Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Kohút
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210619
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314210619.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: S. H., J.. X.X.XXXX, G. V. XX,
XXX XX I. E., právne zastúpenou JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom Kudlovská 1, 066
01 Humenné, proti žalovanej: KOMUNÁLNA povňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811
05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, AK so
sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o plnenie z poistnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 5C/215/2014-97 zo dňa 23.5.2016, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) svojím rozhodnutím uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.638,78 eur, ako aj nahradiť trovy konania v sume 398,- eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 1.501,61 eur.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanej domáhala zaplatenia tejto
sumy z titulu plnenia z poistnej zmluvy, považujúc odstúpenie žalovanej od zmluvy, za neplatné.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že listom zo dňa 9.9.2011 oznámila poistníkovi, že od
poistnej zmluvy odstupuje v súlade s ustanovením § 802 ods. 1 z dôvodu nesprávneho a neúplného
vyplnenia dotazníka pri uzatváraní poistnej zmluvy. Zároveň uviedla, že pokiaľ by mal súd za to, že
odstúpenie od poistnej zmluvy je neplatné, žalovaná je podľa článku 4 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie, oprávnená odmietnuť plnenie, pretože pri ochorení maloletého F. S.
išlo o také vážne ochorenie, pre ktoré by žalovaná, ak by o tom vedela v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy, mala právo odmietnuť plnenie.
4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 793 ods. 1, 2, § 794 ods. 1, 2 a § 50 ods. 1, 2, 3,
všetko Občianskeho zákonníka uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že dňa 6.10.2008 S. H.Š., otec žalobkyne, prostredníctvom obchodného zástupcu Z. Š., dojednával
so žalovanou kapitálové životné poistenie pre poisteného F. S., J.. XX.X.XXXX. Pri dojednávaní tejto
poistnej zmluvy obchodný zástupca žalovanej pán Š.H. žalobcovi (zrejme mal súd prvej inštancie
na mysli dcére žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) kládol otázky zamerané výlučne na zistenie
zdravotného stavu žalobcu, nie poisteného F. S., ktorý následne v odpovedi žalobcu vlastnoručne
vpisoval do pripravenej predtlače návrhu poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie a dotazníka.
Samotná skutočnosť, že položené otázky obchodného zástupcu sa týkali iba zisťovania zdravotnéhostavu žalobcu, jeho prekonaných ochorení a liečenia, a nie zdravotného stavu a ochorenia poisteného,
podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva z návrhu zmluvy a dotazníka, kde v bode 9 obchodný
zástupca vpísal, že poistený meria 170 cm, váži 79 kg, hoci jednoznačne v konaní bolo preukázané,
že obchodný zástupca pri uzatváraní poistnej zmluvy vedel, že poistenie sa dojednáva v prospech
maloletého dieťaťa, a to 7-mesačného, a že teda tieto údaje nemôžu zodpovedať údajom poisteného.
Rovnako obchodný zástupca vo svojej výpovedi uviedol, že rovnaká pretlač dotazníka a návrhu poistnej
zmluvy, bola pre prípad poistenia dospelého, aj maloletého. Iná pretlač nebola. Obchodný zástupca
podľa súdu prvej inštancie potvrdil, že vedel, že poisteným je maloleté dieťa, avšak nezabezpečil a
neupovedomil poistníka o tom, že pri uzavretí tejto zmluvy musí byť aj zákonný zástupca maloletého
dieťaťa, ktorý by mal dať súhlas k zisťovaniu zdravotného stavu dieťaťa, resp. aj mohol odpovedať na
otázky ohľadom zdravotného stavu dieťaťa, ktoré by si následne žalovaná spoločnosť mohla preverovať.
Všetky tieto okolnosti boli v konaní jednoznačne preukázané a súd ich vyhodnotil v prospech žalobkyne
tak, že poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom S. H. a žalovanou spoločnosťou v prospech mal. F.
S., je platná. V konaní nebolo zistené, aby poistník vedome porušil povinnosti v zmysle § 793 ods. 1
O. z., ba naopak odpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa, týkajúce sa dojednávaného
poistenia. Podľa okresného súdu veril, že obchodný zástupca si počína s odbornou starostlivosťou, a
preto svojim podpisom na návrhu zmluvy potvrdil, že údaje potvrdil a sú pravdivé. Len tá skutočnosť,
že by si podľa žalovanej mal celú zmluvu prečítať a zistiť tieto nezrovnalosti, nespôsobuje podľa názoru
súdu prvej inštancie, neplatnosť takejto zmluvy zo strany poistníka.
5. Následne citujúc ustanovenie § 816 Občianskeho zákonníka a poukazujúc na to, že v danom
prípade bolo poistené maloleté dieťa, ktoré malo byť zastúpené zákonným zástupcom, a v čase, keď
nastala poistná udalosť, má zákonný zástupca právo na vyplatenie dohodnutej sumy, súd prvej inštancie
uzavrel, že samotná okolnosť, že zákonný zástupca, teda žalobkyňa nebola pri uzatváraní poistnej
zmluvy, však nerobí takisto zmluvu neplatnú s poukazom na ustanovenie § 794 Obč. zák., keď žalobkyňa
písomne dodatočne vyjadrila súhlas s touto poistnou zmluvou a tým preukázala aj aktívnu legitimáciu v
tomto spore. Po vyhodnotení, že poistná zmluva je podľa názoru okresného súdu platná, bolo potrebné
riešiť aj odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 802 ods. 1 Obč. zák., ktoré učinila žalovaná po
oznámení, že nastala poistná udalosť a zistení, za akých okolností bola poistná zmluva uzavretá.
6. Podľa okresného súdu § 802 ods. 1 poisťovateľovi neukladá, aby svoje právo odstúpiť od poistnej
zmluvy, použil vždy, ak zistí porušenie povinností poistníkom, resp. poistením, ale dáva mu len možnosť
odstúpiť od uzavretia poistnej zmluvy. Toto ustanovenie zákona nadväzuje na ustanovenie § 73
Občianskeho zákonníka a je osobitným ustanovením vo vzťahu k § 48 a § 497 Občianskeho zákonníka.
7. Základným predpokladom pre odstúpenie poisťovateľa od zmluvy je vedomé porušenie povinnosti
poistníkom podľa §793 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno ohľadne vedomého porušenia
povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poisťovateľa, zaťažuje podľa okresného súdu
poisťovateľa. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že bolo v konaní jednoznačne
preukázané, že zo strany poistníka nedošlo k vedomému porušeniu povinností, pretože naopak,
svoje povinnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy porušila žalovaná organizácia prostredníctvom svojho
pracovníka, a to vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na platnosť tejto poistnej zmluvy. Z vyššie
uvedeného dôvodu súd mal preto súd prvej inštancie za to, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.
8. Následne citujúc ustanovenia § 800 ods. 2 a § 802 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka, mal
okresný súd za to, že ani táto odmietnutia poistného plnenia nie je v danom prípade uplatniteľná,
pretože predpokladom odmietnutia poistného plnenia je opäť tá skutočnosť, že sa poisťovateľ až po
poistnej udalosti dozvedel, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé, alebo neúplné
odpovede nemohol zistiť pri dojednaní poistenia, a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná
i pre odmietnutie poisteného plnenia, pretože predpokladmi odmietnutia plnenia je vždy na prvom
mieste tá skutočnosť, že poistník, alebo poistený vedome porušili svoju povinnosť pravdivo a úplne
odpovedať na písomné otázky poisťovateľa (§793 Obč. zák.), čo sa v danom prípade podľa okresného
súdu nepreukázalo, ba naopak, preukázal sa opak.
9. Okresný súd mal za to, že takýto výklad má oporu aj v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže poistná zmluva, z ktorej plnenie sa v tomto konaní uplatňuje, je zmluvou spotrebiteľskou a podľa
citovaného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď trovy úspešnej žalobkyne pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 398,- eur a trov
právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci á 220,77 eur a 2 úkonov krátených na 1 za účasť na
odročených pojednávaniach á 55,19 eur. K uvedenému prináleží žalobkyni 2 x režijný paušál 55,19 eur,
2 x 8,04 eur a 5 x po 8,39 eur a 1 x po 8,58 eur, všetko v súlade s vyhláškou číslo 655/2004 Z. z..
11. Proti tomuto rozsudku ako celku, podala žalovaná včas odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. V podanom odvolaní uviedla, že obchodný zástupca potvrdil, že vedel, že poisteným je maloleté
dieťa, avšak nezabezpečil a neupovedomil poistníka, že pri uzatváraní tejto zmluvy musí byť aj zákonný
zástupca maloletého dieťaťa, ktorý by mal dať súhlas k zisťovaniu zdravotného stavu dieťaťa a taktiež
by mohol odpovedať na otázky ohľadom tohto zdravotného stavu, ktoré by si následne žalovaná pohla
preverovať. Všetky tieto skutočnosti boli v konaní podľa žalovanej jednoznačne preukázané a súd
ich vyhodnotil v prospech žalobkyne tak, že poistná zmluva uzatvorená medzi poistníkom a S. H. a
žalovanou v prospech maloletého F. S., je platná.
13. Z výpovede S. H. podľa odvolateľky vyplýva, že obdobnú poistnú zmluvu podpísal v minulosti aj
viackrát a je v prospech svojich detí, preto jeho výpoveď, z ktorej vyplýva, že si zmluvu neprečítal a
iba podpísal na mieste, ktoré mu obchodný zástupca žalovaného pán Š. ukázal, pričom nemal žiadnu
pochybnosť o tom, že poistná zmluva je uzatvorená správne a dôveroval pánovi Š., považovala žalovaná
za účelovú. Pán S. H. ako osoba spôsobilá na právne úkony, si podľa žalovanej bol, resp. mal byť
vedomý v súlade s jeho požiadavkou poistiť vnuka, že poistenou osobou bol vnuk, preto sa nemohol
domnievať, že otázky v zdravotnom dotazníku sa týkajú jeho osoby, ale vnuka ako osoby poisteného.
Podľa žalovanej mal venovať pozornosť obsahu poistnej zmluvy, a nielen bez oboznámenia sa s textom
poistnej zmluvy, podpísať zmluvu na miesto, ktoré mu ukázala žalovaná, v danom prípade nesprávne
miesto poisteného (zákonného zástupcu). Ak poistník nevenuje žiadnu pozornosť poistnej zmluve a túto
si neprečíta, čo v danom prípade potvrdil sám poistník, nie je podľa žalovanej primerané a spravodlivé
prenášať zodpovednosť na poisťovateľa. Rovnako tvrdenie, že svedok nemal vedomosť o chorobe
vnuka, považovala žalovaná za účelové, keď žalobkyňa uviedla, že maloletý mal pri narodení poškodené
obličky a močový mechúr a od narodenia sa liečil, na tom nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa dlho
nevedela presnú diagnózu ochorenia dieťaťa. Z vykonaného dokazovania podľa žalovanej vyplýva,
že žalobkyňa vedela o vážnom ochorení svojho syna, ktoré bolo aj príčinou jeho úmrtia už od jeho
narodenia. Aj vzhľadom na vyjadrenia pána H. a dobré rodinné vzťahy vzhľadom na jeho vôľu poistením
prekvapiť vnuka, poistník pán H. podľa žalovanej, o vážnom ochorení vnuka v čase uzavretia poistnej
zmluvy mal vedomosť. Súd vyhodnotil uvedené tvrdenie pána S. H. a žalovanej ako pravdivé, bez
vykonania iných dôkazov, ktoré by uvedené potvrdzovali, pričom podľa žalovanej sú skutkové zistenia
súdu na základe vykonaných dôkazov - svedeckej výpovede poistníka pána H. a vypočutia žalobkyne,
nesprávne. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa žalovanej v danom prípade bolo preukázané, že poistník
pán H. porušil svoju povinnosť zodpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávaného poistenia podľa ust. § 793 Občianskeho zákonníka, sú dané podmienky
na odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nesprávne
podľa svojho vyjadrenia uviedla v Oznámení poistníkovi pánovi H. zo dňa 9.9.2011, že odstupuje od
poistnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nič to však nemení
na skutočnosti, že žalovaná postupovala správne, keď neposkytla žalobkyni, ako zákonnému zástupcovi
poisteného maloletého F. S., poistné plnenie z dôvodu vedomého poskytnutia nepravdivých údajov o
zdravotnom stave poisteného podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
14. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že poistná zmluva má vady, ktoré spôsobujú jej
neplatnosť, a to s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Súd prvej inštancie na jednej strane
konštatoval, že pri podpise zmluvy mala byť prítomná matka poisteného dieťaťa, ktorá by dala súhlas na
zisťovanie zdravotného stavu jej dieťaťa, resp. mohla zodpovedať na otázky ohľadom zdravotného stavu
dieťaťa, na druhej strane podľa súdu s poukazom na ust. § 794 Občianskeho zákonníka, je žalobkyňa
aktívne legitimovaná, keď dostatočne písomne prejavila súhlas s obsahom poistnej zmluvy. V danom
prípade podľa žalovanej, maloletý F. S. podľa poistnej zmluvy nebol osobou oprávnenou z poistnejzmluvy, ale poistený, na život a zdravie ktorého sa poistenie vzťahuje. V prípade tohto typu životného
poistenia je na tlačive poistnej zmluvy ako zmluvná strana uvedená aj osoba poisteného, vrátane
podpisovej doložky, ku ktorej poistený, resp. jeho zákonný zástupca, pripojil svoj podpis. V prípade,
že osoba poistníka a osoba poisteného nie sú totožné osoby, na platnosť poistnej zmluvy sa vyžaduje
podpis poistníka a tiež poisteného, ale z dôvodu, že poistník zdravotný stav poisteného nepozná a
nemôžedaťsúhlasnazisťovanieapreverovaniezdravotnéhostavuinejosoby-poisteného.Prehlásenie
poisteného len dáva súhlas na zisťovanie a preverovanie jeho zdravotného stavu v zdravotníckych
zariadeniach poisťovateľovi, je vždy súčasťou poistnej zmluvy, ktorej prílohou a neoddeliteľnou súčasťou
je zdravotný dotazník, ktorý podpisuje vždy poistený, a nie poistník. S poukazom na uvedené, ako aj
citované ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je podľa žalovanej predmetná poistná zmluva
neplatná.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, v rámci svojho odvolacieho petitu žalovaná navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta a žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považovala odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny, a preto navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil, keď
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na zistenie rozhodujúcich skutočností a
výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne a náležite vyhodnotil, na základe ktorých
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
17. Žalobkyňa poprela účelovosť konania svedka S. H., keď zo skutočností, že svedok v minulosti
uzatváral poistné zmluvy v prospech svojich detí, teda nie vnukov, a vzhľadom na ich vek, za úplne iných
podmienok, nie je podľa žalobkyne možné vyvodiť záver, že pri uzatváraní Zmluvy pre kapitálové životné
poistenie zo dňa 6.10.2008 v prospech poisteného F. S., mal konať účelovo. Z výsledkov vykonaného
dokazovania podľa žalobkyne je zrejmé a nesporné, že žalovaný mal vedomosť o tom, že svedok
S. H. má záujem poistiť svojho vnuka maloletého F. S., keď túto skutočnosť zhodne potvrdili súdom
vypočutí svedkovia H. a Š., ktorí pri uzatváraní zmluvy konal za žalovaného. Prejav vôle poistníka S. H.
smerujúceho k uzavretiu poistnej zmluvy so žalovanou v prospech svojho vnuka, je zrejmý aj z obsahu
návrhu zmluvy, v ktorej sú jasne a zrozumiteľne uvedené všetky identifikačné údaje maloletého F. S., J..
XX.X.XXXX, G. N. XX, E. ako poisteného, a na strane poistníka S. H.M., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, E..
Nakoľko z uvedených identifikačných údajov účastníkov poistnej zmluvy je podľa žalobkyne zrejmé, že
poistník S. H. nebol zákonným zástupcom poisteného F. S., bola žalovaná povinná pri uzatváraní zmluvy
postupovať s odbornou starostlivosťou v rámci predmetu podnikania a osobné údaje o zdravotnom
stave poisteného, vzhľadom na charakter zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená v prospech tretej osoby,
bola povinná vyžiadať si a overiť pred uzatvorením zmluvy, výlučne u jeho zákonnej zástupkyne, t. j.
žalobkyne,nieusvedkaS.H.akopoistníka.Žalovanásapodľažalobkynenemôžezbaviťzodpovednosti
a zo zanedbania svojej povinnosti zabezpečiť si dôležité informácie súvisiace so zdravotným stavom
maloletého u žalobkyne s odôvodnením o vedomosti S. H., že poisteným je jeho vnuk a preto sa nemohol
domnievať, že otázky v zdravotnom dotazníku sa týkajú jeho osoby. Svedok S. H. aj pri svojej vedomosti
o tom, že poisteným je jeho vnuk, sa podľa žalobkyne mohol právom domnievať, že otázky kladené
žalovanou tak, ako sú uvedené a zaznamenané vlastnou rukou pána Š. v zdravotnom dotazníku, sa
týkajú jeho osoby. Obaja svedkovia podľa žalobkyne zhodne potvrdili, že pri uzatváraní poistnej zmluvy
žalovaná kládla S. H. otázky výlučne súvisiace s jeho zdravotným stavom, a nie so zdravotným stavom
poisteného F. S.. Svedok S. H. preto na otázky kladené žalovanou o jeho zdravotnom stave odpovedal
pravdivo iba o svojom zdravotnom stave. Ako bežný spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol zo strany
sprostredkovateľa poistenia poučený o všetkých okolnostiach podstatných pre uzatvorenie zmluvy a
nemal vedomosť o tom, že údaje v dotazníku o zdravotnom stave, sa majú týkať osoby jeho vnuka.
V tejto súvislosti je preto podľa žalobkyne irelevantné tvrdenie žalovanej o údajnej účelovosti svedka,
ktorý vo svojom výsluchu pred súdom prvej inštancie uviedol, že o zdravotnom stave maloletého nemal
vedomosť, ak žalovaná sa na okolnosti zdravotného stavu maloletého pri uzatváraní poistnej zmluvy
nepýtala. Konanie žalovanej, ktoré je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti pri uzatváraní
poistnej zmluvy, vylučuje jeho tvrdenie o vedomom poskytnutí nepravdivých údajov zo strany svedka S.
H. o zdravotnom stave poisteného F. S. ako dôvod pre odmietnutie poistného plnenia podľa ust. § 802
ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18. K obrane žalovanej týkajúcej sa neplatnosti poistnej zmluvy, žalobkyňa poukazujúc na ustanovenia §
794 ods. 1, 2 a § 50, všetko Občianskeho zákonníka, vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla,že v prípade životného poistenia uzatvoreného v prospech tretej osoby, zákon nevyžaduje pre platnosť
zmluvy podpis poisteného. Pri uzatváraní zmluvy o životnom poistení v prospech tretej osoby, poistený
nie je súčasťou zmluvy, a teda nie je konajúcou osobou pri uzatváraní tohto právneho úkonu. Táto osoba
sa stala oprávneným zo zmluvy až okamihom, keď s ňou prejaví súhlas, a to hoci aj konkludentne,
prípadne aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Uvedený právny názor
žalovanej nemá oporu v platnej právnej úprave poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech tretej osoby, a
preto je podľa žalobkyne nesprávny. Zmluva pre kapitálové životné poistenie číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 6.10.2008 bola uzavretá písomne, obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 788 ods.
1 Občianskeho zákonníka a vykazuje všetky znaky poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech tretej osoby
v zmysle ust. § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa za to, že poistná zmluva je platným právnym úkonom, ktorý
je určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavená vôľa zmluvných strán smerujúca k vzniku životného
poistenia maloletého F. S.. Z obsahu návrhu zmluvy vyplýva, že poistnú zmluvu uzavrel S. H. ako
poistník so žalovanou ako poistiteľom v prospech poisteného F. S. vo forme predtlačeného formulára
návrhu poistnej zmluvy. Nakoľko samotná žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy v prospech tretej
osoby nedodržala postup, ktorý popísala v podanom odvolaní, uvedená skutočnosť podľa žalobkyne
nemá za následok neplatnosť poistnej zmluvy a nezakladá právo žalovanej na odmietnutie poistného
plnenia. Nedodržanie interného postupu v procese uzatvárania poistnej zmluvy žalovanou nie je podľa
žalobkyne obchádzaním zákona, a nie je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu len uviedla, že zotrváva v celom
rozsahu na obsahu a dôvodoch podaného odvolania.
21. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej bolo podané
proti rozhodnutiu vydanému pred týmto dátumom, v ktorom boli zároveň sporové strany poučené
o možnosti podať odvolanie ešte podľa predchádzajúcej procesnej normy - Občianskeho súdneho
poriadku. V prípade žalovanej ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré jej vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i jej právnej istoty,
je treba jej odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania rozhodnutia, proti ktorému
smeruje. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do
budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ
niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia.
Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, správne vo veci vyvodil právne závery
a vo veci aj správne rozhodol, pričom jeho zistenia majú oporu aj vo vykonanom dokazovaní a na jeho
zisteniasaničnezmeniloanivpriebehuodvolaciehokonania,naktorésúdodvolacísúdvplnomrozsahu
odkazuje.
23. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaná svoju obranu zamerala s poukazom na odstúpenie od zmluvy žalovanou, pričom súd prvej
inštancie musel vyriešiť otázku, či toto odstúpenie od zmluvy je platné, alebo nie. Na tomto svojom
názore žalovaná zotrvala prakticky v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, keď až v
podaní doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.8.2015, s poukazom na skutočnosť, že návrh poistnej
zmluvy podpísal pán Miroslav Kireš, ako aj vzhľadom na obsah zdravotného dotazníka, mala zato, že bola uvedená do omylu a dovolávala sa okrem vyššie uvedeného odstúpenia, aj relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (poistnej zmluvy) podľa ust. § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka. Až v
podanom odvolaní sa domáhala absolútnej neplatnosti právneho úkonu (poistnej zmluvy) poukazujúc
na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade z dôvodu, že osoba poistníka
a osoba poisteného nie sú totožné, sa podľa žalovanej vyžadovalo na platnosť poistnej zmluvy, podpis
poistníka a tiež poisteného.
24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná nevyplatila žalobkyni ako zákonnej zástupkyni poisteného -
F. S., poistné plnenie z dôvodu odstúpenia od poistnej zmluvy. Pre posúdenie platnosti odstúpenia od
poistnej zmluvy je rozhodným, či boli dodržané podmienky uvedené v ustanoveniach § 793 ods. 1 a §
802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade samotná žalovaná priznáva, že ňou poverený
sprostredkovateľ poistenia pri uzatváraní poistnej zmluvy postupoval nesprávne, keď túto skutočnosť
nielen podľa súdu prvej inštancie, ale aj podľa odvolacieho súdu, nemožno vykladať na ťarchu žalobkyne
a tvrdiť, že poistník - S. H. neodpovedal pravdivo a úplne, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že pán S. H. odpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky položené sprostredkovateľom poistenia
- Z. Š. a preto, ak tento pri uzatváraní poistnej zmluvy postupoval nesprávne a žalovaná aj napriek
tomutonesprávnemupostupusvojhosprostredkovateľapoistnúzmluvuspoistníkomuzatvorila,jetakáto
zmluva platná a naopak, odstúpenie od tejto zmluvy z vyššie uvedených dôvodov neplatné.
25. Súdna teória a prax vychádza z toho, že aby došlo k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, vyžaduje
sa naplnenie dvoch podmienok, a to vedomé porušenie povinnosti uvedených v ustanoveniach § 793 a
skutočnosť, že pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by žalovaná poistnú zmluvu neuzatvorila.
26. V súvislosti s vedomým porušením povinnosti uvedených v § 793 Občianskeho zákonníka, odvolací
súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, že S. H. ako poistník, neodpovedal pravdivo a úplne na
všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Pokiaľ mala žalovaná za to, že
poistník neodpovedal pravdivo a úplne na všetky písomné otázky, je potrebné uviesť, že v občianskom
sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t. j. bolo na žalobkyni preukázať,
že poistník odpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky poisťovne - žalovanej. Z výpovede S. H.,
ako aj obchodného zástupcu žalovanej Z. Š. zhodne vyplýva, že obchodný zástupca pri uzatváraní
tejto poistnej zmluvy vedel, že poistenie sa dojednáva nie v prospech poistníka, ale v prospech
maloletého dieťaťa - F. S. (v čase uzatvorenia poistnej zmluvy 7 mesačného), ktorý obchodný
zástupca žalovanej napriek tejto vedomosti pri uzatváraní poistnej zmluvy nielenže nezabezpečil súhlas
zákonného zástupcu - rodiča maloletého, ale sám vyplňoval tento návrh poistnej zmluvy, t. j. sám kládol
otázky poistníkovi a tieto otázky následne vpisoval do tohto návrhu poistnej zmluvy.
27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka v konaní za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožnil súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne výsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí.
28. Ak teda žalovaná v podanom odvolaní považuje výpoveď svedka S. H. za účelovú s poukazom
na skutočnosť, že obdobnú poistnú zmluvu podpisoval už v minulosti viackrát aj v prospech svojich
detí, preto výpoveď, z ktorej vyplýva, že si zmluvu neprečítal a iba podpísal na miesto, ktoré mu
obchodný zástupca žalovanej pán Š. ukázal, pričom nemal žiadnu pochybnosť o tom, že poistná zmluva
jeuzatvorenásprávneadôverovalpánoviŠ.považovalažalovanázanevierohodnú,bolojejpovinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaná napriek tejto
svojej povinnosti v ostatnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.12.2015 (č. l. 90 spisu)
výslovne uviedla, že nemá okrem predošlých návrhov na doplnenie dokazovania v podaní zo dňa
23.6.2015, žiadne návrhy na dokazovanie. V tomto návrhu zo dňa 23.6.2015 navrhla žalovaná vypočutie
svedkov S.. H. ako posudkovej lekárky, ktorá odporučila odstúpenie od poistnej zmluvy od počiatku
pre zdravotný stav poisteného a L. I. ako špecialistky pre oceňovanie rizík v životnom poistení, z
ktorých návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačne vyplývalo, že tieto svedkyne sa nijako nemôžurelevantne vyjadriť k splneniu podmienok uvedených v § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistníkom,
nakoľko pri dojednávaní poistnej zmluvy, nijako neparticipovali.
29. Ak teda žalovaná tvrdila, že pán S. H. ako poistník sa nemohol domnievať, že otázky o zdravotnom
stave v dotazníku sa týkajú jeho osoby, bolo povinnosťou žalovanej na preukázanie týchto tvrdení
navrhnúť a označiť dôkazy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporné právne pomery účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalovaná nie je
procesným subjektom, u ktorej by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce
v konaní úspešne brániť, musí preukázať nielen vyššie uvedené skutočnosti, ale pokiaľ tak, ako si to
uplatnila ako novotu v odvolacom konaní, tvrdiac, že táto poistná zmluva je z dôvodu nedodržania jej
písomnej formy absolútne neplatným právnym úkonom, musí na preukázanie oboch týchto skutočností,
resp. tvrdení, označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Je tu
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu konania) a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu.
30. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne, s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že nedošlo zo
strany poistníka k vedomému porušeniu povinnosti podľa § 793 Občianskeho zákonníka, ako aj to, že
dôkazné bremeno ohľadom vedomého porušenia tejto povinnosti zaťažuje poisťovateľa (žalovanú), k
čomu odvolací súd uvádza, že toto dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú aj za účelom preukázania
novoty v odvolacom konaní - absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. Na tieto povinnosti tvrdení žalovanej
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (platnosti odstúpenia
od poistnej zmluvy, absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy), keď žalovaná, ktorú zaťažovalo dôkazné
bremeno, tým, že nenavrhla na preukázanie týchto skutočností vykonať žiadne dôkazy, v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno.
31. So zreteľom na odvolací dôvod žalovanej, podľa ktorej v prípade, že osoba poistníka a osoba
poisteného nie sú totožné osoby, na platnosť poistnej zmluvy sa vyžaduje podpis poistníka, a tiež
poisteného, je potrebné poukázať na ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné. Ten, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia; to platí tiež,
ak ide o zmenu poistenia (§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 Obč. zák.).
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedomej, nepravdivej,
alebo neúplnej odpovede (§ 793 Obč. zák.) bolo určené nižšie poistné (§ 798 Obč. zák.). Pri vedomom
porušení povinnosti uvedených v ustanovení § 793 Obč. môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak
by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok poistnú zmluvu neuzavrel (§ 802 ods. 1 Obč. zák.). Ak sa
poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo
neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, ktorá pre uzatvorenie poistnej zmluvy bola
podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne (§
802 ods. 2 Obč. zák.).
32. Z citovaného ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že uzavretím poistnej
zmluvy vzniká záväzkový právny vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri poistení. Ide o kogentné
ustanovenie, ktoré určuje zákonné znaky zmluvného typu poistnej zmluvy. Z tejto úpravy vyplýva, že
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodilá
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická, alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom,
je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú poistiteľ, t. j. účastník, k predmetu činnosti ktorého patrí
vykonávanie poisťovacej činnosti a ten, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, ktorý je v právnej teórii
označovanýakopoistník.Poistníkovipatríprávodisponovaťspoistnouzmluvouapovinnosťplatiťriadne
a včas poistné. Poistník je vo väčšine prípadov zároveň i ďalším účastníkom poistenia, označeným ako
poistený. Týmto účastníkom poistnej zmluvy je podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto
má právo na plnenie, ktorým je, pokiaľ nie je v zákone a poistných podmienkach stanovené inak ten,na majetok, život alebo zdravie, alebo zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje, vtedy ide o tzv.
poistenie vlastníka rizika, alebo ak v takejto úlohe nie je, potom ide o tzv. poistenie cudzieho rizika.
33. Od poistníka je potrebné odlišovať osobu, na ktorej majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorej
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje; túto osobu vymedzuje § 797 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako poisteného. V prevažnej väčšine prípadov poistných a poistených je tá istá osoba (ak sa
poistenie vzťahuje priamo na osobu, ktorá zmluvu s poisťovateľom uzavrela). Poistník a poistený však
môžu byť aj rozdielne osoby, ako je to napr. vždy v prípade poistnej zmluvy v prospech inej osoby (§
794 Občianskeho zákonníka) tak, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, keď poistníkom bol S. H. a
poisteným, v prospech koho bolo toto poistenie uzatvorené, bol maloletý F. S..
34. Poistenie osôb sa líši od ostatných druhov poistenia aj tým, že v prípade, keď poistnou udalosťou
je smrť poisteného (v danom prípade maloletého F. S.), je oprávneným na prijatie plnenia poisťovne iná
osoba, než poistený, ktorou je v prejednávanej veci matka ako zákonný zástupca maloletého poisteného
(§ 797 ods. 1 Obč. zákonníka). Vyplýva to z povahy poistenia osôb, kde poistnou udalosťou sú udalosti
v živote poisteného, a teda aj jeho smrť. Pre tento prípad má Občiansky zákonník ustanovenie § 817,
ktoré je vo vzťahu k § 50 osobitným ustanovením, a preto pri posudzovaní právnych vzťahov vzniknutých
smrťou poisteného, nemožno použiť všeobecné ustanovenia.
35. V danom prípade je predmetom konania vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi poistníkom a žalovanou.
36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 6.10.2008 otec žalobkyne ako poistník, uzavrel
so žalovanou poistnú zmluvu, v ktorej bol ako poistený označený F. S., J.. O. XX.X.XXXX a na
základe tejto zmluvy sa poistník zaviazal platiť poistné a žalovaná sa zaviazala poskytnúť plnenie za
poistné udalosti, okrem iného aj úmrtia. Oprávnenou osobou v prípade smrti maloletého F. S. bola
určená na výplatu poistného žalobkyňa. Z obsahu zmluvy teda vyplýva, že túto uzavrel poistník ako
osoba odlišná od poisteného s poisťovateľom s tým, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že poistník podpísal poisťovateľom vypracovaný návrh na uzavretie poistnej zmluvy (vo
forme predtlačeného formulára návrhu poistnej zmluvy) s tým, že rovnako bolo v konaní preukázané,
že poistník odpovedal na všetky otázky poverenej osoby poisťovne pravdivo a úplne a táto poverená
osoba poisťovne - Z. Š. tento dotazník aj vyplnil - v danom prípade zrejme nesprávne. Prijatie tohto
návrhu poistnej zmluvy poistník potvrdil svojím podpisom na druhej strane zmluvy v kolónke označenej
ako „podpis poisteného, resp. zákonného zástupcu maloletého poisteného“. Je nepochybné, aj keď
poistník svoj podpis neumiestnil v kolónke „podpis poistníka“, ale vo vyššie uvedenej kolónke, že týmto
podpisom prijal návrh na uzavretie poistnej zmluvy poistiteľom dňa 6.10.2008, čím došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy (§ 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď poistiteľ akceptoval poistníka ako osobu
odlišnú od poisteného, čo zákonná úprava nevylučuje. Uvedená zmluva podľa názoru odvolacieho súdu
spĺňa všetky atribúty platnej poistnej zmluvy, ktoré poistník ako osoba odlišná od poisteného určil pre
prípad smrti poistenej osoby (tzv. osobu zvýhodnenú), t. j. osobu, ktorej sa má v prípade poistnej udalosti
plniť (§ 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie, ani všeobecné poistné podmienky
nevylučujú, že by poistník nemohol určiť ako osobu oprávnenú na plnenie v prípade smrti poisteného,
zákonného zástupcu poisteného.
37. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka v prípade, ak poistenie osôb je odlišné od
poistníka, nevyplýva pre poisteného, resp. jeho zákonného zástupcu povinnosť podpísať takúto zmluvu
ako podmienku jej platnosti. Pokiaľ si takúto podmienku stanovila samotná žalovaná ako poisťovňa
pre uzavretie poistnej zmluvy a následne túto podmienku nedodržala, nemôže byť táto skutočnosť
pričítaná na ťarchu žalobkyne, resp. poistníka, ale výlučne na ťarchu poverenej osoby, ktorá za žalovanú
túto poistnú zmluvu uzatvorila. Bolo chybou žalovanej, že z dôvodu absencie interných kontrolných
mechanizmov došlo k uzatvoreniu tejto poistnej zmluvy a následným platbám poistného.
38. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že Z. Š. v mene žalovanej konal ako zástupca -
finančný agent a zmluvu podpisoval na základe plnomocenstva. Argumenty žalovanej, pokiaľ sa týka
pozornosti, ktorú mal poistník venovať uzatvoreniu poistnej zmluvy a ktorá považovala za neprimerané a
nespravodlivéprenášaťzodpovednosťnapoisťovateľa,považujeodvolacísúdzaúčelovézasituácie,ak
v zmluve je uvedené, že ju uzatvára ako poisťovateľ žalovaná, keď žalovaná nielen v konaní pred súdom
prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní nijako nespochybnila, že táto poverená osoba - Z. Š., boloprávnený za žalovanú túto poistnú zmluvu uzatvoriť a naviac zo žiadnej skutkovej okolnosti nevyplýva,
že by sa poistník S. H. mohol dôvodne domnievať, že Z. Š. nemôže konať v mene žalovaného, resp.
že ním položené otázky poistníkovi sú nesprávne a mylné, keby nemal odpovedať na svoj zdravotný
stav, ale na zdravotný stav poisteného.
39. V tejto súvislosti je podľa odvolacieho súdu zároveň potrebné poukázať aj na ustanovenie § 3
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností má byť v súlade s dobrými mravmi, keď
žalovaná nielenže prijímala platby poistného z tejto poistnej zmluvy, a to až do doby smrti poisteného a
až následne po uplatnení si nároku na poistné plnenie toto vyplatiť odmietla, spočiatku s poukazom na
odstúpenie od poistnej zmluvy, a neskôr domáhajúc sa určenia jej neplatnosti, čo je nepochybne podľa
odvolacieho súdu v rozpore s vyššie citovaným ustanovením.
40. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a
vecne správny a v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. ho potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade
trov konania, ktoré žalovaná v podanom odvolaní osobitne nenapadla. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 398,- eur. rovnako ohľadom
priznaných trov právneho zastúpenia žalovaná tieto nenamietala, ani pokiaľ sa týka počtu úkonov
právnej služby, a ani čo do výšky za jeden úkon právnej služby, s tým, že ich vyčíslenie je v súlade s
vyhláškou číslo 655/2004 Z. z., vrátane priznaného režijného paušálu.
41. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa
ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.