Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 7, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113011346
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113011346.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich B.. G. D. K. E. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2016 v Banskej Bystrici
takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

C.. G. L.,

nar. XX. XX. XXXX v R. R., trvale bytom R. R., I. XXXX/XX, prechodne bytom X. G. XXA, R. R.

u z n á v a sa v i n n ý m

zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona,
pretože

ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., družstvo "v konkurze", L. V. XXX, Ž.,
IČO: XXXXXXXX, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

XXKXXX/XXXX, napriek opakovaným výzvam vydaných v dohľadoch Krajského súdu Banská Bystrica,
naktorénereagovalalebožiadalopredlženielehotynaichsplnenie,pričomanipoopakovanýchvýzvach
a napriek upozorneniam súdu, že je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou,
povinnosti uložené mu súdom nesplnil, na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
XXKXXX/XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.11.2008, zbavil C.. G. L.
funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu konkurznej podstaty B.. G. F.Á., čím
stratil oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu (konkurznou podstatou) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a)
zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nevydal novému správcovi konkurznej podstaty úpadcu K.

Ž., N. ". L., L. V. XXX, Ž., B.: XXXXXXXX, finančné prostriedky patriace úpadcovi vo výške 29.675,36 eur,

t e d a - ako správca konkurznej podstaty si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak
na cudzom majetku značnú škodu,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 213 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), Tr. zákona, § 39 ods.
1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného C.. G. L., bola obžaloba Okresného
prokurátora Banská Bystrica sp. zn. X D. XXX/XX zo dňa 20.12.2013 pre zločin marenia konkurzného

alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., N.E. ". L., L. V. XXX, Ž., B.: XXXXXXXX, v
konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. XXKXXX/XXXX, napriek
opakovaným výzvam vydaných v dohľadoch Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XXK/XX/XXXX-
XXX zo dňa 05.05.2005, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.02.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa
23.05.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.09.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.01.2007,

č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/
XXXX-XXX zo dňa 24.10.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.09.2008, ako aj pokynom vydaným
v opatreniach č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.06.2006, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.04.2007,
č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.08.2007, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.07.2008 a výzvy č.k.
XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.07.2008, na tieto nijako nereagoval alebo žiadal o predlženie lehoty

na ich splnenie, pričom ani po opakovaných výzvach a napriek upozorneniam súdu, že je povinný
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, povinnosti uložené mu súdom nesplnil, na základe
čoho Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXKXXX/XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa
stalo právoplatným dňa 05.11.2008, zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil
novéhosprávcukonkurznejpodstatyB..G.F.,F.XX,G.,pričomzodôvodneniauzneseniavyplývažeako

správca, ktorý bol zbavený funkcie, bol povinný riadne informovať nového správcu konkurznej podstaty
a dať mu k dispozícii všetky doklady, následne bol súdom vyzvaný výzvou č.k. XXKXXX/XXXX-XXX zo
dňa 25.11.2008 na odovzdanie dokumentácie novému správcovi v čo najkratšom čase, čo však neurobil,
a preto bol predvolaný Krajským súdom k informatívnym výsluchom na deň 09.02.2009, 25.02.2009
a 02.03.2009, avšak predvolania si buď neprevzal alebo sa z informatívnych výsluchov ospravedlnil,

nereagoval ani na výzvy B.. G. F., do dňa 23.10.2012 mu neodovzdal doklady týkajúce sa konkurzu a
ani mu neodovzdal výťažok z konkurznej podstaty vo výške 48 653,19 eur, teda C.. G. L. týmto svojim
konaním porušil povinnosť uloženú v uznesením krajského súdu a zároveň povinnosť, ktorá mu vzýva
z ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení neskorších predpisov,
čím maril ukončenie konkurzného konania úpadcu K. Ž., N. „. L., ako aj spôsobil škodu vo výške 48

653,19 eur.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní boli zistené nasledujúce skutočnosti.

Obžalovaný C.. G. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. K veci uviedol, že správcom

konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., sa stal asi v roku 2004. Správu úpadcu prevzal od štatutárnych
orgánov úpadcu, stavy na bankových účtoch a v pokladni boli nulové. Vykonal inventarizáciu všetkého
majetku, pohľadávok a záväzkov, plán speňažovania a majetok v priebehu asi dva a pol roka na
svoje náklady speňažoval. Finančné prostriedky využíval na úhradu všetkých nákladov správy. Do
roku 2007 si plnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z funkcie správcu, avšak po tomto období v

dôsledku iných povinností ako aj vzhľadom k závažnému ochoreniu v jeho rodine, plnenie povinností
nestíhal. V tom čase prevádzkoval advokátsku kanceláriu a žiadal konkurzný súd o zbavenie funkcie
správcu. Zbavený však nebol. Svoje podnikateľské aktivity po ukončení advokátskej praxe zameral
na zahraničie. Zdravotná situácia jeho matky sa značne skomplikovala a bol nútený riešiť problémy
mimo svojej práce. Kompletnú registratúru konkurzov z týchto dôvodov načas ponechal v uzamknutých

priestoroch kancelárie na F. X H. R. R.. Túto nehnuteľnosť asi štyrikrát navštívil, nevie kedy, avšak
dom bol uzamknutý. Následne pri naštudovaní spisu sa dozvedel, že majitelia domu všetku registratúru
odviezli do zberu, čo mu znemožnilo vykonať vyúčtovanie príjmov a výdavkov a dokončiť proces
odovzdania konkurzu novému správcovi. Nekonal úmyselne ale v odovzdaní konkurzu mu bránili
objektívne skutočnosti nezávisle od jeho vôle. Z funkcie správcu, bol odvolaný zrejme z dôvodov

neplnenia povinností. Odovzdanie a prevzatie agendy konkurzu je komplikovaný proces, pričom na tom
začal pracovať, avšak z objektívnych dôvodov, agendu neodovzdal. Zásielky si nepreberal, nakoľko sa
nezdržiaval v mieste trvalého bydliska. Nového správcu nekontaktoval, bol by to urobil po vykonaní
inventúry a sumarizácii dokladov. Tento proces je zložitý a zabralo by mu to jeden celý týždeň. Rozsudok
Krajského súdu Banská bystrica sp. zn. XXCbi/XX/XXXX, ktorým bol zaviazaný zaplatiť výťažok zo

speňaženia konkurznej podstaty vo výške 48.653,19 eur, mu nebol riadne doručený a preto nemoholproti nemu podať odvolanie. Finančné prostriedky, ktoré vybral ako správca konkurznej podstaty z účtu
úpadcu vedeného v ČSOB banke vložil na účet, ktorý založil v UNICREDIT banke, a.s. Pôvodný účet
ČSOB zrušil. K pohybom na účte UNICREDIT banke sa už s odstupom čase nevie vyjadriť, avšak trvá

na tom, že finančné prostriedky sa z účtu v ČSOB presunuli na účet v UNICREDIT banke. Pokiaľ ide
o listiny u UNICREDIT banky, ktoré sú v spise, tieto nepovažuje za hodnoverné a kompletné, sú to len
nejaké počítačové zostavy, v ktorých sa nevie orientovať a tieto k objasneniu veci nijako neprispievajú.
K finančným transakciám uviedol, že pokiaľ ide o väčšie výbery alebo prevody, išlo zrejme o zálohu na
odmenu správcu konkurznej podstaty, tiež sa vykonávali drobné nákupy do kancelárie a za tým účelom

sa robili výbery z účtu. Nakoľko doklady boli v zničenej registratúre na F. Z., bez svojho zavinenia, tieto
výbery vydokladovať nemôže.

Svedok - poškodený B.. G. F., uviedol, že dňa 05.11.2008 sa stal miesto obžalovaného správcom
konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXK/
XX/XXXX. Napriek mnohonásobným výzvam krajského súdu aj jeho výzvam, telefonickým aj osobným

pokusom si obžalovaný svoje zákonné povinnosti nesplnil, konkurznú dokumentáciu a s tým súvisiace
finančné prostriedky mu ako správcovi, nevydal. Tiež sa mu neozval, v sídle svojej kancelárie sa
nenachádzal. Stretol sa s ním v novembri 2008, v jeho kancelárii na F. X, R. R., kedy mu tento sľúbil, že
konkurznú dokumentáciu pripraví a vydá do konca novembra 2008. Tento sľub však nedodržal. Viackrát
mu obžalovaný sľuboval a nakoľko sľuby nesplnil, bolo podané trestné oznámenie. Tiež inicioval žalobu

o vydanie výťažku z konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu mal na základe rozsudku
Krajského súdu Banská Bystrica č.k.: XXCBi/XX/XXXX z 12.09.2012 odovzdať sumu 48.653,19 eur.
Obžalovaný bol povinný v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. XXK/XX/XXXX
z 02.10.2008, ktorým bol zbavený funkcie správcu do 30 dní vydať novému správcovi, konkurznú
dokumentáciu aj finančné prostriedky, čo sa však nestalo, čím došlo zo strany obžalovaného k sťaženiu

konkurzného konania, pretože sa nedalo urobiť rozvrhové uznesenie. Konaním zo strany obžalovaného
došlo okrem iného aj ku škode vo výške 48.653,19 €, ktorú by obžalovaný musel preukázať, že ju použil
na výdavky súvisiace s konkurzným konaním. Ide v podstate o finančné prostriedky, ktoré obžalovaný
ako predchádzajúci správca vyberal z účtu úpadcu vedeného v ČSOB, avšak tieto nevyúčtoval.
Rozsudok krajského súdu, ktorým bola povinnosť uhradiť vyššie uvedené finančné prostriedky daná

obžalovanému, nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2013. Obžalovaný výbery uskutočnil v priebehu
rokov 2004 až 2006.

Svedkyňa G. F. uviedla, že obžalovanému s manželom prenajala priestory na F. X H. R. R. a to
zmluvou o nájme nebytových priestorov dňa 15. 11. 2005. Dňa 21. 09. 2009 obžalovanému adresovali

odstúpenie od vyššie uvedenej zmluvy, nakoľko už vyše roka neplatil nájom a nedalo sa s ním
skontaktovať. Odstúpenie od zmluvy obžalovaný neprevzal. Obžalovaný po svojom odchode nechal
kanceláriu prakticky v nedotknutom stave. S manželom následne kanceláriu vypratali, dokumenty
presťahovali do garáže vo Zvolene, pričom ich v roku 2011 postupne odniesli do zberu papiera. Ďalej
uviedla, že v roku 2010 v zime boli zatopené pivničné priestory na vyššie uvedenej adrese, kde mal

obžalovaný svoj archív. Nakoľko boli dokumenty znehodnotené, všetky dokumenty vyhodili. Obžalovaný
ich v priebehu uvedeného obdobia vôbec nekontaktoval s tým, že by si chcel dokumenty prevziať.
Nepreberal si odstúpenie od zmluvy a nepodarilo sa im s ním skontaktovať. Telefón jej nezdvíhal a
taktiež mu neboli doručené zásielky s výzvami na úhradu dlžného nájomného. Mala informácie, že sa
v kancelárii nezdržiaval.

Svedok B.. C. F. uviedol, že obžalovaného C.. G. L. pozná, nakoľko mu prenajali priestory v R. R. U. F.
Č.. X. Jednalo sa o kancelárske priestory na 2. poschodí domu. Ďalej mal v užívaní aj priestory skladu
v suteréne. Presne si nepamätá na dátum, kedy bol u nich v nájme, ale pravdepodobne nájom trval 1,5
roka. Nájom bol ukončený z toho dôvodu, že nájomné nebolo platené po dobu viac ako 6 mesiacov.

Na písomné a ústne výzvy na úhradu nájmu obžalovaný nereagoval, preto mu bol nájom ukončený
a doručený prostredníctvom pošty, čo potvrdil aj svojím podpisom na doručenke. V kancelárii zostal
nábytok, ako aj písomnosti, tieto veci uskladnili po dobou piatich rokov. Po piatich rokoch tieto veci
zlikvidovali. Papier odovzdali do zberných surovín. Opakovane obžalovaného vyzvali, aby si prevzal
veci. Na výzvy nereagoval. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti ho navštívil aj v jeho dome na Z. v Banskej

Bystrici, kde zvonil, avšak nikto na zvonenie nereagoval, iba sa mihla záclona v okne. K veciam , ktoré
vypratali uviedol, že veci vypratávali svojpomocne, pričom súpis vecí nevykonali. Boli tam fascikle s
písomnosťami a boli tam aj staršie publikácie. Doklad o tom, že veci odovzdal do zberných surovín si
neuchoval. Žalobu na vypratanie nehnuteľnosti nepodali, urobili to svojpomocne. Myslí si, že list, ktorýmu zaslali o ukončení nájmu exituje a tento mu bol aj doručený. Doklad o tom, že obžalovaného vyzývali
na prevzatie písomností nemá k dispozícii. Žalobu na dlžné nájomné nepodávali, jednalo sa o nájomné
za 6 mesiacov, výšku dlžného nájomného nevedel uviesť.

Svedkyňa - Y. L. uviedla, že pre K. Ž. vykonávala účtovníctvo, v ktorom pokračovala aj počas konkurzu.
Keď bolo niečo potrebné, tak sa s obžalovaným stretla vo Veľkom Krtíši vo svojej kancelárii. Počas
konkurzu mala dohodu o vykonaní práce, na základe čoho viedla účtovníctvo K. Ž.. Dohodu s ňou
pravdepodobne uzatvoril správca C.. G. L.. Pokiaľ bola v styku s C.. L., všetko čo bolo predané bolo

zaúčtované. Všetky operácie, ktoré sa týkali K. Ž., dokumenty s tým súvisiace boli založené. Ďalej
uviedla, že bližšie sa k účtovníctvu tejto spoločnosti už nevie vyjadriť. Do kontaktu prichádzala iba s C..
G. L., potom sa odmlčal, nič sa nedialo. Ďalší správca sa jej potom ozval, pričom si nepamätá, či mu
odovzdala účtovníctvo spoločnosti, ak si dobre pamätá, tak všetky doklady z účtovníctva zobral C.. G.
L., nakoľko to dával do archívu. K veci ďalej uviedla, že účtovníctvo sa viedlo v programe Aurus. K. Ž.
pred konkurzom, malo zmluvu so spoločnosťou AURUS Bratislava a v ich programe sa pokračovalo aj

v konkurze. Za tento program sa platilo nájomné, program nebol odkúpený. Dosť vysoká čiastka tam
nebola zaplatená za nájomné a oni potom nedovolili prístup do tohto programu. Každé 3 mesiace sa
obnovovala licencia, spoločnosti dávali licenčné kódy a vzhľadom k tomu, že sa nezaplatil poplatok,
program bol zablokovaný a nemohla do neho vstúpiť. Účtovníctvo sa robilo zákonným spôsobom, bolo
vedené v účtovníckom programe Aurus, boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli predložené správcom

konkurznejpodstaty.PánC..G.L.sajednéhodňaodmlčalanevedelasasnímkomunikovať.Telefonicky
sa ho snažila kontaktovať, avšak telefón bol nedostupný. S finančnými prostriedkami úpadcu mohol
nakladať iba C.. G. L., ona s finančnými prostriedkami nemohla nakladať. Na otázku obhajoby uviedla,
že nemá vedomosť o tom, či v konkurze bolo kúpené nové auto. Uviedla, že na túto skutočnosť sa
nepamätá a či došlo k uplatneniu DPH. Ona osobne nemohla žiadať vrátanie DPH vo výške 95.000,-

Sk. Podľa zákona sa nadmerný odpočet DPH vracia na základe oznámenia čísla účtu a to štatutárnym
zástupcom. K daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty z januára 2007 uviedla, že si nepamätá,
čo bolo predmetom tohto zdaniteľného plnenia. Pripravila toto daňové priznanie na základe dokladov
predložených JUDr. L. a na základe jeho pokynu toto daňové priznanie predložila daňovému úradu.
Zúčtovala iba tie účtovné doklady, ktoré jej predložil C.. L.. Iné účtovné doklady nezaúčtovala, nakoľko

nemala na základe čoho. Účtovníctvo za roky 2006 - 2007 viedla na základe predložených dokladov
C.. G. L.. Záverom uviedla, že s finančnými prostriedkami v hotovosti, ako aj na účte mohol nakladať iba
C.. G. L., ona nemala prístup k účtu spoločnosti K. Ž..

Svedok B.. G. D., vedúci oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Veľký Krtíš sa vyjadril k daňovej

kontrole u daňového subjektu úpadcu K. Ž., N. ". L., L. V. XXX, Ž.Y.. Pri výsluchu súdu predložil „Protokol
o určení dane podľa pomôcok“ u kontrolovaného subjektu úpadcu K. Ž., N. ". L., Ž.. ( č. l. 1100 -1112,
ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený). Pričom uviedol, že k bližším skutočnostiam daňovej
kontroly sa nevie vyjadriť, iba k tomu čo je v zápise. K nadmernému odpočtu DPH v sume 99.885, - Sk,
svedok uviedol, že táto suma daňovému subjektu nebola vyplatená, nakoľko sa jednalo o predpis DPH.

Svedok C.. Ľ. L., bol vypočutý na návrh obhajoby, pričom uviedol, že s obžalovaným dlhodobo
spolupracuje od roku 2006. Zaoberajú sa firemným právom , pričom klientelu majú z Maďarska. S
obžalovaným sa preto pracovne zdržiavali v Budapešti, alebo v Štúrove. K samotnému žalovaného
skutku sa nevedel vyjadriť.

Nakoľkoobžalovanývkonanípredsúdomnamietalvýpočetškodynovýmsprávcomkonkurznejpodstaty
vovýške48653,19eur,pretoboldokonaniapribratýznalecB..D.Š., preodborEkonómiaamanažment
a odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Financie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že tržby spoločnosti,
ktoré sa týkali speňažovania za roky 2004 až 2006 boli vo výške 1 816 tis. Sk (t. j. 60 280 €). Z

evidovaných pohľadávok malo dôjsť k úhradám vo výške 94 tis. Sk čo znamená, že o táto sumu
bola príjmom do konkurznej podstaty. Vyslovil názor, že nakoľko sa podarilo z Daňového úradu Veľký
Krtíš zabezpečiť účtovné závierky spoločnosti K. Ž., družstvo "v konkurze” za roky 2004 až 2010 nie
je potrebné rekonštruovať účtovníctvo úpadcu, ale je možné vychádzať priamo z údajov účtovných
závierok. Z rozboru účtovnej závierky za rok 2006 tiež vyplynulo, že účtovná závierka spoločnosti

mohla obsahovať nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje vo výkaze súvaha na riadku 56 a 58, keď
hodnota vykázaných prostriedkov v banke na konci roku 2006 v sume 846 tis. Sk nebola správna,
lebo podľa bankových výpisov bol na známych bankových účtoch zostatok len 202 tis. Sk. Údaje vo
výkaze súvaha za rok 2007 nenadväzujú na údaje majetku z roku 2006. Znalec ďalej uviedol, že zúčtovníctvaspoločnosti(zúčtovnýchzávierok)výťažokzpredajaboloveľavyššíakonákladysprávyana
uspokojenie veriteľov. K dátumu 31.12.2005 boli finančné prostriedky vo výške 916 tis. Sk, t.j. 30.405,63
€. V rokoch 2006 až 2008 správca C.. L. však riadne nevyúčtoval finančné prostriedky (nepreukázal

náklady správy) v hodnote 894 tis. Sk, t.j. 29.675,36 eur. Znalec sa vyjadril aj k vyčísleniu škody novým
správcom konkurznej podstaty B.. G. F., vo výške 48 653,19 eur. Znalec konštatuje, že suma, ktorú
vyčíslil nový správca konkurznej podstaty B.. G. F., je podľa jeho názoru nesprávna a výsledok 1
465 726,81 Sk (t.j. 48.653,22 €) je v skutočnosti nižší, pretože nový správca pri výpočte „príjmov“
nemal použiť celkový „bankový kreditný obrat“ vo výške 2.173.766,81 Sk (t.j.72.155,84 €), nakoľko

ten obsahoval aj iné obraty ako speňaženie majetku, pri výpočte „príjmov“ mal správca vychádzať z
celkového speňaženia majetku bez DPH, teda z hodnoty 1 808 000 Sk a prípadných iných príjmov. Do
„nákladov“ nemal zahrnúť len tri položky, ale aj ďalšie, ako napr. znalecké posudky, inzercia v novinách,
vedenie účtovníctva, poštovné, používaný účtovný softvér, bankové poplatky, kolky a podobne. Nový
správca nebral do úvahy aj malé zostatky na bankových účtoch (4 tis. Sk), ktoré prevzal ako nový
správca. Znalec konštatoval, že v konkurznom spise správca C.. L. uviedol, že účtovná hodnota majetku

určeného na speňaženie je 7 185 400 Sk, po spracovaní znaleckých posudkov uviedol, že hodnotu
už len vo výške 5 090 896 Sk a nakoniec v spise uviedol, že sa mu v rokoch 2004 a 2005 podarilo
speňažiť hmotný majetok len v hodnote (bez DPH) 1 808 000 Sk, t.j. 60.021,24 €. Na konci roku 2007
však už správca uviedol v súvahe majetok len v hodnote 2 tis. Sk. Z rozboru výkazov zisku a strát
vyplynulo, že tržby spoločnosti, ktoré sa týkali speňažovania za roky 2004 až 2006 boli vo výške 1

816 tis. Sk (t. j. 60 280 €) a vykázané náklady v účtovníctve, ktoré boli vyplatené boli v sume 938 tis.
Sk (t.j. 31 136 €). Výťažok z predaja bol oveľa vyšší ako náklady správy a na uspokojenie veriteľov
existovali finančné prostriedky. Z podaného daňového priznania DPH za 1/2007 vyplýva, že spoločnosť
K. Ž., N. ”. L.” si uplatnilo nadmerný odpočet zrejme v dôsledku „nadobudnutia nového dopravného
prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu“. Zo súvahy, z výkazov zisku a strát, ani zo súdnych

spisov nevyplynula žiadna taká skutočnosť, žeby spoločnosť nadobudla alebo predala v roku 2007
nejaký „dopravný prostriedok“. Na hlavnom pojednávaní znalec k tomu uviedol, že motorové vozidlo
nemá vplyv na konečnú škodu, lebo nadmerný odpočet nebol uplatnený. Z výpisu na bankovom účte
nie je možné preukázať bezhotovostnú úhradu za vozidlo. Na bankovom účte za rok 2006-2007 boli
uskutočnené len výbery v hotovosti. Z bankového účtu určite auto vyplatené nebolo. Znalec doplnil svoj

posudok, pričom v dodatku posudku uviedol, že doklady predložené účtovníčkou úpadcu K. Ž., N.E. ”. L.,
L. V. XXX, Ž., nemajú vplyv na závery znaleckého posudku č. X/XXXX z 27.03.2015. Uvedené doklady
práve presnejšie potvrdili závery posudku. Znalec záverom konštatoval, že na základe nevyúčtovaných
vybraných finančných prostriedkov určil výšku škody v sume 894 tis. Sk, t.j. 29 675,36 €.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise.

Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXK XX/XX/XX zo dňa 22.01.2004 vyplýva, že
súd vyhlásil konkurz na dlžníka K. Ž., N., L. V. XXX, XXX XX Ž., B.: XX XXX XXX, a súčasne za správcu
konkurznej podstaty ustanovil C.. G. L., advokáta so sídlom U.. E. XX, R. R..

Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXK/XX-XXXX-XXX zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo
právoplatným dňa 05.11.2008, vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu K. Ž., N. H. „., L.E.
V. XXX, Ž., B.: XX XXX XXX, zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového
správcu konkurznej podstaty B.. G. F.K., F. XX, G., pričom z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že

C.. G. L. bol zbavený funkcie správcu z dôvodu, že dlhodobo ignoroval povinnosti ukladané súdom a
opakovane žiadal o ospravedlnenie neplnenia uložených povinností alebo žiadal o predĺženie lehoty
na ich splnenie, pričom ani po opakovaných výzvach a upozorneniach súdu však správca povinnosti
nesplnil, a týmto postupom maril efektívny priebeh a postup konkurzného konania. Súčasne je v
predmetnom uznesení uvedené, že správca, ktorý bol zbavený funkcie je povinný riadne informovať

nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Obhajca obžalovaného navrhol, aby si súd zadovážil správu o ODI Veľký Krtíš, či na subjekt K. Ž. bolo v
roku 2007 zaevidované motorové vozidlo. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia daňového úradu nadmerný
odpočet dane bol v roku 2007 vyplatený na účet, a preto žiada súd aby zistil, kto bol zakladateľom

tohto účtu a kto mal právo disponovať s účtom. Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku návrhy na
doplneniedokazovaniavtomtosmereodmietolakonadbytočné,pretožeznalecnahlavnompojednávaní
jednoznačne uviedol, že motorové vozidlo nemá vplyv na konečnú škodu. Taktiež svedok B.. G. D.Í.,vedúci oddelenia daňovej kontroly ,že DPH daňovému subjektu nebola vyplatená. Súd pripomína, že
vykonal rozsiahle dokazovanie potrebné pre náležité objasnenie veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný C.. G. L. ako správca
konkurznej podstaty úpadcu K. Ž., N. „. L., L. V. XXX Ž.Y., B.: XX XXX XXX, v konkurznom konaní
vedenom na Krajskom súde v Banská Bystrici pod sp. zn. XXK/XX/XXXX, potom čo bol odvolaný z
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, bol povinný riadne informovať nového správcu konkurznej
podstaty a dať mu k dispozícii všetky doklady, čo nesplnil a taktiež nevyúčtoval finančné prostriedky a

novému správcovi neodovzdal finančné prostriedky patriace úpadcovi. Týmto svojim konaním porušil
povinnosť uloženú v uznesení Krajského súdu a zároveň povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia §
8 ods. 2, ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, čím spôsobil škodu vo výške 29.675,36 eur. Skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný na
svoju obhajobu ho nezbavujú trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Zo spáchaného trestného
činu je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný vykonaným dokazovaním, pričom súd pripomína, že iba

obžalovaný mal oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami úpadcu. Znaleckým posudkom bolo
ustálené, že obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu vo výške 29.675,36 eur.

Žalovaný skutok bol obžalobou kvalifikovaný, ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho
konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Páchateľom tohto trestného činu

je, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o
oddlžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie a spôsobí väčšiu
škodu. Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky voči
páchateľovi. Toto ustanovenie preto postihuje marenie konkurzného konania, vyrovnacieho konania,
konania o reštrukturalizácii alebo konania o oddlžení taxatívne vymedzenými spôsobmi konania

uvedenými v odseku 1 písm. a) a b). Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu trestného zákona
vyplýva, že dlžníkom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vo väčšine prípadov právnická
osoba, ktorá nemôže byť postihnutá sankciami Trestného zákona, preto podľa zákonodarcu treba
postihovať konania tých fyzických osôb, ktoré vystupujú v jej mene, zaväzujú sa, a teda nesú právnu
zodpovednosť (štatutárny orgán). Páchateľom trestného činu podľa tohto ustanovenia môže byť

len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že
predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Súd na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, kde je stanovená rovnaká trestná sadzba

ako u žalovaného trestného činu, teda trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Trestného činu
sprenevery sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ako osobe, ktorá má osobitne
uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty, a spôsobí ním
značnú škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá
bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ

na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa zákona alebo
rozhodnutia súdu k dispozícii so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel a s vecou nakladať s určitým
spôsobom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na
ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný
účel zverenia. Ak mu však vec bola zverená za účelom zadováženia určitého prospechu, považuje sa

za prisvojenie si veci, ak si obstará ďalší, nie celkom prechodný prospech v rozpore s týmto zverením.
Za osobu, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy veriteľov a dlžníka, sa v danom prípade
považuje správca konkurznej podstaty. Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu
ich uloží súd. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri

zverení veci. Podľa § 15 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 266
eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou

sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, čo predstavuje 26.600 eur.

Po právnej stránke preto súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, pretože obžalovaný ako správca konkurznej podstatynakladal so zvereným majetkom - finančnými prostriedkami úpadcu v rozpore s účelom svojej funkcie,
teda prisvojil si cudziu vec a spôsobil pri tom na cudzom majetku značnú škodu vo výške 29.675,36
eur. Obžalovaný ako odborne spôsobilá osoba musel vedieť, že svojím konaním môže také porušenie

alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ( § 15 písm. b) Tr. zák.).

K osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený, z odpisu registra
trestov vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti
nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam.
Súd vzal do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaný
doposiaľ viedol riadny život, priťažujúce okolnosti nezistil. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností

a priťažujúcich okolností. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe
týchto skutočností potom súd rozhodoval o potrestaní osoby obžalovaného. Trest mu bol ukladaný
podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., kde mu hrozil trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Súd má za
to, že trest odňatia slobody uložený v takejto sadzbe by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní osemnástich mesiacov, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa
ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že
by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj

pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri aplikácii tohto ustanovenia súd vzal do úvahy
pomery obžalovaného, ktoré sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
dlhodobo viedol riadny život, pred súdom sa zodpovedá po prvýkrát, preto trest odňatia slobody uložený
v rámci zákonnej trestnej sadzby by pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Súd dospel k
záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody,

pretotaktovymeranýtrestodňatiaslobodysúdobžalovanémupodmienečneodložilnakoľkobolisplnené
podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie
príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho
vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody