Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214017
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714214017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci žalobcu: Z. Š., J.. XX.X.XXXX,

Y. G. N., Š. XXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp.zn. SR 11397/14 zo dňa 14.11.2014, vydaného rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude zrušený rozsudok vydaný

Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp.zn. SR 11397/14 zo dňa
14.11.2014. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalovaný voči žalobcovi podal návrh, o ktorom
rozhodca rozhodcovského súdu rozhodol rozhodcovským rozsudkom a žalobcu zaviazal na úhradu
sumy 246 eur s prísl. Žalobca poukázal na to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
zmluvné dojednanie právomoci rozhodcovského súdu je v rozpore s ust. § 53 OZ.

2. Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že pri uzatváraní zmluvy

sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný so žalobcom pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal, že táto zmluva je uzavretá platne v zmysle ust. § 3 zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine a nejedná sa o
rozhodcovskú doložku. O rozhodcovskú doložku by šlo v prípade, ak by bola súčasťou všeobecných
obchodných podmienok poskytnutia úveru. Žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej
obsahu žiadne výhrady. S touto zmluvou bol oboznámený, túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil

vlastnoručným podpisom. Žalobca tiež vyhlásil, že pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy bol osobitne
poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Nemožno aplikovať ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca nie je spotrebiteľom a spolu so
žalovaným uzatvoril nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej je obsiahnuté ustanovenie o tom, že
žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, buď pred

rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Veriteľ navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a
nemusel dlžník súhlasiť. V tomto prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej
nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobcom. Žalobca mal na výber, či sa
rozhodcovského konania zúčastní alebo nie. Žalovaný má za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretáplatne v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Na odstúpenie aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje článok 2 ods. 3 rozhodcovskej zmluvy.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 2.11.2012 žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č. 701001500, v zmysle ktorej bol
žalobcovi poskytnutý úver vo výške 400 eur. Tento mal žalobca splatiť formou pravidelných mesačných

splátok do 10.4.2014. Ako spotrebiteľ mal uhradiť celkovú čiastku 756 eur, pričom z tejto čiastky úver
predstavuje 400 eur, úrok 118,67 eur a administratívny poplatok 237,33 eur. Mesačná splátka bola
dohodnutá vo výške 63 eur a ročná úroková sadzba predstavovala 32%, RPMN činila 36,73 eur. Keďže
žalobca porušil zmluvné podmienky, žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť záväzku. Spolu so zmluvou o
úvere bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva dňa 2.11.2012.
Rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp.zn. SR

11397/14 zo dňa 14.11.2014 bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný uhradiť istinu 264,00 eur, úrok
186,58 eur, úrok z omeškania 39,81 eur, poplatok 242,08 eur, úrok 32% ročne zo sumy 264 eur od
3.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 506,08 eur od 3.10.2014 do zaplatenia
a je povinný nahradiť trovy konania.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zák.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže účastník rozhodcovského konania podať len z taxatívne
uvedených dôvodov a to v lehote 30 dní, ktorá je prekluzívnou lehotou podľa ust. § 41 cit. zákona.
Zmluvné strany sa dohodli, že pre prípad, ak by došlo ku sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a žalovaný so žalobcom pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej

rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzavretá platne a žalobca sa mylne domnieva, že išlo o rozhodcovskú
doložku. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine a o rozhodcovskú doložku by šlo
v prípade, ak by bola súčasťou napríklad všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru a
podobne. Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu
žiadnevýhrady.Stoutosariadneoboznámil,jejustanoveniamporozumelatotoajpotvrdilvlastnoručným

podpisom. Zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia,
k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V tejto rozhodcovskej zmluve sa dohodli riešiť všetky
spory vzniknuté z predmetných zmlúv buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žaloba na súde. Je mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť

podrobiť sa všeobecnému súdu. Je zrejmé, že žalobca so žalobcom uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu a preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Žalobca nie je spotrebiteľom a žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú

rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný taktiež poukázal, že žalobca má možnosť sa riadne vyjadriť k veci
v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. V
tomto prípade námietky voči forme konania podané neboli a taktiež sa ani nevylučovalo konanie ústnou
formou, ak o to jedna zo strán požiada, toto zo strany žalobcu urobené nebolo. Žalovaný odmietol uznať
argumenty žalobcu s tým, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže rozhodcovská

zmluva nie je uzatváraná vždy. V tomto prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, nemôže
ísť o podmienku neprijateľnú. Žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle
platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Je nesporné,
že žalobca svojím podpisom vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, že bol pred
uzatvorením zmluvy poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Tvrdenia žalobcu,

že nemal vedomosť o rozhodcovskej zmluve sú mylné a nedôvodné. Žalobca bol pasívny ako dlžník
k veriteľovi vo vzťahu zo zmluvy o úvere, pričom nehradil ani len istinu. Žalobca má uzatvorených
celkovo 14 zmlúv od r.2005 do r.2014 a teda sa nejedná o spotrebiteľa, ktorý by pre svoju nevedomosť
neporozumel zmluvným podmienkam a preto nie je možné posudzovať žalobcu ako slabšiu stranu v
dôsledku nevedomosti.

6. Podľa § 39 0Z neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah.Podľa § 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver vrámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatnýobsahzmluvyneovplyvňuje;ajnaspotrebiteľskézmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.
proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať
tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo
dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

7. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda
aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z
23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13)
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže nanekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom,
majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

8. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o

ochrane spotrebiteľa).

9. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

10. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

11. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy zo dňa 2.11.2012 a zmluvy o úvere mal súd za to, že
predložené listiny sú typickým formulovaním ošetrovaného vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku.
Neboli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Právny vzťah,

ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a preto na
tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského charakteru.

13. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 701001500 zo dňa 2.11.2012 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 400 eur, ktorý mal splatiť v 12-mesačných splátkach po 63 eur. Spotrebiteľ

mal uhradiť celkovú čiastku 756 eur. Z tejto čiastky úver predstavoval 400 eur, úrok 118,67 eur a
administratívny poplatok 237,33 eur. Úroková sadzba predstavovala 32% ročne a RPMN 36,73%.
Takéto úroky dohodnuté v úverovej zmluve sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období r.2012 bolo
podľa štatistiky NBS priemerná výška spotrebiteľských úrokov poskytnutými bankami pre daný typ
úveru (1-5 rokov) len 12,95% ročne. Uvedené úroky v rozhodnom období poskytované žalovaným

teda prevyšovali niekoľkonásobne úrok zo spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami. Takéto
neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 OZ. S poukazom na
ust. § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úveryv obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

14. Súd má za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému, ktorý
koná svoju činnosti vrámci svojho podnikania.

15. Podľa § 3 ods. 7 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak
zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Stály rozhodcovský súd
s poukazom na ust. § 28 cit. zákona je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný
nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v

rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály
rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd
prihliadal aj bez návrhu.

16. Podľa § 45 ods. 1 cit zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť
na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa
tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol
ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v
súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci
spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania
sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd

nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon
rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 45 ods. 3 cit zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy

preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

18. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a aj nižšie trovy konania.
Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej

činnosti rozhodcovských súdov, pretože rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou na
príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní
zákonnosti.Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu
pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a
tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).

19. Tieto zásady v prípade navrhovateľa však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie
rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný

podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy).
Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo
rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak,
subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces.
Danou právnou normou je Civilný sporový poriadok (obdobne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).

20. Podľa čl. 16 C.s.p. súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

21.Pokiaľtedarozhodcovskýsúdmápovinnosťpostupovaťarozhodovaťvsúladesplatnýmiaúčinnými
právnymi predpismi, je zrejmé, že v prejednávanej veci zákonnú povinnosť nesplnil, nakoľko nezohľadnil
skutočnosť, že je v zmysle ust. § 5b Zák. č.250/2007 Z.z. povinnosťou súdu prihliadať aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku poskytovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Platnosť Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a Spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy rozhodca neposúdil v súlade s predpísanou ochranou spotrebiteľa.

22. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp.zn. SR
11397/14 zo dňa 14.11.2014, vyššie uvedené kritériá neakceptoval, podľa názoru súdu je takýto postup
neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu
spotrebiteľovi. Postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý

rozhodcovský rozsudok zrušil.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).