Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/362/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201176
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717201176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátuJUDr.JánaBurikaaJUDr.LadislavaMejstríka,vsporežalobkyneB.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
A. A. XX/XX, M., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov
a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 6Csp/20/2017-131 zo dňa
26. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
2) Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal
naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Ak bola podaná určovacia žaloba, aj žaloba na
plnenie súčasne, znamená to, že už došlo k porušeniu práva. Inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie

nevznikol. Žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takomto prípade
určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Preto žalobu v časti určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, ako
aj určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez poplatkov, zamietol. Súd sa ďalej
zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je majetkovým
právom. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania. Aj keď žalobkyňa poukazovala na
premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka v trvaní 4 rokov, v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. V danom
prípade je preto nepochybne nutné vychádzať z premlčacej doby stanovenej v § 107 Občianskeho
zákonníka, ktorý stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní 2 rokov a objektívnu premlčaciu
dobu v trvaní 3 rokov. Žalobkyňou tvrdený úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť súd nemal
preukázaný. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení,
t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súdne
konanie. Subjektívna lehota podľa názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď

žalobkyňazaplatilajednotlivéplnenia,splátkyvsúvislostisosplácanímúverunadrámectoho,načobola
povinná. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné
pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť skutkových okolností, z
ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie.Pokiaľ žalobkyňa začiatok plynutia premlčacej doby spájala so stanoviskom MS SR, tieto námietky
sú nedôvodné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
sú uvedené priamo v zákone č. 129/2010 Z. z. Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru je potrebné preto spájať s vedomosťou existencie tohto zákona, čo žalobkyňa
potvrdila. Žalobkyňa splatila úvery, každý v celkovej výške 3.065,40 eur, resp. poslednú splátku na úver
č. 8200036189 dňa 15.04.2014, na úver č. 8200039261 dňa 15.10.2014 a na úver č. 8200042487 dňa
18.12.2014. K uvedeným dňom došlo k splateniu predmetných úverov v celosti. Vychádzajúc z ust.
§ 107 OZ subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 15.04.2014, resp. 15.10.2014 a

18.12.2014 a uplynula 15.04.2016, resp. 15.10.2016 a 18.12.2016, pričom žaloba bola podaná až dňa
31.01.2017. Preto súd považuje plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému nad rámec poskytnutých
úverov vo výške v celkovej výške 5.365,05 eur z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania za
premlčané. Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu zamietol
aj v tejto časti. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500
eur, súd v tejto časti žalobu taktiež zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Nemal preukázané

splnenie zákonných podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinností plynúcich z predmetných zmlúv o úvere. O trovách konania
súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby ho odvolací

súd zmenil tak, že zaviaže žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie, aby súd určil zmluvy o úvere za
bezúročné a bezpoplatkov a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Poukázala na to, že zmluvy o
úvere neobsahujú všetky náležitosti, pričom na túto skutočnosť musí súd ex offo prihliadať. Neobsahujú
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu
týchto náležitostí sa považujú predmetné úvery za bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa zaplatila

žalovanému na jeden poskytnutý úver navyše 1.788,35 eur, pri troch spotrebiteľských úveroch to činí
5.365,05 eur. Žalobkyňa má neliehavý právny záujem na tom, aby jej žalovaný vydal bezdôvodné
obohatenie. Ďalej nesúhlasila s trovami konania. Nebolo jej zrejmé, aké trovy konania a komu mala
platiť. Nemala dostatok časového priestoru reagovať na vyjadrenia protistrany, ktoré aj tak žalovaný s
malými obmenami predstiera všetkým svojim klientom, s ktorými je v súdnom konaní.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný v súdom stanovenej 15-dňovej lehote nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V prvom rade mal odvolací súd za to, že súd prvoinštančný správne vyhodnotil skutočnosť, že na
určení neplatnosti právnych úkonov nebol právny záujem, nakoľko bola zároveň podaná žaloba aj na

plnenie. Až v rámci posúdenia žaloby na plnenie - z bezdôvodného obohatenia, súd vyhodnocuje ako
prejudiciálnu otázku aj to, či zmluvy o úvere sú alebo nie sú neplatné, resp. bezúročné a bez poplatkov.
Teda jeho postup bol správny.
8) Následne, pokiaľ išlo o vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd sa stotožňuje s názorom
žalobkyne, pokiaľ táto uvádza dôvody, pre ktoré sú predmetné zmluvy bezúročné a bez poplatkov, čo

by spôsobovalo vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň je nutné podotknúť, že žalovaný účinne
vzniesol námietku premlčania, t. j. nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno
priznať súdom, nakoľko je premlčaný. Súd prvej inštancie sa správne s otázkou premlčania vysporiadal,
poukázal, pre ktoré dôvody nemôže aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a takisto aj kedy
začala plynúť premlčacia doba a kedy skončila. Je potom zrejmé, že žaloba bola žalobkyňou podané

neskoro, t. j. v čase, kedy už jej nárok bol premlčaný. Premlčaním žalobkyňa nestráca nárok voči
žalovanému, no súd ho po namietnutí premlčania už nemôže priznať. Teda ani odvolací súd nijako
nespochybnil nárok žalobkyne, no v súlade s názorom prezentovaným súdom prvej inštancie ho nebolo
možné žalobkyni priznať.9) Pokiaľ namietala trovy, že jej nie je zrejmé, komu má trovy platiť a aké trovy, odvolací súd poukazuje
na to, že výrokom súdu prvej inštancie bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania voči

žalobkyni, t. j. trovy bude platiť v zmysle vyčíslenia priznania súdom prvej inštancie žalovanému.
Ohľadne ich výšky, ako aj účelnosti rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Proti tomu rozhodnutiu bude môcť podať opravný prostriedok a namietať skladbu trov, ich výšku,
účelnosť a pod.

10) Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt,žežalobkyňasasdôvodmiuvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Odvolací súd mal za to, že predmetné
rozhodnutie je riadne odôvodnené a v zmysle vyššie uvedeného predmetný rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Práve vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).