Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200554
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116200554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: V.. B. Š., N..
XX.XX.XXXX, A. W., Q. N. XXA, právne zastúpenej: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom Prešov,
Hlavná 27, proti žalovanému: V. Š., N.. XX.X.XXXX, B., B. XX, právne zastúpenému: JUDr. Zuzana
Bejdová, LL.M., advokátka, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30, v konaní o dlžné výživné, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/8/2016-94 zo dňa 10.10.2016,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C 189/2013 sa navrhovateľka ako

splnomocnená zástupkyňa P. M., zomr. dňa XX.X.XXXX domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti voči
odporcovizaobdobieod24.10.2013do30.9.2015.Súdprotinávrhvylúčilnasamostatnékonanievedené
pod sp.zn. 13C 8/2016.
2. Odporca namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„I. Súd konanie z a s t a v u j e ,
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania .“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aktuálne vedené konanie 13C 8/2016 o dlžné výživné medzi
žalobkyňou V.. B. M. proti žalovanému V. M. je na tunajšom súde vedené od 23.11.2015, pričom táto
vec bola vylúčená z veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 8C 189/2013 o zrušenie výživného pre
plnoleté dieťa, kde navrhovateľom bol V. M. a odporkyňou P. M., jeho dcéra. V konaní 8C 189/2013

bol dňa 24.10.2013 podaný protinávrh matky plnoletého dieťaťa P. M. v tom zmysle, ako je uvedené
v aktuálne vedenom konaní, teda s petitom v aktuálne vedenom konaní. Konanie 8C 189/2013 bolo
uznesením tunajšieho súdu z 3.2.2016 zastavené z toho dôvodu, že odporkyňa P. M., nar. XX.X.XXXX
zomrela XX.X.XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.3.2016. V konaní tunajšieho súdu
vedenompodsp.zn.24Ps13/2014sazačaloexoffokonanieopozbaveniespôsobilostinaprávneúkony
odporkyne P. M., nar. XX.X.XXXX. Toto konanie začalo 18.3.2014. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.

24Ps13/2014-102z12.6.2015bolaP.M.obmedzenáspôsobilosťnaprávneúkonyvtomrozsahu,ženie
je spôsobilá samostatne konať, vystupovať pred úradmi a inštitúciami, pred správnymi štátnym orgánmi,
uzatvárať zmluvy a dohody finančného majetkového charakteru, uzatvárať právne úkony týkajúce sa
nehnuteľností, uzatvárať spotrebiteľské zmluvy, samostatne preberať dôchodok, prípadne iné štátne
sociálne dávky, disponovať finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami. Zároveň bol P. M.
ustanovený opatrovník, jej matka, V.. B. M. dňom právoplatnosti rozsudku. Uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. 9Cop 17/2015-134 zo dňa 22.12.2015 bol zrušený rozsudok č.k. 24Ps 13/2014 - 102 zodňa 12.6.2015 a konanie bolo zastavené z dôvodu, že vyšetrovaná P. M. zomrela XX.X.XXXX, t.j. počas
odvolacieho konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.1.2016.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého cit. „je zrejmé, že v tomto konaní

sa matka nebohej P. M. ako žalobkyňa domáha zaplatenia dlžného výživného na svoju nebohú dcéru
P. M. proti otcovi tohto dieťaťa, teda otcovi P. M.. Návrh bol síce podaný osobne dňa 23.11.2015, t.
j. po úmrtí P. M., ktorá zomrela XX.X.XXXX, avšak z obsahu tohto návrhu je zrejmé, že sa jedná o
totožnýpredmetkonaniaakovnávrhuzodňa24.10.2013(svýnimkoukapitalizovanéhospotrebovaného
zročného výživného), pôvodne vo veci 8C 189/2013 s tým, že okrem zvýšenia výživného na dcéru P. M.

na sumu 250 Eur mesačne počnúc podaním návrhu, t. j. 24.10.2013 do budúcna, sa matka domáhala v
konaní 13C 8/2016 aj návrhy spotrebovaného zročného výživného predstavujúce 6.750 Eur proti otcovi
P. M., teda v tomto konaní žalovanému. Z ustanovenia § 156 CMP jednoznačne vyplýva, že účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, t. j. v tomto prípade P. M. a jej otec, v aktuálnom konaní žalovaný. Návrh však za svoju
dcéru P. M., ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá, podala jej matka, v aktuálne prebiehajúcom konaní

žalobkyňa V.. B. M.. Je však nutné konštatovať, že vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 24Ps
13/2014opozbaveniespôsobilostinaprávneúkonyP.M.totokonanieboloprávoplatnezastavenépráve
z dôvodu úmrtia P. M. a táto nikdy nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z už
spomínaného ustanovenia § 156 CMP vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným pre podanie návrhu vo
veciach výživného plnoletých osôb je jedine plnoleté dieťa. V tomto konaní žalovala, síce ešte za života

svojej dcéry, teda návrhom zo dňa 24.10.2013 zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, matka nebohej
P. M., avšak táto na podanie takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaná. Z obsahu aktuálneho
spisu ako aj vyššie uvedených pripojených spisom vyplýva, že nebohá P. M. bola ťažko zdravotne
postihnutou osobou, avšak zároveň nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony , a
preto bola aktívne vecne legitimovaná na prípadné podanie návrhu na zvýšenie výživného pre seba

ako pre plnoletú osobu. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje zvýšené náklady matky ani enormnú
náročnosť, ktorú musela vyvinúť, pri starostlivosti o takto ťažko zdravotne postihnutú dcéru, avšak pre
podanie návrhu na začatie konania vo veciach výživného plnoletého dieťaťa, matka nie je aktívne vecne
legitimovaná. Žalobkyňa - matka síce argumentovala, že návrh podala na základe tzv. prezidiálnej plnej
moci vyplývajúcej z notárskej zápisnice N 23/2014, Nz 666/2014, NCRIs 668/2014 zo dňa 10.1.2014,

avšak v tejto notárskej zápisnici je priamo uvedené, že P. M. bola zdravotne ťažko postihnutá, ktorá
nemôže písať zo zdravotných dôvodov, preto boli pribraní svedkovia V. W. a Q. H.. Navyše súd akcentuje
tú skutočnosť, že v znaleckom posudku č. 27/2014 z 24.6.2014 znalca V.. V. S. je konštatované, že
posudzovaná osoba P. M. nie je spôsobilá si sama vybavovať svoje finančné a písomné záležitosti,
nemôže vystupovať pred súdmi ani inými orgánmi a doporučoval úplné pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony. Adresátom vyživovacej povinnosti aj pri plnoletých osobách je výlučne toto plnoleté dieťa
takakolenplnoletédieťajeaktívnevecnelegitimovanénapodaniesamotnéhonávrhu.Vdanomprípade
je však zrejmé, že plnoleté dieťa trpelo takým postihnutím, že nemohlo návrh podať samé za seba,
avšak zároveň ani nebolo pozbavené spôsobilosti na právne úkony. Nie je vylúčené, že žalobkyňa, teda
matka P. M., sa môže domáhať finančných nárokov voči žalovanému otcovi nebohej P. M. iným typom

žaloby, avšak nie je možné jej vzhľadom na vyššie uvedené prisvedčiť aktívnej vecnej legitimácii tejto
matky plnoletého dieťaťa ako žalobkyne. Z týchto dôvodov súd musel v zmysle platnej právnej úpravy
konanie zastaviť.“
6. Aplikoval ustanovenia § 155, § 156, § 157 CMP, § 65 zákona č. 36/2005 Z.z.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.
Obsah odvolania
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na to, že súd potvrdením zo dňa 14.01.2016 deklaroval prijatie návrhu na začatie konania,

generátorom náhodného výberu bol pridelený na rozhodnutie zákonnému sudcovi a bola pridelená
spisová značka konania 13C/8/2016. Návrh na začatie konania obsahoval odlišných účastníkov konania
na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, odlišné skutkové tvrdenia od ktorých sa odvíjal petit
žalobného návrhu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na protinávrh uplatnený v konaní sp. zn. 8C/189/2013,
dňa 24.10.2013, o tomto protinávrhu súd do právoplatnosti uznesenia o zastavení predmetného

konania, nerozhodol v zmysle vtedy platných ust. O.s.p. ( vylúčenie návrhu na samostatné konanie
a pod.).Žalovaný má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) CSP.
Žalovaný má zato, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nemal rozhodovať formou uznesenia, alemal rozhodnúť o merite veci formou rozsudku vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie odporca odvodzuje, že dôvodom pre zastavenie konania je skutočnosť, že
na podanie žaloby nebola navrhovateľka aktívne vecne legitimovaná (posledná veta bodu 9. str. 5

uznesenia).Pokiaľsúddospelkuvedenémuprávnemuzáveru,bolpovinnýrozsudkomžalobuzamietnuť
ako nedôvodnú, nakoľko absencia vecnej legitimácie účastníka konania (je jedno či aktívnej, alebo
pasívnej), je vždy rozhodnutím vo veci samej podľa ust. § 39 ods. 1 CMP, s poukazom na ust. § 157
CMP (per analogiam). Obrana žalovaného smeruje od začiatku výlučne k preukázaniu, že žalobkyňa
nie je nositeľkou práva - nároku na výživné, čo bolo meritom súdneho sporu. Súd sa mal v prvom

rade zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní, na čo poukazoval žalovaný
vo svojej procesnej obrane. Žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala že je nositeľkou hmotného
práva, práva na výživné v zmysle Zákona o rodine, čo znamená že z hmotného práva žalovanému
nevyplýva povinnosť prispievať na jej výživu. Preto mal byť návrh na začatie konania rozsudkom
zamietnutý ako nedôvodný. V konaní nebolo rozporované účastníkmi konania, že žalovaný nárok na
spotrebované výživné svedčí výlučne neb. P. M., teda tretiemu subjektu, ktorý navyše v čase začatia

konania nemal procesnú subjektivitu podľa usl. § 61 CSP. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie
uznesením konanie zastavil. Z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, a ani nevyplýva, na podklade ktorého
konkrétneho ustanovenia CSP, resp. CMP, svoje rozhodnutie založil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
napadol výrok o zastavení konania, žiada aby odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania,
nakoľko obsahovo naň nadväzuje. Žalovaný poukazuje na ustálenú súdnu prax v konaniach podľa

O.s.p., kedy úspešnému účastníkovi v konaní o výživné na plnoleté dieťa, bol priznaný nárok na náhradu
trov konania. Zákonodarcom vyjadrený materiálny korektív v ust. § 55 CMP predstavuje platformu pre
súdne rozhodnutie spočívajúce v priznaní náhrady trov konania vo všetkých typoch mimosporových
konaní, ak je to spravodlivé s prihliadnutím na okolnosti toho ktorého prípadu. Spravodlivosť aplikácie
uvedeného ustanovenia vidí žalovaný predovšetkým v tom, že svojim konaním nedal žiadnu príčinu

na vyvolanie súdneho konania. Práve naopak, je nútený brániť sa voči návrhom ktoré nemajú oporu v
zákone, zaťažujú jeho zdravotný stav, rodinu a rodinný rozpočet.
9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie ako vecne
správne potvrdil.
Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

11. Úlohou odvolacieho súdu vzhľadom na namietané nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
12. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

13. V danom prípade súd prvej inštancie zastavenie konania odôvodňuje nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľky, keďže predmetom konania je podľa jeho názoru zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania vecne legitimovaný (aktívne
alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť

účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Ustanovenie § 61 CSP sa odvoláva na hmotné právo.
Teda od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu,
ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto
je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie

(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím
(ZSP č. 49/2001).
14. Súd konanie zastavil s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky. Iné
dôvody pre zastavenie konania z odôvodnenia uznesenia nevyplývajú.
15. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje záver súdu zastavení konania z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní za nesprávny. Preto rozsudok zrušil a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).
16. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8C 189/2013 vyplýva, že predmetom
tohto konania okrem návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na základe podania právnej zástupkyneP. M. z 24.10.2013 ( č.l. 15) bol aj návrh na zvýšenie výživného. Súd uznesením konanie zastavil ( čl.
95). Podanie matky navrhovateľky ( č.l. 81), ktorým upravila nárok na zvýšenie výživného vylúčil na
samostatné konanie.

17. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa a opätovne posúdiť podanie, na základe
ktorého bolo začaté súdne konanie podľa jeho obsahu. Je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že
v pôvodnom konaní 8C 189/2013 ( okrem návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti) nebohá
P. M. žiadala protinávrhom zvýšiť výživné. Dňa 30.9.2015, t.j. v priebehu konania po podaní návrhu
zomrela, t.j. stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania. Súd sa dôsledne vysporiada s ust. § 63,

ods. 2 CSP, či navrhovateľka v tomto konaní nie je právnou nástupkyňou navrhovateľky v pôvodnom
konaní a či jej aktívna vecná legitimácia v konaní nevyplýva práve z tohto ustanovenia. Až v prípade
jednoznačného záveru o absencii vecnej legitimácie navrhovateľky bude dôvodné zamietnutie návrhu
formou meritórneho rozhodnutia vo veci.
18. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).