Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Er/1/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200009
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedlaková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8710200009.7

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava proti
povinnej K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, U., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, o vymoženie 1.868,16 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

P o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Er/1/2010 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod zn. EX 13454/09 do právoplatného rozhodnutia o návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora dňa
07.12.2009 sa začalo exekučné konanie proti povinnej o vymoženie 1.868,16 eur s prísl. na základe
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009. Súd
uznesením č. k. 17Er/1/2010-44 zo dňa 28.12.2012 exekučné konanie čiastočne zastavil v časti
vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.218,92 eur od 03.04.2009 do
13.07.2009 a na zvyšok (istina vo výške 1.868,16, trovy rozhodcovského konania vo výške 717,18 eur
a trovy exekúcie) vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 040261 *
dňa 03.02.2010.

Právny zástupca povinnej doručil na súd dňa 07.04.2014 návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená. Exekúcia prebieha na základe rozhodcovského rozsudku, k
vydaniu ktorého však došlo na základe rozhodcovskej doložky uzavretej medzi povinnou a oprávneným,
v zmysle ktorej sa odporkyňa zaviazala riešiť vzniknuté spory pre rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva je neplatná, znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je daný rozhodcovský
rozsudok platným exekučným titulom. Úverovú zmluvu nemohla spotrebiteľka ovplyvniť (nijako zmeniť,
upraviť),nakoľkobolavopredpredformulovanáavtakomtoznenípredloženáspotrebiteľkebezmožnosti
jej zmeny, pričom je pre povinnú v mnohých smeroch nevýhodná. V danom zmluvnom vzťahu, ktorý
predchádzal exekučnému konaniu, ide o vzťah spotrebiteľský, nakoľko povinná nevzala od oprávneného
nikdy žiaden úver s úmyslom použitia ho na výkon zamestnania, ani žiaden úver na takýto účel

nikdy nepoužila. Preto navrhuje odklad exekúcie vzhľadom na predpoklad, že exekúcia bude pre
neprípustnosť - rozpor so zákonom zastavená.Právny zástupca povinnej doručil na súd dňa 10.04.2014 návrh na zastavenie exekúcie a jej
vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu, že exekúcia sa začala na základe návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku na základe neprijateľnej a neplatnej dohody účastníkov
konania. Rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľky, nakoľko
absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom
súde v obvode podľa bydliska občana, resp. spotrebiteľa. Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne
výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho

bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Stály
rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ma sídlo v Bratislave. Dohodou s takýmto znením
si spotrebiteľka jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v
mieste jej bydliska na okresnom súde (Poprad) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, ktorého znenie je pre spotrebiteľku priaznivejšie s garanciou ústavných práv než vnútorný
štatút, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a

spotrebiteľkou ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo v preformulovaných zmluvných podmienkach
prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského
súdu. Spotrebiteľka (povinná) na rozdiel od podnikateľa (oprávnený) nemohla nijako ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Úverovú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohla
spotrebiteľka ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť), nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto

znení predložená spotrebiteľke. S odkazom na judikatúru všeobecných súdov, ktoré výkon exekúcie
v rovnakých konaniach nepovolili, resp. zastavili ako aj judikatúry, podľa ktorej sa adhézne zmluvy
o. i. obsahujúce rozhodcovskú doložku vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez
možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy považujú za neprijateľné poukazuje na neprijateľnosť v tejto
úverovej zmluve uvedenej podmienky. Právny výklad o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky

opiera tiež o rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C- 243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM
Zrt, proti Erzsébet Sustikné Gyorfi bod 40 a poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo
dňa 1.11.2011, č. k. II.ÚS 2164/10. Zároveň je preukázateľné, že rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktoré sa stalo exekučným titulom je neplatná, pretože
nespĺňa základné zákonne náležitosti vyžadované zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť podmienku písomnej formy. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach, čím nedošlo k dodržaniu zákonom stanovenej formy, nakoľko

tieto podmienky povinná nikde neodsúhlasila a nepodpísala, čím je rozhodcovská doložka neplatná.
V obdobnom prípade bola neplatnosť rozhodcovskej doložky určená Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v konaní 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011, na ktorý poukazuje. Preto navrhuje, aby súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 18.07.2014 uviedol, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na
základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytuje svojim klientom
peňažnéprostriedkysícedočasne,avšaknazákladezmluvyoúverevzmysle§497anasl.Obchodného

zákonníka a na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného
zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj oprávnený a povinná si v bode
19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Ďalej uviedol, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, obsahujú rozhodcovskú doložku, uzatvorenú podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornýmipredpismirozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocrozhodcovskéhosúdu.Jenepochybné,
že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebosúdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek
právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Z textu uzavretej rozhodcovskej

doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie
(podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho
súdneho poriadku). Prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom

prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.
Toto ustanovenie naviac vôbec neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán
v rámci výhradnej doložky, t. j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je
pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t. j. bude sa môcť podobne
ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).
Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v

zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS)
sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide
teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a
na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd návrh

povinnej na zastavenie a odklad exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 18.03.2008
zmluvu o úvere č. 7103828. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka a v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že

všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinná neplnila predmetnú zmluvu o úvere
riadne a včas a že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal oprávnenému
nárok na zaplatenie sumy 1.868,16 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.218,92
od 03.04.2009 do 13.07.2009 a na náhradu trov rozhodcovského konania v sume 717,18 eur, všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníkakonania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.10.2008zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

protiCentroMóvilMileniumSLbod38povahaavýznamverejnéhozáujmu,zktoréhovychádzaochrana,
ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku

kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd

oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky
formálne i materiálne predpoklady na vedenie konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučnýtitul,keďbezjehoexistencienemožnoexekúciuvykonať.Aksúdzistítakútoprekážkubrániacu

vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd exekúciu zastavil,
nakoľko rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie, nie je spôsobilým
exekučným titulom, keďže sa nestal vykonateľným, t. j. nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného

exekučného titulu a to preto, lebo bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na

predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky,
ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch
vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé,
že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne

preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Preto neobstojí argumentácia
oprávneného, že na právne vzťahy s povinnou sa majú spravovať výlučne Obchodným zákonníkom.
Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove

zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať
obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné

uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú
pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol

vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“
Súduzdojednanejrozhodcovskejdoložkyvyplýva,žespotrebiteľjenútenýpodrobiťsarozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, ateda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto

doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom
akceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobidvochzmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom,
súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s

akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom
zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s

príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku

ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že

si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v

povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj

vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvorkonštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,

spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval

všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní
zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude,
aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Fakticky nerovný
stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že

spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac
prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Keďže
exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky,jeexekučnýtitulnevykonateľnýapretopoukazujúcnacitovanéustanoveniaprávnychpredpisov
a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti udelenia a I. výrokom exekúciu zastavil.

Keďže súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu úspešne namietanej platnosti
rozhodcovskej doložky vyhovel, ďalšími dôvodmi uvedenými povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie
sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Súd návrhu povinnej na odklad exekúcie vyhovel vzhľadom na to, že rozhodol o zastavení exekúcie,

avšak uvedené rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Z toho hľadiska má súd za to, že sú
naplnené predpoklady hypotézy § 56 ods. 2 Exekučného poriadku o to viac, keďže súd neprávoplatne
rozhodol zastavení exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 3 prvá veta O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije.

O trovách exekúcie súd rozhodne v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods.
4 O. s. p. a § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.