Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/277/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106224020
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2106224020.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľa: U. I., trvale

bytom: R., Y. XX, pr. zast.: N.. N. K., advokát so sídlom v U., U. U. XX, proti odporcovi: 1/ Y. W., trvale
bytom: R., D. XX, pr. zast.: N.. C. R., advokát so sídlom v U., R. XX, 2/ Y. poisťovňa, a.s. D. V. K., so
sídlom v H., D. 4, IČO XX XXX XXX, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v prvom rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi XXXX eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške XXXX eur v súvislosti so smrťou svokra

navrhovateľa voči odporcovi v prvom rade z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že odporca (v súčasnosti odporca v prvom
rade) dňa 6.3.2004 tým, že viedol svoje vozidlo značky G. U. EČ: HC XXX AM a začal na ceste druhej
triedy č. XXX v kilometri 24.100 v katastri obce Alekšince v smere Nitra - Hlohovec predchádzať pred

ním jazdiace neznáme osobné motorové vozidlo v čase, keď bol predchádzaný osobným motorovým
vozidlom značky Škoda Felícia, EČ: HC XXX AB, v dôsledku čoho došlo k bočnej zrážke oboch vozidiel,
následne osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia EČ: HC XXX AB vyšlo mimo vozovku vľavo,
kde narazilo do stromu a prevrátilo sa na strechu, následkom čoho dňa 8.3.2004 na následky zrazení
z tejto dopravnej nehody zomrela I. I. a na mieste dopravnej nehody N. C., zasiahol do osobnostných
práv navrhovateľa, do jeho práva na súkromie a rodinný život. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi (v
prvom rade) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 2.000.000,- Sk

a nahradil navrhovateľovi trovy konania.
V návrhu uviedol, že odporca (v prvom rade) dňa 6.3.2004 mal dopravnú nehodu, ktorú zavinil a v
súvislosti s ktorou zomreli manželka navrhovateľa I. I. a jeho svokor N. C.. Konaním (v prvom rade)
u bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa chránených ustanovením § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Spôsobenie nezvratného stavu - smrti - už samo o sebe predpokladá priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pre navrhovateľa. Navrhovateľ mal s manželkou silné citové
väzby, rovnako so svokrom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie

§ 11 a § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Na pojednávaní dňa 15.12.2011 žiadal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu priznať
náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou manželky vo výške XX.XXX,- eur a v súvislosti so
smrťou svokra navrhovateľa XXXX,- eur. V ostatnej časti zobral navrhovateľ návrh späť.Odporca (v prvom rade) sa k návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.6.2008, v
ktorom uviedol, že bol uznaný zo spáchania trestného činu podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, hoci

obžaloba bola podaná pre spáchanie trestného činu podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.
Uviedol, že z trestného rozsudku nevyplýva, prečo súd jeho konanie kvalifikoval len ako trestný čin podľa
§ 224 ods. 1 Trestného zákona, avšak tvrdí, že tým dôvodom bolo spoluzavinenie poškodeného N. C. -
svokra navrhovateľa. Uviedol, že k následku jeho konania nedošlo úmyselne, iba na úrovni nevedomej
nedbanlivosti pri tej istej činnosti, ktorú v danom momente vykonával aj poškodený N. C.. Činnosť vodiča

motorového vozidla je činnosťou apriori najmenej do istej miery rizikovou (obojstranne), krytou povinným
poistením. Išlo obojstranne o činnosť, pri ktorej sa určitá rizikovosť predpokladá. Tvrdil, že poškodený N.
C. následky dopravnej nehody zo dňa 6.3.2004 vrátane zásahu do osobnostného práva navrhovateľa
(tvrdené právo na súkromie, rodinný život) spoluzavinil. K stretu a k nárazu vozidiel došlo s minimálnou
intenzitou. Nejednalo sa o taký náraz, ktorý by zmenil smer a rýchlosť pohybu oboch vozidiel. Poukázal
na znalecký posudok a uviedol, že ak by Jozef Petrovič po ďalšom úseku jazdy nestočil riadenie vľavo,

mal možnosť pokračovať v jazde v ľavej časti vozovky bez podstatnej zmeny smeru svojej jazdy.
Odporca (v prvom rade) v závere svojho vyjadrenia uviedol, že s návrhom na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 2.000.000,- Sk nesúhlasí.

Právny zástupca odporcu (v prvom rade) na pojednávaní dňa 10.3.2009 uviedol, že odporca (v prvom

rade) si je vedomý svojej zodpovednosti. Odporca (v prvom rade) nesúhlasí s navrhovanou výškou
náhrady nemajetkovej ujmy 2.000.000,- Sk. Vzhľadom na závery znaleckého posudku mal na dopravnej
nehode určitú mieru spoluzodpovednosti svokor navrhovateľa. Je nesporné, že k udalosti došlo na
základe nedbanlivostného konania. Zo znaleckého posudku vyplýva, že k stretu a nárazu vozidiel došlo
s minimálnou intenzitou a to takou, ktorá nezmenila smer jazdy vodiča - svokra navrhovateľa. Poukázal

na to, že z tejto dopravnej nehody sú na súde podané tri žaloby, pričom súčet uplatňovanej náhrady zo
všetkých týchto žalôb je 7.000.000,- Sk.

Rozsudkom zo dňa 31.3.2009, č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd určil, že odporca (v prvom rade) dňa
06.03.2004 tým, že viedol svoje vozidlo zn. Seat Toledo EČ HC XXX AM a začal na ceste II. triedy č. 513

v km 24.100 v katastri obce Alekšince v smere Nitra - Hlohovec predchádzať pred ním jazdiace neznáme
osobnémotorovévozidlovčase,keďbolpredchádzanýosobnýmmotorovýmvozidlomzn.ŠkodaFelícia
EČ HC XXX AB, v dôsledku čoho došlo k bočnej zrážke oboch vozidiel, následne osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Felícia EČ HC XXX AB vyšlo mimo vozovku vľavo, kde narazilo do stromu a prevrátilo
sa na strechu, následkom čoho dňa 08.03.2004 na následky zranení z tejto dopravnej nehody zomrela

I. I. a na mieste dopravnej nehody N. C., zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa - do jeho práva
na súkromie a rodinný život. Zároveň uložil odporcovi (v prvom rade) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
4.400,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľovi patrí za zásah do jeho osobnostných práv náhrada
nemajetkovej ujmy smrťou manželky vo výške 4000,- eur a smrťou svokra vo výške 400,- eur.

Voči predmetnému rozsudku sa v časti náhrady nemajetkovej ujmy v časti týkajúcej sa 16.000,- eur
v súvislosti so smrťou manželky navrhovateľa a v časti 4600,- eur v súvislosti so smrťou svokra
navrhovateľa odvolal navrhovateľ. Na rozdiel od pôvodného návrhu žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v súvislosti so smrťou manželky navrhovateľa vo výške 20.000,- eur a v súvislosti so smrťou

svokra navrhovateľa vo výške 5000,- eur.

Odporca (v prvom rade) podal odvolanie proti predmetnému rozsudku v časti náhrady nemajetkovej
ujmy prevyšujúcej sumu 2.200,- eur.

Uznesením zo dňa 25.11.2009, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX Krajský súd v Trnave rozhodnutie súde
prvého stupňa zrušil v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy 4.400,- eur a vrátil súdu na ďalšie konanie.
Konštatoval, že prvostupňový súd sa nezaoberal predpokladmi, či konaním žalovaného odporcu (v
prvom rade) bolo jednoznačne zasiahnuté do práva na súkromie svokra navrhovateľa, či ním bola
protiprávne narušená a aká narušená rodinná väzba medzi navrhovateľom a nebohým svokrom

navrhovateľa, či citová väzba medzi pozostalým svokrom navrhovateľa a navrhovateľom bola taká
úzka, že ju môže pociťovať ako ujmu blízkej osoby. Nie je zdôvodnené, prečo práve prvostupňový
súd priznáva nemajetkovú ujmu 4000,- eur za zásah do súkromného a rodinného života navrhovateľa
smrťou manželky a smrťou svokra 400,- eur a prečo bol vo zvyšku návrh zamietnutý. Súdu prvéhostupňa uložil povinnosť zaoberať sa aplikáciou všetkých hmotnoprávnych ustanovení v súvislosti
s uplatnením nemajetkovej ujmy, skúmať, či smrťou svokra navrhovateľa vznikla a bola narušená
protiprávne úzka rodinná väzba navrhovateľa, skonkretizovať prostredníctvom výsluchu navrhovateľa,

príp. jeho právneho zástupcu, prečo práve v takom rozsahu a vo výške, ktorú si uplatňuje, požaduje
nemajetkovú ujmu za zásah do osobných práv u manželky navrhovateľa a u svokra navrhovateľa.

Na výzvu súdu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 3.5.2010
poukázal na rozhodnutie NS G. XCz/XX/XX. Uviedol, že v dôsledku smrti manželky celkom stratil

možnosťžiťrodinnýmživotomajsosynom,pretožeprinehodeutrpeltakézranenia,ktorémunedovoľujú
starať sa o neho a bol zverený do výchovy sestre jeho manželky. Dodal, že určenie výšky nároku na
prisúdenienáhradynemajetkovejujmyvpeniazochmožnozistiťlensťažkosťami,resp.vdanomprípade
sa tak nedá urobiť vôbec (z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vzniká dojem, že má „vyčísliť“ smrť
svojej manželky, čo je absurdné). Uplatnenú konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy požaduje s poukazom
na závažnosť zásahu a na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo.

Ďalej uviedol že pokiaľ ide o svokra, žil s ním spolu v spoločnej domácnosti a medzi nimi všetkými
existovali sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného života (dôkazom
je aj to, že celá rodina bola v jednom aute).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 25.5.2011 v rámci konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/

XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagujúc na závery znaleckého posudku V.. N. D. č.
XX/XXXX uviedol, že aj v prípade nesprávnej reakcie nemožno N. C. robiť zodpovedným za nehodu,
nešlo by u neho o zavinenie ani z nevedomej nedbanlivosti, pretože nemal možnosť a ani povinnosť
predvídať ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom. Poukázal na judikatúru, konkrétne R XX/
XXXX, R X/XXXX a R XX/XXXX. Znalec konštatoval nesprávnu reakciu z technického hľadiska, otázka

správnosti reakcie nie je a nemôže byť len vecou právneho posúdenia, napokon, čo je nesprávne na
reakcii vyhýbania sa vľavo, keď vozidlo odporcu (v prvom rade) sa na vozidlo N. C. tlačilo sprava. N.
C. nemohol dopredu predvídať, do akej miery sa vozidlo odporcu (v prvom rade) na neho natlačí, toto
sa stalo známym až po tom, čo k stretu došlo. Zavinenie N. C. na následkoch nehody neskonštatoval
príslušný súd v trestnom konaní, preto jeho zavinenie na následkoch nehody už nie je možné skúmať v

občianskom konaní, nepatrí do právomoci tohto súdu (R XX/XXXX, R XX/XXXX).

Uznesením zo dňa 28.12.2011, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca (v
prvom rade) je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v
súvislosti so smrťou manželky navrhovateľa, odporca (v prvom rade) je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou svokra navrhovateľa. V časti
o zaplatenie sumy 41.387,84 eur súd konanie zastavil.

Rozsudkom zo dňa 17. januára 2012, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX Okresný súd Piešťany rozhodol, že
odporca (v prvom rade) je povinný zaplatiť navrhovateľovi 20.000,-eur titulom náhrady nemajetkovej

ujmy za zásah do osobnostných práv navrhovateľa v súvislosti s usmrtením manželky navrhovateľa I.
I. a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Voči prvému výroku predmetného rozsudku v časti o zaplatenie
14.000 eur sa odvolal odporca (v prvom rade).

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31. mája 2013, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX predmetný

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že je potrebné, aby právny
zástupca navrhovateľa ak zmenil petit žaloby, aby ho zdôvodnil a to dostatočne, pretože z vykonaného
dokazovania a predovšetkým z jeho návrhu na zmenu petitu nie je jasné a zdôvodnené, prečo takýto
návrh podáva, prečo sa na rozdiel od pôvodne žalovanej sumy 2,000.000 Sk v súčasnej dobe domáha
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a to v súvislosti so smrťou manželky a v súvislosti so smrťou

svokra vo výške 5.000 eur. Uložil súdu prvého stupňa podrobne vypočuť právneho zástupcu navrhovateľ
čímodôvodňujezmenenýnávrh,ktomutovypočuťprávnehozástupcuodporcu(vprvomrade)aodporcu
(v prvom rade).

Uznesením zo dňa 05. decembra 2014, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil, aby do konania na

strane odporcu ako ďalší účastník vstúpila spoločnosť Y. poisťovňa, a.s. D. V. K.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.12.2014.Keďže výrok II rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. januára 2012, č.k. XC/XXX/XXXX-
XXX nebol napadnutý odvolaním a v danom prípade ide o samostatný nárok navrhovateľa (nejde o
prípad spadajúci pod ustanovenie § 212 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), výrok II nadobudol

právoplatnosť dňa 02.02.2012.
Predmetom konania tak zostalo konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur v súvislosti
so smrťou manželky navrhovateľa.

Následne súd na základe návrhu navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.05.2015 uznesením pripustil

zmenu návrhu podľa ktorého, odporcovia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou
manželky navrhovateľa a spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou svokra navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa zmenu návrhu odôvodnil tými istými okolnosťami, ktoré sú uvedené v

podaní zo dňa 03.05.2010.

Odporca v druhom rade poukázal na svoje vyjadrenie ešte pred pristúpením do konania zo dňa
09.01.2014, v ktorom uviedol, že nie je pasívne legitimovaný. Uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy
nespadá pod rozsah poistenie upravený v § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Nároknavrhovateľavočiodporcovi
v druhom rade považuje za premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením trestného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T XXX/XX,
výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v prvom rade, výsluchom svedkyne K. C., oboznámením

spisu tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, osobných, zárobkových a majetkových pomerov odporcu v prvom
rade, pričom zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. marca 2006, č. k. 6T XXX/XXXX-XXX bol odporca v
prvom rade uznaný vinným, že dňa 6.3.2004 o 17.20 hod., po ceste druhej triedy č. 513, v smere Nitra

- Hlohovec viedol osobné motorové vozidlo značky Seat Toledo, evidenčné číslo: HC XXX AM, kde v
kilometri 24.100 v katastri obce Alekšince, okres Nitra, porušil ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že začal predchádzať pred ním jazdiace neznáme
osobné motorové vozidlo v čase, keď bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom značky Škoda
Felícia EČ: HC XXX AB, ktoré viedol N. C., v dôsledku čoho došlo k bočnej zrážke oboch vozidiel,

následne osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia vyšlo mimo vozovku vľavo, kde narazilo do
stromu a prevrátilo sa na strechu, následkom čoho N. C. utrpel závažné zranenia, na následky ktorých
na mieste dopravnej nehody zomrel, I. I. utrpela závažné zranenia, na následky ktorých dňa 8.3.2004
zomrela, ďalší spolujazdci vo vozidle a to K. C. utrpela trieštivú zlomeninu tela desiateho hrudného
stavca a hornej krycej platničky dvanásteho hrudného stavca, zlomeninu hrudnej kosti, pohmoždenie s

krvnou podliatinou v oblasti ľavého horného viečka, odreninu na ľavom predkolení s dobou liečenia a
práceneschopnosti od 6 až 8 mesiacov, U. I. utrpel ťažký úraz hlavy a mozgu s krvácaním pod mozgový
obal v oblasti čelovo-spánkovo-temennej vpravo s opuchom mozgu a mozgového kmeňa s krvácaním
do dutiny klinovej kosti vpravo do dutiny čuchovej kosti obojstranne a dutiny čelovej kosti vpravo s
pohmoždením čelového laloka vpravo a s krvácaním po mozgovú pavučnicu vpravo s pohmoždením

v oblasti záhlavového laloka, pohmoždenie a natrhnutie pľúc, zlomeninu oboch stredných častí dlhých
stehnových kostí, zlomeninu pravej vretennej kosti s posunom s dobou liečenia a práceneschopnosti
6 až 9 mesiacov, mal. Q. I. utrpel otras mozgu, otvorenú zlomeninu pravej stehennej kosti, zlomeninu
ľavej stehennej kosti, zlomeninu strednej tretiny ramennej kosti vpravo, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s
minimálnym posunom s dobou liečenia a práceneschopnosťou 3 až 4 mesiace. Odporca v prvom rade

spáchal trestný čin ublíženia na zdravý podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s nebohou manželkou boli šesť rokov manželia, ich vzťah bol
dobrý. S manželstva pochádza jeden syn, ktorý bol takisto účastníkom dopravnej nehody.
So svokrom mal dobrý vzťah, býval s ním spolu v jednom dome. Svokor mu vo všetkom pomáhal. Po celý

čas trvania manželstva býval navrhovateľ so svojou manželkou, synom, svokrom a svokrou v jednom
dome. S manželkou sa plánovali osamostatniť, ale žiadne konkrétne kroky nepodnikli. Zatiaľ to bolo len
v štádiu myšlienok.Z výsluchu svedkyne K. C., svokry navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ je manžel jej dcéry I., ktorá
zomrela pri dopravnej nehode. Pri dopravnej nehode zomrel aj jej manžel. Svedkyňa, navrhovateľ a vnuk
svedkyne boli zranení. Navrhovateľ nie je schopný sa o seba sám postarať, je na invalidnom dôchodku.

Navrhovateľ v budúcnosti nebude schopný sa o seba postarať, potrebuje finančné zabezpečenie, aby
mal vyhliadku do budúcna. Invalidný dôchodok mu nestačí. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo v
dôsledku dopravnej nehody. Predtým bol navrhovateľ zdravý, pracoval na stavbe. Dcéra pracovala v
nemocnici. Dcéra spolu s navrhovateľom rozmýšľali, že sa osamostatnia. Vzťahy medzi svokrovcami a
navrhovateľomaichdcérouboliveľmidobré.Dobrespoluvychádzali,svokrovcisasnažilinavrhovateľovi

a ich dcére pomôcť. Keď dcéra chodila na nočnú, navrhovateľ sa staral o ich spoločného syna. Bol
vzorný manžel. Momentálne navrhovateľ nie je schopný sa o dieťa postarať. Navrhovateľ si veľmi dobre
rozumel so svojim svokrom po všetkých stránkach. Navrhovateľ vlastného otca nepoznal, preto mu
jeho svokor radil a pomáhal. Svokor sa snažil navrhovateľovi pomôcť, vysvetľoval mu čo a ako má
urobiť. Svokor zaúčal navrhovateľa do opravy auta a iných vecí v domácnosti, pomáhal mu pri prestavbe
podkrovia. Svokor priviedol navrhovateľa k hubám. Chodievali spolu príležitostne na futbal. Trávili voľný

čas spoločne pozeraním športových zápasov alebo chodili všetci spolu na výlet či dovolenky. V čase,
keď manželka navrhovateľa bola v práci, svedkyňa a svokor sa snažili navrhovateľovi a jeho synovi
spríjemniť voľný čas spoločným chodením do prírody, za pamiatkami.
Po nehode zostal navrhovateľ bývať u svedkyne doma. Bolo potrebné sa oňho postarať, prebaľovať ho,
učiť ho chodiť a rozprávať. Navrhovateľ si dlho nevedel spomenúť na svoju manželku a svokra. Teraz,

keď si spomenie, tak to ťažko znáša a rozplače sa, až dostane epileptický záchvat.

Zo záveru znaleckého posudku V.. N. D. č. XXX/XXXX obsiahnutého v spise Okresného súdu Nitra
6T XXX/XX súd zistil, že ohliadku technického stavu vozidla Škoda Felícia E.Č.: HC XXX AB neboli
zistené závady, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Bočným stretom

sasmeranirýchlosťjazdyvozidlapodstatnenezmenili,zospôsobuarozsahupoškodeniaobochvozidiel
je zrejmé, že bočný náraz vozidla značky Seat Toledo do vozidla značky Škoda Felícia nespôsobil
podstatné deformácie ani poškodenia časti vozidla s pomerne nízkou tuhosťou, to znamená, nejednalo
sa o taký náraz, ktorý by zmenil smer alebo rýchlosť pohybu oboch vozidiel. K bočnému stretu vozidiel
došlo v čase 5,3 až 5,9 sekúnd pred nárazom vozidla značky Škoda Felícia do stromu vo vzdialenosti

107,7 až 119 m pred miestom nárazu do stromu. Vodič reagoval na náraz do pravej bočnej časti vozidla.
V priemernom reakčnom čase 1 sekunda prešlo doposiaľ nebrzdené vozidlo pôvodnou rýchlosťou a
smeromdráhu20,5až22,6m.Vodičnanárazreagovaluvoľnenýmpedáluakceleráciespolusvytočením
riadenia vľavo. Počas spomaľovania brzdnou silou motora vozidlo pri rýchlosti jazdy 71 až 78 km za
hodinu vybočilo vľavo, po dráhe zameranej stopy sa pohybovalo po ľavom okraji vozovky. Pri rýchlosti

jazdy 69 až 76 km za hodinu a polohe vozidla na ľavom okraji vozovky v úrovni začiatku zameranej
ľavej stopy vodič v čase (2,4 až 2,7 sekúnd) pred nárazom do stromu vyrovnal riadenie do priameho
smeru jazdy. Vplyvom natočenia vozidla vľavo vozidlo vyšlo vľavo mimo vozovku na trávnatú krajnicu a
následne svah priekopy vľavo pod vozovku. Po svahu priekopy zišlo šikmo dolu, kde pri rýchlosti jeho
jazdy 62 až 68 km za hodinu narazilo ľavým bokom v oblasti ľavých predných dverí na kmeň stromu,

vzhľadom na jeho výrazné naklonenie na ľavý bok súčasne s nárazom do oblasti strechy.
K bočnému stretu vozidiel došlo bezprostredne vľavo so stredovou čiarou, kedy vodič nemal možnosť
s časovým predstihom rozpoznať vybočenie vozidla značky Seat Toledo vľavo a reagovať naň - stretu
s vozidlom značky Seat Toledo vodič vozidla značky Škoda Felícia nemal možnosť zabrániť. Bočný
náraz vozidla značky Seat Toledo nebol takej intenzity, že by podstatne zmenil smer alebo rýchlosť jazdy

vozidla značky Škoda Felícia. K následnému vyjdeniu vozidla značky Škoda Felícia vľavo mimo vozovku
došlo konaním vodiča, t. j. vytočením riadenia vľavo, v dôsledku jeho reakcie na bočný náraz vozidla
značky Seat Toledo. Pri vhodnej technike jazdy vodiča vozidla značky Škoda Felícia, to znamená, ak by
vodič nestočil riadenie vľavo, čo už následne napriek jeho vyrovnaniu do priameho smeru jazdy nestačil
smerovo korigovať, vodič mal možnosť pokračovať v jazde v ľavej časti vozovky bez podstatnej zmeny

smeru svojej jazdy.
V čase začiatku vybočovania vľavo, t. j. 1,7 až 1,9 sekúnd pred bočným stretom s vozidlo značky Škoda
Felícia vodič vozidla značky Seat Toledo mal možnosť vidieť za sebou toto vozidlo. Mal preto možnosť
sledovaním tohto vozidla zistiť, že začalo manéver predchádzania a na toto odpovedajúcim spôsobom
reagovať, t. j. umožniť vozidlu značky Škoda Felícia ukončiť predchádzací manéver. Vzhľadom na

priečnu polohu vozidiel značky Škoda Felícia a Seat Toledo v čase ich bočného stretu i konanie vodiča
značky Škoda Felícia po strete, znalec nepredpokladá, že by vodič vozidla značky Škoda Felícia
reagoval ešte pred bočným stretom vozidiel iba na vybočenie vozidla značky Seat Toledo vľavo.Zo zápisnice hlavného pojednávania zo dňa 20.3.2006 pred Okresným súdom Nitra, na ktorom bol
vykonaný výsluchu znalca súd zistil, že pri strete vozidiel k zmene smeru jazdy nedošlo. Vozidlo Seat
vybočením vľavo vytvorilo pre vodiča Felície náhlu prekážku. Po nehode na mieste neboli zistené žiadne

brzdné stopy, z čoho znalec usudzuje, že ani u jedného vozidla po strete nedošlo k prudkému brzdeniu.
Podľa znalca základnou reakciou na vznik takejto situácie je brzdenie. Technika jazdy vodiča Škody
Felícia je otázkou právneho posúdenia, k výjdeniu vozidla Felícia vľavo mimo cestu došlo v dôsledku
konania vodiča tohto vozidla vytočením riadenia vľavo.

Zo spisu tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX súd zistil, že dňa 11.04.2011 bol súdu doručený znalecký
posudok V.. N. D., č. 36/2011, kde v závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že pri vhodnej
technike jazdy, t. j. v pôvodnom priamom smere jazdy, vodičovi vozidla zn. Škoda Felicia z technického
hľadiska nič nebránilo v tom, aby pokračoval v jazde v ľavej časti vozovky bez toho, že by s vozidlom
vyšiel vľavo mimo vozovku.
Ak by vodič počas nehodového deja na bočný náraz vozidla zn. Seat Toledo reagoval intenzívnym

brzdením, pri zhodnom priebehu nehodového deja by zastavil vozidlo na vozovke vo vzdialenosti 53,5 m
+- 5% pred úrovňou miesta nárazu do stromu počas nehodového deja, resp. 6,3 m +-5% pred miestom,
kde počas nehodového deja pri svojej polohe na vozovke natočil riadenie doprava v úmysle vyrovnať
smer pohybu vozidla šikmo vľavo zo smeru súbežného s vozovkou.
Vodič vozidla zn. Škoda Felicia mohol na bočný náraz vodidla zn. Seat Toledo reagovať v predĺženom

rekčnom čase 3,5 s +- 5 % intenzívnym brzdením, kedy by zastavil vozidlo na vozovke v úrovni miesta
nárazu do stretu - musel by sa pohybovať v pôvodom smere jazdy bez toho, že by s vozidlom vyšiel
vľavo mimo vozovku.
Ak by vodič počas nehodového deja na bočný náraz vozidla zn. Seat Toled reagoval zhodne ako počas
nehodového deja, t. j. najprv spomaľovaním brzdnou silou motora, následne v mieste zmeny smeru

jazdy intenzívnym brzdením, vozidlo by zastavilo na svahu priekopy vľavo od vozovky vo vzdialenosti
13,9 m +- 5% pred miestom nárazu do stromu.
Bočný náraz vozidla zn. Seat Toledo nebol takej intenzity, že by podstatne zmenil smer alebo rýchlosť
jazdy vozidla zn. Škoda Felicia. K následnému vyjdeniu vozidla zn. Škoda Felicia vľavo mimo vozovku
došlo konaním vodiča t. j. vytočením riadenia vľavo, v dôsledku jeho reakcie na bočný náraz vozidla

zn. Seat Toledo.
Pri vhodnej technike jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Felicia, tzn. ak by vodič nestočil riadenie vľavo,
čo už následne napriek jeho vyrovnaniu do priameho smeru jazdy nestačil smerovo korigovať, vodič
mal možnosť pokračovať v jazde v ľavej časti vozovky bez podstatnej zmeny smeru svojej jazdy - je
otázkou právneho posúdenia, či konanie vodiča vozidla zn. Škoda Felicia t. j. jeho reakcia na bočný

náraz vozidla zn. Seat Toledo sprava do pravej bočnej časti jeho vozidla vybočením vľavo, bola správa,
resp. odpovedajúca danej dopravnej situácii.

Zo spisu tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX súd zistil, že dňa 18.8.2011 bol súdu doručený znalecký
posudok I.. Y. F., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická

psychológia detí č. XX/XXXX súd zistil, že podľa mal. syna Q. jeho rodičia spolu vychádzali dobre,
navrhovateľ svojej manželke pomáhal, staral sa o ňu. Maloletý bol ovplyvňovaný výchovou v širšej
rodine. Jeho rast bol ovplyvňovaný i starými rodičmi.

Odporca v prvom rade žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je nezamestnaná. Má dve deti,

z toho jedno dieťa je nezaopatrené. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu v prvom rade za obdobie
od júla 2014 do mája 2015 je XXXX,XX eur. Žijú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve manželky
odporcu v prvom rade. Odproca v prvom rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v k.ú. Leopoldov
- pozemku, garáže a rodinného domu -v podiele X/XX. Zostatok na účte k aprílu 2015 u odporcu v prvom
rade predstavuje sumu 1050 eur, pričom odporca ma dlh voči U. W. vo výške 4000 eur, ktorý spláca od

mája 2015 vo výške 500 eur mesačne.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 05. januára 2015, pod č.k. XC/XXX/XXXX-XXX (okrem iného) rozhodol,
že odporca v prvom rade je povinný zaplatiť mal. Q. I. 33.500 eur a K. C. 66.387,83 eur. Rozsudok
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.Ak o určitej veci medzi tými istými účastníkmi bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, konanie skončilo
rozsudkom, ktorým súd rozhodol o žalobe a pritom nedošlo k zastaveniu konania uznesením, nie
je možné o tej istej veci viesť znova ďalšie konanie o tom istom a medzi rovnakými účastníkmi.

Totožnosť konania sa skúma tak, že o to isté konanie ide vtedy, ak je daná totožnosť veci a zároveň
totožnosť účastníkov. Ak sa začne teda takéto rovnaké konanie (totožné konanie), napriek tomu, že
predchádzajúce konanie skončilo riadnym rozsudkom, ktorý je právoplatný a vykonateľný, súd nové
konaniemusízastaviťpreprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci-resiudicata,pretožerozsudokvydaný
v pôvodnom konaní je pre účastníkov záväzný a nemenný.

Jenepochybné,žesúdonávrhunavrhovateľavočiodporcovivprvomradeonáhradunemajetkovejujmy
vo výške 5000 eur rozhodol rozsudkom dňa 17. januára 2012. V uvedenej časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2012. Preto súd konanie v predmetnej časti s poukazom na
existenciu prekážky veci právoplatnej rozsúdenej zastavil.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znením
účinnom k 06.03.2004, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

V danom prípade súd už judikoval, že odporca v prvom rade spôsobom svojej jazdy dňa 6.3.2004
v dôsledku ktorej došlo k bočnej zrážke vozidla Škoda Felícia EČ HC XXX AB (ktoré viedol svokor
navrhovateľa) a vozidla Seat Toledo EČ HC XXX AM (ktoré riadil odporca v prvom rade) a následne k
nárazu vozidla svokra navrhovateľa do stromu, v dôsledku čoho zomrela na následky zranení utrpených
pri nehode dňa 8.3.2004 I. I. a na mieste nehody N. C. zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa,

konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná,
čo dokazuje skutočnosť, že predmetný výrok súdu ani jeden z účastníkov konania nenapadol odvolaním.
Rozsudok sa v tejto časti (výrok I. rozsudku) sa stal právoplatným dňa 23.04.2009.

S ohľadom na uznesenie Krajského súdu, ktorým bol zrušený výrok I rozsudku tunajšieho súdu zo

dňa 17.01.2012, č.k. XC/XXX/XXXX -XXX (nemohlo dôjsť k zrušeniu celého rozsudku, nakoľko výrok II
rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.01.2012, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť a nešlo
o prípad podľa § 212 ods. 2 O.s.p.), ako aj s poukazom na rozšírenie okruhu účastníkov konania od
posledného rozhodnutia vo veci a v neposlednom rade zmenu návrhu a následné zastavenie konaniav časti voči odporcovi v prvom rade, predmetom konania zostala náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
20.000 eur v súvislosti so smrťou manželky navrhovateľa, ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
v prvom a druhom rade solidárnym plnením a náhrada nemajetkovej ujmy voči odporcovi v druhom rade

vo výške 5000 eur v súvislosti so smrťou svokra navrhovateľa.

S poukazom na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie ako aj námietku premlčania zo
strany odporcu v prvom rade sa súd zaoberal oboma námietkami.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v druhom rade tu je potrebné uviesť, že zákon č. 381/2001
Z.z. expresis verbis stanovuje, na úhradu akých uplatnených a preukázaných nárokov má poistený voči
poisťovateľovi právo. Medzi tieto nároky patrí náhrada škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, avšak
nie náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti s usmrtením blízkej osoby. V danom prípade je potrebné
uviesť, že otázka náhrady nemajetkovej ujmy pri usmrtení osoby zo strany poisťovne je v poslednom
rade predmetom odborných diskusií a aj rozhodovacia činnosť súdov v tomto smere nie je jednotná.

Odporca v prvom rade poukázal počas konania na rozhodnutie Súdneho dvora (druhej komory) z 24.
10. 2013 týkajúci sa náhrady nemajetkovej ujmy vo veci C-XX/XX, kde Súdny dvor EÚ konštatoval, že čl.
3 ods. 1 Smernice Rady XX/XXX/EHS z 24. 4. 1982 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia

povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. I. ods. 1, 2 druhej Smernice Rady XX/X/EHS z 30. 12.
1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenené a doplnené Smernice Európskeho parlamentu
a Rady XXXX/XX/ES z 11. 5. 2005 a čl. I. prvý odsek tretej Smernice Rady XX/XXX/EHS zo dňa
14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám usmrteným pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na
základe zodpovednosti poistenia za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

V súvislosti s aplikáciou právnych noriem EÚ, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
(zo dňa 27. augusta 2014, sp. zn. 2 I./X/XXXX) podľa ktorého pri posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie náhrady škody na zdraví, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode v čase pred
vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, nemožno aplikovať právo Európskej únie.

Pokiaľ ide o samotnú interpretáciu právnych noriem v prípadoch, keď sú po pristúpení posudzované
skutkové okolnosti, ktoré nastali pred pristúpením, avšak posudzovaná matéria spadá do jedenej z
aproximovaných oblastí a teda išlo by o oblasť, práva, v ktorej sa SR zaviazala zblížiť slovenské právo s
právnom ES ešte pred pristúpením na základe aproximačných dohôd, v takom prípade právne predpisy

Spoločenstva a judikatúra Súdneho dvora slúžia ako vhodné výkladové vodítko pri výklade slovenskej
právnej úpravy, a to aj v prípadoch, keď sa posudzujú skutkové okolnosti, ku ktorým došlo pred vstupom
SR do EÚ. Predpokladom ale je, že vykladané ustanovenie slovenského právneho predpisu bolo prijaté
za účelom zbližovania slovenského práva s právom ES a slovenský zákonodarca nevyjadril úmysel sa
od normy práva Spoločenstva odchýliť (bližšie pozri I. H.: Temporálne pôsobenie práva Spoločenstva

ad absurdum?)
S poukazom na vyššie uvedené, z hľadiska aplikácie eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z. je podstatné, či k prijatiu tohto ustanovenia došlo v rámci približovania
sa právneho poriadku SR s právom EÚ (napr. implementovaním príslušnej smernice), alebo toto
ustanovenie bolo zakotvené do nášho právneho poriadku bez ohľadu na prístupový proces SR do EÚ.

Je teda možné aplikovať eurokonformný výklad aj na ustanovenia zákona účinné pred 01.05.2004, ak
tieto boli prijaté v súvislosti s približovaním nášho právneho poriadku s právom EÚ. Z histórie zákona
č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že nároky poisteného na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení
boli zakotvené do zákona č. 381/2001 Z.z. jeho prijatím s účinnosťou od 01.01.2001. Implementáciou
smernícdošlokdoplneniuazmenezákonaažnazákladenovelyč.110/2007Z.z.účinnejod01.04.2007.

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie je možné interpretovať ustanovenie § 4 zákona č.
381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody vo svetle smerníc XX/XXX/EHS z 24. apríla 1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti a XX/X/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

S ohľadom na uvedené je v danom prípade irelevantné, ako rozhodol Súdny dvor vo vyššie v uvedenom
prípade, nakoľko k dopravnej nehode, v rámci ktorej došlo k usmrteniu manželky navrhovateľa a svokra
navrhovateľa došlo ešte pred vstupom SR do EÚ a v uvedenom čase (06.03.2004) zákon č. 381/2001
Z.z. neprešiel legislatívnymi zmenami potrebnými pre implementovanie vyššie uvedených smerníc.

Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody vyplýva, že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. V tomto prípade odporca v
prvom rade ako poistený nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka, ak bolo použité jeho motorové vozidlo, nesie priamu
zodpovednosť za prevádzku tohto dopravného prostriedku, ale poisťovňa za poisteného bude kryť len

škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení. Z hľadiska taxatívneho vymedzenia poistenia zodpovednosti
nie je vymenované v § 4 aj riešenie zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá je upravená v § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Ak vychádzame z premisy, že povinnosti je možné ukladať len podľa
zákonaanazákladezákona,nemožnopriodškodnenínemajetkovejujmyvychádzaťzrozsahupoistenia
zodpovednosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., pretože zákon o povinnom zmluvnom

poistení odškodnenie nemajetkovej ujmy nepredpokladá pri poistenom zo zodpovednosti za škodu pri
povinnom zmluvnom poistení.

Z uvedeného dôvodu súd návrh voči odporcovi v druhom rade v celom rozsahu zamietol (v časti o
náhradu nemajetkovej ujmy za smrť manželky navrhovateľa vo výške 20.000 eur, v časti o náhradu

nemajetkovej ujmy za smrť svokra navrhovateľa vo výške 5.000 eur).
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenej odporcom v druhom rade, je nepochybné, že táto bola
podaná dôvodne. V danom prípade sa na prípady náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzťahuje
3 ročná všeobecná premlčacia doba. K dopravnej nehode došlo dňa 06.03.2004, pričom navrhovateľ
žiadal o pristúpenie odporcu v druhom rade do konania podaním doručeným súdu dňa 16.01.2014, teda

po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V danom prípade má súd za to, že keď navrhovateľ nemajetkovú
ujmu vyčíslil v peniazoch, je potrebné aplikovať na nárok navrhovateľa ustanovenie § 100 Občianskeho
zákonníka vzťahujúci sa na majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu. Súd teda návrh navrhovateľa
voči odporcovi v druhom rade zamietol aj z dôvodu premlčania jeho nároku voči tomuto odporcovi.

Neoprávneným zásahom odporca v prvom rade spôsobil smrť blízkych príbuzných navrhovateľa. Strata
ľudského života je nevyčísliteľná, nenahraditeľná a žiaľ i nenapraviteľná. Náhrada imateriálnej ujmy v
peniazoch v žiadnom prípade nie je náhradou za stratený ľudský život, ale slúži na zmiernenie následkov
vzniknutej ujmy, pretože žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu
ani na to, aby nahradil život človeka.

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa súd (rovnako ako v prípade predchádzajúcich rozhodnutí vo
veci samej) riadil dvomi zásadným kritériami, a to závažnosťou vzniknutej ujmy ako aj okolnosťami, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo.
Je nepochybné, že smrťou manželky navrhovateľa bola narušená celistvosť rodiny navrhovateľa,

spôsobená nenapraviteľná citová ujma navrhovateľovi, ktorý s manželkou žil v usporiadanom
manželstve. Strata manželky znamenala u navrhovateľa stratu manželského a rodinného života.
Navrhovateľ stratil človeka, ktorý mu bol v živote oporou po všetkých stránkach (v čase nezamestnanosti
navrhovateľa bola manželka jediným živiteľom rodiny), človeka, s ktorým plánoval stráviť zvyšok života,
deliť sa sním o všetky radosti ako i životné sklamania a ťažkosti. „Vzniknutá ujma“, na ktorej závažnosť

je potrebné prihliadať, nazývaná i ako citová ujma či životná strata, však nie je objektívne merateľnou
veličinou. V danom prípade jej závažnosť ani nemožno zistiť porovnaním života navrhovateľa pred
nehodou a po nehode. Uvedený spôsob by mal zmysel za predpokladu, že navrhovateľ by nebol
účastníkom dopravnej nehody, resp. po nehode nemal žiadne fyzické obmedzenia. Tu však navrhovateľ
v dôsledku nehody utrpel tak závažné zranenia, pre ktoré nie je schopný zaradiť sa opätovne

plnohodnotne do spoločnosti. Z uvedeného dôvodu ani nie je schopný poskytovať starostlivosť svojmu
jedinému synovi. Za súčasného zdravotného stavu navrhovateľ pociťuje stratu manželky i v ďalších
sférach. Manželka navrhovateľa bola totiž zdravotná sestra, a preto by okrem citovej či ekonomickej
opory v súčasnosti pre navrhovateľa predstavovala i veľkú oporu pri starostlivosti o jeho fyzické aduševné zdravie. Navrhovateľ počas konania pre svoj zlý zdravotný stav nebol schopný súvisle popísať
svojživotprednehodouaopísaťsvojvzťahkmanželke,avšakzvýpovedesvedkyneakoizoznaleckého
posudku I.. Y. F. súd mal za preukázané, že manželský vzťah navrhovateľa a jeho zosnulej manželky

bol harmonický. Manželia trávili spolu voľný čas, chodievali spolu na dovolenky, mali spoločné plány
do budúcnosti - snažili sa vylepšiť si podmienky pre bývanie či už prerobením podkrovných priestorov
alebo neskôr vlastným bývaním.

Ako bolo už spomenuté, dôležitým kritériom pri určení výšky nemajetkovej ujmy je i zhodnotenie

okolností, za ktorých k zásahu do osobnosnostných práv došlo. V danom prípade ide u odporcu v
prvom rade o protiprávne konanie z nedbanlivosti. Nešlo teda o úmyselný trestný čin, či hrubé porušenie
predpisov dopravy. Súd takisto prihliadal na skutočnosť, že náraz vozidla zn. Seat Toledo do vozidla
zn. Škoda Felícia, ku ktorému došlo v dôsledku protiprávneho konania odporcu v prvom rade podľa
vyjadrenia znalca nespôsobil vytlačenie vozidla zn. Škoda Felícia mimo vozovku. Intenzita bočného
nárazu vozidla odporcu v prvom rade s vozidlom zn. Škoda Felícia totiž nebola taká, aby spôsobila

vyjdenie vozidla, resp. jeho vybočenie mimo vozovku. Vybočenie vozidla po technickej stránke bolo
spôsobené konaním vodiča vozidla zn. Škoda Felícia. Podľa výpovede znalca v trestnom konaní ani
jeden vodič nereagoval na stret vozidiel p r u d k ý m brzdením, nakoľko na mieste nehody sa nezistili
žiadne brzdné stopy. Práve nesprávna reakcia vodiča vozidla zn. Škoda Felícia (po technickej stránke)
spôsobilanárazvozidladostromu.Vodičovivozidlazn.ŠkodaFelícianičnebránilovtom,abypokračoval

v jazde v ľavej časti vozovky bez toho, aby vyšiel vľavo mimo vozovku.
Na druhej stane bolo to práve protiprávne konanie odporcu v prvom rade, ktoré podmienilo konanie
svokra navrhovateľa, stočiť riadenie vľavo, čo malo za následok narazenie vozidla do stromu. Ak by však
nedošlo k stretu vozidla odporcu v prvom rade s vozidlom zn. Škoda Felícia, nemal by vodič vozidla zn.
Škoda Felícia dôvod vyhnúť sa vozidlu odporcu v prvom rade stočením riadenia vľavo. Pri zhodnotení

celej dopravnej situácie možno konštatovať, že po technickej stránke vodič vozidla zn. Škoda Felícia
nereagoval správne, avšak na vzniknutú situáciu nereagoval neprimerane či agresívne ohrozujúc iných
účastníkov cestnej premávky v iných vozidlách, naopak na nepredvídanú situáciu reagoval vyhýbaním
sa vozidlu zn. Seat Toledo vľavo, čo však malo za následok zídene vozidla na svah priekopy a náraz do
stromu. Konanie vodiča N. C. bolo reakciou na vzniknutú situáciu.

Je nepochybné, že medzi protiprávnym konaním odporcu v prvom rade a ublížením na zdraví manželke
navrhovateľa, ktoré malo smrteľné následky, je priama príčinná súvislosť. Inak by odporca v prvom
rade nemohol byť právoplatne uznaný vinným podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. Zodpovednosť
odporcu v prvom rade za škodlivý následok v zmysle občianskoprávnom je posudzovaná v zmysle § 427

Občianskeho zákonníka ako objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla bez ohľadu na subjektívne zavinenie odporcu v prvom rade. Prevádzateľ sa môže zbaviť
zodpovednosti v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného
Občiansky zákonník v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod.
Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie

poškodeného, sa musí vzhľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade
zodpovednosti. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti
prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
(§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak bolo teda zavinenie poškodeného výlučne príčinou škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky

dopravného prostriedku, prevádzateľ sa celkom zbaví zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu znáša
sám poškodený. Ak je však zavinený protiprávny úkon poškodeného len jednou z príčin škody vyvolanej
osobitnou povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku a ak bolo treba hľadať ďalšiu príčinu na
strane prevádzateľa, potom poškodený znáša škodu len pomerne a sčasti za ňu zodpovedá prevádzateľ
(pozri bližšie R 3/1984). Na základe uvedeného možno konštatovať, že i N. C. nesie zodpovednosť

za škodlivý následok vyvolaný osobitnou povahou prevádzky svojho motorového vozidla s poukazom
na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, kde na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu
nie je rozhodujúce, či sa N. C. dopustil protiprávneho konania, rovnako nie je dôležité subjektívne
zavinenie. Nesprávna reakcia vodiča N. C. pri prevádzke motorového vozidla bola jednou z príčin nárazu
motorového vozidla do stromu. S ohľadom na okolnosti samotnej nehody súd ustálil mieru zavinenia

odporcu v prvom rade na 80% voči 20% zavinenia Jozefa C.. -vodiča vozidla zn. Škoda Felícia na
vzniknutej ujme. Je potrebné zdôrazniť, že určenie miery zodpovednosti je vždy založené na úvahe
súdu. Nie je možné exaktne mieru zodpovednosti vypočítať či inak vyvodiť. Súd sa pri určení miery
zodpovednosti riadil vyššie uvedenými úvahami, ktoré podrobne rozvinul.Občiansky zákonník za škodu považuje skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Skutočnú škodu je však potrebné vykladať i ako ujmu vzniknutú na iných ako materiálnych

právach, preto aj pri posudzovaní miery zavinenia na vzniknutej imateriálnej ujme je potrebné vychádzať
z vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na zodpovednosť za škodu.

Súd je v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku viazaný právoplatnými rozhodnutiami
súdov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd mieru zavinenia na vzniknutej ujme pre

potreby občianskoprávneho konania rozhoduje samostatne aplikáciou príslušných občianskoprávnych
ustanovení. Pojem vina v zmysle trestnoprávnom je obsahovo odlišný od pojmu zavinenie v zmysle
občianskoprávnom. V trestnom konaní je vina posudzovaná len z hľadiska pojmových znakov trestného
činu, preto súd nemohol bez ďalšieho prevziať výrok trestného súdu o vine odporcu v prvom rade do
tohto konania a vychádzať z neho pri posudzovaní miery zavinenia odporcu v prvom rade v zmysle
občianskeho práva.

Súd považuje za potrebné uviesť, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy je možné odvodiť len zo
všeobecných kritérií stanovených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú „závažnosť
vzniknutej ujmy“ a „okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo“. Právny poriadok Slovenskej republiky
nepozná resp. doteraz nešpecifikoval druhy či stupne závažnosti ujmy a nepriradil k nim konkrétnu

paušálnu sumu predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd preto pri určení konkrétnej
výšky náhrady vychádza z daných všeobecných zákonných kritérií s ohľadom na vlastné skúsenosti,
ako i doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov nielen v Slovenskej republike, ale i v zahraničí.

Je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej v súvislosti s úmrtím

blízkej osoby v danom prípade nie je predmetom poistného plnenia. Preto je nevyhnutné, aby súd
pri rozhodovaní o jej výške prihliadal aj na zárobkové, majetkové a osobné pomery odporcu v prvom
rade, nakoľko účelom poskytnutia finančného zadosťučinenia je zmiernenie vzniknutej krivdy a nie je
vytvorenie ďalšej na strane odporcu v prvom rade. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch by v
žiadnom prípade nemalo viesť k ekonomickej likvidácii odporcu v prvom rade (pozri napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.01.2007, sp. zn. XX X./XXXX/XXXX). Odporca v prvom
rade je ženatý, má jedno nezaopatrené dieťa. Príjem v domácnosti predstavuje mzda odporcu v
priemernej výške cca 1500 eur netto mesačne. Je potrebné dodať, že odporca v prvom rade počas
konania prejavil vôľu dobrovoľne vyplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy súvisiacej so
smrťou manželky vo výške 6000 eur.

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadať i na skutočnosť, že k určitej forme
zadosťučinenia došlo odsúdením odporcu v prvom rade v trestnom konaní, čo predstavuje významný
prostriedok morálneho zadosťučinenia, kedy došlo odsúdeniu konania pôvodcu neoprávneného
zásahu, ako aj samotným konštatovaním, že odporca v prvom rade svojim protiprávnym konaním

zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa (v poradí prvom rozsudku).

Bez povšimnutia však nemôže zostať skutočnosť, že ujma bola spôsobená z nedbanlivosti odporcu v
prvom rade, teda v žiadnom prípade nešlo o úmysel.

Súd sa výrazne odklonil od výšky náhrady imateriálnej ujmy stanovenej vo svojom ostatnom rozhodnutí
(rozsudok súdu zo dňa 17.01.2012, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX), práve z dôvodov vysvetlených vyššie,
a síce, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je predmetom poistného plnenia, a teda bude hradená z
výlučných prostriedkov odporcu v prvom rade.

Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, tu sa súd inšpiroval úpravou Českej republiky,
ktorá v § 444 Občianskeho zákonníka účinného v čase dopravnej nehody stanovila paušálnu náhradu
nemajetkovej ujmy za smrť manželky vo výške 240.000 Kč, čo v čase nehody predstavovalo približne
295.440 Sk (zdroj: www.nbs.sk), t.j. 9.806,81 eur po prepočítaní konverzným kurzom. Podporne možno
uviesť, že paušálne náhrady sú uzákonené aj v iných krajinách EÚ, napr. v Belgicku vo výške 12.500

eur za smrť manželky a dieťaťa, vo Francúzsku 20.000 eur za smrť manželky a dieťaťa. V daných
krajinách sú však aj iné majetkové a zárobkové štandardy. Porovnateľný životný štandard v rámci EÚ
má Slovenská republika práve s Českou republikou.Je nepochybné, že smrťou manželky navrhovateľa došlo k strate najbližšej osoby navrhovateľa, s ktorou
mal vytvorené najintenzívnejšie interpersonálne väzby, navrhovateľ utrpel tak výraznú ujmu, ktorá bude
mať pre neho nepriaznivé následky pre celý jeho ďalší život. S ohľadom na všetky dôvody uvedené

vyššie (ako na strane navrhovateľa, tak na strane odporcu v prvom rade) súd priznal navrhovateľovi za
spôsobenú ujmu zadosťučinenie aj v peňažnej forme, ktoré ustálil vo výške 9800 eur. Navrhovateľovi by
patrila náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou manželky navrhovateľa vo výške 9800,- eur,
avšak s prihliadnutím na zavinenie odporcu v prvom rade súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumu
7840,- eur (80% zo sumy 9800,-eur) a vo zvyšnej časti nad sumu 7840 eur súd návrh navrhovateľa voči

odporcovi v prvom rade ako nedôvodný zamietol.

V závere súd považuje za potrebné dodať, že voči odporcovi v prvom rade je vedené ďalšie konanie o
náhradu nemajetkovej ujmy, kde navrhovateľmi sú syn navrhovateľa a svokra navrhovateľa. Aj napriek
skutočnosti, že voči odporcovi v prvom rade sú uplatnené ďalšie dva nároky na náhradu nemajetkovej
ujmy, nie je to dôvodom na zmenu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy súvisiacej so smrťou

manželky navrhovateľa. Súd pritom vychádzal z ustálenej judikatúry Českej republiky, podľa ktorej
zákonnom stanovená výška náhrady nemajetkovej ujmy má predstavovať určitú paušálnu náhradu
aplikovateľnú za obvyklých okolností. V danom prípade súd nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti
ani na strane odporcu v prvom rade ani na strane navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie alebo
naopak zníženie obvyklej (paušálnej) náhrady. Je potrebné zdôrazniť, že náhrada nemajetkovej ujmy

má predstavovať určitú satisfakciu za zásah do rodinného a osobného života navrhovateľa, jej účelom
nie je kompenzácia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa po dopravnej nehode,
príp. náhrada nákladov navrhovateľa súvisiacich s jeho nepriaznivým zdravotným stavom.

Otrováchkonaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesením(§151ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,

a contrario).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota
na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno
urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany)

alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať
odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.