Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116223463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: U. O., W.. XX.X.XXXX,

L. L. T., Q. XX, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Bratislava 2,
Mlynské Nivy 49, právne zastúpený: De minimis, spol. s r.o., IČO: 36 868 949, so sídlom Bratislava,
Lovinského 22, o vydanie bezdôvodného obohatenia 506,88 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil povinnosť
žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 506,88 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrela dňa 22.7.2009 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 37050351, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver vo
výške 660,- Eur. V zmluve je uvedená úroková sadzba 23,25 % ročne a administratívny poplatok 113,77
Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému predstavovala 854,70 Eur. Zmluvné
strany zároveň uzavreli Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť
za službu spočívajúcu v preberaní splátok 312,18 Eur. Spolu teda mala za sumu 660,- Eur zaplatiť
1.166,88 Eur. Žalovanému žalobkyňa plnú sumu 1.166,88 Eur uhradila. Žalobkyňa ďalej poukázala

na nedostatok obsahových náležitosti zmluvy, ktoré vyžadovala v tom čase platná právna úprava
Zákona o spotrebiteľských úveroch zák. č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2 písm. g/ konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, čo v prípade absencie tejto náležitosti sankcionuje zákon v ust. § 4 ods. 3
ZoSÚ tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie počtu týždňov
splátok 52 z pohľadu žalobkyne nie je časovou (dátumovou) špecifikáciou konečnej splatnosti úveru,
keďže konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť

najvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovýmiproduktami.Žalobkyňapoukázalanarozhodnutiasúdov
napr.KSBB16Co/315/2012,KSZA5Co/286/2014,resp.KSPO6Co/155/2014.Ďalejžalobkyňauviedla,
že vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného nadobudla od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS v mesiaci november 2016.

2.Žalovanývpísomnomstanoviskukžalobeuviedol,žežalobupovažujevcelomrozsahuzanedôvodnú
a špekulatívnu. Právny názor žalobkyne o obsahových nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy je z pohľadu

žalovaného bagateľný pre prehnaný formalizmus tak, ako to má na mysli Ústavný súd SR v rozhodnutí
- nález Ústavného súdu SR z 1.4.2015 I. ÚS 640/2014, alebo nález ÚS SR I. ÚS 242/2007. Žalovaný sa
nestotožňuje s tým, že pojem konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je synonymom slova „termín“
a „dátum“. Konečným dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorýmje 7. deň 52. týždňa po uzavretí zmluvy. Na podporu svojej právnej argumentácie žalovaný poukázal
aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová C
42/15. Z rozsudku cituje: „čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok.“ Žalovaný voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania uplynutím tak
subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1,2 OZ. Vo vzťahu k tzv. úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu, čo by malo za následok plynutie 10-ročnej premlčacej lehoty žalovaný

uviedol, že úmysel či už priamy, alebo nepriamy, súvisiaci so zavineným protiprávnym konaním je
potrebné preukazovať.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.7.2009, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru
uzatvorenou dňa 22.7.2009, kartou splátok realizovaných žalobkyňou, písomnými stanoviskami oboch

sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 22.7.2009, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezúčelového v sume 660,- Eur s celkovými nákladmi úveru
tvorenými súčtom úroku 80,93 Eur (23,25 %) a administratívneho poplatku 113,77 Eur predstavujúce

sumu 194,70 Eur, RPMN vo výške 70,26 %, celková suma ktorú bol povinný zákazník zaplatiť
predstavovala súčet nákladov úveru 854,70 Eur, priemerná hodnota RPMN 54,28 %, v splátkach v
počte 52 týždenných splátok vo výške 16,50 Eur, posledná splátka vo výške 13,20 Eur, spôsobom
hotovostného výberu.

5. V rovnaký deň uzavreli totožné zmluvné strany aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe
ktorej sa poskytovateľ (žalovaný) zaviazal, že zákazníkovi (žalobkyni) za odmenu bude počas platnosti
zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhrady
splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 370580351.
Zákazník sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť celkovú odmenu 312,18 Eur taktiež v pravidelných

týždenných splátkach v počte 52, vo výške 5,94 Eur a posledná splátka vo výške 9,24 Eur.

6. Podľa karty splátok žalovaná uhrádzala splátky v čase od 29.7.2009 do 16.7.2010.

7. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernouhodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na
tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom.8)
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa

22.7.2009 zmluvu povahou spotrebiteľskú s poukázaním na postavenie subjektov, ktoré zmluvu
uzatvárali. Charakter spotrebiteľskej zmluvy vyplýva z postavenia subjektov, ktorí zmluvu uzatvárali,
keď žalovaný poskytol žalobkyni úver v postavení dodávateľa podnikajúceho v oblasti poskytovania
úverov a žalobkyňa čerpala úver pre svoju osobnú potrebu. Okolnosti poskytnutia a čerpania úverumedzistranamispornéneboli.Rovnakotaknebolispornétvrdeniatýkajúcesasplateniaspotrebiteľského
úveru. Žalobkyňa poukázala na nedostatok obsahových, obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy, čo by malo za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa

mala žalovanému uhradiť len istinu poskytnutého úveru. Istina poskytnutého úveru predstavovala 660,-
Eur, avšak žalobkyňa uhradila sumu 1.166,88 Eur, preto suma 506,88 Eur je z pohľadu žalobkyne
bezdôvodným obohatením sa žalovaného na jej úkor a túto sumu žiada vydať.

11. Súd sa zaoberal namietanou vadou spotrebiteľskej zmluvy, neuvedenie termínu konečnej splatnosti

úveru. Žalovaný zastáva názor, že termín konečnej splatnosti úveru v zmluve vymedzený ako „deň
splatnosti poslednej splátky je 7. deň 52. týždňa po uzavretí zmluvy“ je z jeho pohľadu dostatočne
určitý a nie je v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 258/2001 Z.z.. V danom prípade sa
však súd s argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný argumentuje rozsudkom Súdneho
dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróova C 42/15 je potrebné uviesť, že aj
keď bol v určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach

vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov, po prehodnotení výkladu bolo konštatované,
že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad
práva vnútroštátneho. Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci C 42/15 poskytol výlučný výklad Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách, o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C152/84, C91/92, C397/01), na otázku
priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho
účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi právo, alebo
ukladajúce povinnosť, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedeného dôvodu rozsudok Súdneho dvora

EÚ C 42/15 z pohľadu súdu nemá vplyv na právne posúdenia veci vnútroštátnym súdom. Vo vzťahu ku
konečnej splatnosti úveru je pritom zo znenia zákona aj z jeho účelu nepochybné, že údaj o konečnej
splatnosti má byť uvedený zreteľne a jasne pre každého aj pre tzv. priemerného spotrebiteľa. Údaj o
konečnej splatnosti úveru pritom predstavuje obligatórnu náležitosť zmluvy, v danom prípade súd musí
konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok, ako aj termín konečnej splatnosti

úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná
každá splátka úveru, ako aj deň, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Spotrebiteľ len s ťažkosťou
môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok,
ako aj termín konečnej splatnosti úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy, čo v konečnom dôsledku
spôsobuje pochybnosti spotrebiteľa vo vzťahu k rozsahu jeho záväzku. Uvedenie doby trvania Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere počtom splátok a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné
považovať za jedno a to isté, pričom v danom prípade súd musí konštatovať, že zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako ho z pohľadu súdu vyžadovala v tom čase
platná právna úprava. Dá sa preto súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že na predmetný záväzkovoprávny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je možné aplikovať zákonnú sankciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru, teda suma zaplatená nad istinu vo výške 506,88 Eur je bezdôvodným obohatením. Voči
uplatnenému nároku však žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorej opodstatnenosť súd skúmal.

12. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna 2-
ročná a objektívna 3-ročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-

ročná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch
dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom
prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver nad
poskytnutú sumu, teda najneskôr dňa 17.7.2010. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť
do objektívnej premlčacej doby a v danom prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 17.7.2012,

objektívna premlčacia doba 17.7.2013 a objektívna desaťročná premlčacia doba 17.7.2020. V danom
prípade by bola zachovaná len premlčacia doba za predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o
úmyselné bezdôvodné obohatenie sa.

13. Ďalej bolo dôvodné súdom posúdiť, v akej premlčacej lehote sa nárok žalobkyne premlčal. V zmysle

ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii
údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď nadobudol
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Bez významu je, že žalobkyňa
nemá právnické vzdelanie, ani vysoké právne povedomie, nakoľko už v deň podpisu zmluvy malažalobkyňa vedomosť o obsahu zmluvy, teda že táto neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v
tom čase platným ZoSÚ aj keď sa v danom prípade jedná o domnienku, je jej vyvrátiteľnosť založená
na skutkovom omyle o obsahu zmluvy. Vo vzťahu k vedomosti o obsahu práva platí zásada „neznalosť

práva neospravedlňuje“. Znalosť práva sa u adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže
byť ani v prípade posudzovania východísk pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku
vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. A v neposlednom
rade pre posúdenie vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia je významný okamih, kedy
žalobkyňa uhradila platby nad výšku poskytnutej istiny úveru, teda najneskôr dňa 16.7.2010. Keďže

splátky boli uhrádzané samotnou žalobkyňou je nepochybné, že táto mala aj vedomosť o skutočnej
výške uhrádzaných súm.

14. „Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné

skutočnosti dozvedieť už skôr.“ (napr. NS ČR 25Cdo/2581/98)

„Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí
skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jeho úkor
obohatil. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má

k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j.
keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného, pričom nie
je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si mohol urobiť
úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.“ (NS ČR 30Cdo/2758/2006)

15. „Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva
sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania
jeho znalosti, ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej
vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Pre uvedenú zložku
vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti

oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych domnienok a
nimi predpokladaný stav je potrené považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného.
Vprípadeprávnejdomnienky,akoujeznalosťprávadokoncanevyvrátiteľné.Vedomosťotom,žezmluva
neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje
prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti
obsahu. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby
nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe
ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy

presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza
sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine
urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú
istinu prvýkrát preplatí. V danom prípade začiatok platieb nad rámec poskytnutej istiny od 18.02.2014

prezentovala žalobkyňa priamo ako tvrdenie žaloby. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného dozvedela až pri
návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách
na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v
právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec

poskytnutej istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015
zo dňa 27.04.2016.“ (Krajský súd v Trenčíne sp.zn. 17Co/315/2017)

16. Vo vzťahu k namietanej dĺžke premlčacej doby aplikáciou 10-ročnej premlčacej doby žalobkyňou pre
úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného je potrebné uviesť, že pri úmyselnom bezdôvodnom

obohatení musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy
smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho
príjemca úmyselne ponechal.17. Úmysel (v zmysle ust. § 15 Tr. zák.) sa rozlišuje priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide
vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné

obohatenie a súčasne, že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy
úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať
bezdôvodné obohatenie a pre prípad že sa tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné
konanie musí byť posudzované na každom jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti
uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy. Pokiaľ sa žalovanému vyčíta, že ako subjekt podnikajúci v oblasti

poskytovania úverov nebankovým spôsobom mal mať vedomosť o tom akým právnym predpisom je
potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal ho dodržiavať, tak v tomto prípade aj žalobkyňa mala
poznať zákony (zákonná fikcia - neznalosť práva neospravedlňuje) a mohla vedieť, že úverová zmluva
je neúplná a žalovanému má uhradiť len reálne vyplatenú sumu. Je nesporne pravdivým fakt, že
nároky z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom, a preto sa nežiada prístup súdu
zohľadňujúci záujem slabšej strany, ale je potrebné zachovávať rovnosť strán. Súd preto neakceptoval

tvrdeniežalobkyne,žesaobezdôvodnomobohatenížalovanéhodozvedelaažvnovembri2016,pretože
toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty
nezávisí od správania žalobkyne ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie
premlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch
spotrebiteľskej zmluvy sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva.

Súd je toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej
činnosti súdov SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov.
V neposlednom rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne
rozhodnutia súdov v rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov
vzájomne dokonca odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci

úmyselné bezdôvodné obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal
dlhodobo v predmete činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015,
14Co/637/2015, 16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní.
„Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi

žalovaného resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku
súdnej kontroly vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú
považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre
možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom
prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel

alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s
námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty.

18. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného
bezdôvodného obohatenia. V tom čase platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch

vyžadovala pre platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových náležitostí s cieľom ochrany spotrebiteľa,
avšak žiaden právny predpis nestanovoval ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v
spotrebiteľskej zmluvy, že dochádza „ex lege“ k predlženiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na
desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Zákon
obsahoval sankciu v podobe, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu

súd mal za to, že na uplatnenie nároku uplynula subjektívna premlčacia lehota, pričom nárok sa premlčal
v subjektívnej premlčacej lehote.

19. V neposlednom rade žalobkyňa ani nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, že o bezdôvodnom
obohatení žalovaného sa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v novembri 2016, keď

toto svoje tvrdenie ničím nepodložila.

20.Spoukázanímnato,žesúdnepriznalplnenievzmysle§298ods.2C.s.p.,nemalvzmyslezákonných
ustanovení obligatórnu povinnosť vyhlasovať neprijateľné zmluvné podmienky.

21. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.23. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.