe,
faktúry nie sú fiktívne, všetky zdaniteľné plnenia uvedené v týchto faktúrach boli vykonané a boli aj
uhradené, splnil si daňovú povinnosť. V ďalšej časti sa vyjadroval ako sa zoznámil so svedkom K.
A. a ako začali spolupracovať. K ich spolupráci uviedol, že v tom období spolupracoval s firmou L.
M.., ktorej riaditeľom bol V. O. a výrobným námestníkom bol D.. P. F.. V tomto období s L. M., a.s.

spolupracoval dosť intenzívne, zamestnával veľa šikovných ľudí, ktorých mu vyššie uvedení svedkovia
presúvali na iné práce, aj do zahraničia, a potom nemal dostatok zamestnancov a ani živnostníkov, ktorí
prenehovykonávalisubdodávateľsképráce,atakzačalspolupracovaťsosvedkomK.A..Ichspolupráca
prebiehala tak, že mu ukázal rozsah prác, ktoré treba vykonať a svedok zabezpečil robotníkov na ich
realizáciu. Takto boli realizované stavby v Z. B., L. Q., A. a aj v B.. Práce vždy odsúhlasil, vopred bola

dohodnutá suma a potom bola vystavená faktúra, Medzi nimi často dochádzalo k nezhodám ohľadom
fakturovaných súm a tiež kvality práce. Za spoločnosti F. a N. konal len so svedkom K. A., iných
zástupcov a ani zamestnancov týchto firiem nepozná. Spolupráca prebiehala tak, že svedka A. zaviedol
na stavenisko, ukázal mu, aký rozsah prác treba urobiť, za akú dobu a za akú sumu. On mu zadeľoval
len prvotné práce, či sa na týchto prácach svedok osobne fyzicky podieľal, k tomu sa on vyjadriť nevedel.

Na kvalitu práce dohliadal p. V., tiež si vykonané práce prešiel, a potom bola vystavená faktúru. Faktúry
boli zasielané do Z. účtovníčke p. B., ktorá ak zistila nedostatky, faktúry vrátila na prepracovanie. Takýto
postup je v obchodnom styku bežný, aj L. mu často vracal faktúry na prepracovanie. Ako evidoval svedok
A. prítomnosť svojich ľudí na stavbách sa nevedel vyjadriť. Pokiaľ ide o "kolotoč" platieb, L. získal
zákazku, zaplatil za práce L. export a L. export platil jemu a on zasa platil svedkovi A.. Pokiaľ ide o

rozsah prác, ktoré vykonával K. A. ako subdodávateľ, boli to práce tesárske, murárske, železiarske,
obklady, betonárske, išlo vždy o práce, ktoré na seba nadväzovali. V rozsahu rokov 2003-2004 realizoval
ako subdodávateľ veľa stavieb pre L. export, ale aj pre iných zmluvných partnerov. Išlo o stavby v L.
Q., rekonštrukcia kostola v J., realizoval stavby po celom SR, bolo ich veľa. I. s L. mu nebránila, aby
vykonával dohodnuté práce cez subdodávateľov. V roku 2004 v jeho firme prebehla daňová kontrola,

dostal pokutu, ale bolo to úplne až za smiešne veci, chápal to tak, že mu museli niečo nájsť. Predmetomtejto daňovej kontroly boli aj faktúry uvedené v bode 2, kde zo strany daňového úradu, neboli vznesené
absolútne žiadne výhrady. Keby boli z daňového úradu voči uvedeným faktúram nejaké námietky,
okamžite by spoluprácu so svedkom A. prerušil. Všetky fakturované práce spoločnosťami N., F. uhrádzal

cez banku a aj v hotovosti. Q. Q., s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra, pričom pred výmazom
z obchodného registra nemal žiadne dlhy ani žiadne daňové povinnosti.

Splnomocnenec poškodeného P.. P. F. nárok na náhradu škody neuplatnil. K súdeným skutkom sa
vyjadriť nevedel.

I. D.. F. F. vypovedal, že zotrváva na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku č. X/
XXXX. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii účtovné a daňové doklady a výpovede
svedkov, ktoré sú vymedzené v znaleckom posudku. Podstatou znaleckého posudku bolo skúmať
činnosť spoločnosti N. z pohľadu daňových povinností hlavne L., pri analýze podkladov skúmal vzťah
medzi dokladovanou činnosťou spoločnosti voči odberateľom a voči dodávateľom. Zo znaleckého

skúmania vyplynulo, že spoločnosť N. nemala žiadnych zamestnancov, čiže ňou deklarované činnosti
na odberateľských faktúrach nemohla firma vykonať. Q. N. vyššie uvedené činnosti, ktoré fakturovala
odberateľom deklarovala ako nakúpené od svojich dodávateľov, dodávatelia však tieto činnosti pre
spoločnosť N. nepotvrdili a ako vyplynulo z vyšetrovania, doklady od týchto dodávateľov boli vyrobené
dodatočne. Z uvedených záverov vyplýva že spoločnosť N. fakturovala plnenia, ktoré neurobila a

ani nenakúpila a z tohto dôvodu prišiel k záverom, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. V
tabuľkovom vyhotovení str. XX je spracované porovnanie podaných daňových priznaní dodávateľov
N. z pohľadu celkového objemu fakturácie u dodávateľov, pričom tieto sumy sú podstatne nižšie, ako
sumy, ktoré deklarovala spoločnosť N. ako vstupy od týchto dodávateľov. Celková suma fakturácie u
týchto spoločností je nižšia ako tá, ktorú si N. uplatňuje vo svojich evidenciách, tzn. že dodávatelia

spoločnosti N. odviedli štátu nižšiu DPH ako si spoločnosť N. od týchto dodávateľov uplatňovala vo
svojom priznaní DPH na vstupe. Listina na čl. XXXX potvrdzuje, že spoločnosť N. nemohla mať doklady,
z ktorých si uplatňovala odpočet DPH v čase jeho uplatňovania, pretože tieto doklady boli vystavené
pomocouprogramu,ktorýbolreálnekúpenýneskôratýmvlastneznalecodôvodnilajzáver,žepokiaľide
o tabuľku č. 14 na čl. 141, kde je uvedená poznámka, že faktúry boli vystavené dodatočne v programe

F..V súvislosti so spoločnosťou obžalovaného vo vzťahu k spoločnosti N., sú spomenuté dva doklady na
str. 63. Na základe znaleckého dokazovania stavebné práce fakturované uvedenými dokladmi nemohli
byť realizované tak ako sú deklarované vo faktúrach spoločnosti N., pretože spoločnosť N. nemala
preukázaný žiadny spôsob, ako by práce mohla realizovať, keďže to nepotvrdili jej dodávatelia. Na
jednotlivých stavbách prítomný nebol. I. posudok je riešený z hľadiska daní, hlavne DPH a jednou zo

základných podmienok, aby si mohol platiteľ DPH uplatniť DPH na vstupe je, aby zdaniteľné plnenie
bolo realizované, aby sa uskutočnilo a aby bolo uskutočnené tým, kto tento daňový doklad vystavil.
Nevie sa vyjadriť, či fakturované práce boli vykonané, ale určite sa nemohla daň uplatniť z týchto
dokladov, teda dokladov vystavených spoločnosťou N.. Pokiaľ boli faktúry zaplatené je to uvedené v
znaleckom posudku, napr. konkrétne pri faktúre č. XXXXXXXXX sú uvedené hotovostné doklady o

úhrade, pričom poznamenáva však, že samotná platba nezakladá právo na uplatnenie DPH. Môže
potvrdiť, že na základe faktúry č. XXXXXXXX bola neoprávnene uplatnená DPH u spoločnosti Q. na
vstupe z tejto faktúry, pretože ako z tohto znaleckého posudku vyplýva, toto zdaniteľné plnenie sa
neuskutočnilo tak, ako je na tejto faktúre uvedené, resp. tým, kto je na faktúre uvedený a nebolo možné
DPH uplatniť. Nespochybňuje, že práce neboli vykonané, ale spochybňuje to, že sa to neudialo tak, ako

to je vydokladované, čo vyplýva zo záverov posudku. Tiež vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX a
to vo vzťahu ku spoločnosti F., ktorého konateľom je K. A. a tento znalecký posudok sa týka aj faktúr
spoločnosti Q. a v podstate skutočnosti, ktoré uviedol vo vzťahu k posudku X/XXXX sa týkajú aj posudku
X/XXXX. Vo firme F. to fungovalo vlastne rovnakým spôsobom ako fungovala firma N.. I. ku ktorým došiel
sú vlastne totožné so závermi posudku X/XXXX, že spoločnosť F. nevykonávala žiadne činnosti, ktoré

fakturovala smerom na odberateľov a dodávatelia, ktorí deklarovali nákup týchto služieb nepotvrdili tieto
nákupy a ich existenciu. Tiež tam boli vystavované faktúry dodatočne, tým istým programom F..

Svedok D.. P. F. vypovedal, že v období ktoré je predmetom súdenej trestnej činnosti bol vo funkcii
výrobného námestníka spoločnosti L. export, ktorá spolupracovala s obžalovaným. Obžalovaný pre ich

firmu realizoval stavebné práce na základe zmlúv, išlo o zmluvy o dielo. Obžalovaný pre spoločnosť
robil práce na stavebných objektoch diaľnic a rýchlostných komunikácií, vlastne dodával pracovnú
silu. Riaditeľom spoločnosti L. export bol v tom čase D.. O., ktorý mal na starosti podpisovanie zmlúv
ako štatutár spoločnosti. Q. prebiehala tak, že obžalovaný zabezpečoval ľudí na realizáciu stavieb,ktorých potom riadili stavbyvedúci, ktorí aj kontrolovali vykonané práce a na základe vykonaných
prác sa kontrolovali vystavené faktúry. Pokiaľ ide o jednotlivé stavby, priamo vstupoval do jednaní s
obžalovaným, spolu dohadovali všetko okolo stavieb. Pokiaľ ide o odmenu za práce, prevažne to bola

odmena podľa hodinových sadzieb pracovníkov, ktorých obžalovaný poskytol, ale pripúšťa, že mohlo
ísť aj o odmenu za realizované práce. Pokiaľ ide o ľudí od obžalovaného, robili na turnusy, ráno priši do
práce, do stavebného denníka sa zaevidoval ich počet a menný zoznam do smenovky. Stavebný denník
je dokladom L. a či zamestnanci obžalovaného viedli smenovky to nevie. Každopádne sa porovnával
počet odpracovaných hodín v stavebnom denníku so smenovkami. S obžalovaným spolupracovali viac

rokov, zmluvy uzatvárali na jeden rok a stále ich obnovovali, so spoluprácou s obžalovaným boli
spokojní.

Svedkyňa F. B. vypovedala, že obžalovanému viedla účtovníctvo. Stávalo sa, že na faktúrach boli nejaké
chyby, a tak sa vracali na opravu. G. kontrolovala z hľadiska, aby boli akceptovateľné daňovým úradom.
Aj pokiaľ ide o faktúry vystavené spoločnosťami F. a N. aj v týchto prípadoch sa stalo, že boli taktiež

vypísané ručne, niektoré boli na počítači a niektoré z týchto faktúr vrátila na opravu. Počas celej doby
ako pracovala pre obžalovaného, obžalovaný si plnil daňové povinnosti, jeho firma vždy vykazovala zisk,
nešla do straty. Obžalovaný si neuplatnil nadmerný odpočet na L.. V roku 2003 bola u obžalovaného
vykonaná daňová kontrola, predmetom kontroly bol jeden kvartál a v roku 2004 bola daňová kontrola za
celý rok 2004. Kontrola trvala minimálne 6 mesiacov a týkala sa všetkých druhov daní, bola vykonaná

krížovým spôsobom, daňový úrad zasielal dožiadania aj dodávateľom obžalovaného na preverenie
faktúr, tieto dožiadania boli určite zasielané aj vo vzťahu k spoločnostiam F. a N.. Q. K. A. osobne
nepozná, bola iba svedkom telefonických rozhovorov medzi obžalovaným a svedkom, boli to rozhovory
dosť napäté, riešili sa faktúry, že tieto faktúry nemajú všetky náležitosti, ktoré majú mať.

Svedok D.. F. O. vypovedal, že spolupracoval s obžalovaným, poskytoval mu asistenčné služby v
oblasti obchodných služieb, leasingu, prepisu vozidiel a pod. F. dosvedčiť, že obžalovaný niektoré práce
vykonával aj prostredníctvom subdodávateľských firiem. Môže potvrdiť, že spol. L. export, pre ktorú
vykonával práce obžalovaný, mu doslova "kradla" jeho ľudí, a potom obžalovaný musel vykryť diery a
tieto diery obžalovaný vykrýval aj ľuďmi od svedka A., doslova bol na nich odkázaný.

Svedok X. V. uviedol, že v rokoch 2000-2002 pracoval pre spol. L. I., počas tejto doby ho oslovil D.. G.,
ktorý bol zmenovým majstrom a pracoval pre obžalovaného, že či by nechcel nastúpiť namiesto neho
a pracovať pre obžalovaného, jednalo sa o pozíciu majstra na stavbách, ktoré obžalovaný realizoval
pre L. export. Takto vlastne začal pracovať pre obžalovaného, vykonával pre neho práce na výstavbe

rýchlostnej komunikácie na J.. Výstavba rýchlostnej diaľnice bola rozdelená na viaceré úseky ako úseky
201-212,kdenavšetkýchtýchtoúsekochsasúbežnepracovalo.Akomajstermalnastarostiľudí,ktorých
ani nepoznal, na stavbách to fungovalo tak, že za výkon prác zodpovedal stavbyvedúci na danom úseku,
ktorým bol vždy majster z L. a pod ním pracovali aj zamestnanci L. export, s ktorými spolupracovali
aj zamestnanci obžalovaného. Na jednotlivých stavbách bolo tak veľa ľudí, že ich ani nepoznal, často

na stavbách bolo aj 300 ľudí, bola tam obrovská masa robotníkov. Ako zmenový majster pracujúci pre
obžalovaného bol zodpovedný za kvalitu prác a tiež za dodržiavanie časového harmonogramu. Bežne
sa stávalo, že na základe rozhodnutia vyššie postavených osôb, boli to väčšinou ľudia s červenými
prilbami z L. exportu a L. I., títo rozhodli o premiestnení robotníkov obžalovaného na iné stavby, na čo sa
aj vždy právom hneval. Na stavbách platili prísne bezpečnostné predpisy a taktiež sa vyžadovalo, aby

všetci robotníci pracujúci na stavbe vrátane majstrov a stavbyvedúcich mali na oblečení logo L., prísne
sa na to dozeralo. Cudzích ľudí bez takéhoto označenia na stavbu nepustili. Aj vozidlo, ktoré na stavbe
používal, muselo mať nálepku, tiež boli označené aj štítkami prilby. X. na stavbách, boli vykonávané
zamestnancami obžalovaného, ale aj za pomoci subdodávateľov, teda robotníkov z iných firiem, ktorých
si na stavby brali tak obžalovaný, ako aj majitelia iných firiem, ktoré boli tiež zmluvne dohodnuté s L.. Q.

A. pozná, nepozná ho osobne, ale iba z počutia. Možno ho aj videl 2-3 krát na stavbe s obžalovaným.
Obžalovaný a svedok A. boli šéfovia, nestaral sa do nich. Obžalovaný mu iba povedal, že pán A. im
bude dodávať ľudí na stavbu a títo ľudia budú pre firmu obžalovaného pracovať. Na stavbu ich mal
voziť A. a on ich mal potom na starosti. J. na stavbe sa menili veľmi často, čo ho aj hnevalo, lebo prišli
robotníci, ktorí mali na bundách označenia iných firiem, ako F. alebo niečo podobné a potom im musel

meniť pracovný odev. To, že prišli na stavbu ľudia od subdodávateľov zistil aj podľa pracovného odevu
v akom prišli, väčšinou mali na odeve logo firiem a tie odevy potom museli zavesiť "na klinec" a obliecť
si nový pracovný odev. Evidenciu dochádzky robotníkov mal na starosti stavbyvedúci, ktorý bol z L.. V
postavení majstra, viedol evidenciu stavby, zapisoval čo sa všetko spravilo, ale menovitý zoznam ľudísi spisovali stavbyvedúci. Je ťažko sa vyjadriť, v akom pomere boli na stavbe zastúpení zamestnanci
obžalovaného a zamestnanci pána A., niekedy to mohlo byť 1:1, 1:3, ale pamätá si, že sa stalo, že bol na
stavbe z firmy obžalovaného sám a všetci okolo neho boli subdodávatelia, ktorí sa u neho hlásili. Úlohou

p. A. bolo zabezpečiť ľudí pre obžalovaného na danú stavbu. Niekedy robotníkov doviezol pred stavebný
dvor a aj ich potom odviezol, robotníci od p. A. chodievali na stavbu na rôznych autách, konkrétne p. A.,
čo videl, tak ich doviezol na čiernom džípe. Tiež sa stalo, že obžalovaný mal na stavbe kvalitných ľudí a
na základe rozhodnutia L. exportu, týmto ľuďom boli ponúknuté výhodnejšie zmluvy do zahraničia, odišli
potom od obžalovaného, ktorému vznikol deficit ľudí, ktorý potom musel obžalovaný riešiť subdodávkou

od pána A..

Svedok V. V. vypovedal, že u obžalovaného bol zamestnaný ako stavbár, pracoval u neho v rokoch
2003-2004. Práce, ktoré vykonávala firma obžalovaného sa stíhali, prace na stavbách vykonávali
ako zamestnanci obžalovaného aj s inými subdodávateľmi, s ľuďmi z iných firiem. Zamestnanci
obžalovaného boli presúvaní aj na iné práce mimo stavieb zabezpečovaných firmou obžalovaného.

Q. L. Q. vypovedal, že v rokoch 2003-2004 bol zamestnaný u obžalovaného ako vodič a tiež ako murár.
Prevážal partie ľudí na konkrétne stavby, vozil ľudí z firmy obžalovaného, vozil ich napríklad do Z. B., B.,
L.Q..Môžepotvrdiť,ževozilľudíodobžalovanéhoajnatakéstavby,ktorénebolianizazmluvnenémedzi
obžalovaným a spol. L.. H. zamestnancov obžalovaného vozieval aj zamestnancov subdodávateľských

firiempracujúcichpreobžalovaného,takýmtospôsobomsariešilivýpadky,keďvypadlinejakíľudiaalebo
boli premiestnení a bolo treba dokončiť úlohu na stavbe. K. prevážal na stavby aj robotníkov z firiem od
pána A.. P. A. pozná osobne, on bol subdodávateľom obžalovaného, ale viac prichádzal do kontaktu s
jeho zástupcom, ktorý mu aj telefonoval, keď niečo bolo treba.

Svedok K. A. vypovedal, že obžalovaného pozná, zoznámili sa náhodne, obžalovanému povedal, že v
akej oblasti podniká a obžalovaný mu povedal, že sa mu možno ozve, že by mohli spolupracovať. Asi
po polroku sa mu obžalovaný aj telefonicky ozval, na čo sa osobne stretli a obžalovaný mu ponúkol
spoluprácu na stavbách na území SR, obžalovaný potreboval doplniť stav robotníkov na stavbách.
Podmienka bola, aby to boli ľudia kvalifikovaní a spoľahliví. Medzi obžalovaným a jeho firmami boli

zabezpečené obchodné vzťahy aj zmluvne, jeho firmy mali uzatvorené zmluvy s obžalovaným ako
živnostníkom a tiež obžalovaným ako spol. s r. o. V čase spolupráce mal 3 firmy, ale s obžalovaným
spolupracovali firma F. a pravdepodobne aj firma N.. X., že by s obžalovaným spolupracovala aj firma J..
Všetky faktúry vystavené za vykonané práce boli obžalovaným uhradené. Mohlo sa stať, že faktúry ktoré
boli vystavené jeho firmami pre obžalovaného mu boli vrátené na nejakú opravu. Pokiaľ ide o rozvoz

zamestnancov na stavby, stalo sa, že ich doviezol na stavbu aj on, ale nestávalo sa to často, pretože mal
firmu, ktorá pre neho rozvoz zamestnancov vykonávala. Všetko je to v jeho účtovníctve, ktoré je zaistené
políciou, nakoľko momentálne je aj voči nemu vedené trestné konanie. Zamestnanci patriaci k F. a N.
mali na sebe odev s nápisom týchto firiem, niektorí si ich dali vyrobiť aj z vlastnej iniciatívy, ostatným
zabezpečili odev firmy, tak aby boli odlíšení od ostatných zamestnancov, bola to jedna z požiadaviek

pravdepodobne L.. P. mu to takto bolo povedané, nezisťoval prečo by to takto malo byť. Obžalovaný
ho nikdy nepožiadal o vyhotovenie fiktívnych a nepravdivých faktúr a žiadne takéto faktúry pre neho
nevystavil, od septembra 2003 do júla 2004 v jeho firmách prebehlo asi 15-16 daňových kontrol, pričom
pri týchto daňových kontrolách nebolo zistené žiadne daňové pochybenie. Spolupráca s obžalovaným
prebiehala tak, že obžalovaný mu povedal, že potrebuje niekedy 4 niekedy 20 ľudí a on potom volal

svojim známym a takto zabezpečil ľudí pre obžalovaného. Pokiaľ ide o mená ľudí, cez ktorých takto
zabezpečoval ľudí pre obžalovaného, spomína si na A. F. a B.. Na týchto ľudí sa obracal najčastejšie.
S ľuďmi, ktorých zabezpečoval pre obžalovaného nebol v žiadnom právnom vzťahu, vyplácal ich cez
firmu, cez ktorú tam prišli, ale teraz si už nepamätá cez ktoré firmy oni prišli. Tieto firmy sú uvedené v
jeho účtovníctve za dané obdobie. Zabezpečených ľudí si už potom prevzal obžalovaný, ktorý ich ďalej

riadil alebo mal na to ľudí. Mal podpísané zmluvy aj s firmami B. a F., nepamätá si ako sa tie firmy volali,
nevie v akom právnom vzťahu boli títo robotníci vo vzťahu k firmám F. a B..

Svedkyňa A. B. G. vypovedala, že obžalovaného vidí prvýkrát, nikdy predtým ho nevidela a ani
meno Q. jej nič nehovorí. V období rokov 2002 a 2003 pracovala pre účtovnú spoločnosť v B., bola

oslovená p. K. X., aby vykonávala účtovníctvo pre p. A. F., viedla mu účtovníctvo maximálne 4 mesiace,
pričom pre odstup času si nepamätá presne názvy spoločností, pre ktoré účtovné práce vykonávala.
Prostredníctvom p. F. sa zoznámila aj s p. K. A., ale pre neho účtovníctvo nevykonávala.Q. D.. P. O. vypovedal, že obžalovaného pozná, bol 18 rokov riaditeľom a konateľom spoločnosti L.
M., s.r.o., obžalovaného pozná z titulu výkonu funkcie riaditeľa tejto spoločnosti. Pre odstup času si už
presne nepamätá, ale s obžalovaným spolupracovali niekoľko rokov, s obžalovaným mali podpísanú

zmluvu o vykonávaní stavebných prác v hodinovej sadzbe, všeobecne, to znamená, že táto zmluva
platila pre viacero stavieb, neplatila pre konkrétnu stavbu, bola to rámcová zmluva. Je možné, že zmluvu
dopĺňali o navýšenie hodinovej sadzby. Ako riaditeľ spoločnosti mal pod sebou troch námestníkov
ekonomického, technického a výrobného, pričom spolupráca s obžalovaným spadala do kompetencie
výrobného námestníka, v tom čase pána D.. F.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pre spoločnosť L. M.

vykonávali práce subdodávateľské firmy ako N., s.r.o. , F., s.r.o., J., s.r.o., T., s.r.o., názvy týchto firiem
mu nič nehovoria. Nevie si predstaviť, že by na stavbe pracoval stavebník, ktorý by nebol v smenovke
zapísaný a platí to aj naopak. Smenovka mala pre spoločnosť L. fakturačný význam, pretože na základe
smenovky a zosumarizovaných hodín sa robila faktúra. Myslí si, že spoločnosť pracovala väčšinou na
hodinovej sadzbe, ak nie vždy. Pamätá si, že pre obžalovaného na stavbách pracovali aj živnostníci,
ale či niektoré práce vykonával aj cez subdodávateľov, to si nepamätá, na takú tému sa s obžalovaným

nikdy nerozprával.

Svedok P.. F. A. bol vypočutý dožiadaným súdom, v rámci výsluchu svedok odmietol k veci vypovedať
a neboli splnené podmienky na prečítanie výpovede svedka z prípravného konania.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede
svedkov z prípravného konania, ktoré boli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Návrh prokurátora na
prečítanie svedeckých výpovedí vykonaných nekontradiktórnym spôsobom súd odmietol prečítať už pri
predbežnom prejednaní obžaloby a zároveň svedkov, ktorých výpovede sa z procesného dôvodu nedali
prečítať, na návrh prokurátora a obhajoby predvolal a boli vypočutí na hlavnom pojednávaní.

Súd tak postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov P. Q., D.. V. V., D.. A. A., F.
F., svedka F. O. a svedkyne K. V..

Z výpovede svedkov P. Q., D.. V. V., D.. A. A. podstatné skutočnosti k predmetu obžaloby nevyplynuli,

svedkovia potvrdili iba vo všeobecnosti, že obžalovaný vykonával stavebné práce, mal väčšie zákazky,
spolupracovali s ním v rámci obchodných vzťahoch, už či ako živnostníkom alebo firmou, potvrdili, že
obžalovaný mal svojich zamestnancov a vykonával práce aj prostredníctvom subdodávateľov.

Svedok P. Q., brat obžalovaného, ktorý bol zamestnancom firmy obžalovaného potvrdil, realizáciu aj

fakturovaných zákaziek, zároveň uviedol, že si spomína, že pri výstavbe diaľničného mosta v Z. B.,
robotníci, ktorí tam s ním pracovali, spomenuli meno A., ale už nevie v akej súvislosti. Q. F. F. k predmetu
obžaloby vypovedala, že robila účtovníctvo Ľ. A., ktorý mal dve spoločnosti F. a N.. Zamestnancami
dotknutých spoločností bol Ľ. A., jeho syn T., manželka a dcéra, oficiálne boli zamestnaní ako obchodní
zástupcovia. Ani jedna z firiem sama nerealizovala žiadnu činnosť, ktorá bola predmetom fakturácie a

túto vždy p. A. zabezpečoval formou subdodávok, teda sa dohodol s inou firmou na vykonaní prác resp.
dodaní tovaru.

Q. F. O. a svedkyňa D.. K. V. ku skutkom, ktoré sa kladú za vinu obžalovanému neuviedli podstatné
skutočnosti. Q. O. vypovedal, že stavebnoobchodnú firmu Q. Q. a ani firmu Q. s.r.o. nepozná a sú mu

známe spoločnosti L., s.r.o. a M., s.r.o., kde bol pravdepodobne konateľom, v prípade spoločnosti L.,
s.r.o. tomu tak bolo určite. Firmy na neho v roku 2004 prepísal K. B., od nikoho však nikdy neprevzal
žiadne účtovníctvo a nevykonával podnikateľskú činnosť. Súd iba poznamenáva, že do 13. 4. 2004 bol
konateľom spol. M. s.r.o. a L. s.r.o. p. K. B., pričom obžalovaný sa mal dopustiť súdenej trestnej činnosti
práve v tomto období, a preto súd nevidel priamy súvis výpovede tohto svedka so súdenou trestnou

činnosťou. Svedkyňa D.. K. V. vypovedala, že bola bývalou manželkou K. B., rozviedli sa ešte v roku
2000 a v r. 2006 po váženej chorobe zomrel. O spol. M. s.r.o. a L. s.r.o. vie iba uviesť, že ešte po rozvode
sa stávalo, že v schránke našla nejakú poštu pre tieto firmy, bližšie sa k týmto firmám vyjadriť nevedela,
nevedela v akom vzťahu bol obžalovaný k týmto spoločnostiam.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil písomný prepis odposluchov telefónnej stanice, ktorej
užívateľom bol K. A. a spoločnosť M., s.r.o., B..
Návrh prokurátora oboznámiť prepisy tel. hovorov z čl. XXXX-XXXX odmietol z dôvodu, že existovali
pochybnosti o zákonnosti zabezpečenia tohto dôkazu, keďže súčasťou spisu nebol príkaz súdu naodpočúvanie a záznam uvedenej telekomunikačnej činností. Tiež súd odmietol návrhy obhajoby na
výsluch svedkov D.. P. Matulu, P. X., O. A., pretože skutočnosti, ku ktorým mali svedkovia vypovedať
boli súdu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie ozrejmené inými zabezpečenými dôkazmi.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli podľa návrhu prokurátora oboznámené listinné dôkazy najmä
zmluva o dielo z 20.8.2013 a zmluva o spolupráci zo dňa 10.05.2003 medzi Q., s.r.o. a F., s.r.o.,
odovzdávaci a preberací protokol zo dňa 20.08.2013, správa L. úradu Z. k subjektu Q., s.r.o. za obdobie
od vzniku spoločnosti 28.5.2003 do 31.5.2004, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby

za rok 2003 a 2004, výkaz ziskov a strát, súvaha za uvedené obdobie, prehľad o predpísaných a
realizovaných platbách na dani z príjmov právnických osôb, daňové priznania na DPH za uvedené
obdobie, prehľad o predpísaných a realizovaných platbách na DPH do konca roka 2004, protokol o
daňovej kontrole v subjekte Q., s.r.o. z 10.12.2003, obdobná správa L. úradu Z. k subjektu Q. Q. (fyzická
osoba) za obdobie do 31.12.3003, daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003,prehľad
predpísaných a realizovaných úhrad na dani z príjmov fyzickej osoby, daňové priznania za uvedené

obdobie, zoznam zamestnancov subjektu Q., s.r.o. predložený sociálnou poisťovňou, zmluvy o nájme
pracovnejsilymedzinájomcomL.-M.,s.r.o.aprenajímateľomQ.,s.r.o.zodňa2.1.2003,zodňa1.7.2003,
osobitnédojednaniaaškolenieobezpečnostipripráci(nevypísanýformulár),zmluvaofinančnejpôžičke
pre spol. Q., s.r.o. z 26.7.2004, výpis z účtu K. banka L. M., s.r.o. poukázané platby spol. Q., s.r.o.
január až december 2003, prehľad o zrealizovaní prevodu každej platby osobitne a za obdobie od január

až september 2004 spolu s prehľadom o zrealizovaní prevodu každej platby osobitne, zodpovedajúce
došlé faktúry za obdobie január - august 2004, faktúry označené v skutkovej vete výrokovej časti
rozsudku, smenovky L. M., s.r.o., príjmové a výdavkové doklady, evidencia dochádzky, výpisy z účtov
obžalovaného vedených v jednotlivých peňažných ústavoch, úmrtné listy, výsledky daňových kontrol a
iné listinné dôkazy.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
dospel v zmysle zásady in dubio pro reo k oslobodzujúcemu verdiktu s odôvodnením, že nebolo
dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Na podklade podaného odvolania A. súd v I., ako
odvolací súd uznesením sp.zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 26. 4. 2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn. 4T/22/2013 zo dňa 1. 10. 2015 a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bolo, že prvostupňový súd nesprávne hodnotil dôkazy,

záver okresného súdu o nevine obžalovaného je predčasný a nepresvedčivý, nevychádza z náležite
zisteného skutkového stavu.

Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie dopočutím znalca D..
F. F.. Zároveň odmietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov O. A. a D.. M. B.

(zamestnankyne L. úradu Z.), pretože skutočnosti, ku ktorým mali svedkyne vypovedať, k okolnostiam
daňovej kontroly, boli súdu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie ozrejmené inými zabezpečenými
dôkazmi.

Vypočutý znalec D.. F. F. vypovedal, že v znaleckom posudku odpovedal na otázky, ktoré mu boli

položené, otázka týkajúca sa peňažných pohybov na osobnom účte obžalovaného mu položená nebola.
Všetky listiny, z ktorých vychádzal pri vypracovaní posudku, vrátane príloh sú uvedené v znaleckých
posudkoch. Súčasťou otázok vyšetrovateľa bolo zaoberať sa obchodnoprávnymi vzťahmi spol. F. a
V. s obchodným partnerom, ktorým bol obžalovaný. Ohľadom faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej
28.05.2004 v znaleckom posudku uviedol, že túto faktúru k dispozícii nemal, nebola súčasťou uznesenia

vyšetrovateľa, túto faktúru objavil pri vypracovaní znaleckého posudku a keďže nebola poňatá do
uznesenia vyšetrovateľa, tak sa ňou viac nezaoberal. Aj keby takúto úlohu mali, nemalo by to vplyv
na závery znaleckého posudku. V rámci znaleckého dokazovania sa nevyjadrovali k dani z príjmov,
pretože predmetom znaleckého dokazovania bolo vyjadriť sa k dani z pridanej hodnoty. Po nahliadnutí
do faktúry č. XXXXXXXA z XX.XX.XXXX na sumu XXX.XXX Sk a faktúry č. 2XXXXXXXXA zo dňa

26.06.2003 na sumu 1.240.000 Sk, tieto neboli zaúčtované v denníku obchodnej spoločnosti F.,
ale tieto faktúry mal k dispozícii pri vypracovaní ZP č. X/XXXX. Tieto faktúry skúmali v súvislosti,
či vznikla spoločnosti F. daňová povinnosť, porovnávali účtovné doklady s evidenciou pre DPH za
druhý kvartál 2003, kde je uvedené, že predmetné dve faktúry neboli zahrnuté do evidencie. V rámciznaleckéhodokazovanianeskúmalifakturácieobžalovanéhovovzťahukjehoodberateľom,neprihliadali
na fakturácie obžalovaného k firme Q. s.r.o. B.. X. prostriedkov z podnikateľského účtu na súkromný a
naopak, nemajú vplyv na plnenie si podmienok uplatniteľnosti dane z pohľadu L.. Premetom znaleckého

skúmania bola evidencia z pohľadu spoločnosti N. a F. a ich daňových povinností resp. reálnosti týchto
evidencií,zktoréhovyplynulimožnézávery.Vznaleckomposudkubolomožnékonštatovať neexistenciu
plnenízpohľaduspoločnostiN.aleboF.,logickyjetentozáverspomenutýajvposudkuvočiodberateľom
spoločnosti N., kde pokiaľ sa nepotvrdila existencia plnení, ktoré spoločnosť N. mala obstarať, tak ich
potom nemohla ani predať. Pokiaľ si obžalovaný uplatnil doklady vo svojej evidencii od dodávateľov

N. a F., tieto doklady môžu byť spochybnené a nespĺňajú podmienky na uplatnenie DPH na vstupe,
nakoľko nie je preukázané, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako je to uvedené na daňovom
dokladespoločnostiN. aF.. Vrámciznaleckéhodokazovaniasaskúmalobsahaoprávnenosťfakturácie
vo vzťahu k N. a F. voči svojim odberateľom, či spoločnosti F. a N. mali svojich dodávateľov, kde
bolo konštatované, že dodania tak, ako boli deklarované na vstupe od dodávateľov sa nepotvrdili,
resp. nepreukázali. Nespochybňuje, že práce boli obžalovaným skutočne vykonané, resp. od niekoho

obstarané, ale tvrdí, že od spoločností F. a N., ako to deklaruje obžalovaný, nemohli byť podľa záverov
znaleckého dokazovania dodané. Výšku nedoplatku stanovoval daňový úrad. Nedoplatok ako taký,
formálne stanovuje správca dane. V princípe jedine daňový úrad môže zodpovedať resp. určiť výšku
nedoplatku na dani na základe daňovej kontroly, závisí to na základe akých informácii resp. podkladov
daňový úrad vychádzal pri kontrole, pripustil, že by mohol dospieť k inému záveru, svoje rozhodnutie

môže zmeniť na základe opakovanej daňovej kontroly.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 trestného činu skrátenia danie a poistného
sa dopustí, kto skráti daň vo veľkom rozsahu.

Podľa § 15 písm. a/, b/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom(priamyúmysel),alebo

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Trestný čin skrátenia dane je charakteristický podvodným úmyslom páchateľa, ktorý je špecificky
zameraný na zníženie alebo úplné eliminovanie daňovej povinnosti prostredníctvom uvedenia do omylu
daňového úradu v otázke údajov, z ktorých daňová povinnosť, resp. jej výška vyplýva, vrátane zatajenia

takých údajov. Daň však možno skrátiť len do výšky, v ktorej sa má priznať a následne zaplatiť. Po
subjektívnejstránkebolopreukázané,žeobžalovanýsadopustilpredmetnéhotrestnéhočinuúmyselnou
formou v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že ako živnostník a tiež podnikajúci pod stavebno-obchodnou

firmou, v úmysle protiprávne znížiť svoju daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, v období od
21. 2. 2003 do 25. 9. 2003 si zabezpečil od K. A. vyhotovenie nepravdivých faktúr označených v
skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku od spoločnosti F., ktoré si obžalovaný spolu s rovnako
zabezpečenými fiktívnymi dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do svojho účtovníctva napriek
tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo a následne postupne podal na

Daňovom úrade v Z., daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za február až august 2003 a na
základe označených faktúr si znížil vlastnú daňovú povinnosť a tiež ako konateľ obchodnej spoločnosti
v období od 25. 09. 2003 do 25. 04. 2004 si od K. A. zabezpečil vyhotovenie nepravdivých v skutkovej
vete označených faktúr spoločnosti F., spoločnosti N. za stavebné práce a prenájom pracovnej sily, ktoré
spolu s rovnako zabezpečenými dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti aj

napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam ani platbám nedošlo a následne na L. úrade v
Z. podal daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za 3. a 4. štvrťrok 2003, daňové priznania na daň z
pridanej hodnoty za január 2004, za marec 2004, za apríl 2004 a za máj 2004 a na základe označenýchfaktúr znížil vlastnú daňovú povinnosť, čím celkovo za obdobie február 2003 až máj 2004 na ujmu Q.
republiky, protiprávne zmenšil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty o 154.673,67 €.

Obžalovaný nerozporoval tvrdenia, že ako živnostník a tiež ako konateľ obchodnej spoločnosti v zmysle
zákona Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podal na Daňovom úrade v Z. jednotlivé
vo výrokovej časti rozsudku označené daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, vypracované na
podklade dotknutých faktúr, pričom tieto faktúry boli vystavené spoločnosťami F. a N. a tieto mal aj
zaevidované vo svojom účtovníctve. Tieto tvrdené skutočnosti vyplynuli aj z predložených listinných

dôkazov, z výsledkov daňových kontrol, predloženého účtovníctva, ktoré bolo aj predmetom znaleckého
dokazovania. Obžalovaný v rámci obrany poprel, že by obchody so spoločnosťami N. a F. boli fiktívne,
na svoju obranu uvádzal, že všetky zdaniteľné plnenia uvedené v označených faktúrach boli vykonané,
boli uhradené a splnil si daňové povinnosti. Zdaniteľné planenia realizoval pre firmu L. export, a.s., s
ktorou v tom období intenzívne spolupracoval. Fakturované práce realizoval prostredníctvom svojich
zamestnancov a tiež prostredníctvom subdodávateľov, a keďže firmou L. mu boli neustále odoberaní

jeho pracovníci na iné stavby, riešil to rak, že doháňal sklz prenajímaním si pracovnej sily od K. A.. Takto
boli realizované stavby v Z. B., L. Q., A. a aj v B.. V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia K.
A., X. V. a L. Q.. Obrane obžalovaného však súd neveril, jeho obrana bola vyvrátená tak rozpormi vo
výpovediach obžalovaného a svedkov, tiež svedkov navzájom, ako ja predloženými listinnými dôkazmi,
závermi znaleckého dokazovania. Pokiaľ obranu obžalovaného potvrdzovali svedkovia K. A., X. V. a L.

Q., súd poukazuje na rozpory v ich výpovediach, ako aj rozpory, ktoré vznikli hodnotením ich výpovedí
v kontexte so zabezpečenými listinnými dôkazmi. Svedkovia ( V., D.. O., D.. F.) vypovedali, že si ani
nevedia predstaviť, že by sa na stavbe nachádzali cudzie osoby, svedok V. doslovne uviedol, že na
stavbách platili prísne bezpečnostné predpisy, na stavbách sa vyžadovalo, aby všetci robotníci pracujúci
na stavbe vrátane majstrov a stavbyvedúcich mali na oblečení logo L., na čo sa prísne dozeralo. C. ľudí

na stavbu bez takéhoto označenia ani nepustili. Q. K. A. sa na rozdiel od vyššie zvedených svedkov
vyjadril, že mal prístup na stavbu, ale len v sprievode obžalovaného, pretože on nebol v zmluvnom
vzťahu s L. a dokonca v rozpore s výpoveďou svedka V. uviedol, že ľudia patriaci k F. a N. mali na sebe
odev s nápisom týchto firiem, niektorí si ich dali vyrobiť z vlastnej iniciatívy, aby boli odlíšení od ostatných
zamestnancov, čo bola jedna z požiadaviek pravdepodobne L.. Q. L. Q. vypovedal, že pracovníci od

K. A. mali vlastné loga a aj logá L.. Už vzhľadom len na uvedené rozpory, sú spochybnená obrana
obžalovaného, že dotknuté fakturované práce boli vykonávané formou subdodávok spol. N. a F.. K. v
neprospechobranyobžalovanéhonasvedčovalaajčasťvýpovedesvedkaK.A.,ktorýnedokázalmenom
označiť ani jedného pracovníka, ktorého mal obžalovanému takto zabezpečiť. Zároveň svedok K. A. na
rozdielodobžalovanéhoinakpopísalspôsobspolupráceaorganizácieprácenastavbách.Q.vypovedal,

že počty ľudí mu oznámil vopred obžalovaný, ktorý keď od neho žiadal dodať ľudí, už vedel ich počet.
On potom ľuďom, ktorých zabezpečil pre obžalovaného oznámil, miesto a čas stretnutia a už spolu s
obžalovaným im povedali o akú stavbu sa jedná, čo sa od nich očakáva, tiež dohodli mzdu a keď takto
odovzdal ľudí obžalovanému, otočil sa na opätku, ľudí už potom vlastne prevzal obžalovaný, ktorý ich
ďalejriadilalebomalnatosvojichľudí,toužnevie.Svojhozástupcunastavbenemal,nebolotopotrebné.

Obžalovaný inak popísal spoluprácu s K. A., uviedol že mu ukázal rozsah prác, ktoré treba na stavbe
vykonať a on si zabezpečil robotníkov na práce. V podstate mu uviedol rozsah prác, dobu a sumu a už
s akou armádou ľudí p. A. práce vykoná, to ho nezaujímalo, mal iba požiadavku, aby to boli slušní ľudia.
Q. L. Q., opäť v rozpore s výpoveďami, predovšetkým v rozpore s výpoveďou svedka A. vypovedal, že p.
A. pozná osobne, bol subdodávateľom obžalovaného, ako vodič obžalovaného (aj ako murár) vozil ľudí

na stavbu, stávalo sa, že mu p. A. zavolal, že má previesť aj jeho ľudí. K. v rozpore s tvrdením A. uviedol,
že p. A. mal svojho zástupcu, jeho meno si nepamätá, so zástupcom p. A. bol v kontakte niekedy aj raz
za dva týždne, niekedy aj tri krát za deň. Úlohou zástupcu p. A. bolo podľa neho rozdeliť ľudí, dozerať
na ich prácu. Zároveň ďalším dôvodom, pre ktorý súd neveril obrane obžalovaného bolo, že obžalovaný
zdôvodňoval, že si prenajal pracovnú silu od K. A. z dôvodu, že doháňal sklz v práci v súvislosti s tým,

že mu L. preradzoval, resp. bral jeho zamestnancov, pretože v rozpore s touto jeho obranou svedčili
svedecké výpovede a listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že väčšina prác, ktoré obžalovaný realizoval
pre L. bola vykonávaná na základe zmlúv o nájme pracovnej sily, čiže obžalovaný tak nebol platený
v závislosti od pracovných výkonov, ale na základe počtu hodín, ktoré jeho pracovníci odpracovali.
Uvedenému nasvedčujú aj záznamy o školeniach B., ubytovaní pracovníkov, evidencie dochádzky,

faktúry. Analyzujúc tak vyššie uvedené dôkazy, keďže na dotknutých stavbách bol pohyb zamestnancov
prísne evidovaný, pričom v evidenciách nie je ani zmienka o ľuďoch, ktorých by bolo možné identifikovať
ako pracovníkov spol. F. a N., bolo tak nepochybne preukázané, že pracovníci od Ľ. A. na stavbách
nepracovali a v obžalobe označené faktúry sú fiktívnymi faktúrami. K. zo spôsobu fakturácie vyplynulo,že väčšina faktúr od K. A. je datovaná ešte v priebehu mesiaca, v ktorom mali byť vykonané fakturované
práce, pričom je zrejmé, že tieto práce prebiehali počas celého mesiaca a sumarizovali sa až v priebehu
nasledujúceho mesiaca. Súd sa tiež stotožnil s argumentmi obžaloby aj v časti, že z listinných dôkazov

poskytnutých L. (č.l. XXXX-XXXX a 1352-1415) vyplýva, že práca (v normohodinách) bola evidovaná
v smenovkách zahŕňajúcich celý mesiac, tieto viedli pracovníci L. a je nevierohodné, že obžalovaný
akceptoval faktúry svojho "dodávateľa", hoci ešte netušil, aký bude skutočný objem vykonaných prác.
Splatnosť faktúr bola pritom do konca mesiaca, hoci obžalovaný fakturoval svojmu odberateľovi so
splatnosťou do konca nasledujúceho mesiaca. Konkrétne obžaloba poukázala aj na konkrétnu faktúru

prác za december 2003, vystavenú 11. 12. 2003 od F., v sume 1.102.009,80 €, t.j. v dvojnásobku
skutočného výkonu. Tiež faktúry nemajú pripojený akýkoľvek súpis prác alebo iné riadne určenie, čo
je predmetom fakturácie, obžalovaný aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vlastne ani nevedel,
za čo mu je fakturované a tiež je evidentné, že spôsob fakturácie zo strany Ľ. A. nezodpovedá
štandardným postupom pri obchodnej spolupráci a nasvedčuje nepravdivosti fakturovaných skutočností.
Predmet a rozsah fakturácie firiem K. A. voči obžalovanému, resp. neskôr voči jeho spoločnosti Q.

vykazuje zásadné nezrovnalosti v porovnaní s rozsahom a finančným vyjadrením prác, ktoré obžalovaný
fakturoval L.. Od júla 2003 si spoločnosť F. vyfakturovala XXX,X % výkonu, ktorý bol pre L. urobený,
následne v auguste 2003 fakturovala obžalovanému ako živnostníkovi, hoci tento už práce vykonával
prostredníctvom obchodnej spoločnosti Q.. Za september 2003, fakturácia F. nezodpovedá predmetu
fakturácie, Ľ. A. fakturoval s rovnakým obsahom, ale obžalovaný nevykonával v priebehu septembra

práce vo Q., čo sa odrazilo aj vo faktúre voči L., no F. túto nerealizovanú stavbu aj naďalej fakturoval. F.
faktúry od spol. F., datované 01. 12. 2003, 08. 12. 2003 a 11. 12. 2003, ktorými spoločnosť fakturovala
spätnevpriebehudecembraúdajnéprácezaoktóber,novemberadecember2003,vobjeme95%,200%
a 199% skutočných prác, ktoré boli zo strany obžalovaného pre L. vykonané, čo vyplýva z porovnania
faktúr na č.l. 1443 - 1483 a 1190 - 1200, vrátane dobropisu na č.l. 1202, s faktúrami na č.l. 327 - 329. Q.

K. A. nevyhol chybe v predmete fakturácie, keď za november 2003 fakturoval práce na prácach predajne
K. v X., ktoré však už obžalovaný nevykonával, vtedy pracoval na K. v E.. Uvedené bolo potvrdené
aj odovzdávacím a preberacím protokolom, ktorým obžalovaný potvrdil, že dňa 25.9.2003 prevzal od
dodávateľa t.j. spoločnosť F., s.r.o. ukončené stavebné práce na stavbách V., X. a kostol J. v zmysle
súpisu stavebných prác a zároveň prehlásil, že práce preberá bez pripomienok. Práce na stavbe kostol

J. fakturoval svedok Ľ. A. aj za obdobie október 2003, a to vo faktúre FA č. XXXXXXXXX z 3.12.2003 (čl.
437, 369). V priebehu roka 2004 údajná spolupráca medzi obžalovaným a firmami K. A. na vykonanie
prác pre spoločnosť L. pokračovala len od marca 2004 do mája 2004, jednou faktúrou spoločnosti F. a
dvoma faktúrami N., ktoré predstavujú 91%, 96% a 100,8% objemu skutočne vykonaných prác pre L..
L. obchodné vzťahy tak neplnili u obžalovaného základný cieľ podnikania - ziskovosť, z dokazovania

vyplynulo, že obžalovaný L. fakturoval menej ako K. A.. Vina obžalovaného bola ďalej preukázaná aj
závermi znaleckého dokazovania, ktorého predmetom bolo preskúmanie obchodných operácii spol.
F. a N., a to nie len vo vzťahu k obžalovanému, resp. spoločnosti obžalovaného, ale aj vo vzťahu k
iným subjektom a zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že odberatelia spoločností F. a N.
si odpočítavali DPH z faktúr vystavených týmto spoločnosťami, pričom nebolo dokázané zdaniteľné

plnenie. Toto tvrdenie korešponduje aj s výpoveďou svedkyne F. F., ktorá potvrdila, že firmy K. A. nemali
vlastných zamestnancov a deklarované činnosti tak nemohli vykonať. Zároveň bolo zistené, že jednotlivé
faktúry boli antidatované, boli vytvorené v programe F., ktorý v čase vystavovania faktúr, neexistoval.
Zo spisu vyplýva, že program F. bol zakúpený až 17.2.2004 spoločnosťou V., s.r.o., v ktorej konateľom
a spoločníkom bol A. F.. V rámci znaleckého dokazovania bol skúmaný obsah a oprávnenosť fakturácie

vo vzťahu spol. N. a F. voči odberateľom, či spoločnosti F. a N. mali svojich dodávateľov, pričom bolo
znalcom konštatované, že dodania tak, ako boli deklarované na vstupe od dodávateľov sa nepotvrdili,
resp.nepreukázali.Znalecsavyjadril,ženespochybňuje,žepráceboliobžalovanýmreálneajvykonané,
resp. boli od niekoho obstarané, ale určite nie spoločnosťami F. a N. ako to deklaroval obžalovaný
dotknutými faktúrami. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, hodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako

aj vo všetkých súvislostiach, keďže vykonané dôkazy poskytovali dostatočné podklady na rozhodnutie o
vine obžalovaného, mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi obžalovaným a jeho spoločnosťou
a spoločnosťami F. a N., žiaden obchodno právny vzťah neexistoval, práce deklarované v dotknutých
faktúrach dodávateľskými firmami F. a N. vykonané neboli a išlo tak len o fiktívne faktúry, vystavené
za účelom skrátenia dane. Súd potom obžalovaného uznal vinným z trestného činu skrátenia dane a

poistného podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. 01.2006.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrániv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade obžalovaného zistil rovnaký

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním
súdených skutkov viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Súd zároveň zistil, že v prípade obžalovaného sú dôvody na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu
sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Spôsob života, aký viedol obžalovaný po vznesení obvinenia,

je objektívne preukázaný aktuálnym odpisom registra trestov, obžalovaný sa nedopustil žiadneho
protiprávnehokonania,podrobilsaprebiehajúcimúkonomtrestnéhokonania.Významnou skutočnosťou
je, že od spáchania skutku uplynulo 14 rokov, doba konania nebola spôsobená zavineným konaním
obžalovaného,obžalovanýpocelúdobuodvzneseniaobvineniažilvprávnejneistoteaokremsúdeného
skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Uvedený fakt je významný aj z dôvodu, že

plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na prísnom potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak
individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného konania
sa totiž vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Práve
zmiernenie trestu je podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za neprimeranú dĺžku
trestného konania. Za tejto situácie okresný súd, vzhľadom na tieto okolnosti prípadu použil inštitút

mimoriadneho zníženia trestnej sadzby a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona
mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, ktorý trest považuje za zákonný a spravodlivý.

Podľa názoru súdu, takto uložený trest plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej

prevencie, je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu a je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,pretožedoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatia

slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.