Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113203049.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu N.. K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX Z., zastúpeného advokátkou JUDr.
Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o príslušenstvo k náhrade

škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 9C/35/2013-109 zo dňa 05.04.2016 o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 833,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 2.714,06 Eur na účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa vo veci samej domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

mu úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 105.995,56 Eur do zaplatenia. Nárok na náhradu
škody si úspešne uplatnil v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 7C/178/2005. Žiadal priznať aj trovy konania, ktoré vyčíslil 16.09.2014.
Okresný súd rozsudkom zo dňa 26.09.2014 žalobe vo veci samej sčasti vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 105.995,56 Eur od
07.02.2011 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalobcovi

vzhľadom na písomné podanie jeho právnej zástupkyne nepriznal. Na odvolanie žalovaného aj žalobcu
odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.01.2016 rozsudok v časti potvrdil a vo výroku ohľadom nepriznaných
trov konania žalobcovi rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu rozhodoval v zmysle §142 ods.3 zákona č.99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a
priznal žalobcovi ako v prevažnej miere úspešnému účastníkovi náhradu trov zaplateného súdneho

poplatku vo výške 20Eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia ku 26.09.2014 za úkony
právnej pomoci: príprava a prevzatie, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 10.09.2014 a účasť
na vyhlásení rozhodnutia dňa 26.09.2014 spolu s hotovými výdavkami za použitie motorového vozidla
za účelom účasti na pojednávaní dňa 10.09.2014 a vyhlásenie rozhodnutia dňa 26.09.2014 a stratu
času s tým súvisiacu. Ďalším právnym úkonom bolo podanie odvolania. Pri výpočte odmeny vychádzal z
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z., keď pre základ pre výpočet vychádzal z

opakujúceho sa plnenia - jeho 5-násobku ročného plnenia v zmysle §10 ods.3 citovanej vyhlášky a výšky
priznaného nároku. Tento predstavoval 6% zo sumy 105.995,56Eur, t.j. základ predstavoval 5-násobokročného plnenia vo výške 31.798,50Eur. Z tejto sumy potom náhrada za jeden úkon právnej služby v
zmysle §10 ods.1 predstavuje sumu 486,24 Eur a polovica z tejto sumy za zastúpenie na pojednávaní,
na ktorom došlo ku vyhláseniu rozhodnutia v zmysle §13a citovanej vyhlášky sumu 243,12Eur.

Súd potom priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške spolu 2.714,06 Eur (5,5 x
486,24 + 2x režijný paušál 7,81 Eur, 3x režijný paušál 8,04 Eur), za použitie motorového vozidla 26,62
Eur + 64,80 Eur + náhrada straty času 160,80 Eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, alebo, aby
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd nedostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie, preto je nepreskúmateľné; výška náhrady trov právneho zastúpenia, uvedená vo
výroku uznesenia, je odlišná od výšky náhrady trov konania, uvedenej v odôvodnení rozhodnutia.
Nesúhlasil ani s výpočtom trov právneho zastúpenia okresným súdom. Predmetom konania bol nárok
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 105.995,56 Eur od 07.02.2011

do zaplatenia. Okresný súd v spojení s rozsudkom krajskému súdu žalobcovi vyhovel do výšky úroku
z omeškania 6% ročne zo sumy 105.995,56 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti, t.j.
3% žalobu súd zamietol. Žalobca bol teda úspešný v časti úrokov z omeškania vo výške 6% ročne
zo sumy 105.995,56 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, teda v pomere 66,67%, žalovaný bol úspešný v
úrokoch z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 105.995,56 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, teda

v pomere 33,33%. Celkový úspech žalobcu tak predstavoval 33,34% (66,67%-33,33%) zo žalovaného
nároku na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 105.995,56 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia.
Takýto neúspech nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie o výške
plnenia nezáviselo od znaleckého posudku ani od úvahy súdu, je vylúčená aplikácia § 142 ods.3 O.s.p.
na prejednávanú vec. Do úvahy prichádza len aplikácia ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p..

Namietol, že účasť právnej zástupkyne na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nie je
účelným úkonom na uplatňovanie práva žalobcu proti žalovanej.
V predmetnej veci je potrebné aplikovať §150 Ods. 1 O.s.p., pretože žalobca si nárok ohľadom istiny
uplatnil ešte v roku 2005, a až podaním, doručeným súdu dňa 07.02.2011 sa domáhal aj úrokov z
omeškania zo sumy priznanej v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.

14C/359/2012, čo je aj predmetom tohto konania. Žalobca si úroky z omeškania mal uplatniť už spolu s
istinou v pôvodnom konaní, nemusel iniciovať ďalšie súdne konanie, náklady na súdne konanie by boli
nižšie. Preto existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov právneho zastúpenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. neprichádza do úvahy

vykonávať pomer úspechu a neúspechu v spore, pretože táto skutočnosť už je zohľadnená v samotnej
výške základu pre výpočet hodnoty úkonu právnej služby. Neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa
na nepriznanie náhrady trov konania. Navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C.s.p.“), ktorý v §470 ods.
1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §388 C.s.p.

zmenil z nasledovných dôvodov:

6. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd, súc v zmysle §380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd
nerozhodol správne.

8. Odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa sčasti dôvodne domáhal svojho nároku; Predmetom sporu bolo
príslušenstvo - úroky z omeškania z istiny - náhrady škody - ušlého zisku, priznaného právoplatnýmrozhodnutím okresného súdu. Náhradu ušlého zisku vo výške 105 995,56 Eur okresný súd
priznal rozsudkom sp. zn. 14C/359/2012 zo dňa 22.01.2013; toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/113/2010 zo dňa 27.05.2014. Omeškanie nastalo

uplynutím lehoty 6-tich mesiacov, určenej v §10 z.č. 58/1969 Zb., ktorá lehota začala plynúť po doručení
požadovaných dokladov a uplynula po 11.08.2005; návrhom si uplatnil žalobca úroky z omeškania len
od 07.02.2011. Žalovaný nesúhlasil s nárokom z dôvodu, že v režime z.č. 58/1969 Zb. sa nejedná o
vzťah veriteľa a dlžníka, a keby aj áno, žalovaný sa mohol dostať do omeškania až po právoplatnosti
rozhodnutia krajského súdu zo dňa 27.05.2014 (návrh na predbežné prerokovanie nároku bol doručený

dňa 11.02.2005). Okresný súd uzavrel, že z.č. 58/1969 Zb. je špeciálnym právnym predpisom, ktorý
upravuje podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu; jedná sa o
špeciálnuprávnuúpravuvovzťahukObčianskemuzákonníku,tentozákonneriešiotázkuvýškynáhrady
škody, ani nárok na úroky z omeškania, lebo v tomto smere odkazuje na občianskoprávnu úpravu
(§20 z.č. 58/1969 Zb.). Opierajúc sa o §563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,

je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, považoval súd žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku v zmysle §9 z.č. 58/1969 Zb. podľa jej obsahu za výzvu na plnenie.
Čas splnenia dlhu potom vyplýva z §10 z.č. 58/1969 Zb. uplynutím šiestich mesiacov od doručenia
výzvy na predbežné prerokovanie nároku, t.j. v danom prípade po 11.08.2005; výšku požadovaných
úrokov z omeškania (od 12.08.2005) upravoval vykonávací predpis v §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Zb. v spojení s §517 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania predstavovala
dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. 6 %, preto súd žalobe vyhovel len v rozsahu 6% a v prevyšujúcej časti
ju zamietol.

9. Procesné ustanovenia občianskeho súdneho poriadku, ale aj civilného súdneho poriadku, pri
rozhodovaní o trovách konania prikazujú postupovať podľa zásady zodpovednosti za výsledok (§142
ods. 1 O.s.p.) alebo zodpovednosti za zavinenie (§146 ods. 1 a 2 O.s.p.), prípadne za náhodu (§147
ods. 1 O.s.p.). Zásada zodpovednosti za výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je
zakotvenáv§142ods.1O.s.p.,vdôsledkuktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal; uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách sporového konania
(len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre
priznanie nároku na náhradu trov konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u žalobcu
aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku

rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť
(1) plný úspech jedného z účastníkov vo veci, (2) čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci alebo
(3) neúspech niektorého z účastníkov len v pomerne nepatrenej časti predmetu konania (vždy platí, že
úspechžalobcuvovzťahukpredmetukonaniajesúčasnevrovnakomrozsahuneúspechomžalovaného
vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie

náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(§142 ods. 2 O.s.p.) a to v prípade, keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne
rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). Rozhodovanie o
náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v
peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby

išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti obidvoch sporových strán zostala
ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie
ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania. V prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej
časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže
súd priznať účastníkovi plnú náhradu trov konania, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný (§142 ods.

3 O.s.p.). Súčasne platí, že na záver o plnom úspechu vo veci sa vyžaduje plný úspech aj v otázke
príslušenstva uplatneného nároku, inak možno uvažovať len o aplikácii ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p.
alebo §142 ods. 3 O.s.p. v závislosti od miery neúspechu dotknutého účastníka konania v tejto časti
predmetu konania, t.j. v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.

10. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania, postupujúc v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepoužil správne zákonné ustanovenie o trovách konania; vo veci je potrebné
aplikovať ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p.. Keďže ani občiansky súdny poriadok ani civilný sporový
poriadok nemá ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť súdu, ktorý pôvodný názor vyslovil, ak savec v dôsledku opravného prostriedku podanému proti ďalšiemu rozhodnutiu znovu stane predmetom
opravného konania (R 68/1971), a okresný súd pochybil aj vo výpočte trov právneho zastúpenia, v
dôsledku čoho je potrebné ich nanovo vypočítať, krajský súd sa odklonil od svojho pôvodného názoru,

pretože dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách konania nezáviselo od úvahy súdu ani od znaleckého
posudku. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania a patrí mu aj právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, avšak len v pomernej časti. Úspech žalobcu predstavoval 66,67%, neúspech 33,33%.
Pomer úspechu žalobcu a žalovaného potom predstavuje 33,34% .

11. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je opakujúce sa plnenie na čas neurčitý, v zmysle §10 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len „vyhláška“) tarifná hodnota, z ktorej sa stanovuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta,
je určená sumou, predstavujúcou päťnásobok ročného plnenia - t.j. 31.798,50 Eur.
V zmysle §9 ods. 1 v spojení s §10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty vo výške 31.798,50 Eur predstavuje
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sumu vo výške 486,34 Eur za jeden úkon právnej služby.

Podľa §13a ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
tieto úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (ods. 1 písm. a) vyhl.),
- písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby (ods. 1 písm. c) vyhl.),
- účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 10.09.2014 (ods. 1 písm. d) vyhl.),

- písomné podanie na súd vo veci samej - podanie odvolania (ods. 1 písm. c) vyhl.).
/486,34 Eur x 4 = 1.945,36 Eur/
Podľa §13a ods. 4 vyhlášky patrí advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia:
- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 26.09.2014.

/486,34 Eur : 2 = 243,17 Eur/
V zmysle §1 ods. 3 vyhlášky výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa §16 ods. 3 vyhlášky advokátovi prináleží na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a
prepravné výdavky suma vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

/režijný paušál za rok 2013, za dva úkony právnej služby, 7,81 Eur x 2 = 15,62 Eur/
/režijný paušál za rok 2014, za tri úkony právnej služby, 8,04 Eur x 3 = 24,12 Eur/
V zmysle §15 písm. a) vyhlášky má advokát nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne a
preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb - cestovné:
- cesta zo Žilina do Banskej Bystrice a späť za účelom účasti na pojednávaní dňa 10.09.2014 a

26.09.2014 (vzdialenosť 180km; priemerná spotreba MV 5,1l na 100km - 180km/100x5,1l = 9,18l na
180km; cena 1l paliva vo výške 1,45 Eur; 9,18l x 1,45 Eur = 13,31 Eur na 180km x dve cesty = 26,62 Eur;
amortizácia-náhradaza1km/0,183Eurx180km=32,94Eurxdvecesty=65,88Eur,právnazástupkyňa
žalobcu si vyúčtovala menej, t.j. 0,18 Eur za 1km, preto súd priznal sumu podľa jej vyúčtovania, teda
64,80 Eur).

V zmysle §17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby, vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu:
- cesta zo Žiliny do Banskej Bystrice a späť, v zmysle vyššie uvedeného za dve cesty v trvaní spolu 6
hodín, t. j. 12 polhodín x 13,40 Eur = 160,80 Eur.

Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu vo výške 2.480,49 Eur + náhrada súdneho
poplatku vo výške 20 Eur, spolu vo výške 2.500,49 Eur. Z vypočítaných trov právneho zastúpenia spolu
s trovami konania vo výške 2.500,49 Eur pomer úspechu žalobcu ku pomeru úspechu žalovaného je
vo výške 33,34% ako rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu strán v spore a vo vyčíslení potom
predstavuje sumu 833,66 Eur (100% = 2.500,49 Eur; 33,34% = 833,66 Eur; 66,67% = 1.667,08 Eur),

ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne.

12. V prejednávanej veci bolo po vykonaní dokazovania posledné pojednávanie odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku v zmysle §156 ods.2 O.s.p.; na tomto pojednávaní sa zúčastnila právna zástupkyňa
žalobcu. Žalovaný nedôvodne v odvolaní namieta neúčelnosť tejto právnej služby; ako neúčelné

nemožno označiť také konanie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na súdom nariadenom pojednávaní
zastupovala predvolaného žalobcu. Právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi musí byť zaručené
nielen právne, ale aj fakticky. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne
vynaložených trov konania. Nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi za úkon právnejslužby - účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (ako to žiada žalovaný v odvolaní),
hoci na to mal podľa zákona nárok (§142 ods. 2 O.s.p.), by bol žalobcovi sťažený prístup k právnej
pomoci v konaní na súde.

13. Námietka žalovaného v odvolaní o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa neobstojí;
ani odvolací súd nepovažoval samostatne uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania za umelo
vyvolané konanie. Naopak, práve správanie žalovaného v spore o základe nároku vyvolalo, že žalobca
podal žalobu na priznanie svojho zákonného nároku, ktorý však nemal oporu v jednoznačnej zákonnej

úprave, až následne.

14. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní. O trovách konania pred odvolacím súdom krajský súd
rozhodol tak, že v zmysle §255 ods. 2, §262 ods. 1 C.s.p. mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).