Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116224246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,

Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina
Benku 6, Bratislava proti žalovaným: 1. O. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, C., 2. S.
H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, C., o zaplatenie 528,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 354,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 354,50 eur od 06.08.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2016 doručenou súdu dňa 31.10.2016 domáha voči žalovaný
1. a 2. zaplatenia sumy 528,50 eur, úrokov omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 528,50 eur
od 06.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
15.10.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1. a 2. ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. G na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezhotovostný úver v sume

600 eur, za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 120 eur. Za poskytnutie úveru
žalobca účtoval žalovaným servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej istiny, t.j. 54 eur. Zmluvou sa
žalovaní zaviazali celkovú čiastku vo výške 774 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 3 eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50
eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom
na číslo účtu uvedené žalovanými v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť

zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v
predžalobnej upomienke zo dňa 03.05.2015 upozornil žalovaných na možnosť uplatnenia práva podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05.09.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka
sa stala splatná ku dňu 05.08.2015. Žalovaní ku dňu vypracovania žaloby uhradili žalobcovi sumu
245,50 eur, dlžná čiastka činí 528,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaní
zmluvou zaviazali žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 774 eur a čiastkou vo výške 245,50 eur, ktorá

bola uhradená žalovanými (774 eur - 245,50 eur = 528,50 eur). Ako dôkazy žalobca označil a predložil
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. G zo dňa 15.10.2014, Predžalobnú upomienku - výzvu k úhrade
dlžnej sumy zo dňa 03.05.2015, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 05.09.2015, podacie hárky
zo dňa 04.05.2015 a 07.09.2015.2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 27.05.2017, k tejto sa nevyjadril. Žalovanému v 2.
rade bola žaloba doručená dňa 23.05.2017, k tejto sa nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku, pričom vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 24.10.2016, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. G zo dňa 15.10.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.05.2015,
Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 05.09.2015, poštovým podacím hárkom zo dňa 04.05.2015

a 07.09.2015, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich
zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy (ďalej len " ZoSÚ"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

5. Podľa § 2 písm. a), b), c) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
c) spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom

6. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
<..

8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa

týka ročného obdobia.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola dňa 15.10.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. G na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1. a 2. úver vo výške 600 eur za úrok vo

výške 20% z istiny, t.j. 120 eur. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9% z
istiny, t.j. 54 eur. Žalovaní 1. a 2. sa zaviazali zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných
splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3 eurá a ďalších desať mesačných
splátok bolo dohodnutých vo výške 76,50 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata bola

dojednanávovýške26,77%zistinyzarok,RPMNbola50,22%, apriemernáRPMNbolakudňupodpisu
uvedená vo výške 44,06 %. Žalovaní 1.a 2. zaplatili žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 245,50 eura,
s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa žalovaní dostali do omeškania. Predžalobnou
upomienkou zo dňa 03.05.2015 upozornil žalobca žalovaných 1. a 2., že ak nevykonajú bezodkladnú
úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty bude žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky a budú voči ním uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej
sumy v stanovenom čase nedošlo, žalobca zaslal žalovaným 1. a 2. Oznámenie o zosplatnení záväzku
zo dňa 05.09.2015, v ktorom oboznámil žalovaných 1. a 2. s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 05.08.2015.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) a

zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaní 1. a 2. vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy o
úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len

z časti. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovaným
1. a 2. spotrebiteľský úver v sume 600 eur, pričom žalovaní 1. a 2. sa zaviazali vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutýchsplátkach. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových

náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len rozpis splátky
percentuálne, a síce, že z každej jednotlivej splátky predstavuje istina 78,43%, úrok 14,51% a servisný
poplatok 7,06%. Takéto uvedenie rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením
požiadavkycitovanéhoustanoveniaZoSÚ,nakoľkototoustanoveniepredpokladá,žeprisplátke(ktoráje

uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie
úroku a aká splácanie servisného poplatku. Ak teda žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je
výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že to
nie je možné považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinnostídlžníka(beztoho,abysimuseluvedenéprepočítavať,čonakoniecmôžebyťprepriemerného

spotrebiteľa i problémom) tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby
si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o
tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Čo sa týka
stanovenia úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, táto nie je stanovená v súlade s § 502
Obchodného zákonníka, keď nie je zrejmé, za aké obdobie je stanovený úrok vo výške 20% z istiny.

19. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovaným 1. a 2.sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani servisného poplatku, ale len na vrátenie sumy poskytnutého

úveru. Keďže žalovaní 1. a 2. zaplatili z poskytnutého úveru vo výške 600 eur časť vo výške 245,50 eura,
súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
354,50 eura (600 - 245,50). Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa

02.08.2017 vydaný v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „rozhodne
nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či
jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa
okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). ... Niet pochybností o
tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná

je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť je 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Účelom ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez
pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy
bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na

dohodnutýtermínsplatnostijednotlivýchsplátokaichpočet.Termínkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli
ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o
náležitosť predpokladanú zákonom.“

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.23. Žalovaní 1. a 2. tým, že sa s peňažným plnením dostali do omeškania, sú povinní podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. okrem istiny zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia

vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania. Z dôvodu neplnenia úveru žalovanými 1. a 2. riadne a včas
žalobca po upozornení žalovaných 1. a 2. zosplatnil úver dňa 05.08.2015 a žalovaní 1. a 2. sa dňom
06.08.2015 dostali do omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovaným 1. a 2. právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu 06.08.2015 bola 0,05 %, avšak
len z priznanej sumy 354,50 eur od 06.08.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca má voči
žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Súd žalobe v časti o zaplatenie
sumy 354,50 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Potom podľa výsledku
konania bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 67 % a hrubý úspech žalovaných 1. a 2. v rozsahu 33 %

a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 34 % (67 % - 33 %), čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovaným 1. a 2. na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
v rozsahu 34 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.