Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814201025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu T. proti žalovanej H., zastúpenej K., za
účasti O. (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka popri žalovanej), zastúpeného C., o zaplatenie 1.569,-
eur s príslušenstvom na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája
2015, č. k. 14C/32/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. mája 2015, č. k. 14C/32/2014-69 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť

žalobcovi sumu 549,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 549,27 eur od
14.11.2013 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie v časti o
zaplatenie 60,- eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,50% ročne zo žalovanej sumy. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovi uložil nahradiť občianskemu
združeniu (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka popri žalovanej) trovy právneho zastúpenia v sume
107,26 eur na účet, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca zobral pred začatím pojednávania vo veci samej späť žalobu v časti o zaplatenie

60,- eur, čo boli náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky a v časti úroku z omeškania, ktorý
prevyšoval zákonnom stanovenú sadzbu 8,25% ročne. Konanie v tejto časti zastavil. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Okrem základných náležitostí
upravených v Občianskom zákonníku to sú náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2. Absencia
niektorých týchto náležitostí má za následok špecifickú sankciu upravenú v § 11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z.z., a to že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýmito
obligatórnymi náležitosťami sú aj údaje o konečnej splatnosti úveru, o výške ročnej percentuálnej miere
nákladov a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uzavretá medzi
stranami sporu podľa názoru súdu prvej inštancie tieto údaje neobsahuje. Vyššie citované ustanovenia
úverovej zmluvy nespĺňajú požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení konečnej splatnosti
úveru ani o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným,
konkrétnym dátumom. Rovnako musí byť presná aj informácia spotrebiteľa o termínoch splatnosti

jednotlivých splátok úveru. Nemožno žiadať od spotrebiteľa, aby si tieto termíny určoval sám dodatočne
vlastným výpočtom. Zákon
v citovanom ustanovení aj jednoznačne uvádza okamih, ku ktorému má byť výška RPMN vypočítaná.
Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zákona č.129/2010 Z.z., účinného ku dňu 20.12.2011, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaná bola preto povinná zaplatiť žalobcovi len sumu poskytnutej istiny, teda 1.700,- eur. V konaní
bolo preukázané, že uhradila už sumu 1.150,73 eur, zostáva jej teda uhradiť 549,27 eur. Z

uvedených dôvodov súd zviazal žalovanú, aby sumu v tejto výške žalobcovi uhradila a vo zvyšnej časti
jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Úver bol zosplatnený dňa 29.10.2013. Žalovaná bola povinná
uhradiť zvyšnú časť istiny do 15 dní, teda do 13.11.2013. Keďže svoju povinnosť nesplnila, dostala
sa od nasledujúceho dňa, t.j. od 14.11.2013 s úhradou svojho záväzku do omeškania. Žalobcovi tak
vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 549,27 eur, ktorú žalobcovi priznal. Základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 14.11.2013 bola vo výške 0,25%. Zákonný úrok
z omeškania vypočítaný na základe tohto údaja a citovaného ustanovenia je 8,25% ročne. Žalobca sa
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.569,- eur s príslušenstvom. Súd mu priznal len sumu 549,27
eur, čo je 35,01% žalovaného nároku. Vo zvyšnej časti, teda v sume 959,73 eur bola žaloba zamietnutá
a v časti 60,- eur bolo jeho konanie zatavené, pričom späťvzatie procesne zavinil žalobca. Žalovaná bola
teda úspešná v rozsahu 64,99%. Čistý úspech žalovanej teda bol 29,98% (64,99% - 35,01%).

Žalovaná by teda mala voči žalobcovi nárok na náhradu 29,98% účelne vynaložených trov konania.
Rovnaký nárok priznal súd prvej inštancie aj občianskemu združeniu (do 30.06.2016 vedľajší účastník
popri žalovanej). Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. Vedľajší
účastník si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.06.2015. Súd
mu priznal 29,98% účelne vynaložených trov. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 142 ods.
2 OSP.

2.Protitomutorozsudkuvrozsahuvýrokovoúrokuzomeškania,olehoteplneniaanáhradetrovkonania

podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak,
že je povinná zaplatiť žalobcovi len sumu 549,27 eur a aby vzhľadom na jej „neutešenú finančnú situáciu
zaviazal žalobcu sa s ňou písomne dohodnúť na reálnom splátkovom kalendári“. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkala súdu, že jej uložil zaplatiť aj úrok z omeškania od 14.11.2014

dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Podľajejnázorutátopožiadavkajevrozpore
so zákonom a tiež aj následným odôvodnením rozsudku. Poukazovala na nekalé praktiky a neprijateľné
podmienky spotrebiteľského úveru. Žalobca pre svoju nekalosť pri uzatváraní úveru a naplnení prečinu
úžery nemal nárok na žiadnu odplatu ani úrok z omeškania. Poukazuje na ust. § 9 ods. 9 a 10 zákona č.
129/2010 Z.z., podľa ktorých od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek

iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nie
je jej zrejmé, z akého dôvodu súd priznal uvedený úrok z omeškania, pritom však podľa nej uviedol aj
jeho nesprávnu hodnotu 8,25% a mala byť 5,25%. V tejto súvislosti namietala, že od 01.02.2013 sa
opäť pristúpilo k dualizmu sadzieb a odvtedy sú stanovené odlišné sadzby úrokov z omeškania pre
občianske a obchodné vzťahy. Ďalej namietala, že v rozhodnutí jej sudca nepriznal trovy konania, ale

ani náhradu za úhrady, ktoré boli spojené v konaní s uvedenou vecou. O napísanie a preštudovanie a
zaujatiestanoviskakuvedenejvecipožiadalaEurópskyzväzpokrokovýchnovinárov,ktorýmávosvojich
stanovách, že poskytuje právnu a spoločenskú pomoc občanom, len za režijné ceny. „1. Preštudovanie
zmluvy .... 30 eur, 2. preštudovanie návrhu T. a napísanie vyjadrenia k návrhu .... 25 eur, 3. napísanie
odvolania v uvedenej veci T. .... 20 eur.“ Bola v spore úspešná a prislúcha jej navrátenie vynaložených

nákladov na občiansko-právne úkony v celkovej sume 75 Eur.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu. Považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a nesprávne a navrhuje
odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaná zrejme nerozlišuje, že medzi
zmluvnými úrokmi a zákonnými úrokmi z omeškania je zásadný rozdiel. Nárok na zákonné úroky z

omeškania vzniká priamo zo zákona, t.j. zmluvné strany si ich nemusia v zmluve dohodnúť, je na
ne zákonný nárok. Žalovaná poukazuje na ust. § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd mu však
nepriznal žiadne zmluvné úroky ani poplatky v zmysle § 9 ods. 9, ako sa žalovaná
mylne domnieva. Úverová zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko si žalovaná riadne neplnila
zmluvnépovinnosti,pristúpilkzosplatneniuúverualistomzodňa29.10.2013vyzvalžalovanúksplateniu

celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy, čiže do 13.11.2013. Žalovaná v stanovenej
lehote dlžnú sumu neuhradila, s plnením dlhu sa tak dostala do omeškania, a preto mu vznikol v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania. Záväzkový vzťah medzi nimi vznikol
dňa XX.XX.XXXX podpísaním úverovej zmluvy, čo je pred 01.02.2013, a preto sa výška úrokov riadipodľa predpisov účinných k 31.01.2013, aj keď sa žalovaná dostala do omeškania po tomto dátume. On
žalobca si v danom prípade uplatňoval úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,25%, nakoľko
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu

14.11.2013 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie) bola stanovená vo výške 0,25%
+ 8 percentuálnych bodov. Je presvedčený, že si uplatňoval úroky z omeškania v zákonnej výške, a
preto súd postupoval v súlade so zákonom, keď mu ich tak aj priznal. K možnosti splácať dlžnú
sumu v mesačných splátkach uviedol, že žalovaná v priebehu celého konania ani raz nepožiadala súd,
ani sa neobrátila na neho s požiadavkou splácania dlžnej sumy. V tomto smere sa ani nevykonávalo

dokazovanie ohľadne majetkových pomerov žalovanej, žalovaná ani nenavrhla výšku splátok, ktoré by
bola schopná splácať. Bol by však ochotný pristúpiť k splácaniu dlhu po 50 eur mesačne. Žalobca
považuje rozsudok za vecne správny aj v tej časti, v ktorej žalovanej nepriznal žiadne trovy konania,
nakoľko z odôvodnenia vyplýva, že žalovaná, resp. jej zástupca si náhradu trov konania neuplatnili.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľka prezentovala už počas konania pred súdom prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentmi vyjadrenými žalobcom vo vyjadrení k
odvolaniu.

8. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná svoju povinnosť na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere

nesplnila,ataksadostalasúhradousvojhozáväzkudoomeškaniapomárnomuplynutí15-dňovejlehoty
na plnenie podľa výzvy žalobcu zo dňa 29.10.2013. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri plnení aj sankciu vo forme úroku z
omeškania, čo aj vykonal podanou žalobou. Právo na úrok z omeškania mu vzniklo priamo zo zákona.
Žalovanou citované ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č 129/2010 Z.z. nemá žiaden vplyv na uvedený

zákonný nárok - viď znenie „...ktoré nie sú ustanovené zákonom ...“ . Preto súd prvej inštancie správne
žalobcovi právo na úroky z omeškania priznal.

9. Podľa § 10c § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

10. V danom prípade záväzkový vzťah vznikol dňom uzavretia zmluvy o úvere XX.XX.XXXX, t.j. pred
01.02.2013. Preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013.
Správne súd prvej inštancie na vec aplikoval § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení

účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.11. K 14.11.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25%, teda úrok z
omeškania mohol byť najviac 8,25%. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v tejto výške. Súd prvej
inštancie správne uložil žalovanej zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne od 14.11.2013

do zaplatenia.

12. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania žalovanej. V čase konania súdu
prvej inštancie bol účinný O.s.p., ktorý v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyžadoval na to, aby sa strane
náhrada trov konania priznala, navrhnúť, pred rozhodnutím vo veci samej, spravidla aj výrok o náhrade

trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nebolo možné takúto náhradu
priznať. Vyčíslenie bolo povinné nielen u advokáta, ale aj u strany, ktorá nebola zastúpená advokátom.
Strana, ktorej sa prisudzovala náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

13. Zo spisu vyplynulo, že žalovaná pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej nenavrhla priznať

náhradu trov konania ani nevyčíslila trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia. Trovy vyčíslené až v odvolaní navyše nepreukázala. Správne jej preto súd prvej inštancie
náhradu trov konania nepriznal a odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesprávnosti tohto rozhodnutia.

14. K lehote plnenia odvolací súd uvádza, že žalovaná ani v odvolaní nežiadala súd o určenie plnenia

dlhu v splátkach, ale len o „zaviazanie žalobcu sa s ňou písomne dohodnúť na reálnom splátkovom
kalendári“. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil ochotu akceptovať splácanie dlhu po 50 eur
mesačne. V odvolaní žalovaná nenavrhla konkrétnu výšku splátok, ani nedefinovala a nepreukázala
konkrétne dôvody takejto žiadosti. Preto odvolací súd nezistil nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie ani v tejto časti.

15. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať
za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 C.s.p., preto

odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).