Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Miroslava Šúleková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/396/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609203696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4609203696.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: v 1. rade D. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. Y. XXXX/XX, XXX XX P. V. a v 2. rade N. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX
X., o vymoženie sumy 3435,14 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Erikom

Tóthom, Piaristická 2, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 912/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Povinným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinným v 1. a 2. rade návrh na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm
128/2008-16 zo dňa 27.3.2008. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 7.7.2009 poverenie na vykonanie exekúcie, pre
vymoženie sumy 3435,14 eur so 6% ročným úrokom od 30.12.2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny
v sume 11,45 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 206,73 eur a všetkých účelne vynaložených
trov exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona

odkladajú.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §

57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať

aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobouaexekučnékonaniesazačalopred
23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona

č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený

návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného
rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

Oprávnený predložil v zákonnej lehote - podaním (zn. 1.815.993) zo dňa 19.1.2016 doručeným súdu
25.1.2016 a zo dňa 15.1.2016 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.1.2016, doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Z doplnenia vyplýva, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2007 uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30,
829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako postupom a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného
pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili zmluvu číslo 2261147202 s predmetom, ktorý
je bližšie špecifikovaný v zmluve. Nakoľko povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy,
postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe dohody o vyplnení zmenky.

K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo
zo dňa 8.6.2006 (ďalej len zmluva).

Zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48

Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom
a povinnou v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru pod číslom 2261147 2 02 vo výške 3319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasnepri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2261147 5 01 vo výške 1825,67
eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri

pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho
medziúveru 7,49% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške
116,18 eur, poplatok za vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa
vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý
poplatok bol vo výške 11,95 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 45% cieľovej sumy vkladať na účet

zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 23,24 eur. Dlžník sa
tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 25,82 eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/128/2008 vyplýva, že vo veci samej
rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred
vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie

peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej
činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ - povinní
v 1. a 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal

pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli
vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou.Naprávnyvzťahzaloženýzmluvoujetiežpotrebnéaplikovaťzákonč.634/1992Z.z.oochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha

nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj
základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených
listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne
na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec

neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké
nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný
rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/

EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej
posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých
nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške
116,18 eur (3500,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur
(500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného

Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 11,95 eur (360,- Sk)
je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.
Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má

vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa,
za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká
zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek
práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným.
Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho
predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú

protihodnotuniejespotrebiteľoviposkytovanážiadnaslužba,resp.benefit.Rovnakotoplatíajopoplatku
za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp.
služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky

neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v
prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis,

pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých
je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a
jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky
poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj
zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky

spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje

(predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu
zastavil.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by
mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie

exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Povinnýmvšakvkonanítrovynevznikli,pretoimnáhradatrovkonanianebolapriznaná.Keďžepovinným
náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods.

1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal
vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli.
Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto má
súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), po

jej uplatnení a vyčíslení súdnym exekútorom.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.