Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219391
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114219391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: VB LEASING SK, spol. s
r.o., IČO: 31 378 528, Košická 49, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, proti žalovanému: Ing. C. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom na Y. XXXX/XX, P., zastúpený Mgr. S. V., bytom Q. X, P., o zaplatenie 7.102,07 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. decembra
2015, č.k. 19C/248/2015-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov

konania potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 6.521,33 eur s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.503,82 eur od 17.9.2013 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žalovanému ručil
povinnosť zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 356,31 eur za
súdny poplatok a vo výške 1.646,43 eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 21.7.2014 domáhal určenia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 7.102,07 eur s úrokom
z omeškania 5,5% ročne zo sumy 7.084,56 eur od 17.9.2013 do zaplatenia z titulu uzatvorenia
úverovej zmluvy. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa
15.1.2013 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LZB/13/00006, na základe
ktorej si žalobca ako nadobúdateľ zaistil nároky a pohľadávky, ktoré sú obsahom úverovej zmluvy a
splátkového kalendára. Žalovaný ako prevodca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.2013 uzatvorenej

s predávajúcim spoločnosťou 7EVEN, s.r.o., IČO: 36 738 662, Sladovnícka 2571/27, Trnava, nadobudol
vlastnícke právo k vozidlu Nissan Navara, výrobné číslo: VSKCVND40U0166309 za kúpnu cenu 12.000
eur. Na základe protokolu o prevzatí predmetu financovania k úverovej zmluve zo dňa 17.1.2013
dodávateľ spoločnosť 7EVEN s.r.o., Trnava odovzdal preberajúcemu teda žalovanému predmet
financovania t.j. osobné motorové vozidlo Nissan Navara. Žalovaný ako prevodca na základe zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva previedol na žalobcu ako nadobúdateľa vlastnícke
právo k predmetu zabezpečenia a žalobca prijal predmet zabezpečenia do svojho vlastníctva za účelom

zabezpečenia zabezpečovaných pohľadávok. V zmysle článku II ods. 3 Zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva žalovaný ako prevodca prehlásil, že v čase zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia bude výlučným vlastníkom predmetu zabezpečenia a že
predmet zabezpečenia nie je ani nebude zaťažený žiadnym právom či nárokom tretích osôb. Zo zmluvyteda vyplýva, že predmet zabezpečenia (vozidlo mal žalovaný od začiatku k dispozícii). Nakoľko si
žalovaný prestal plniť svoje povinnosti z úverovej zmluvy, žalobca ho vyzval, prostredníctvom inkasnej
agentúry OVER-LEASE, s.r.o., o vydanie a vrátenie vozidla. Zo záverečnej správy spoločnosti OVER-

LEASE, s.r.o., zo dňa 13.7.2013 vyplýva, že žalovaný bol kontaktovaný za účelom prevzatia predmetu
zabezpečenia (vozidla), no žalovaný nebol zastihnutý. Po skontaktovaní sa so žalovaným tento uviedol,
že nevie, kde sa predmet zabezpečenia nachádza, nakoľko sa momentálne zdržiaval v Anglicku.
Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 7.102 eur a úroku z omeškania zo sumy
7.084,54 eur vo výške 5,5% ročne od 17.9.2013 do zaplatenia. Pohľadávka pozostáva zo sumy 5.747,40

eur, čo je súčet istín úverových splátok označených v splátkovom kalendári pod poradovým číslom 8-24,
zo sumy 574,74 eur čo predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle bodu 6.6 písm. b) všeobecných úverových
podmienok, zo sumy 10,17 eur čo predstavuje úroky z omeškania z neuhradených úverových splátok
splatných do okamihu predčasnej splatnosti celej pohľadávky, zo sumy 0,84 eur, čo predstavuje úroky z
omeškania z uhradených splátok poistného za poistenie predmetu zabezpečenia do okamihu splatnosti
celej úverovej pohľadávky, zo sumy 6,52 eur, čo predstavuje úroky z omeškania z uhradených úverových

splátok splatných do okamihu predčasnej splatnosti celej pohľadávky, zo sumy 6 eur, čo predstavuje
zmluvnú pokutu v zmysle bodu 4.12 VUP a zo sumy 756,40 eur čo predstavuje neuhradené úverové
splátky splatné do dňa predčasnej splatnosti celej úverovej pohľadávky. Zástupkyňa žalovaného uviedla,
že úverom bolo financované vozidlo, ktoré žalovaný nemá k dispozícii, nakoľko mu bolo ukradnuté.
Táto skutočnosť bola hlásená ako poistná udalosť, ktorá zatiaľ nie je doriešená. Ak by došlo k plneniu

poistného, bolo by poskytnuté v prospech žalobcu. Čo sa týka žalovanej sumy a jej špecifikácie, k tejto
nemá žiadne námietky. Žalovaný si predmetné vozidlo nikdy neprevzal ani ho neužíval, nakoľko pri
podpise zmluvy sa vyskytol technický problém na vozidle. Napriek tomu, že úverová zmluva je označená
ako bezúčelová, bola viazaná na konkrétne vozidlo. Žalovaný vozidlo nikdy neužíval, prvé splátky úveru
platil z dôvodu, že si myslel, že vozidlo má garážované v Autoimpexe, nakoľko bol odcestovaný v

Anglicku a o probléme sa dozvedel až od žalobcu. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
dňa 15.1.2013 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 7.800 eur s dobou
splatnosti 24 mesiacov a úrokovou sadzbou 15% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať včas, riadne,
v splátkach, ktorých výška a termíny splatnosti boli uvedené v splátkovom kalendári zo dňa 22.1.2013,
ktorý tvorí prílohu č. 2 k úverovej zmluve a to v 24 mesačných splátkach vo výške 378,20 eur vždy k

10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.2.2013, posledná splátka bola splatná 10.1.2015. V splátkovom
kalendári je rozpísaná každá splátka na výšku istiny a úroku. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.1.2013
medzi spoločnosťou 7EVEN, s.r.o., Trnava, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že
žalovaný nadobudol vlastnícke právo k vozidlu Nissan Navara za kúpnu cenu 12.000 eur. Z protokolu
o prevzatí predmetu financovania k úverovej zmluve zo dňa 17.1.2013 vyplýva, že spoločnosť 7EVEN,

s.r.o., Trnava, odovzdala preberajúcemu žalovanému predmet financovania t.j. osobné motorové vozidlo
Nissan Navara. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,5 § 544, §
517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa

15.1.2013 k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovanému žalobca poskytol bezúčelový
úver vo výške 7.800 eur. Žalovaný bol povinný úver splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 378,20
eur. Žalovaný uhradil žalobcovi iba prvých 5 úverových splátok, splátku č. 6 splatnú dňa 10.7.2013
a zvyšné splátky už žalovaný nezaplatil. Preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku
dňu 10.8.2013 v súlade s všeobecnými úverovými podmienkami. Záverečné finančné vysporiadanie

bolo žalovanému doručené dňa 6.9.2013, to znamená, že lehota na plnenie mu uplynula 16.9.2013
a dňom 17.9.2013 sa žalovaný dostal do omeškania. Čo sa týka žalovanej sumy a jej špecifikácie,
k tomuto žalovaný nemal žiadne námietky. Tvrdenia a námietky žalovaného o tom, že predmetné
motorové vozidlo nemá k dispozícii, bolo mu ukradnuté, resp. že žalovaný vozidlo nikdy neprevzal a
neužíval, boli v konaní vyvrátené na základe predloženého protokolu o prevzatí predmetu financovania.

Navyše súd poukázal na to, že skutočnosti tvrdené žalovaným sú irelevantné vzhľadom na to, že
predmetný úver, ktorý žalovaný čerpal, mu bol poskytnutý ako bezúčelový a skutočnosť, že tento prestal
splácať, žalovaným rozporovaná v konaní nebola. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie
zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 O.z.. Právny vzťah medzi účastníkmi je tak nevyhnutné posudzovať podľa Zákona

č. 129/2000 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je nepochybné, že predmetom konania
je plnenie si záväzkov žalovaného vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavretej dňa 15.1.2013, ktorá je
zmluvou uzavretou v zmysle § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko
súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v návrhu v časti o zaplatenie sumy 6.6521,33 eur aúroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 6.503,82 eur od 17.9.2013 do zaplatenia vyhovel. Vo
zvyšnej časti uplatneného nároku zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 574,74 eur a zmluvnej pokuty vo
výške 6 eur, ktoré žalobca žiadal zaplatiť v zmysle všeobecných úverových podmienok bod 6.6 písm. b)

a bod 4.12 návrh zamietol s poukazom na naposledy ustálenú súdnu prax, že dohoda o zmluvnej pokute
zásadne nemôže byť súčasťou len zmluvných podmienok, pretože žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel
len samotnú zmluvu, nie všeobecné zmluvné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody o povinnosti
účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke bola písomná forma zachovaná iba v časti uzavretej zmluvy. Ak bola zmluvná pokuta

len súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute
nedošlo. Vzhľadom na to, v časti uplatnenia zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi ktorý bol v konaní úspešnejší
priznal náhradu trov konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 83,64 % (úspech
žalobcu 91,82% - neúspech žalobcu 8,18%).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že pohľadávka vznikla medzi žalovaným a žalobcom ako úverová zmluva na kúpu vozidla.
Nie je pravdou, že sa jednalo o bezúčelový úver. Jednalo sa o úver na kúpu konkrétneho vozidla,
ktoré žalovaný ani neprevzal, nakoľko bola na vozidle porucha. Dokonca v rámci kúpy vozidla vybavil
žalobca žalovanému poistnú zmluvu na predmetné vozidlo. Žalobca tak nemôže tvrdiť, že sa jednalo

o bezúčelový úver. Nakoľko v rámci vybavovania poistnej zmluvy k predmetnému vozidlu podmienil
žalovaný vinkuláciu poistnej sumy v prospech žalobcu. Po čase prišlo ku krádeži vozidla zástupcom
žalobcu, čo momentálne riešia orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný rieši aktívne s poisťovňou
poistnú udalosť ako krádež, čím by prišlo k vinkulácii poistnej sumy v prospech žalobcu, čím by bol návrh
bezpredmetný a pohľadávka by bola v prospech žalobcu uspokojená poistným plnením. Vzhľadom k

týmto skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,ženiejepravdoutvrdeniežalovaného,
že úver, ktorý poskytol žalobca bol účelový. Išlo o bezúčelový úver, pričom o tejto skutočnosti pojednáva

aj uzatvorená úverová zmluva a to konkrétne článok 2 bod 1, kde sa uvádza, že veriteľ sa na základe
tejto úverovej zmluvy zaväzuje poskytnúť dlžníkovi bezúčelový úver. Aj keď má žalovaný na túto
skutočnosť iný názor, žalobca je názoru, že to, či bol úver účelový alebo nie je právne irelevantné k
predmetu sporu. Podstatná je skutočnosť, že úver bol žalovanému poskytnutý a že žalovaný úverové
prostriedky žalobcovi s dohodnutým úrokom nevrátil, hoci sa k tomu zmluvne zaviazal. Tieto skutočnosti

žalovaný ani nepopiera, naopak, označil ich za nesporné. Je rovnako právne irelevantné tvrdenie
žalovaného, že vedie rokovania s poisťovňou, aby poisťovňa uznala poistnú udalosť ako krádež a
vyplatila poistné plnenie. Pokiaľ by to aj bola pravda, nezbavuje to žalovaného povinnosti zaplatiť
žalobcoviúverovúpohľadávkuspríslušenstvom.Doposiaľžalobcaneobdržalžiadnepoistnéplnenie,ani
nebola pohľadávka uhradená žalovaným. Predmet zabezpečenia bol individuálne poistený žalovaným,

t.j. poistná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a poisťovňou. Je výlučne na žalovanom, aby poistnú
udalosť riešil so svojou poisťovňou ale prípadné vedenie rokovaní s poisťovňou ho ešte nezbavuje
povinnosti plniť si svoje záväzky vyplývajúce z úverového vzťahu uzatvoreného so žalobcom, ani ich
nijak neodďaľuje, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného,
že vozidlo, ktoré bolo predmetom zabezpečenia nikdy neprevzal. O opaku svedčí protokol o prevzatí

zo dňa 17.1.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný v tento deň vozidlo v nepoškodenom, bezchybnom,
plne funkčnom a prevádzkyschopnom stave prevzal. Tento protokol žalovaný vlastnoručne podpísal. Z
uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za zničenie, stratu, poškodenie, odcudzenie alebo znehodnotenie
predmetu zabezpečenia od 17.1.2013 niesol žalovaný. Vzhľadom k tomu navrhol žalobca, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil a zároveň určil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP)

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/248/2015 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.102,07 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo Zmluvy o
úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.1.2013.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.521,33 eur a úrok z omeškania 5,5%
ročne zo sumy 6.503,82 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež
mu určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania potom, ako vo zvyšku žalobu zamietol.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného
nároku, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal do záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

8. Z listinných dôkazov predložených v spise jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo
výške 7.800 eur s dohodnutými podmienkami jeho splácania. Jednoznačne vyplynulo, že žalovaný
podmienky splácania nedodržal, uvedený úver riadne nesplácal, v dôsledku čoho mu vznikol na úvere

nedoplatok vo výške 6.521,33 eur, o ktorej sume súd správne žalobe vyhovel a žalovanému určil
povinnosť uvedenú sumu zaplatiť. Tieto skutočnosti žalovaný ani nerozporoval. Skutočnosti tvrdené
žalovaným v odvolaní ohľadne toho, že úver nie je bezúročný teda boli listinným dôkazom vyvrátené,
žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že úver nebol poskytnutý
ako bezúčelový. Takisto tvrdenie žalovaného, že predmetné vozidlo neprevzal, žalovaný žiadnym

relevantným dôkazom nepreukázal. Naopak, žalobca predložil doklad a to protokol o prevzatí vozidla,
ktorý vlastnoručne žalovaný podpísal a svojím podpisom potvrdil, že predmetné motorové vozidlo
prevzal. Skutočnosti ohľadne straty vozidla, jeho riešenie ako poistnej udalosti, odvolací súd v danej
veci nepovažoval za právne relevantné, nakoľko predmetom konania je nedoplatok zo zmluvy o úvere,
ktorú žalobca uzavrel so žalovaným.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovaného
boli neopodstatnené, a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by
mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolací súd podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsah úspešný
žalobca.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).