Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. december 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211440
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316211440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci navrhovateľky :

E. M. U.. XX.XX.XXXX, Š., R. N. XXX, právne zast. JUDr. Juraj Bilický, advokát Advokátskej kancelárie
so sídlom Farská 8 Nitra, proti povinnému : D. M. U.. XX.XX.XXXX, Ž.L., R. F. XX F., právne zast. Nagy
& Partners, s. r. o. so sídlom Športová 470/11 Galanta, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e sa vyživovacia povinnosť povinného otca voči navrhovateľke zo sumy 66, 38 eur na
sumu 110 eur mesačne od 01.07.2016, ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 20 dňa
toho ktorého mesiaca.

II. V časti o zvýšenie výživného o 50 eur mesačne sa konanie z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

IV. Z m e ň u j e sa rozsudok Okresného súdu Levice z 30.01.2008 č. k. 8P/181/2007-34

V. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd Nitra uznesením z 30.06.2017 č. k. 6Co/32/2017 - 70 zrušil rozsudok Okresného

súdu Levice zo dňa 09.11.2016 č. k. 9C/240/2016 - 44 a vrátil vec na ďalšie konanie.

2. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

3. Rodičia navrhovateľky sú rozvedení. Rozsudkom Okresného súdu Levice z 30.01.2008 č. k.
8P/181/2007 - 43 bolo otcovi zvýšené výživné na navrhovateľku na sumu 66, 38 eur mesačne. Zo spisu
možno zistiť, že obaja rodičia mali ďalšie vyživovacie povinnosti, matka k mal. M. I. U.. XX.XX.XXXX,

pochádzajúcej z vtedajšieho manželstva a otec navrhovateľky voči mal. E. U.. XX.XX.XXXX. Príjem
otca činil 790, 60 eur ( 14. 780 Sk ) priemerne mesačne, matka poberala materský príspevok 147, 38
eur ( 4440 Sk ) a na obe deti prídavok na dieťa 1080 Sk.

4. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou druhého ročníka denného štúdia na Mendelovej
univerzity v Brne ( čl. 130 ). Býva so svojim priateľom v podnájme, za ktorý mesačne platí 122, 54
eur, mesačný cestovný preukaz MHD stojí 11, 19 eur, mimo zóny platí 4, 70 eur. Na základe dohody

o vykonaní práce ( čl. 109 ) od 17.07.2017 pracuje ako predavačka a dosahuje zárobok okolo 211
eur mesačne. Má výdavky spojené so štúdiom približne okolo 35 eur mesačne, jej ďalšie náklady
spočívajú v bežných denných výdavkoch na stravu, ošatenie, mobilný telefón, atď. ( čl.122-141 ). Priateľ
navrhovateľky A. Ď. v Brne pôsobí ako živnostník v autoopravovni, s príjmom okolo 1000 eur. Približneraz do mesiaca navrhovateľka cestuje domov k matke a to alebo verejnou dopravou alebo osobným
autom s priateľom. Matka oprávnenej sa stará o mal. M. I. U.. XX.XX.XXXX. Do 31.12.2015 pracovala
v Zariadení pre seniorov Santovka, kde dosiahla priemerný mesačný príjem 539, 41 eur ( čl. 29 ), od

01.01.2016 do júna 2016 v SK AIR Cargo s. r. o. dosiahla priemerný príjem 701, 09 eur mesačne
( čl. 34-39 ), následne bola dobrovoľne nezamestnaná a v súčasnosti opäť pracuje v SK AIR Cargo,
kde dosahuje príjem priemerne mesačne okolo 1400 eur čistého. Mal. M. I. je žiačkou Základnej školy
v Šahách, kam dochádza autobusom a cestovné stojí 1 eur denne, stravuje sa v školskej jedálni a
mesačne obedy stoja 26 eur, výdavky na školské pomôcky činia 150 eur a do združenia rodičov je

poplatok 15 eur ( čl. 187 ). Za súkromné doučovanie angličtiny mal. M. platí matka okolo 12 eur za
vyučovanie. Povinný bol v pracovnom pomere v SES energy Tlmače do 30.09.2015 a dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 638, 75 eur. Pracovný pomer skončil výpoveďou a začal pôsobiť ako
živnostník. Z daňového priznania za rok 2015 ( čl. 18 ) možno zistiť, že jeho príjem činil 3183 eur, výdavky
955, 36 eur a základ dane je 2227, 64 eur. V roku 2016 podľa daňového priznania ( čl. 149 ) mal príjmy
9. 588 eur, výdavky 4. 553, 54 eur, pričom sám uvádza, že jeho priemerný mesačný príjme činí okolo

1200 eur. Žije družkou G. G., s ktorou majú mal. E. U.. XX.XX.XXXX. Mal E. je žiakom Základnej školy
v Tlmačoch, stravuje sa v školskej jedálny a za obedy sa platí 22 eur mesačne, výdavky na školské
pomôcky a učebnice činia 34 eur, do ZRPŠ a triedneho fondu sa platí 25 eur, akcie školy 22 eur ( čl.
186 ). Dieťa rado športuje. Družka otca je zamestnaná v Little Paradise s. r. o., kde dosahuje príjem
priemerne mesačne okolo 430 eur čistého.

5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena výživného možná len na návrh.

6. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

8. Po doplnení dokazovania súd zvýšil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, nakoľko
nesporne došlo u nej k podstatnej zmene pomerov. Začala študovať na vysokej škole mimo domova
v zahraničí a tak jej pribudli okrem bežných výdavkov aj náklady na bývanie, cestovanie a školské
potreby. Akoštudentkeštudujúcejvzahraničívzniklinesporneväčšievýdavkyadoposiaľurčenévýživné

je neprimerané už len veku a s tým súvisiacimi potrebami navrhovateľky. Pri rozhodovaní prihliadol súd
aj na to, že obaja rodičia žijú v takmer rovnakých pomeroch. Obaja majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k svojim neplnoletým školopovinným deťom, ich príjmy sú takmer rovnaké a žijú s partnerom. Podľa
dosahovaného príjmu matky možno uvažovať, že aj ona sa môže podieľať na výživnom oprávnenej
sumou 110 eur. Súd je toho názoru, že výživné 110 eur od otca a približne v rovnakej výške od matky

je primeraná suma na uspokojenie všetkých potrieb navrhovateľky. Navrhovateľke sa zvýšili náklady v
súvislosti s nástupom na vysokú školu v zahraničí a samozrejme s vyššími nárokmi na ošatenie, záľuby a
bežné potreby primerané jej veku. Na druhej strane však nepreukázala žiadne také mimoriadne potreby,
ktoré by si vyžadovali aj vyššie výdavky. Predložené pokladničné bločky svedčia o tom, že si nakupuje
veci dennej potreby, ošatenie, výživové doplnky. Jej zdravotný stav si nevyžaduje pravidelnú lekársku

starostlivosť, prípadne pravidelné užívanie liekov. Z vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že zvýšenia
výživného sa domáha poukazujúc najmä na výdavky spojené s bývaním na súkromí. Avšak okolnosť,
že sa rozhodla bývať so svojim priateľom v podnájme čo zvýšilo jej náklady na bývanie, nemôže plne
zaťažovať povinného otca, keď bezosporu je nájomné za internátne bývanie podstatne lacnejšie ( podľa
informácie na internete 3, 20 eur na deň ) a pokiaľ chce bývať so svojim druhom, ktorý s tým súhlasí,

podľa názoru súdu má niesť tento zvýšený výdavok priateľ. A. Ď. má svoj príjem z pracovnej činnosti
a keďže žije s navrhovateľkou študentkou, môže sa podieľať na niektorých výdavkoch, aj spoločných
vo väčšej miere on. Okrem toho sama navrhovateľka má svoj príjem, i keď len z brigádnickej činnosti,
aj tento príjem môže použiť na prilepšenie si na zvýšené nároky. Neobstojí ale tvrdenie povinného
otca, že nie je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko plynutím času od posledného určenia výživného

došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov. Neobstojí ani stanovisko navrhovateľky, že
jej otec ako skúsený odborník si má podľa svojich schopností hľadať prácu lepšie platenú a postarať
sa tak o vyššie príjmy, aby mohol platiť výživné v žiadanej výške. Ničím nebolo preukázané, že by
povinný otec svoju prácu zanedbával, vyhýbal sa práci a nesnažil sa viac. Jeho príjem za sledovanéobdobie predstavuje okolo 1200 eur, z ktorého sa dobre môže postarať o potreby svoje a svojej rodiny,
a platiť navrhovateľke výživné. Po zvážení všetkých okolností dospel súd k tomu právnemu záveru, že
výživné vo výške 110 eur plne pokryje odôvodnené potreby navrhovateľky. Určené výživné považoval

za primerané. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 eur, v časti o 50 eur vzala návrh späť
a v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 29 ods. 1, 3 CMP a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

9. Zameškané výživné nevzniklo, nakoľko bolo preukázané, že povinný otec platil navrhovateľke
od prvého rozhodnutia súdu výživné po 180 eur mesačne.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd
náhradu trov konania, nakoľko náhradu nežiadal ani jeden a okrem toho vzhľadom na druh právnej veci
je dôvod na jej nepriznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.

V Leviciach dňa 08. decembra 2017.