Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204700
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617204700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloleté deti B.
D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX obe bytom ako matka, v zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí, deti rodičov matky C. D., nar.
XX.XX.XXXX trvale bytom T. nad O., D. XXXX/X, štátna občianka SR, v zast. Kováč, Krpčiarová &
Partners, advokátska kancelária, s. r. o., 984 03 Lučenec, M. Bela 2, IČO: 47 253 975 a otca I. D., nar.
XX.XX.XXXX trvale bytom T. nad O., D. XXXX/X, štátny občan SR v konaní o zmene rozsudku o úprave
rodičovských práv, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa

20. 10. 2017, č. k. 7P/25/2017-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„súd návrh matky na zmenu rozsudku č. k. 17P/2/2014 z 30.01.2014 ohľadom úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom B. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX na
zverenie do starostlivosti matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nenastala taká
zmena pomerov podľa § 26 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletých detí
do starostlivosti matky. Starostlivosť o maloleté deti ako vyplynulo so správy z prešetrenia pomerov,
z výpovede detí a svedkyne L. D. je zabezpečená v dostatočnej miere a na dobrej úrovni. Pokiaľ ide
o tvrdenia o tom, že otec maloletých detí vedie záhaľčivý spôsob života a nikde nepracuje, okresný
súd poukázal na to, že už v čase rozhodovania o rodičovskej dohode v roku 2014 otec nepracoval,

avšak objasnil svoju situáciu, že dokázal zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti z predaja majetku z
podnikania. Vzhľadom na skutočnosť, že otec zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti a vypomáha
ešte plnoletej dcére so starostlivosťou o jej maloleté dieťa, zabezpečujúc varenie celej rodine, odvoz
maloletého K. do školy a žije v regióne s vyššou mierou nezamestnanosti, otec by musel opustiť kvôli
získaniu zamestnania miesto trvalého pobytu a nemohol by zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.
Otec plánuje požiadať o predčasný dôchodok. Matka maloletých detí v súčasnej dobe nie je schopná
zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti osobne. Momentálne nepracuje, je na PN po operácii a

výkonom práce v Rakúsku túto starostlivosť zabezpečovať naďalej nemôže. Pokiaľ aj mala zámer
zabezpečovať túto starostlivosť prostredníctvom plnoletej dcéry, súd zistil, že táto takúto starostlivosť
nemôže zabezpečovať, nakoľko sa stará o svoju maloletú dcéru a navyše sa plnoletá dcéra plánuje
odsťahovať z domácnosti a bývať v novej domácnosti so svojim priateľom. Ani prípadná starostlivosť omaloleté deti prostredníctvom cudzích osôb, pokiaľ je možnosť naďalej zabezpečovať starostlivosť zo
strany otca, a táto starostlivosť je dostatočná, nie je v súlade so záujmom maloletých detí. Podľa čl.
5 Zákona o rodine, súd prihliadol na záujem maloletých detí, zohľadnil kritériá, ako stabilita prostredia,

kde sa dieťa nachádza, názor oboch maloletých detí a podmienky, rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma
rodičmi a súrodencami. Maloleté deti prejavili záujem naďalej zotrvať v starostlivosti otca, poukázali
tiež na to, že matka túto starostlivosť nezabezpečovala, ale desať rokov ju zabezpečoval otec (kritérium
stability prostredia) a v starostlivosti otca nie sú zistené vady. Matka nemá vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečenie tejto starostlivosti, maloleté deti sa k nej nechcú nasťahovať do Rakúska a matka ani

uvedenú možnosť neuviedla. Z uvedených dôvodov súd návrh matky zamietol s poukazom na ust. § 26
Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku sa odvolala matka. Rozsudok okresného súdu navrhla zmeniť tak, že jej návrhu bude
vyhovené. Namietala, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho zistenia skutkového
stavu veci. Okresný súd predovšetkým nevzal do úvahy, že otec maloletých detí viac rokov nikde

nepracuje, nie je vlastníkom domu, bytu a nemá ani žiadny byt v prenájme. Súd prvej inštancie
ponechal starostlivosť o maloleté deti bezdomovcovi. Okresný súd bez akýchkoľvek dôkazov uveril
otcovi maloletých detí, že prispieva na chod domácnosti, keďže predal rôzne hnuteľné aj nehnuteľné
veci. Na druhej strane konštatuje, že na majetok otca maloletých detí je vedených niekoľko exekúcií.
Otec maloletých detí žije len z prostriedkov, ktoré poskytuje matka pre svoje deti. Otec sa priživuje

na úkor svojich maloletých detí. Otec uhradil aj svoju dovolenku v Grécku z rodinných prídavkov.
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že otec sa vzorne stará o maloleté deti je v rozpore so skutočnosťou.
Z dokazovania vyplynulo, že domácnosť je zanedbaná, obidvaja maloletí v skole prepadávajú, starší
syn sa túla po nociach, a teda hodnotenie kolízneho opatrovníka je zaujaté. Z vyjadrenia maloletých
detí vyplynulo, že im stav bez náležitej kontroly rodičov vyhovuje. Dospelá dcéra L. si časom uvedomila

svoj nesprávny postoj, ktorý bol prezentovaný pred súdom a svoj názor zmenila, čo zaslala e-mailom na
adresu právneho zástupcu matky, a ktorý prikladá k odvolaniu ako dôkaz. Matka má dostatok možností,
a to spoločenských aj finančných, aby spoločne s dospelou dcérou L. D. a s opatrovateľkou, ktorú po
zverení maloletých detí do starostlivosti bude financovať, zabezpečila správnu výchovu maloletých detí.

4. Otec maloletých detí ako ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66
CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav, ktorý tvoril základ pre jeho rozhodnutie.

Vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom na zistený skutkový stav
správne aplikoval právne normy rodinného práva, a to čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine,
keď prihliadol predovšetkým na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. Aplikoval zároveň § 26 citovaného zákona.

8.Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,ženenastalatakázmenapomerovnastrane
maloletýchdetí,akoanirodičovmaloletýchdetí,ktorábyodôvodňovalazmenudoterajšiehorozhodnutia,
ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola stanovená vyživovacia
povinnosť k maloletým deťom. Námietka matky maloletých detí, a to konkrétne, že rozhodnutie
okresného súdu vychádzalo z nesprávneho zistenia skutkového stavu, teda nie je dôvodná.

9. Ďalšia námietka matky, že okresný súd nevzal do úvahy, že otec maloletých detí nikde nepracuje, nie
je vlastníkom domu, bytu a nemá žiadny byt v prenájme, a že je bezdomovec, taktiež nie je dôvodná,
pretože okresný súd sa riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s uvedenými skutočnosťami v bode17. Subjektívny názor matky, ktorá nesúhlasí s vyvodenými závermi okresným súdom po skutkovej
stránke neznamená, že okresný súd vychádzal z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, pretože
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a je nepochybné, že okresný súd vo veci rozhodol

správne, keď návrh matky zamietol, tak ako to vyplýva z bodu 17. odôvodnenia rozsudku okresného
súdu, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10.Poukazovaniematkynaskutočnosť,žeotecjebezdomovecaokresný súdmuponechalstarostlivosť
o maloleté deti, nie je úplne namieste, pretože to bola práve matka, ktorá svojim konaním poškodila

nielen otca maloletých detí, ale samotné deti, keď ich postavila do situácie, že sú bez bytu.

11. Akceptovateľné nie sú ani námietky matky, keď poukazuje, predovšetkým na to že má dostatok
možností, a to spoločenských aj finančných, aby spoločne s dospelou dcérou L. a s opatrovateľkou
zabezpečilastarostlivosťomaloletédeti.Vtejtosúvislostiokresnýsúdsprávnepoukázalnatoaodvolací
súd sa s jeho záverom v plnom rozsahu stotožňuje, že matka maloletých detí v súčasnosti nie je

schopná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti osobne. Naviac, okresný súd správne prihliadol na
tú skutočnosť, že starostlivosť matky prostredníctvom plnoletej dcéry nie je v záujme maloletých detí,
pretože táto starostlivosť maloletým deťom nemôže zabezpečovať, nakoľko sa stará o svoje maloleté
dieťa a plánuje sa odsťahovať z domácnosti, kde žije spolu s otcom a maloletými deťmi a vytvoriť si
novúdomácnosťsosvojimpriateľom.Taktiežstarostlivosťprostredníctvomopatrovateľkyniejevzáujme

maloletých detí, nakoľko maloleté deti takúto starostlivosť odmietajú. Preto aj prípadná zmena názoru
dcéry L. D. v odvolacom konaní nie je spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia okresného súdu. Okresný
súd správne prihliadol na vyjadrenia maloletých detí, ktoré v konaní vypočul a tieto prejavili záujem
naďalej zotrvať v starostlivosti otca, ktorú starostlivosť im otec zabezpečuje viac ako 10 rokov a v jeho
starostlivosti neboli doposiaľ zistené žiadne nedostatky.

12. Akceptovateľná nie je ani námietka matky, že otec hradil svoju dovolenku v Grécku z rodinných
prídavkov, naopak uvedená skutočnosť svedčí o tom, že otec sa o deti stará riadne a zabezpečuje deťom
aj zdravý telesný, duševný, mravný i sociálny rozvoj.

13. Pokiaľ sa teda matka maloletých detí domáhala zmeny rozhodnutia, musela by byť preukázaná
výrazná zmena pomerov na strane rodičov a maloletých detí. Táto zmena by sa musela odzrkadliť v
súlade s ust. § 26 Zákona o rodine. Takáto zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o zverení maloletých detí však preukázaná nebola, tak ako to správne
konštatoval okresný súd a odvolací súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresným

súdom. Ani skutočnosť, že otec maloletých detí je nezamestnaný, nevytvára zmenu pomerov oproti
skoršiemu rozhodnutiu, nakoľko už pri vydaní skoršieho rozhodnutia otec maloletých detí bol taktiež
nezamestnaný, čo bolo v napadnutom rozhodnutí aj konštatované. Ani v tejto skutočnosti preto nemožno
vidieť zásadnú zmenu pomerov oproti skoršiemu rozhodnutiu. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na
námietku matky, že otec detí sa priživuje na úkor svojich detí, a že vedie záhaľčivý spôsob života, pretože

táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, naopak bola vykonaným dokazovaním
vyvrátená.

14. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považuje za vecne správne, úvahu súdu ohľadne
nepreukázania zmeny pomerov, oproti skoršiemu rozhodnutiu za logickú a podporenú skutkovými

okolnosťami, odvolacie námietky matky považoval odvolací súd za neopodstatnené, preto rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 57 CMP, podľa
ktorého k povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

Žiaden z účastníkov návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).