Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Pc/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116220212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci navrhovateľa: U. S., E..

XX. XX. XXXX, I. Č. XX, XXX XX I. I., štátny občan SR, proti odporcovi: A. S., E.. XX. XX. XXXX, I. J.
XX, XXX XX I. I., štátny občan SR, o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 10. 2016 domáha, aby súd znížil vyživovaciu
povinnosť voči odporcovi na sumu 10,- Eur od 01. 11. 2016 a zmenil rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 10C/399/2013 - 27 zo dňa 01. 04. 2014. Vo svojom návrhu uviedol, že matka

odporcu mu odobrala právo na jeho výchovu, keď konajúci súd zveril toho času už plnoletého syna do
osobnej starostlivosti jeho matky, ktorá mu permanentne bránila v styku, podávala trestné oznámenia
za nezaplatenie výživného, neinformovala o živote odporcu, školských výsledkoch a totálne ignorovala
jeho rodičovské práva. V súvislosti s svojimi majetkovými pomermi uviedol, že spláca hypotéku vo výške
950 000,- Kč na jednoizbový byt, má dlh na výživnom vo výške 40 000,- Kč za rok 2015, mesačne
uhrádza dôchodkové poistenie vo výške 10,- Eur. Ďalej uvádza, že odporca ho neinformuje o štúdiu a
prospechu napriek tomu, že mu každý mesiac prispieva výživným vo výške 100,- Eur. Vo svojom návrhu

na zníženie výživného navrhovateľ spochybňuje výchovu matky odporcu (ako aj jej osobu samotnú) a
spôsobom miestami až hanlivým opisuje odporcu, poukazuje na právnu úpravu Zákona o rodine a tiež
uvádza, že ani odporca, ani Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave ani okresný súd ho neinformuje o
študijných výsledkoch odporcu. Uvedené konanie hodnotí ako neúctivé vo vzťahu k jeho osobe, čím sú
podľa neho porušované jeho elementárne práva rodiča.

2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že od 01. 09. 2012 študuje dennou formou štúdia

na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Dňa 12. 08. 2015 získal titul bakalár a v štúdiu ďalej
pokračuje. V spoločnej domácnosti žije s matkou, ktorá bola ku dňu 30. 04. 2015 prepustená z práce.
Je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, nie je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi a ani žiadnej inej. Dovŕšil 25 rokov a jeho matka nepoberá z tohto dôvodu už ani prídavok
na dieťa. Odporca žiada návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a navrhuje ponechať v platnosti
vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/399/2013 - 27 zo
dňa 01. 04. 2014.

3. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Odporca na
pojednávaní do zápisnice súdu uviedol, že študoval 5 rokov na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave,
odbor marketing. Vysokoškolské štúdium ukončil ku dňu 17. 05. 2017 s titulom ,,Mgr“.. Pokiaľ študoval vTrnave, býval na priváte, za ktorý platil 90,- Eur mesačne, za stravné cca 30,- Eur týždenne. Taktiež mal
výdavkysozabezpečenímškolskýchpotrieb,akoajbežnévýdavky.DomovdoBanskejBystricecestoval
vlakom, ktorý mal zadarmo. Vysokoškolské štúdium ukončil, je zaevidovaný na Úrade práce v Banskej

Bystrici ako uchádzač o zamestnanie. Hľadá si prácu, o ktorú má záujem, avšak zatiaľ sa mu nepodarilo
zamestnať sa. Pokiaľ študoval na univerzite, tak posledný rok štúdia popri škole pracoval na dohodu v
banke v Banskej Bystrici ako administratívny pracovník. Od 30. 05. 2017 tam už nepracuje. Nepodarilo
sa mu nájsť ani brigádnickú prácu. Ďalej uviedol, že rodičia sú rozvedení. Z rozvedeného manželstva
pochádza len odporca, nemá súrodenca, navrhovateľ - otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani

matkaodporcu.Otecneudržiavakontaktsodporcomodveku10rokov.Nekomunikujúanilentelefonicky,
neposiela žiadne darčeky z príležitosti sviatkov. Matka odporcu pracovala vo firme Slovak Telecom,
avšak po dobu dlhšiu ako jeden rok nepracuje. Keďže ukončil vysokoškolské štúdium, nedostáva už ani
rodinné prídavky. Navrhovateľ - otec si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť na základe súdneho
rozhodnutia, a preto je toto výživné hradené podľa jeho názoru ako náhradné výživné. Matka odporcu
síce nepracuje, ale stará sa o nevidiacu pani, za prácu ktorú však dosahuje veľmi nízky príjem. Odporca

býva spolu s matkou v trojizbovom byte, nevie sa vyjadriť k výdavkom na domácnosť, ktoré sa hradia.
Kým pracoval odporca po krátku dobu v banke, matke aj finančne vypomohol ohľadom výdavkov na
domácnosť. Záverom uviedol, že z počutia od rodiny vie o navrhovateľovi len toľko, že sa vraj nemá tak
zle ako píše vo svojom návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, vyjadrením odporcu, spismi tunajšieho súdu sp. zn.
12C/84/2016, sp. zn. 10C/399/2013, sp. zn. 10C/252/2015, sp. zn. 8C/439/2015, sp. zn. 17Pc/1/2016,
sp. zn. 9C/8/2016, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, potvrdením o štúdiu
formou denného štúdia Univerzity sv. Cyrila a Metoda, potvrdením o príjme odporcu v Slovenskej
sporiteľni, lustráciou v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny a

potvrdením o príjme matky odporcu zo dňa 19. 12. 2016.

5. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR): (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

6. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

9. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Predmetom konania je návrh na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa - otca plnoletého
dieťaťa voči odporcovi - plnoletému synovi. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi

bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom tunajším súdom sp. zn.
10C/399/2013 zo dňa 01. 04. 2014 vo výške 100,-- Eur mesačne. V konaní 10C/252/2015 tunajšieho
súdu bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2015. V konaní 8C/439/2015 zobral navrhovateľ (otec) návrh späť.Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2016.V konaní 12C/84/2016 bol
návrh navrhovateľa zamietnutý rozsudkom zo dňa 14. 06. 2016, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
06. 08. 2016. V konaní 17Pc/1/2016 bolo konanie zastavené z dôvodu prekážky veci začatej ohľadom

totožného nároku - na zníženie vyživovacej povinnosti, ako prebieha v konaní 15Pc/11/2016 tunajšieho
súdu. V konaní 9Pc/8/2016 bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietnutý, konanie ktoré
nebolo v čase rozhodovania súdu právoplatne ukončené.

11. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým

stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu
k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne
zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou
príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím
súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie. Zo
znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou

možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp
oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje
aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje
dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle

zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena
pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov
daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.
Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie
údaja o tom, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti,

napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného.
Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným
následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

12. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna

skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená

úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa
tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa
vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k

zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne
sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Odôvodnenosť potrieb vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu,

ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,
schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce
povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov
na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až
po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa

v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená
priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča
je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovaniavýdavkov povinného rodiča v konaní o určenie/zvýšenie/zníženie výživného súd posúdi charakter
zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za
nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného

určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú
nedotknuté). Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že
potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje
v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich

vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť
svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. V
danom prípade súd skúmal zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na
zníženie vyživovacej povinnosti nebol dôvodný. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom

matka odporcu ako zamestnaná dosahovala mesačný príjem cca 900,- Eur. Navrhovateľ nepreukázal
takú zmenu pomerov na svojej strane, ktorá by mala za následok zmenu, resp. revíziu rozhodnutia,
ktorým bola vyživovacia povinnosť upravená naposledy. Navrhovateľ uvádzal, že odporca ho
neinformuje o svojom štúdiu na vysokej škole, hoci on si musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť
voči jeho osobe. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že odporca je už plnoletý, jeho matka dosahuje

niekedy až čistý mesačný príjem 1 400 Eur, keď pracuje v prosperujúcej firme Telekom, poberá na
odporcu rodinné prídavky a daňovú úľavu. Poukázal tiež na svoje osobné majetkové pomery, keď
spláca hypotéku na 1-izbový byt. Uviedol, že odporca hrubo porušuje svoju povinnosť spolupracovať s
rodičmi a informovať ho o štúdiu, prípadne o svojich aktivitách. V danom konaní bolo preukázané, že
matka odporcu je t. č. evidovaná ako nezamestnaná, pričom nemá žiaden príjem. V období do 30. 09.

2016 vykonávala prácu v Súkromnej materskej škôlke na základe dohody o vykonaní práce, pričom jej
čistá mzda predstavovala za obdobie máj 2016 - júl 2016 a za september 2016 spolu 151,28 Eur. Aj
keď odporca popri vysokoškolskom štúdiu je/bol schopný čiastočne si zabezpečovať náhradu svojich
životných nákladov aj brigádnicky popri štúdiu, o čom svedčí skutočnosť, že pracoval v Slovenskej
sporiteľni v období od októbra 2016 do decembra 2016, jeho mesačný príjem však dosahoval cca

113 Eur netto. Skutočnosť, že v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia už mal odporca úspešne skončené
vysokoškolské štúdium druhého stupňa, nezakladá splnenie podmienky, že je schopný sa samostatne
živiť. U matky odporcu došlo k zníženiu príjmu od poslednej úpravy o výživnom, navrhovateľ na súdnu
výzvu nepredložil potvrdenie o výške jeho mesačného príjmu za obdobie posledných 12 odpracovaných
mesiacov. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k

takej zmene na strane navrhovateľa ani na strane odporcu, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej
povinnosti.

14. V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 75 ods. 2 Zákona o rodine je
potrebné uviesť, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak

ide o výživné pre maloleté dieťa. Toto zákonné ustanovenie sa týka priznania výživného na plnoletú
osobu, kedy súd skúma okrem iného aj skutočnosť, či by v súvislosti so správaním sa oprávneného
bolo priznanie výživného od povinného v súlade s dobrými mravmi. V čase rozhodovania súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/399/2013 navrhovateľ netvrdil, že by priznanie výživného mohlo byť v rozpore
s dobrými mravmi a súd sa touto skutočnosť ani nezaoberal. Súd však môže túto skutočnosť zohľadniť

aj v prípade, ak takéto skutočnosti nastali po tom, čo bolo výživné priznané, v súvislosti so žiadosťou o
zmenu takéhoto rozhodnutia. Súd nepopiera, že k rodičovským právam a povinnostiam upraveným v §
28 Zákona o rodine korešponduje aj povinnosť detí správať sa k rodičom primerane k ich príbuzenskému
vzťahu a u plnoletých detí analogicky povinnosť podľa § 24 Zákona o rodine 36/2005 Z. z. informovať
aj o existencii a priebehu štúdia, z dôvodu ktorého požaduje od povinného rodiča si plnenie vyživovacej

povinnosti. Navrhovateľ však nepreukázal, že by túto informáciu požadoval priamo od odporcu, ale
požadoval ju od školy, ktorá v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov tieto
údaje odmietla navrhovateľovi poskytnúť. Súd však poznamenáva, že skúmanie splnenia podmienok
upravených v § 75 ods. 2 Zákona o rodine je potrebné aj s prihliadnutím na správanie sa samotnej
oprávnenej osoby. Obsah podaní adresovaných navrhovateľom súdu v rôznych konaniach svedčia skôr

o tom, že samotný navrhovateľ sa vyjadruje o osobe odporcu a jeho matky neprimeraným spôsobom (aj
v predmetnom návrhu na zníženie výživného), ktoré súd môže kvalifikovať ako správanie sa v rozpore
s dobrými mravmi.15. Vzhľadom na uvedené súd potom prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol, že návrh navrhovateľ na
zníženie výživného zamietol. Druhým výrokom rozsudku okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto
ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.