Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/194/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408211437
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4408211437.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: W., s.r.o., so

sídlomT.nábrežieX/A,XXXXXW.,G.:XXXXXXXX,zastúpený:U..C.A.,advokát,T.nábrežieX/A,XXX
XX W., proti žalovanému: N. vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom XXX XX A., A. za hydrocentrálou
4, G.: XX XXX XXX, zastúpený: U.. Y. F., advokát, I. XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy XXX.XXX,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.8.2008, doručenou súdu dňa 12.8.2008 sa pôvodne žalobcovia v rade 1.

Družstvo agropodnikateľov Mužla, družstvo a v rade 2. Juraj Mačaja, domáhali od žalovaného
zaplatenia majetkovej ujmy, ktorú však v čase podania žaloby riadne nevyčíslili. Svoju žalobu
zdôvodnili nasledovne: Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru v Nových Zámkoch
odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. OPLVH-1082/1985/l zo dňa
21.6.1985, rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch odboru životného prostredia sp.zn.
OŽP-01/1511/2/1998 - Hl. zo dňa 21.8.1998 a rozhodnutím bývalého Západoslovenského krajského
národného výboru v Bratislave odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp.zn.

PLVH-4/2085/82-8 zo dňa 22.5.1985 ako príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2
písm.a)zákonač.138/1973Zb.oštátnejsprávevo vodnomhospodárstvevzneníneskoršíchpredpisov
a § 4 zákona č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie, v súlade s § 19 zákona číslo
138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, boli vo vodoprávnych konaniach určené a vymedzené pásma
hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných
zdrojov „RH-10 Štúrovo „ a „ Jelka „ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho

využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany ( ďalej len „ Rozhodnutia „). Zákon č. 138/1973
Zb. o vodách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého boli vyhlásené niektoré ochranné
pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja podľa Rozhodnutí
bol zrušený a s účinnosťou od 1.6.2002 nahradený zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( vodný zákon ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Starý
vodný zákon „). Podľa prechodného ustanovenia Starého vodného zákona uvedeného v § 77 ods. 3
sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných

zdrojov podľa zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov považujú za ochranné
pásma vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona. Na základe § 28 ods. 6 Starého
vodného zákona patrí vlastníkovi správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy za
obmedzenie hospodárenia na pozemkoch a ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Na základe §28 odsek. 7 Starého vodného zákona pritom majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva
na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na
vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis.

Ako uvedený osobitný predpis je v poznámke pod čiarou č. 35) uvedený exemplifikatívne zákona č.
307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov ( konkrétne
jeho ustanovenie § 6 ods. 4 až 7. Zákon č. 307/1992 Zb. bol však s účinnosťou od 1.5.2004 zrušený
a nahradený zákonom č. 220/2004 Z.Z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon č. 220/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004 však
už postup úhrady majetkovej ujmy neupravuje. Podrobnosti o majetkovej ujme a úhradách nákladov
spojených s ochranou vodných zdrojov, mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym
predpisom v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 78 ods. 3 písm. e) Starého vodného zákona.
Zaúčinnosti Staréhovodnéhozákonavšaknebolprijatývykonávacíprávnypredpisupravujúcirealizáciu
úhrad majetkovej ujmy a spôsob jej výpočtu. Starý vodný zákon bol s účinnosťou od 1.7.2004 zrušený

a nahradený zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Nový vodný
zákon „). Na základe prechodného ustanovenia uvedeného v § 80 ods. 3 Nového vodného zákona
sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných
zdrojov podľa doterajších právnych predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa
Nového vodného zákona. Na základe ustanovenia § 32 ods. 6 Nového vodného zákona, za preukázané

obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi,
správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom
rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o
povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník
vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na

základedohodyourčení výškyzaročné,prípadnedlhšieobdobiealebodohodyojednorazovejnáhrade.
Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa
osobitného predpisu. Na základe ustanovenia § 32 ods. 8 Nového vodného zákona v sporoch o úhradu
majetkovej ujmy rozhoduje súd. Z uvedeného vyplýva, že majetkovú ujmu vzniknutú z obmedzenia
hospodárenia v ochranných pásmach vodného zdroja znáša ten, kto odoberá vodu z vodárenského

zdroja, resp. ten kto vlastní platné povolenie na odber pitnej vody z vodárenského zdroja. Žalovaný je
určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v
ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody, resp. vlastnil platné
povolenie na odber pitnej vody z uvedeného zdroja. Tieto skutočnosti dokazujú odborné posudky č.
304-2879/2008/4472 a č. 303-6106/2007/15701 vydané Slovenským hydrometeorologickým ústavom,

uvádzané ako dôkaz. Žalobca v 1. rade je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym
úradom v Nitre, Správou katastra Nové Zámky pre katastrálne územie Mužla, katastrálne územie
Salka, katastrálne územie Rúbaň a katastrálne územie Belá, na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené
ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného
zákona ako aj Nového vodného zákona. Žaloba v 2. rade je oprávneným nájomcom pozemkov

evidovaných KatastrálnymúradomvBratislave,SprávoukatastraSenecprekatastrálneúzemieKráľová
pri Senci a Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Galanta pre katastrálne územie Pusté
Úľany na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam
vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Žalobcovia
mali na základe uvedeného zato, že sú teda aktívne legitimovaní na podanie žaloby na náhradu

majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. V dôsledku vyhlásenia
ochranných pásiem vodárenského zdroja dochádza totiž k obmedzenému hospodáreniu žalobcov, a
to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených Rozhodnutiami, ako i zákonných
a iných obmedzení obhospodarovania. Žalobcovia obhospodarovali v dotknutom období pôdu, na
ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnení nájomcovia

nemohli plne realizovať všetky intenzívne opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku
dodržiavania obmedzujúcich opatrení, žalobcovia každoročne vykazovali znižovanie úžitkovosti chovu
dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku
hospodárenia s obmedzenými možnosťami na trvalých trávnych porastoch žalobcovia znižovali
produkciu na týchto pozemkoch. Pre žalobcov vyhlásenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov na

nimi obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročné viac náklady a majetkovú ujmu,
ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli
žalobcovi vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu výšky majetkovej ujmy. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobcom vznikli majetkové ujmy v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochrannýchpásmach vodárenských zdrojov. Majetkové ujmy predstavovali zníženie hospodárskych výsledkov a
majetku žalobcov ako poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich na poľnohospodárskom pôdnom
fonde. Žalobcom vznikli v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetkové ujmy, teda škody a skutočné

náklady, ktoré žalobcovia vynaložili zo svojich prostriedkov na dodržiavanie základných povinností
vyplývajúcich z rozhodnutí, ale aj ďalšie náklady, ktoré museli žalobcovia vynaložiť v súvislosti s tým, aby
bol režim ochranných pásiem vodárenských zdrojov dodržiavaný. Na základe uvedených skutočností si
žalobcovia uplatnili svoj nárok na náhradu majetkovej ujmy.

2.Vpriebehukonania,dňa4.11.2008 bolsúdudoručenýnávrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonania
na strane žalobcov to tak, že pôvodní žalobcovia v rade 1 a 2 z konania vystúpia a na ich miesto vstúpi
spoločnosť BLUECUBE s.r.o. ( súčasný žalobca). K uvedenému návrhu boli pripojené oznámenia
žalobcov 1 a 2 o postúpení pohľadávok, obe zo dňa 8.9.2008, ktoré boli doručené žalovanému.
Dňa 6.2.2009 spoločnosť BLUECUBE s.r.o. súdu predložila obe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 8.9.2008, ktorými zmluvami mala byť tejto spoločnosti postúpená pohľadávka, pôvodne v konaní

uplatňovaná žalobcom v rade 1. a aj žalobcom v rade 2.. Uznesením č.k. 5C/194/2008-79 zo dňa
19.3.2009 súd pripustil aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť BULECUBE s.r.o..
Následne tunajší súd vo veci rozhodol tak, že rozsudkom zo 16.6.2009 č.k. 5C/194/2008-85 žalobu
zamietol. Proti tomuto rozsudku podala spoločnosť BLUECUBE, s.r.o. odvolanie. O odvolaní rozhodol
Krajský súd Nitra rozhodnutím č.k. 5Co/256/2009-107 zo dňa 20.1.2010 tak, že napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Druhoinštančný súd súdu
prvejinštancievytkol,žesanedostatočnevysporiadalsosamotnýmnávrhomnazačatiekonaniaakeďže
bol tento návrh neurčitý a nejasný, mal podľa druhoinštančného súdu tunajší súd postupovať v zmysle
§ 43 odsek 1 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku a žalobcov mal vyzvať
na doplnenie návrhu a špecifikovanie sumy , zaplatenia ktorej sa žalobcovia domáhajú. Súčasne bolo

tunajšiemu súdu vytknuté, že nesprávne rozhodol o návrhu na zámenu účastníka konania na strane
žalobcu.

3. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu , okresný súd uznesením č.k. 5C/194/2008 - 108 zo dňa 15.2.2010
rozhodol o návrhu na zámenu účastníka konania tak, že vyhovel návrhu, aby do konania namiesto

pôvodných žalobcov vstúpila spoločnosť BLUECUBE, s.r.o. Účastníkom konania na strane žalobcu sa
tak stala spoločnosť BLUECUBE, s.r.o. Uznesením zo dňa 2.3.2010 súd vyzval žalobcu a to spoločnosť
BLUECUBE, s.r.o. na odstránenie vád žaloby. Podaním zo dňa 31.5.2010 žalobca súdu oznámil, že mu
bola postúpená zo strany pôvodných žalobcov ďalšia pohľadávka voči žalovanému. Pôvodne totiž na
žalobcu bola postúpená pohľadávka žalobcov predstavujúca majetkovú ujmu za obdobie od 11.8.2004

do 11.8.2008. V podaní na čísle listu 129 v spise spoločnosť BLUBECUBE, s.r.o. oznámila, že jej zo
strany pôvodných žalobcov bola postúpená aj ďalšia pohľadávka predstavujúca majetkovú ujmu a to aj
za obdobie od 12.8.2008 do 12.5.2010. Následne návrhom zo dňa 1.7.2010 ( číslo listu 138) žalobca
upresnil výšku majetkovej ujmy za celé toto obdobie, t.j. od 11.8.2004 do 12.5.2010 a to vyčíslením v
sume 790.000,-eur. Na pojednávaní dňa 5.4.2011 súd pripustil zmenu pôvodnej žaloby ( pôvodne sa

v žalobe uplatňovala majetková ujma za obdobie od 11.8.2004 do 11.8.2008, neskôr ako bolo uvedené
došlo k rozšíreniu nároku na majetkovú ujmu za obdobie od 12.5.2010 ). Súd pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 790.000,- eur s príslušenstvom.

4. Žalobca súdu predložil tabuľku obsahujúcu vlastné náklady a výsledky hospodárenia družstva

agropodnikateľov Mužla v rastlinnej a živočíšnej výrobe za obdobie rokov 2004 až 2010. Súčasne
predložil tabuľku vlastných nákladov a výsledkov hospodárenia Ing. Juraja Mačaja za obdobie rokov
2004 až 2010. Súčasne súdu predložil náklady a výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov
SR v rokoch 2004 až 2010. V tom druhom prípade sa jednalo o všeobecné údaje týkajúce sa všeobecne
poľnohospodárskych podnikov SR. Čo sa týka tých prvých údajov v tabuľkách založených v spise na

číslach listov 619 až 623 ( vlastné náklady a výsledky hospodárenia pôvodných žalobcov - Družstva
agropodnikateľov Mužla, družstvo a Juraja Mačaja ) uvádzajú sa tam rôzne údaje týkajúce sa výmery
v hektároch, úrody, nákladov a realizačnej ceny , ale tieto údaje nie sú podpísané, nie sú ničím
vydokladované , ničím podložené.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý nárok žalobcu popieral v priebehu celého konania. Žalovaný
v prvom rade poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáha priznania majetkovej ujmy, ktorá mala
vzniknúť pôvodným žalobcom 1 a 2 z titulu obmedzenia obhospodarovania pozemkov v ochranných
pásmach dvoch vodárenských zdrojov-jedného vodného zdroja RH-10 Štúrovo v katastrálnom územíObid, okres Nové Zámky a druhého vodného zdroja Jelka v katastrálnom území Jelka, okres Galanta.
Žalovaný poukázal na to, že vodný zdroj RH-10 Štúrovo nevyužíva. Žalovaný vznikol dňa 7.1.2003
a vodu z tohto vodárenského zdroja už od svojho vzniku neodoberá. Preto mal žalovaný za to, že v

prípade vodného zdroja RH-10 nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. A to už aj z dôvodu,
že nie sú splnené podmienky § 32 odsek 6 Vodného zákona.
Ďalej poukázal žalovaný na to, že družstvo agropodnikateľov Mužla a ich právny zástupca Mgr. Félix
Neupauer sa až pred podaním žaloby v roku 2007 domáhali u žalovaného predloženia rozhodnutia o
určení ochranných pásiem tohto nevyužívaného vodného zdroja, čím dôvodne spochybnili, že Družstvu

agropodnikateľov Mužla vznikla vôbec nejaká majetková ujma z titulu obmedzenia v obhospodarovaní
pôdy, nakoľko o žiadnom obmedzení družstvo dovtedy nevedelo. Čo sa týka vodného zdroja Jelka,
ochranné pásmo tohto zdroja určil Západoslovenský krajský národný výbor v roku 1985 a to ako
ochranné pásmo I. stupňa, ochranné pásmo II. stupňa vnútorné, ochranné pásmo II. stupňa vonkajšie,
pričom v každom z nich je určený osobitný režim. Na majetkovú ujmu v ochranných pásmach tohto
vodárenského zdroja sú pritom proti žalovanému okrem tohto súdneho sporu vedeného na tunajšom

súde, vedené ešte ďalšie tri súdne spory, z toho dva na Okresnom súde Galante, jeden na Okresnom
súde Bratislava V., v ktorých sporoch si uplatňovali nároky traja pôvodní žalobcovia a všetci títo
pôvodní žalobcovia postúpili pohľadávky z titulu majetkovej ujmy na spoločnosť BLUECUBE, s.r.o..
Táto spoločnosť je teraz jediným žalobcom vo všetkých štyroch sporoch. Tým, že o majetkovú ujmu
v ochranných pásmach sa usilujú štyri subjekty , pričom všetky žalobné návrhy sú neurčité, vyplýva z

nich, že viacerí pôvodní žalobcovia požadujú náhradu za tie isté pozemky. Podľa žalovaného bolo
preto povinnosťou pôvodného žalobcu jednoznačne postupovať podľa citovaného Nariadenia vlády
SR číslo 438/2005 Z.z. a v žiadosti preukázať zákonným spôsobom aké pozemky sú predmetom
žiadosti - geodetickou identifikáciou, geometrickým plánom zdokladovať ich výmeru v členení ich
ochranných pasiem, uviesť identifikáciu parciel , druh pozemkov, vlastnícky alebo iný doklad a súhlas

spoluvlastníkov. Pôvodný žalobca Ing. Mačaja doposiaľ žalovaného nepožiadal o úhradu majetkovej
ujmy a ani zákonným spôsobom nepreukázal, že je oprávneným užívateľom pozemkov v ochranných
pásmach vodárenského zdroja Jelka a ani nepreukázal, že mu vznikla majetková ujma. Pôvodní
žalobcovia a ani súčasný žalobca nepodali žalovanému kvalifikovanú a zdokladovanú žiadosť o úhradu
majetkovej ujmy podľa Nariadenia vlády číslo 438/2005 Z.z.. Podľa žalovaného žalobca doplnil len

snímku ortofotomapy z družice obsahujúce tzv. kultúrne diely celých honov bez toho, aby jednoznačne
zákonným spôsobom preukázal či sa pozemky nachádzajú v ochrannom pásme, z rozlíšením, či ide
o pozemky v I. , II. vonkajšom alebo II. vnútornom ochrannom pásme a v akej výmere. Žalobca
predložil súdu výpisy pozemkov registra CKM na ktoré listy vlastníctva nie sú založené, nepredložil
geodetickú identifikáciu týchto parciel, ktorá by identifikovala vlastnícke právo a určila výmeru pozemkov

identifikovaných v ochranných pásmach. Preto aj žalobcom predložené nájomné zmluvy nie sú
v tomto spore žiadnym dôkazom bez geodetického elaborátu na identifikáciu pozemkov, prípadne
geometrickým plánom, ako to vyplýva z cit nariadenia vlády. Predloženými nájomnými zmluvami
žalobca len preukázal, že pôvodný žalobca si od určitých osôb ako podielových spoluvlastníkov prenajal
určitú výmeru pozemkov, bez určenia parcelných čísiel a bez preukázania , že sa nachádzajú v

ochrannom pásme vodárenského zdroja, v ktorom konkrétnom ochrannom pásme a v akej konkrétnej
výmere. Žalovaný poukazuje na to, že za účelom identifikácie dotknutých pozemkov navrhol žalobca
znalecké dokazovanie. z vykonaním tohto dôkazu žalovaný nesúhlasí, pretože uvedené podklady si vie
zabezpečiť žalobca sám bez príslušného znaleckého dokazovania vykonaného súdom. Keďže žalobca
nepreukázal výmeru skutočne užívaných pozemkov v ochrannom pásme, nevykonal ich identifikáciu,

nepreukázal právny vzťah k pozemkom v ochranných pásmach a k ich výmerám a nepreukázal
skutočné obhospodarovanie za každý uplatnený rok. Mal žalovaný za to, že žalobca, resp. jeho
predchodcovia, nesplnili základný zákonný predpoklad pre podanie žaloby uvedený v § 32 odsek 6
Vodnéhozákona acitovanéhoNariadeniavládySRčíslo438/2005Z.z..Ažnáslednepopreukázanítejto
základnej podmienky vzniku nároku na uplatnenie majetkovej ujmy by podľa žalovaného prichádzalo

do úvahy posudzovanie či žalobcovi vôbec vznikla majetková ujma v sume 790.000,- eur v súvislosti
s obmedzením užívania pozemkov v preukázanej obhospodarovanej výmere za každý rok osobitne, v
akej výške, a kto je povinný ju hradiť. Žalovaný ďalej poukázali na skutočnosť, že pôvodní žalobcovia si
uplatnili majetkovú ujmu aj v polovici hospodárskeho roka 2010. Pritom výšku majetkovej ujmy je možné
priznať za ročné obdobie a jej výška sa zisťuje porovnaním ročných štatisticky zistených priemerných

nákladov na rastlinnú a živočíšnu výrobu a priemerných výnosov produkcie v danej oblasti po zistení a
spracovaní ročných výsledkov hospodárenia. Preto žalovaný považuje nárok žalobcu za obdobie časti
roka 2010 a to konkrétne do 12.5.2010 za neoprávnený aj z uvedeného dôvodu. V uvedenom období
by ju totižto postupca nevedel preukázať, t.j. či mu v uvedenom období vôbec vznikla, a to aj keby muskutočne vznikla. Preto podľa žalovaného išlo len o fiktívnu ujmu, ktorú mohol pôvodný žalobca ako
pohľadávku z titulu majetkovej ujmy postúpiť súčasnému žalobcovi, len do 31.5.2010. Zjavne v snahe
využiť ešte zákonnú možnosť postúpiť pohľadávku do 31.5.2010 pôvodný žalobca postúpil neexistujúcu

pohľadávku , nakoľko po 1.6.2010 to už zákon nepripúšťal. Na základe uvedeného žiadal žalovaný
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Na základe vykonaného dokazovania súd

zistil nasledovné:

7. Zo správnych rozhodnutí príslušných orgánov súd zistil, že Rozhodnutím bývalého Okresného
národného výboru v Nových Zámkoch odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
sp. zn. OPLVH-1082/1985/l zo dňa 21.6.1985 / ktorým bolo zmenené rozhodnutie ONV Nové Zámky č.
OPLVH-1O82-/1985/1 zo dňa 21.6.1985/, ďalej rozhodnutím bývalého Západoslovenského krajského

národného výboru v Bratislave odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp.zn.
PLVH-4/2085/82-8 zo dňa 22.5.1985 a rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch odboru
životného prostredia sp.zn. OŽP-01/1511/2/1998 - Hl. zo dňa 21.8.1998, boli vo vodoprávnych
konaniach určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti,
akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „RH-10 Štúrovo „ a „ Jelka „ a stanovené záväzné

podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany.
8. Ako bolo uvedené, pôvodne v žalobe označení žalobcovia a to Družstvo Agropodnikateľov Mužla,
družstvo a pán Juraj Mačaja, a neskôr z dôvodu postúpenia pohľadávok a pripustenia zámeny
účastníkov konania súčasný žalobca / spoločnosť BLUECUBE, s.r.o./sa žalobou v tejto veci domáhali
od žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej ujmy z dôvodu obmedzení bežného obhospodarovania

na poľnohospodárskych pozemkoch v ich užívaní, ktoré sa mali nachádzať v ochranných pásmach
vodných zdrojov určených vyššie uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov a to majetkovej ujmy
vzniknutej za obdobie od 11.8.2004 do 12.5.2010. Náhradu majetkovej ujmy si uplatňovali podľa § 32
ods.6zákonač.364/2004Z.z.ovodách.Žalobca,resp.jehoprávnipredchodcoviasižalobouuplatňovali
nárok na majetkovú ujmu už aj za rok 2004 a za obdobie rokov 2005 až máj 2010. Vzhľadom na

skutočnosť, že túto majetkovú ujmu za rok 2004 si predchodcovia žalobcu mohli uplatniť až v roku 2005,
po zistení ich hospodárskych výsledkov a štatistických údajov, aj majetkovú ujmu za tento rok 2004 a
aj za ďalšie uplatňované obdobia je potrebné posudzovať podľa zákona č. 364/2004 Z.z. platného a
účinného od 1.7.2004.
9. Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť

stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na
ich uchovanie a ochranu.
Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody
vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma
na základe posudku orgánu na ochranu zdravia.44) Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť
ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú
vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne
pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.
Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo

I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného
zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením
zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy
určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
Podľa § 32 ods. 4 cit. zákona návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný

podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z
vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem
je povinný podať správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby
slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem
vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok.

Podľa § 32 ods. 5 cit. zákona rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa
určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo
ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj
technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásmevykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti
spojené.

Podľa §32 ods. 6 cit. zákona za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom
a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu,
alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú

ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo
dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na
základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme
vyvlastniť.37)
10. Podrobnosti o obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania

pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady upravovalo nariadenie vlády SR č. 438/2005 Z.z. . V § 1 cit.
nariadenia sú upravené náležitosti žiadosti o úhradu náhrady a najmä zo znenia ods. 2 písm. a) a c) je
zrejmé, že žiadosť podáva vlastník, ktorý v zmysle uvedených ustanovení bol povinný pripojiť k žiadosti
listy vlastníctva a súhlas ostatných spoluvlastníkov s podaním žiadosti.
11. Ako bolo uvedené, v priebehu konania bol súdu doručený návrh na pripustenie zámeny účastníkov

konania na strane žalobcov a to tak, že pôvodní žalobcovi a1 a 2 z konania vystúpia a na ich miesto
vstúpi spoločnosť BLUECUBE, s.r.o. / súčasný žalobca/ a to z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky
z pôvodných žalobcov na uvedenú obchodnú spoločnosť. Súd uvedenému návrhu vyhovel a na miesto
pôvodných žalobcov sa stala stranou sporu spoločnosť BLUECUBE s.r.o.. Žalobca BLUECUBE, s.r.o.
si svoj nárok uplatňoval ako postupník , na ktorého bola postúpená pohľadávka z pôvodných žalobcov

1 a 2 a to pohľadávka , ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Neskôr , ako bolo uvedené, v
priebehu konania, došlo k rozšíreniu petitu žaloby aj o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 12.8.2008
do 2.5.2010. Aj uvedenú pohľadávku, za predmetné obdobie mali postúpiť pôvodní žalobcovia na
spoločnosť BLUECUBE, s.r.o.. Celá pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, mala pritom vzniknúť ako
nárok nájomcov / pôvodných žalobcov v konaní/ na náhradu majetkovej ujmy, keďže nájomcovia mali z

dôvodu existencie ochranných pásiem vytvorených v zmysle rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi
vo vodopravných konania, obmedzené právo hospodárenia v dotknutom období v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov.
12. Je zrejmé, čo vyplýva ja zo samotného návrhu aj z ďalších vyjadrení žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu, že pôvodní žalobcovia v konaní, t.j. Družstvo Agropodnikateľov Mužla, družstvo a pán

Juraj Mačaja, si svoj finančný nárok na náhradu majetkovej ujmy uplatnili ako nájomcovia pozemkov
v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách , poukazujúc aj na príslušné ustanovenia
predchádzajúcich právnych úprav a to zákona č. 138/1973 Zb. a č. 184/2002 Z.z.. Vo všetkých
uvedených právnych úpravách sú však hmotnoprávne aktívne legitimovaní na uplatnenie uvedeného
nároku len vlastníci dotknutých pozemkov, nie ich nájomcovia. Prípadný odkaz na ustanovenie § 30

ods.2 zákona o vodách účinného v čase podania žaloby podľa súdu neobstojí. V uvedenom ustanovení
sa rieši povinnosť určitých osôb pri obhospodarovaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov, nie ich
právo. Naopak v ustanovení § 32 ods. 6 cit. zákona je už ako oprávnená osoba uvedený jednoznačne
len vlastník. S účinnosťou od 15.1.2015 došlo zákonom č. 409/2014 Z.z. k zmene ustanovenia § 30
ods. 2 zákona o vodách tak, že sa vypustili slová: ,, (ďalej len vlastník)“ a doplnil sa aj odsek 6 § 32

vodného zákona o ďalšiu vetu: Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom
sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel
nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3.V dôvodovej správe
k zákonu č. 409/2014 Z.z. v znení od 14.1.2015 sa pri bode 45, ktorý sa týka zmeny a doplnenia
ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o vodách uvádza, že zmena a doplnenie tohto ustanovenia vyplynula

z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy
uložil vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov vykonať
opatrenia vrámcivšeobecnýchpovinností naochranuazachovaniekvalitypovrchových apodzemných
vôd. K takejto zmene označenia subjektu, ktorému patrí náhrada majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6
zákona však nedošlo. V citovanom ustanovení zákona zostáva právna úprava nezmenená , t.j. náhrada

majetkovej ujmy patrí len vlastníkovi. Doplnenie poslednej vety do odseku 6 § 32 sa v Dôvodovej správe
k zákonu č. 409/2014 Z.z. zdôvodnilo tým, že sa navrhlo spresniť poskytnutie náhrady vlastníkovi pri
preukázaní výšky majetkovej ujmy, pričom sa povinné zníži výška náhrady o podiel nákladov , ktoré
je povinný vlastník vynaložiť na pozemky z dôvodu plnenia všeobecných povinností na uchovanie aochranu vôd. Aj zo znenia nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. vyplývalo, že žiadosť o majetkovú
náhradu musí podať vlastník a ak je viac spoluvlastníkov, s ich výslovným súhlasom. Vzhľadom na
uvedené má súd zato, že nárok na náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu

za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov podľa § 32 ods. 6
zákona o vodách aj v znení účinnom do 14.1.2015 patril iba vlastníkovi. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, kde je upravené nútené obmedzenie vlastníckeho práva v
nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Z uvedeného
článku ústavy vychádza aj zákon o vodách, ktorý vlastníkovi pozemku priznáva právo na primeranú

náhradu za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Nájomnému vzťahu zákon ústava takúto
ochranu neposkytuje. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že pôvodní žalobcovia nie sú a ani neboli
aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie si náhrady majetkovej ujmy- ako nájomcovia pozemkov neboli
nositeľmi takejto pohľadávky a preto ani platne nemohli takúto neexistujúcu pohľadávku postúpiť na
súčasného žalobcu. Preto súd zmluvy o postúpení súd vyhodnotil ako neplatné a to s poukazom na
ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka / ich predmetom bola neexistujúca pohľadávka/.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z ktorých
vyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka. Okrem uvedeného sú zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2008 / č.l. 75-82 v spise/ aj nejasné a neurčité. Neobsahujú
konkrétnu výšku pohľadávky ani jasný spôsob jej určenia / nie je zrejmé, ani ku ktorým konkrétnym
pozemkom a koľkým pozemkom sa vzťahuje nárok na majetkovú ujmu / veď mohlo isť o majetkovú

ujmu za obmedzenie užívania jedného pozemku, 5-tich, 10 tich..../ za aké konkrétne pozemky a chýba
aj uvedenie konkrétnej osoby povinnej na jej plnenie / dlžníka/. Pre platnosť zmluvy o postúpení
sa vyžaduje, aby pohľadávka bola jednoznačne určená a to predmetom existujúceho plnenia, osobou
dlžníka, príp. právnym dôvodom. Aj zo samotnej súdnej praxe vyplýva že pohľadávka musí byť v
zmluve o postúpení pohľadávok identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná

s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi a určitému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia
pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka,
voči komu, ako a kedy bola postúpená. Vzhľadom na uvedené súd považuje uvedené 2 zmluvy
o postúpení zo dňa 8.9.2008 za neplatné aj pre ich nejasnosť neurčitosť s nezrozumiteľnosť a to
s poukazom na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto ako postupník

nemohol na základe týchto neplatných zmlúv o postúpení pohľadávky nadobudnúť žiadnu pohľadávku.
Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky z 31.5.2010 uzavretej medzi Družstvom agropodnikateľov
Mužla, družstvo ako postupcom a spoločnosťou BLUECUBE, s.r.o. ako postupníkom, predmetom
postúpenia mala byť pohľadávka v sume 290.000,- eur voči žalovanému a to titulom majetkovej ujmy
a škody za obdobie od 12.8.2008 do 12.5.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých

postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Čo sa týka zmluvy o
postúpení pohľadávky z 31.5.2010 uzavretej medzi Jurajom Mačajom ako postupcom a spoločnosťou
BLUECUBE, s.r.o. ako postupníkom, predmetom postúpenia mala byť pohľadávka v sume 250.000,-
eur voči žalovanému a to titulom majetkovej ujmy a škody za obdobie od 12.8.2008 do 12.5.2010
z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných pozemkoch v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov. Za celé dotknuté obdobie / od 11.8.2004 do 12.5.2010 bola žalobcom
vyčíslená majetková ujma vo výške 790.000,- eur , ale len za obdobie necelých 2 rokov / od 12.8.2008
do 12.5.2010/ bola táto ujma vyčíslená spolu v sume 540.000,- eur / 290.000,- eur + 250.000,-
eur/. Predmetom postúpenia na základe uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok z roku 2010 bola
teda spolu pohľadávka 540.000,- eur. Aj keby bolo preukázané, čo sa v konaní nestalo, že pôvodní

žalobcovia sú oprávnenou osobou na uplatnenie si majetkove ujmy podľa zákona o vodách, bolo by
povinnosťou takejto oprávnenej osoby svoj nárok / výšku uplatňovanej majetkovej ujmy/ jednoznačne
preukázať. Žalobca síce navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie na vyčíslenie majetkovej
ujmy, ale o vykonaní takéhoto dôkazu rozhoduje súd, po dôkladnom zvážení možnosti jeho vykonania
a jeho potreby. Pre takéto posúdenie však musí mať súd k dispozícii aspoň základné informácie a

údaje potrebné pre položenie otázok, na ktoré má znalec s príslušného oboru odpovedať. Na základe
ustanovenia § 32 ods. 6 Nového vodného zákona, len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi, v primeranom a preukázateľnom rozsahu
majetková ujma. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia však len všeobecne / bez ďalšej nevyhnutnej
špecifikácie a konkretizácie/ uviedli že vynaložili zo svojich prostriedkov náklady na dodržiavanie

základných povinností vyplývajúcich z rozhodnutí a to v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných
pásiem vodárenských zdrojov dodržiavaný.
13. Žalobca, resp. jeho predchodcovia v konaní len označili rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o
ochranných pásmach a uviedli, že pôvodným žalobcom vznikla majetková ujma, súdu nad všetkupochybnosť neozrejmili a ani na ozrejmenie nepredložili žiadne právne relevantné dôkazy na
preukázanie, že pôvodný žalobcovia užívali pozemky / ktoré konkrétne/, akým právnym titulom v
akých konkrétnych rozlohách, v ktorých konkrétnych ochranných pásmach. V čom, akým konkrétnym

spôsobom a v akom rozsahu boli obmedzovaní v hospodárení v konkrétnych / a ktorých/ ochranných
pásmach,naktorýchkonkrétnychpozemkoch,akékonkrétne obmedzujúceopatreniamuselidodržiavať
a či ich aj dodržiavali, aké konkrétne viacnáklady skutočne, reálne vynakladali atď.. T.j. nebolo ani
preukázané, ktoré konkrétne pozemky pôvodní žalobcovia užívali a akým konkrétnym spôsobom, že
boli v užívaní obmedzovaní a ako. Pôvodní žalobcovia len všeobecne tvrdili že boli pri svojej činnosti

obmedzovaní. Žalobca nepreukázal, ktoré pozemky, v akej rozlohe, v akých ochranných pásmach
predchodcovia žalobcu vôbec užívali, akým spôsobom, či vôbec museli nejaké obmedzenia a aké
konkrétne strpieť, prípadne aké konkrétne viacnáklady vynaložiť atď.. Preto mal súd zato, že v konaní
nebolo preukázané ani len to, že je základ nároku žalobcu v tejto veci je daný. Návrh na vykonanie
znaleckéhodokazovaniazaúčelomzistenia prípadnejsamotnej výškymajetkovejujmy,preto zamietol.
Žalobca mal dostatočný priestor na to, aby uviedol všetky potrebné skutočnosti a predložil všetky listinné

dôkazy, ktoré by osvedčili jeho všeobecné tvrdenia o obmedzeniach v hospodárení a o majetkovej
ujme jeho právnych predchodcov, do vyhlásenia rozsudku tak však neurobil.
14. K žalobcom predloženému listinnému dôkazu označenému ako ,,Vlastné náklady a výsledky
hospodárenia Družstva Agropodnikateľov a Ing. Juraja Mačaja SHR súd uvádza, že tento považuje
za nepostačujúci, ide o neverifikované tabuľky bez ďalších podkladov, bez uvedenia spôsobu výpočtu

údajov v nich zapísaných, bez akéhokoľvek prepojenia na vyššie spomínané chýbajúce údaje o
výmerách pozemkoch a ich jednoznačnej lokalizácii a zaradenia do ochranných pásiem atď.. Aj zo
znenia Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. muselo byť žalobcovi jasné, aké podklady je potrebné
predložiť, na preukázanie / uplatnenie/ majetkovej ujmy.
15. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd nasledovný záver:

V časti uplatnenej pohľadávky, ako bolo uvedené, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu z
pôvodných žalobcov z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky / obe z 5.9.2008/ani nedošlo.
V tejto časti nie je preto žalobca aktívne vecne legitimovaný ani z dôvodu, že na neho platne neprešla
žiadna pohľadávka z titulu majetkovej ujmy za obdobie od 11.8.2004 do 11.8.2008 / samotní postupcovia
pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie neboli ako nájomcovia oprávnení uplatniť si v zmysle zákona

§ 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. majetkovú ujmu a okrem uvedeného súd obe tieto zmluvy o
postúpení pohľadávok vyhodnotil ako nejaské a neurčité a preto absolútne neplatné/. Vo zvyšnej časti,
v časti o zaplatenie 540.000,- eur / pohľadávka , ktorú mal súčasný žalobca nadobudnúť od pôvodných
žalobcov v rade 1 a 2 na základe zmlúv o postúpení pohľadávok z roku 2010/ nie je žalobca tiež
aktívne vecne legitimovaný / samotní postupcovia pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie neboli ako

nájomcovia oprávnení uplatniť si v zmysle zákona § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. majetkovú ujmu
a okrem uvedeného ani nebolo preukázané, že im nejaká ujma vôbec vznikla/. Okrem toho predmetom
postúpenia v roku 2010 mala byť aj majetková aj a za obdobie časti roka 2010/ do 12.5.2010/,
pritom podľa cit nariadenia vlády a to § 2 náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na
poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zvýšenia nákladov nad bežné obhospodarovanie pozemku

je rozdiel medzi skutočnými nákladmi vynaloženými na obhospodarovanie pozemku a priemernými
nákladmi v danej výrobnej oblasti v tom istom roku vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej
mene. T.j. k vyčísleniu majetkovej ujmy za rok 2010 mohlo dôjsť najskôr po ukončení hospodárskeho
roku 2010, t.j. až v roku 2011, kedy sa už dali porovnať relevantné údaje a predchodcovia žalobcu by
vedeli zistiť ich hospodársky výsledok za rok 2010 a nie skôr. Predmetom postúpenia pohľadávky, ku

ktorému postúpeniu došlo už v priebehu roka 2010, preto nemohla byť pohľadávka z roku 2010, ktorá
sa v tom čase ešte zistiť nedala- nebol známy hospodársky výsledok za príslušný rok 2010.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu
ako nedôvodnú / nárok nepreukázaný/ v celom rozsahu zamietol.

17. O nároku na náhradu trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p..
Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ich náhradu v celom rozsahu priznal žalovanému.
O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v
súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).