Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222883
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:4314222883.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: K. O., nar.
X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, M., v konaní zastúpená: JUDr. Lýdia Vylimcová, advokátka so sídlom
Športová 1783/3, Močenok, a otca: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ú.J. XXXX/XX, M., v konaní zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Karol Velčický, nar. 20.8.1984, bytom Športová 1783/3, Močenok,
o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
zastavuje.

II. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne počnúc
od 21.11.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.

III. Dlžné výživné za obdobie od 21.11.2014 do 18.5.2017 vo výške 910,- Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Návrh otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom sa zamieta.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/67/2011-44 zo dňa 4.4.2011 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 21.11.2014, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 150,- Eur na sumu 300,- Eur
mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého od
posledného rozhodnutia, ktorý od septembra 2014 nastúpil do základnej školy, pričom naďalej má
zdravotné problémy.

2. Okresný súd Levice postúpil vec dňa tunajšiemu súdu, ktorý uznesením zo dňa 31.12.2014, č.k.
24P/325/2014-26 preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Levice. Otec maloletého dieťaťa dňa
7.4.2015 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, ktorej Okresný súd Levice uznesením zo dňa27.4.2015, č.k. 10P/26/2015-86 vyhovel a preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd, ktorému dňa
1.6.2015 odstúpil spis.

3. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 7.4.2015 domáhal
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa s dôrazom na skutočnosť, že sa s maloletým
na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.4.2011, č.k. 5C/67/2011-44 riadne stretáva každý druhý
víkend od piatka do nedele. Má vytvorený dobrý citový vzťah k maloletému, pričom s poukazom na
doterajšiu realizáciu styku s maloletým sa vie po každej stránke o maloletého sa postarať. Maloletý je

na neho a prostredie jeho domácnosti zvyknutý. Otec ďalej uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru aktuálna výška výživného je adekvátna vzhľadom na
potreby dieťaťa a jeho pomery. Poznamenal, že plnenie vyživovacej povinnosti v sume 150,- Eur je pre
neho neúnosné a má čo robiť na zabezpečenie tejto sumy. Neraz sa stalo, že mu finančne pomohli aj
jeho najbližší. Mal za to, že v súčasnosti nenastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá
by odôvodňovala zvýšenie výživného. Podľa jeho názoru, matka sa prostredníctvom maloletého snaží

zabezpečiť len svoj vlastný príjem.

4. Matka vo svojom vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa 20.8.2015 uviedla, že nastúpila do zamestnania
s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 410 Eur. Poukázala na to, že v spoločnej domácnosti
žije s maloletým a so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej matky.

5. Otec vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 27.8.2015 uviedol, že v spoločnej domácnosti žije
so svojou družkou a jej dcérou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho družky. Ďalej
uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Maschinenring Slovensko s.r.o. s priemerným čistým mesačným
príjmom vo výške 270,- Eur. Svoje mesačné náklady na bývanie vyčíslil na sumu 100,19 Eur (elektrika

40,19 Eur, plyn 50,- Eur, vodné a stočné 10,- Eur) a ďalšie náklady na stravovanie, dopravu do práce,
ošatenie a telefón vo výške 80,- Eur.

6. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 7.11.2016 vyčíslila výdavky maloletého za obdobie od novembra
2015 do októbra 2016 na sumu 491,56 Eur a následne vo svojom vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa

3.5.2017 za obdobie od mesiaca november 2016 do apríla 2017 na sumu 539,65 Eur. Uviedla, že sa
v celom rozsahu pridržiava písomného návrhu na začatie konania na zvýšenie výživného a navrhla,
aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel tomuto návrhu. Mala za to, že došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa, a to od septembra 2014 kedy maloletý zahájil povinnú školskú dochádzku.
Poukázala na to, že riadne vydokladovala súdu svoje pomery s tým, že s úhradou nákladov jej v minulosti

pomáhala matka. V súčasnosti už ona prispieva svojej matke na úhradu výdavkov na bývanie mesačne
sumouvovýške200,-Eur.Malazato,žekonanieotcamaloletéhojeúčelovéscieľomvyhnúťsazvýšeniu
výživného, pretože je zarážajúce, že otec, ktorý ani vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a vyživovaciu
povinnosť k maloletému, nemá záujem si nájsť zamestnanie s vyšším príjmom a ešte aj účelovo zatajuje
akékoľvek ďalšie svoje príjmy, napr. z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, z Agroramy Šaľa, príjmy

za práce na traktore, ktorý účelovo previedol na svoju partnerku a za ktorý spláca stále pôžičku matke
navrhovateľky vo výške 134,- Eur mesačne. Na nákup tohto stroja si požičal sumu vo výške 9.792,-
Eur. Ďalej uviedla, že nariadené výchovné opatrenie neprinieslo žiadnu pozitívnu zmenu do vzájomnej
komunikácie rodičov maloletého. Vzhľadom na prejavený názor maloletého dieťaťa a jeho zdravotné
problémy mal za to, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by nebolo

v jeho záujme. Mala za to, že maloletý je v dostatočnom kontakte s obidvomi rodičmi, pričom samotný
návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti považovala zo strany otca za
účelový s cieľom dosiahnuť neplatenie výživného.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom maloletého dieťaťa, výsluchom matky,

otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/67/2014 a sp. zn. 17P/159/2012, listinnými dôkazmi a to rodným listom
maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, správami kolízneho
opatrovníka ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

8. Maloletý A. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
4.4.2011, č.k. 5C/67/2011-44, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletý zveril do
osobnejstarostlivostimatkyaotecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletéhosumouvovýške150,-Eurmesačne. Styk otca s maloletým súd upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny
týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. V čase tohto rozhodnutia mal maloletý A. 2
roky a 9 mesiacov. Mal zdravotné problémy. Matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský

príspevok a prídavok na dieťa. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo
výške 282,- Eur. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemal. Žil v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi a so sestrou v rodinnom dome. Na domácnosť rodičom prispel sumou vo výške 70,- Eur
mesačne. Bol nemajetný.

9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.11.2015 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal dňa
11.11.2015 šetrenie pomerov v domácnosti otca, ktorý býva so svojou partnerkou a jej dcérou v
štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve partnerky otca. V domácnosti otca má
maloletý vytvorený vlastný priestor pre svoje súkromie a pokojný spánok. Maloletému v domácnosti otca
zakupujú ošatenie, ktoré je ponechané v tejto domácnosti. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti
sú tvorené poplatkami za vodu v sume 50,- Eur za kvartál, za elektrinu vo výške 50,- Eur mesačne, za

plyn vo výške 50,- Eur mesačne a komunálny odpad vo výške 80,- Eur ročne. Otec je zamestnaný na
polovičný pracovný úväzok s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 270,- Eur. Vyjadril sa, že
väčšinou vykonáva údržbu strojov doma. Partnerka otca je zamestnaná s čistým mesačným príjmom
480,- Eur a zároveň poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur a sirotského dôchodku. Otec
maloletého uviedol, že s maloletým je v pravidelnom osobnom kontakte a svoju vyživovaciu povinnosť

si riadne plní. Ďalej uviedol, že začiatok realizácie styku je vždy spojený s problémami, nakoľko maloletý
pri odovzdávaní matkou plače, avšak ako náhle opustí domácnosť ukľudní sa a plakať prestane. Dňa
11.11.2015 kolízny opatrovník prešetril pomery aj na strane matky a maloletého dieťaťa. Maloletý spolu
so svojou matkou býva v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve starej matky
maloletého zo strany matky. Maloletý má zariadenú samostatnú detskú izbu. Matka sa na nákladoch na

bývanie podieľa sumou vo výške 200,- Eur mesačne. Stará matka pri šetrení potvrdila vyjadrenie otca
ohľadom jeho osobného pravidelného kontaktu so synom. Uviedla, že príprava dieťaťa na realizáciu
styku je problematická, nakoľko maloletý odmieta ísť k otcovi a plače. Dňa 4.11.2015 kolízny opatrovník
vykonal pohovor s maloletým A., ktorý počas celého pohovoru sa javil veľmi utiahnuto, vystrašene
a odpovedal len na otázky, ktoré mu boli kladené. Počas pohovoru sa vyhýbal očnému kontaktu.

Vyjadril sa, že nie je rád keď má ísť k otcovi, pretože ten sa s ním nehrá, pozerá televíziu. Chodí aj k
dedkovi, u ktorého aj prespáva. Na otázku, či si dokáže predstaviť, že by v domácnosti otca trávil dlhšie
obdobie, napríklad celý týždeň a nasledujúci týždeň by bol u matky, odpovedal, že nie, k otcovi nechce
chodiť častejšie. Kolízny opatrovník konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre
zabezpečenie riadnej výchovy a výživy maloletého.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka dňa 31.10.2016 vyplýva, že dňa 25.10.2016 bol vykonaný pohovor
s maloletým, ktorý uviedol, že je žiakom tretieho ročníka základnej školy. V škole sa mu páči, má čisté
jednotky, najradšej má čítanie a informatiku. S otcom sa stretáva každý druhý víkend. U otca sa nudí
alebo s ním pozerá televíziu. Otec sa mu nevenuje. Uviedol, že mu vždy zabudne povedať, aby sa

s ním hral. Stáva sa, že otec odíde a nedovolí mu ísť s ním. Cez letné prázdniny ho otec zobral na
kúpalisko. Nepáči sa mu, že otcova priateľka o jeho mame rozpráva nepekné veci, napríklad, že je
sprostá. Naposledy keď mal byť s otcom, povedal mu, že nechce s ním ísť a otec odišiel. S otcom dieťaťa
chodí aj k dedovi do I. C.. Niekedy sa stane, že otec odíde a nechá ho tam aj prespať, čo mu však
vyhovuje, lebo deda má rád a lepšie sa cíti u neho. Želá si, aby zostal s matkou a s otcom sa chce

stretávať ako doteraz, keďže takto je to podľa neho „dobre“. Kolízny opatrovník konštatoval, že maloletý
pôsobil utiahnuto, jednoslovne a ticho odpovedal na otázky a nepoužíval rozvinuté vety.

11. Vzhľadom na problematickú komunikáciu rodičov, tunajší súd uznesením zo dňa 19.11.2015,
č.k. 12P/153/2015-186 uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, spočívajúce v ich

povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, pracovisko Šaľa, referát poradensko-psychologických služieb vo frekvencii dohodnutej so
pedopsychológom v trvaní 5 mesiacov. Zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu,
vyplýva, že stanovené ciele sa v priebehu spolupráce podarilo čiastočne naplniť. Počas rodinnej
konzultácie bolo evidentné, že vo vzájomnej komunikácii medzi rodičmi sú značné rezervy, čo môže

maloletého zneistiť. Obaja rodičia počas spolupráce prejavili tendencie k citlivému prístupu k ich synovi.
Obaja sa snažia napĺňať jeho potreby ako najlepšie vedia a ako im možnosti dovoľujú. Maloletý si
na spôsob realizácie styku s otcom zvykol, už zabehnutý systém mu vyhovuje. O oboch rodičov sa
prejavoval pozitívne, v jeho prejavoch bola prítomná citová väzba na matku aj otca. Konštatovalo sa, žepre upevnenie pocitu bezpečia a istoty je vhodné nezaraďovať v tomto období výrazné zmeny do jeho
života, nakoľko maloletý na ne citlivo reaguje a pravdepodobne potrebuje dlhší čas na adaptáciu.

12. Matka na pojednávaní dňa 18.5.2017 zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že v
spoločnej domácnosti žije s maloletým a so svojou matkou, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku,
v rodinnom dome v Močenku, ktorý patrí do vlastníctva jej matky. Ďalej uviedla, že je zamestnaná u
zamestnávateľa Samsung Display Slovakia s.r.o. Voderady s priemerným čistým mesačným príjmom
718,18 Eur. Okrem toho poberá rodinný prídavok na syna. Nie je vlastníčkou žiadnych vecí cennejšej

hodnoty. Maloletý A. má toho času 8 rokov a 10 mesiacov, navštevuje 3. ročník základnej školy v M.. Je
zdravý. Vyjadrila sa tak, že otec dieťaťa riadne prispieva na výživu maloletého. Dlh neeviduje. Nemala
vedomosť o tom, či otec dieťaťa poskytuje nad rámec nejaké plnenie, či vecné alebo finančné. S otcom
maloletého komunikujú telefonicky, pričom maloletý sa s ním stretáva okrem súdom určeného styku
pokiaľ sám chce. Ona mu v tom nebráni. Navrhla styk otca s maloletým nerozširovať a ponechať v
platnosti doterajšiu úpravu styku.

13. Otec na pojednávaní dňa 18.5.2017 uviedol ohľadom výživného, že nemá z čoho platiť vyššie
výživné. Čo má, to synovi dá. Jeho priateľka mu pomáhala pri vykrývaní rozdielov medzi jeho príjmami a
výdavkami s tým, že jeho priateľka je vdova, je zamestnaná s príjmom cca. 360,- Eur, pričom má jedno
maloleté dieťa, na ktoré poberá sirotský dôchodok. Ďalej mu finančne vypomáhajú aj jeho rodičia. Žiadal,

aby pri rozhodovaní súd zohľadnil skutočnosť, že matka má iba jednu vyživovaciu povinnosť, pričom
jemu približne o tri mesiace pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Zároveň za účelom dosiahnutia
právnej istoty ohľadom úpravy styku aj na obdobie letných prázdnin, navrhol úpravu styku s maloletým
počas letných prázdnin, a to od 1.7. do 15.7. a od 15.8. do 31.8..

14. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 18.5.2017 uviedla, že je zrejmé, že od posledného
rozhodovania súdu vzrástli potreby maloletého dieťaťa, preto navrhla zvýšiť výživné na sumu 180,- Eur
mesačne od podania návrhu a s poukazom na podané správy a vyjadrenia maloletého dieťaťa styk
nerozširovať a ponechať ho v pôvodnej úprave.

15. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.23. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,

a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

26. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

27. Otec na pojednávaní konanom dňa 18.5.2017 uviedol, že vzhľadom k tomu, aby maloletý nebol
vystresovaný, na svojom návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
netrvá. Nakoľko tak matka, ako aj kolízny opatrovník maloletého so späťvzatím návrhu otca súhlasili,
pričom ani súd nezistil potrebu pokračovania v konaní v tejto časti, súd konanie v časti návrhu otca na
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zastavil.

28. Predmetom konania tak ostal návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na rozšírenie styku
s maloletým dieťaťom.

29. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže

uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

30. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Galanta, č.k. 5C/67/2011-44 zo dňa 5.4.2011, došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 6 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho

odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v
súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v
súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom
na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o
objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom

rozhodovaní zohľadnil. Maloletý A. má toho času 8 rokov a 10 mesiacov. Navštevuje 3. ročník základnej
školy v M.. Naďalej má zdravotné ťažkosti, pritom navštevuje alergológa a očného lekára. Jeho celkové
výdavky matka vyčíslila na sumu 539,65 Eur.

31. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a

majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov čo do jeho príjmov nedošlo
na strane otca, došlo však na strane matky.

32. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný u zamestnávateľa Maschinenring
Slovensko s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 282,- Eur. Toho času je naďalej

zamestnancom u toho istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 331,48 Eur. Na
strane otca teda došlo k zvýšeniu jeho príjmov v nepatrnom rozsahu (+ 49,48 Eur). Býva v spoločnej
domácnosti so svojou zamestnanou partnerkou a s jej dcérou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve jeho partnerky. Okrem maloletého toho času ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Svojemesačné náklady na bývanie vyčíslil na sumu 100,19 Eur (elektrika 40,19 Eur, plyn 50,- Eur, vodné a
stočné 10,- Eur) a ďalšie náklady na stravovanie, dopravu do práce, ošatenie a telefón vo výške 80,- Eur.
Okrem uvedeného spláca pôžičku, ktorú jej poskytla matka matky maloletého dieťaťa v roku 2010 na

zakúpenie poľnohospodárskeho stroja vo výške 9.792,- Eur. Mesačné splátky tejto pôžičky činia sumu
134,- Eur, ktorú spláca otec a to napriek tomu, že predmetný poľnohospodársky stroj previedol na svoju
partnerku.

33. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom poberala rodičovský príspevok vo výške 190,-

Eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa. V čase podania návrhu bola nezamestnaná, evidovaná
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V priebehu konania začala pracovať u zamestnávateľa
Študentský servis, spol. s r.o., Košice s priemerným čistým mesačným príjmom 586,86 Eur a následne
dňom 1.9.2016 sa zamestnala u zamestnávateľa Samsung Display Slovakia s.r.o. na dobu určitú do
31.8.2017 s priemerným čistým mesačným príjmom 718,18 Eur. Na strane matky teda došlo k zvýšeniu
jej príjmov (+ 528,18 Eur). Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Žije v spoločnej domácnosti s

maloletým a so svojou zamestnanou matkou v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej
matky. Na bývanie prispieva svojej matke sumou vo výške 200,- Eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty
nevlastní.
34. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol

naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v
prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa (staršie o 6 rokov a v septembri
2014 nastúpilo do 1. ročníka základnej školy), táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného
rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

35. Súd výživné zvýšil v súlade s návrhom matky od podania návrhu, t.j. od 21.11.2014, s tým, že
zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa nastala v mesiaci september 2014, kedy maloletý začal
navštevovať 1. ročník základnej školy.
36. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 150,- Eur mesačne na
sumu 180,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca

pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil skutočnosť,
že deklarovaný príjem otca je nízky, pohybuje sa iba okolo sumy 331,48 Eur. Podľa názoru súdu však
otcovi nič nebráni v tom, aby si našiel lepšie platené zamestnanie, keďže toho času pracuje za nižšiu ako
minimálnumzdu,ktorájetohočasu435,-Eur.Jehoprístupvovzťahuksvojimrodičovskýmpovinnostiam
súd vyhodnotil ako nezodpovedný. Na strane otca nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by ho

obmedzovala pri práci, netrpí ani žiadnym ochorením trvalého či prechodného charakteru, na základe
čoho by mal obmedzený výber povolaní, pričom žije v okrese, v ktorom je nízka nezamestnanosť. Možno
však predpokladať, že otec maloletého má okrem deklarovaného príjmu, aj ďalšie príjmy, ktoré súdu
neuviedol. O tom svedčí aj skutočnosť, že si v roku 2010 zakúpil poľnohospodársky stroj, ktorý síce
previedol na svoju partnerku, avšak aj zo samotného vyjadrenia otca vyplýva, že si tento stroj používa,

so súhlasom svojej partnerky, on sám. Súd výšku príjmu otca z tejto činnosti odhadnúť nevedel. Otec pri
rozhodovaní žiadal zohľadniť aj to, že mu približne o tri mesiace pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť,
na túto skutočnosť však súd neprihliadol, nakoľko sa jedná o možnú zmenu pomerov, ktorá nastane až v
budúcnosti. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi pritom nemôže byť na ujmu maloletého A..
S poukazom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol, že zmena pomerov na strane dieťaťa odôvodňuje

zvýšenie výživného, pričom výživné vo výške 180,- Eur sa toho času javí súdu adekvátne vzhľadom
na vek a potreby dieťaťa. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého Samuela mesačne sumou 180,-
Eur a matka prispeje sumou 90,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa,
tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 293,52 Eur mesačne (180
+ 90 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných osobných

potriebmaloletéhodieťaťa.Taktoustálenávýškavýživnéhopodľanázorusúdu,korešpondujeaktuálnym
potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
37. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 21.11.2014 do 18.5.2017 vo výške 910 Eur
(alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac november 2014 predstavuje 180,- Eur - 150,- Eur =
30 Eur : 30 dní v mesiaci = 1,- Euro/ deň, teda 10 dní v mesiaci november 2014 x 1 Eur = 10 Eur

+ 30 Eur/mes. x 30 mesiacov (12/2014 až 5/2017) = 900,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením §
232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25,- Eur až do zaplatenia
spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bolzaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí
ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletých detí, ako aj finančným pomerom otca.

38. Otec na pojednávaní dňa 18.5.2017 navrhol súdu rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom a
žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom cez letné prázdniny od 1.7. do 15.7. a od 15.8. do
31.8.. S týmto riešením matka nesúhlasila z dôvodu, že je zamestnávateľ určuje celozávodné dovolenky
v iných termínoch a pokiaľ by existovala takáto úprava, hrozí, že by nemohla tráviť dovolenku so synom,
nakoľko sa môže stať, že súdom určený styk počas letných prázdnin bude zasahovať do obdobia,

kedy bude mať celozávodnú dovolenku, čo ovplyvniť nemôže. Matka otcovi v styku brániť nemieni aj
nad rámec súdom určeného základného styku. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc zo správ
kolízneho opatrovníka a prejaveného názoru maloletého, dospel k záveru, že rozšírenie styku otca s
maloletým toho času nie je potrebné, keďže by to nebolo v záujme maloletého, ktorý si želá, aby sa styk
s otcom nerozširoval.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto
práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bolaupravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.