Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215800
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417215800.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, 940 01
Nové Zámky, zn. S1183, správca úpadcu AQUA GLOBAL, s.r.o., Boženy Němcovej 4771/4 Nové Zámky,
IČO: 46 983 911 proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.U., bytom A. N. XXXX/X, XXX XX N. Zámky, o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súd z a k a z u j e žalovanému predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným, alebo

iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu nehnuteľnosti v
katastrálnom území N. D., Y. N. D., Y. N. D. zapísanej na Y. úrade v N. D. K. na LV č. XXXX ako B.
č. XX na X. p., bytového domu so súpisným číslom XXXX. vo vchode č. X. na L. v N. nachádzajúci sa
na parcele H. Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX mX, ako parcela T. k bytu prináleží podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere
XXXX/XXXXXX.

II.Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť, v lehote 60 dní od doručenia neodkladného opatrenia, podať
žalobu voči žalovanému na peňažné plnenie.

III.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

IV.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- EUR, na účet Slovenskej pošty,
a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal predať, darovať, previesť na inú osobu,
zaťažiť záložným, alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo
podnájmu nehnuteľnosti v katastrálnom území N. D., Y. N. D., Y. N. D. zapísanej na Y. úrade v N. D.

katastrálny odbor na LV č. XXXX ako B. a to byt č. XX na X. p., bytového domu so súpisným číslom XXXX
vo vchode č. X na ulici A. v N., nachádzajúci sa na parcele H., Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
XXX mX, ako parcela T. k bytu prináleží podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere XXXX/XXXXXX.
1.1./ Návrh odôvodnil tým, že znesením Okresného súdu Nitra zo dňa X.X.XXXX sp. zn. XXK/X/XXXX-
XX bol žalobca ustanovený za správcu úpadcovi AQUA GLOBAL, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej

4771/4, Nové Zámky, IČO: 46 983 911. Podľa ust. § 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
zpodnetuorgánupríslušnéhonakonanie,pričomúčastníkomkonanianamiestoúpadcujesprávca.Ďalej
uviedol, že ako správca konkurznej podstaty zistil v rámci šetrenia majetku úpadcu, že tento má majetok
pozostávajúci z pohľadávky úpadcu voči odporcovi ako konateľovi úpadcu, v sume XX.XXX €, titulom

zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a pohľadávku
v sume 48.995 €, titulom náhrady škody v zmysle § 135a Obchodného zákonníka.1.2./ Pohľadávka voči žalovanej vyplýva z účtovníctva úpadcu, kde je jednoznačné, že úpadca ako
právnická osoba účtuje hmotný majetok v sume XXXX €, zásoby v sume XXXXX € a finančný
majetok v sume XXXXX €. Žalobca ako správca vyzval úpadcu ako aj žalovanú ako konateľku na

poskytnutie súčinnosti, odovzdanie zoznamu majetku, účtovných kníh a inventarizácie, z ktorých by
vyplývala špecifikácia majetku, ktorý úpadca eviduje v účtovníctve. Žalovaný ako ani štatutárny zástupca
na výzvy nereagovali, resp. na dohodnuté termíny podklady nepredložili. Úpadca napriek tomu, že
eviduje v účtovníctve uvedený majetok, v zozname majetku pri návrhu na vyhlásenie konkurzu takýto
majetok neuviedla. Žalobca, ako správca výzvou na poskytnutie súčinnosti zo dňa 25.9.2017 vyzval

žalovaného ako konateľa úpadcu na predloženie hmotného majetku a zásob o ktorých účtuje úpadca a
zároveň na poukázanie finančného majetku - finančných prostriedkov v sume XXXXX € na účet žalobcu
ako správcu. Žalovaná si vyššie uvedenú výzvu prevzala dňa XX.X.XXXX. avšak na výzvu žalobcu ako
správcu nereagovala a svoje povinnosti, ktoré jej boli v nej uložené si nesplnila. Poukázal na ust. § 135
a Obchodného zákonníka. Žalovaná ako reakciu na uvedenú výzvu, ktorú prevzala dňa XX.X.XXXX,
vykonala úkon, ktorým sa snaží zbaviť svojho majetku, keď žalobca zistil, že žalovaná podala dňa

X.XX.XXXX. na Y., K. návrh na zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti, ohľadom, ktorého prebieha konanie
pod M.. Žalobca (ako správca) má jednoznačne za to, že žalovaná sa zbavuje svojho majetku za účelom
poškodeniasvojichveriteľovatoajvzhľadomnaskutkovýstavrespektívepriebehveciareakciuodporcu
na výzvu správcu. Jedinou možnosťou, ako zabrániť prevodu vlastníckeho práva v prebiehajúcom
katastrálnom konaní a zabezpečiť tak majetok pre budúcu exekúciu je vydaním neodkladného opatrenia

zabrániť realizácii prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanej.
2./ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný

súd.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

3./ Neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v
konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie strán

sporu. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo
zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán,
prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva

(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava jepotrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a

ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

4./ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladného opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované

neodkladného opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladného opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.
Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj

pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladného opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak

platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

5./ Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu

pre vydanie neodkladného opatrenia, ale nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. V takomto druhu
konania nie je úlohou skúmať plnenie povinností strán zo zmluvného vzťahu. Konštantná judikatúra
súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody
na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozsudku.

Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto
dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada

a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie
neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto

zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

6./ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V
dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladného opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na totodočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

7./ Povinnosti podľa § 325 ods.2 CSP možno v zásade ukladať len stranám sporu.

8./ Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti,potrebnéprezáveropravdivostinároku,ktorémusamáposkytnúťneodkladnáochrana,ako
i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Podľa názoru prvoinštančného

súdu žalobca relevantným spôsobom preukázal existenciu základných podmienok odôvodňujúcich
potrebubezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu.Zpredloženýchlistín(uznesenieovyhlásení
konkurzu, súpis majetku úpadcu, výzva žalobcu zo dňa X.X.XXXX., záznam zo stretnutia žalobcu a
konateľa úpadcu zo dňa X.X.XXXX,výzva žalobcu zo dňa XX.X.XXXX ,výpis z LV č. XXXX kat. úz. N., byt
č. XX, žiadosť žalobcu o nezapísanie vlastníckeho práva podľa M. súd považoval za zistené, že žalobca

disponuje voči žalovanému pohľadávkou, ktorá vyplýva z účtovníctva úpadcu a v ktorom je uvedené ,
že úpadca ako právnická osoba účtuje hmotný majetok v sume XXXX €, zásoby v sume XXXXX € a
finančný majetok v sume XXXXX €. Žalobca ako správca vyzval úpadcu ako aj žalovanú ako konateľku
na poskytnutie súčinnosti, odovzdanie zoznamu majetku, účtovných kníh a inventarizácie, z ktorých
by vyplývala špecifikácia majetku, ktorý úpadca eviduje v účtovníctve, avšak bezvýsledne. Úpadca

napriek tomu, že eviduje v účtovníctve uvedený majetok, v zozname majetku pri návrhu na vyhlásenie
konkurzu takýto majetok konateľka- žalovaná neuviedla.Z dôvodu preukázania existencie obavy, že by
prípadná exekúcia mohla byť ohrozená a tiež z dôvodu, že žalovaná je konateľkou úpadcu, ktorého
majetok evidovaný v účtovníctve nebol konateľom úpadcu vydaný správcovi ( žalovaný ho ani žiadnym
spôsobom nešpecifikoval a ani nezinventarizoval aj napriek tomu, že inventarizácia majetku je povinnou

súčasťou účtovníctva úpadcu) a sledovaný cieľ nie je možné dostatočne zabezpečiť zabezpečovacím
opatrením, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a preto mu
v celom rozsahu vyhovel. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že hodnota nehnuteľnosti s ktorou súd
zakázal akýmkoľvek spôsobom žalovanému nakladať podľa výroku tohto rozhodnutia, možno hodnotiť
ako primeranú na zabezpečenie nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným

opatrením.
9./ V súlade s citovaným ustanovením § 336 ods. 1, 2 CSP súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať
žalobu vo veci samej za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10./ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.1./Žalobca mal v konaní plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

11./ Podľa § 4 ods. 2 písm. o) Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení je žalobca oslobodený od
povinnosti platiť súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému, ako neúspešnej strane
sporu, povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky č. 1 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. 33,- EUR.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.