Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413202931
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5413202931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., H. S. XXXX/XX, 2/ M. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G.,
H. S. XXXX/XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Zlata Kapustová, advokátka so sídlom W. G., D. XXXX,
proti žalovanej: C. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G. - S. N., N. XXXX/XX, právne zastúpená:
Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47238429,
o zaplatenie sumy 31.073,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín, č.k. 4C/71/2013-400 zo dňa 31.marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 31.073,60 Eur s príslušenstvom (I.) a vo výroku o náhrade trov
konania (III.) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok II.) z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcov 1/ a 2/ sumu 31.073,60 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.500 eur od
04.05.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V prejednávanom spore nebolo sporné, že napriek tomu, že už bolo právoplatne deklarované
(čiastočným rozsudkom z 08.10.2015, č.k. 4C/71/2013-290 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Žilina z 04.05.2016, č.k. 7Co/28/2016-328), že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli žalobcovia kúpnou
zmluvou zo dňa 07.05.2012, od ktorej zmluvy žalobcovia platne odstúpili, zostali v BSM predávajúcich
(žalovaná a jej manžel S. Y.), doposiaľ nedošlo k vráteniu kúpnej ceny, ktorú obdržali predávajúci
od žalobcov ako kupujúci v dohodnutej celkovej výške 30.500 eur. Nebolo medzi stranami sporné,
že v súčasnosti žalobcovia predmetné nehnuteľnosti nijakým spôsobom neužívajú, nemajú na nich
uložené (uskladnené) žiadne svoje veci. Po tom, ako čiastočným rozsudkom bolo určené, že predmetné
nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM predávajúcich, prestali byť aj v katastri evidovaní ako ich

bezpodieloví spoluvlastníci. Následne predávajúci sa dohodli na vyporiadaní zaniknutého BSM vo veci
vedenej pod sp.zn. 4C/179/2015, a to schváleným súdnym zmierom z 21.09.2016, podľa ktorého
nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva úpadcu S. Y.. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia
už nemajú čo vracať predávajúcim, keďže predmetné nehnuteľnosti ako predmet kúpy už nemajúvo svojej dispozičnej sfére a aj v katastri prestali byť vedení ako ich vlastníci. Tieto nehnuteľnosti
sa dostali do plnej dispozičnej sféry predávajúcich, a teda aj žalovanej, ktorí sa následne dohodli
na vyporiadaní ich spoločného vlastníctva k nim. Táto ich dohoda však nemá žiadny vplyv na stále

existujúcu spoločnú povinnosť predávajúcich vrátiť žalobcom ako kupujúcim obdržanú kúpnu cenu,
vyplatenie ktorej môžu (s ohľadom na existujúcu solidaritu) žalobcovia požadovať buď od oboch
alebo ktoréhokoľvek z nich. Žalobcovia pôvodne požadovali jej vrátenie od oboch žalovaných v tomto
smere, pričom po právoplatnom zastavení konania voči pôvodnému žalovanému 1/, k čomu žalobcov
viedol vyhlásený konkurz na majetok pôvodného žalovaného 1/ a z toho vyplývajúce dôsledky pre

toto konanie, si tento nárok uplatňujú len voči zostávajúcej žalovanej. Tento nárok si však stále
uplatňujú aj voči druhému predávajúcemu, ale voči nemu tak činia v prebiehajúcom konkurznom konaní.
Táto „konkurencia“ uplatňovania nárokov a tobôž ani to, akým spôsobom sa predávajúci dohodli na
vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetu kúpy, však nemá žiadny vplyv na možnosť uplatňovania si v
tomto spore celej nevrátenej kúpnej ceny len voči žalovanej, keď doposiaľ neboli žalobcovia ohľadne
uvedeného nároku uspokojení čo i len sčasti, a to ani v rámci konkurzu vedeného na majetok pôvodného

žalovaného 1/. To, že došlo k takému vyporiadaniu BSM medzi predávajúcimi, k akému došlo po
zrušení kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc, nemá teda vplyv na vzájomné práva a povinnosti medzi
kupujúcimi na strane jednej a predávajúcimi na strane druhej, ktoré im vyplývajú zo zrušenia zmluvy,
ale má vplyv len na vzťah medzi predávajúcimi navzájom (žalovanou a pôvodným žalovaným 1/ S. Y.,
ak len niektorý z nich dobrovoľne alebo nútene následne splní doposiaľ nesplnenú solidárnu povinnosť

voči obom žalobcom čo do vrátenia kúpnej ceny). Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
(len samotnej) žalovanej v tomto spore, vznesená jej zástupcom, je nedôvodná, nakoľko v dôsledku
solidárnej zodpovednosti predávajúcich voči kupujúcim ohľadne spoločného záväzku predávajúci na
vrátenie kúpnej ceny sú žalobcovia oprávnení požadovať ako vrátenie kúpnej ceny, tak aj úhradu
nákladov súvisiacich s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady od solidárne zodpovedných dlžníkov,

voči obom z nich spoločne alebo aj jednotlivo, čiže aj samostatne len voči žalovanej (§ 511 ods. 1 OZ).

3. V zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.01.2013 priznal úrok z omeškania odo dňa 04.05.2013 a pokiaľ sa žalobcovia domáhali
priznania úroku z omeškania odo dňa 03.05.2013, v tejto časti jeho nárok zamietol s poukazom na to,

že predávajúcim bola kupujúcimi v odstúpení od zmluvy poskytnutá na vrátenie kúpnej ceny lehota 7
pracovnýchdníoddoručenia,ktorávýzvaboladoručená23.04.2013,apretolehotanazaplateniekúpnej
ceny uplynula dňa 03.05.2013 a nasledujúcim dňom sa predávajúci dostali do omeškania.

4. S poukazom na ust. § 598 a § 599 OZ priznal žalobcom i úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré

im vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady vo výške 573,60 eur, pričom išlo o
náklady na vypracovanie inžiniersko-geologického prieskumu Mgr. A. S..

5. Rovnako zamietol žalobu ohľadne navrhovanej viazanosti povinnosti priznaného nároku na zaplatenie
sumy titulom vrátenia kúpnej ceny a uplatnených nákladov nevyhnutne vynaložených v súvislosti s

uplatnením ich práva zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy na ich povinnosť vrátenia predmetných
nehnuteľností konštatujúc v danej súvislosti, že žalobcovia už fakticky aj právne túto povinnosť pred
vyhlásením tohto rozsudku splnili tým, že došlo na základe nimi navrhovaného určovacieho výroku o
vlastníctve predmetných nehnuteľností, ktorému súd v tomto spore vyhovel čiastočným rozsudkom a
došlotýmkobnoveniupôvodnéhovlastníckehozápisuvprospechpredávajúcichvkatastri,existujúcemu

v čase pred povolením vkladu vlastníctva na žalobcov na podklade danej kúpnej zmluvy. Žalobcovia v
súčasnosti nie sú oprávnení právne s nimi nakladať a tieto ani žiadnym spôsobom neužívajú.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcom priznal voči žalovanej nárok na ich
plnú náhradu vychádzajúc z toho, že žalobcovia ohľadne určovacieho výroku, o ktorom bolo rozhodnuté

čiastočným rozsudkom, tak aj ohľadne ďalších nárokov, z ktorých vyplývali povinnosti žalovanej voči
žalobcom vrátenie kúpnej ceny s príslušenstvom (v podobe úrokov z omeškania a náhrady nákladov
súvisiacich s uplatnením vady) mali plný úspech. Ich „neúspech“ prejavujúci sa v zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti sa týka len požadovanej povinnosti vrátenia predmetných nehnuteľností žalobcami
žalovanej, ktorá povinnosť však bola nadbytočná, keďže túto povinnosť by žalobcovia nemali ako voči

žalovanej splniť a fakticky z ich strany táto povinnosť už splnená bola. Hoci rozsudok obsahuje aj
zamietajúci výrok, je fakticky tento rozsudok (čo do zamietnutia žaloby ohľadne povinnosti žalobcov
vrátiť žalovanej predmetné nehnuteľnosti) pre žalobcov priaznivejším, než by bol, ak by súd pozitívne
rozhodol o povinnosti, ktorej sa týkal tento zamietavý výrok, keďže daný rozsudok žalobcom (na rozdielod žaloby) neukladal žiadnu povinnosť, a teda povinnosť žalovanej vrátiť kúpnu cenu a zaplatiť náklady
vzniknuté v súvislosti s uplatnením vady nie je podmienená už žiadnym „protiplnením“ žalobcov v
prospech žalovanej.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu a namietala, že
podstatou žaloby na plnenie zo zrušenej zmluvy je, že jej petit musí znieť oproti povinnosti vrátiť si
vzájomne poskytnuté plnenia. Pokiaľ v rozhodnutí sa poukazovalo na čiastočný rozsudok, ktorým bolo
určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM úpadcu S. Y. a terajšej žalovanej, chce

podotknúť, že tento rozsudok nebol podkladom na zápis do katastra nehnuteľností a tieto boli zapísané
ažnazákladeinéhorozsudku,atorozsudkuvkonaníovyporiadaníBSMmedzižalovanouaúpadcomS.
Y.. Na základe zmieru predmetné nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva úpadcu S. Y., spoločné
pasíva, a to pohľadávku ELKO VALENTA - Slovakia, s.r.o. prihlásenú do konkurzu vedenú v zozname
pohľadávok k 16.06.2016 pod por.č. 1-8 v celkovej výške 4.511,02 eur a tiež pohľadávku žalobcov
prihlásenú do konkurzu vedenú v zozname pohľadávok pod č. 11-12 v celkovej výške 37.116,70 eur sa

zaviazal uhradiť veriteľom úpadca S. Y.. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie ohľadne jej pasívnej
vecnej legitimácie, aj keď jej je známy názor a dokonca z uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33
Odo 1552/2005 vyplýva: „ak sa bývalí manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z
nich, takéto dojednanie je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od
ktoréhokoľvekzbývalýchmanželov“.Napriektomumázato,ženiejeuvedenýnázormožnéaplikovaťna

daný prípad, a to z dôvodu, že v tomto prípade došlo k špecifickej situácii, kedy sa žalobcovia domáhajú
splnenia dlhu spojeného s reštitučným záväzkom, ktorého povaha je synalagmatická, teda vzájomne
podmienená. Súd však nesprávne posúdil synalagmatickosť, ktorá vo výroku rozsudku absentuje. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vedeného pod R 26/1975, Zborník súdov
IV. str. 640. Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že synalagmatickosť oboch plnení musí byť reflektovaná

aj vo výrokovej časti rozsudku, čo v danom prípade nebolo splnené. V čase vyhlásenia rozsudku
žalobcovia neboli schopní vrátiť predmetné nehnuteľnosti žalovanej, nakoľko pozemok bol spísaný
do konkurznej podstaty, pričom ohľadne nehnuteľností bolo rozhodnuté v rámci vyporiadania BSM
takým spôsobom, že žalovaná nedisponuje žiadnym oprávnením vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam.
Žalobcovia majú zároveň prihlásenú pohľadávku v konkurznom konaní. Ide o inú pohľadávku uznanú

správcom v rozsahu, v akom bola prihlásená, čo znamená, že žalobcovia budú uspokojovaní aj v rámci
rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v konkurze. Pohľadávku žalobcov v konkurze v súčasnom
stave nijakým spôsobom nemožno poprieť. Žalobcovia teda na základe napadnutého rozsudku môžu od
žalovanej vymôcť celú kúpnu cenu a súčasne budú uspokojení aj v rámci rozvrhu výťažku zo všeobecnej
podstaty v konkurze. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili. Podľa ich názoru súd správne rozhodol a odôvodnil, že
synalagmatická povinnosť žalobcov zo zrušenej zmluvy vrátiť žalovanej a S. Y. predmetné nehnuteľnosti
bola fakticky aj právne splnená v dôsledku právoplatného čiastočného rozsudku. Tento určovací
rozsudok predstavoval splnenie reštitučnej povinnosti žalobcov vrátiť žalovanej a S. Y. predmetné

nehnuteľnosti, a to tak, aby uvedené mohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností. Na základe
toho sa nehnuteľnosti dostali do dispozičnej sféry predávajúcich, pričom žalobcovia nemohli nijako
ovplyvniť spôsob vyporiadania BSM medzi žalovanou a S. Y.. Dohoda žalovanej a S. Y. o ich
následnom vyporiadaní BSM nemala vplyv na stále existujúcu spoločnú povinnosť žalovanej a S. Y. ako
predávajúcich vrátiť žalobcom obdržanú kúpnu cenu, t.j. spoločne a nerozdielne ako sama žalovaná

citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33 Odo 1552/2005. S ohľadom na existujúcu solidaritu
vyplatenie kúpnej ceny mohli žalobcovia požadovať buď od oboch predávajúcich alebo od ktoréhokoľvek
z nich. Žalovaná a S. Y. sú voči žalobcom solidárnymi dlžníkmi bez ohľadu na to, ktorý z nich sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností po vyporiadaní ich BSM. Spôsob vyporiadania má vplyv len
na vzťahy medzi žalovanou a S. Y. navzájom. V prípade, ak by žalobcovia požadovali od žalovanej

plnenie za stavu, že by sa uspokojenia svojej pohľadávky už domohli v konkurze proti úpadcovi, môže sa
žalovaná v prípadnej exekúcii brániť námietkami v exekúcii, okrem iného námietkou splnenia dlhu, resp.
zániku vymáhaného nároku. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcom
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná v replike uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených
v odvolaní. Je síce pravdou, že sama citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33 Odo
1552/2005, avšak zároveň poukázala, prečo toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad. Ak
by si svoju pohľadávku prihlásila v konkurze proti S. Y., žiadnym spôsobom to neovplyvní skutočnosť,že na základe napadnutého rozsudku môžu žalobcovia od nej vymôcť celú kúpnu cenu a súčasne
budú uspokojení aj v rámci výťažku zo všeobecnej podstaty v konkurze. Ide o inú pohľadávku uznanú
správcom v rozsahu, v akom bola prihlásená, čo znamená, že žalobcovia budú uspokojení aj v rámci

rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v konkurze. Aj keby bola účastníčkou konania, v tomto štádiu
konkurzného konania už neprichádzajú žiadne úkony správcu ani veriteľov, ktoré by ošetrili práva
vyplývajúce z rešpektovania synalagmatickej povinnosti.
10. Žalobcovia v duplike poukázali na to, že svoju reštitučnú povinnosť si už splnili, a to čiastočným
rozsudkom č.k. 4C/71/2013-290, ktorým bolo určené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zrušenej

kúpnej zmluvy, patria do zaniknutého BSM v tom čase oboch žalovaných, teda aj súčasnej
žalovanej. Žalovaná si mohla, čo žalobcovia nijakým spôsobom nemôžu a ani nechcú ovplyvniť,
v rámci vyporiadania BSM toto vyporiadať tak, aby aj jej ostalo zachované vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam. Avšak podľa ich názoru táto špekulatívnym spôsobom v rámci vyporiadania
zaniknutého BSM s úpadcom nežiadala zachovanie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj pre
ňu preto, aby potom mohla v tomto konaní z výlučne špekulatívnych dôvodov poukázať na skutočnosť,

že ona nie je vlastníčkou, že voči nej nebola zo strany žalobcov splnená reštitučná povinnosť. Po tom,
čo žalovaná splní svoj dlh aj za druhého zo solidárnych dlžníkov, môže si túto svoju pohľadávku formou
regresu uplatniť u tohto solidárneho dlžníka. Nakoľko voči tomuto dlžníkovi bol vyhlásený konkurz, má
právo si túto svoju pohľadávku uplatniť práve ako tzv. podmienenú pohľadávku, čo napokon žalovaná
aj vykonala. Aj uvedená skutočnosť preukazuje, že námietky žalovanej sú nedôvodné, a preto navrhujú

rozsudok potvrdiť.

11. Na uvedené reagovala žalovaná, ktorá poukázala na to, že aj keď si uplatnila a prihlásila pohľadávku
v konkurze ako pohľadávku proti S. Y., tak toto žiadnym spôsobom neovplyvní skutočnosť, že na
základe napadnutého rozsudku môžu žalobcovia od žalovanej vymôcť celú kúpnu cenu a súčasne

budú uspokojení aj v rámci výťažku zo všeobecnej podstaty v konkurze. Žalobcovia majú prihlásenú
pohľadávku v konkurznom konaní a ide o inú pohľadávku uznanú správcom v rozsahu, v akom bola
prihlásená, teda žalobcovia v konečnom dôsledku môžu dostať viac, ako im prináleží. Predmetné
vyjadrenie nebolo žalobcom doručené s poukazom na ust. 374 ods. 3 veta druhá Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), nakoľko z neho nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré neboli vyjadrení v

predchádzajúcich podaniach alebo sú uvádzané skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výsledok sporu.

12. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v zmysle ust. § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok vo výrokoch I. II.
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku II. zostal rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý.

13. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP). Podľa

§ 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hoci žalovaná svoje odvolanie v
úvode označila ako odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu, z obsahu tohto odvolania vyplýva, že bol
napadnutý iba vo výroku, ktorým bola zaviazaná uhradiť istinu žalobcom s príslušenstvom a vo výroku o
náhrade trov konania. Preto výrok, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá sa odvolací súd nezaoberal.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil, pokiaľ sa týka pasívnej vecnej

legitimácie žalovanej, solidárneho záväzku žalovanej voči žalobcom, ako aj vzájomnej reštitučnej
povinnosti žalobcov voči žalovanej. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v
plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods.

2 CSP).

15. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia si svoju povinnosť vydať plnenie zo
zrušenej kúpnej zmluvy splnili, keď už čiastočným rozsudkom č.k. 4C/71/2013-290 zo dňa 08.10.2015v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, č.k. 7Co/28/2016-328 zo dňa 04.05.2016 bolo určené, že
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zrušenej kúpnej zmluvy v 1/1 patria do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva úpadcu S. Y. a terajšej žalovanej. Teda aj v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ) zo zrušenej zmluvy je každý povinný vydať tomu druhému všetko, čo podľa nej dostal
a v prípade, že po zrušení zmluvy jedna zo strán už plnenie vrátila, zostáva povinnosť vrátenia len
druhej strane. Žalovaná v odvolaní namietala, že uvedený čiastočný rozsudok nebol dôvodom na zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ale až uznesením o schválení súdneho zmieru o vyporiadaní
BSM bol úpadca S. Y. zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. K tejto odvolacej námietke odvolací

súd považuje za nutné poukázať na to, že k vyporiadaniu BSM tak, ako bol schválený súdny zmier
v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. 4C/179/2015, mohlo dôjsť iba na základe
vyššie spomínaného čiastočného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti patria do
zaniknutého BSM S. Y. a žalovanej a týmto sa nehnuteľnosti dostali do dispozičnej sféry žalovanej a
úpadcu S. Y.. Teda bez tohto právoplatného čiastočného rozsudku by nemohlo dôjsť ani k vyporiadania
BSM žalovanej a úpadcu S. Y. tak, ako to bolo deklarované vo vyššie spomínanom konaní. Teda

žalobcovia už nemajú žalovanej a úpadcovi S. Y. čo vracať (vydať). Rovnako medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobcovia v súčasnosti predmetné nehnuteľnosti nijakým spôsobom neužívajú,
preto nie je dôvod ani na rozhodnutie o ich vyprataní. Na povinnosť vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej
zmluvy nemá žiadny vplyv to, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov zostal vlastníkom nehnuteľností
po vyporiadaní BSM a spôsob vyporiadania má vplyv len na vzťahy medzi žalovanou a úpadcom S.

Y. navzájom.

16. V neposlednej miere je nutné poukázať i na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
i s pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej a o tom, že sa jedná o jej solidárny záväzok spolu s
úpadcom S. Y., a to s poukazom na ust. § 511 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak právnym predpisom

alebo rozhodnutím súdu je ustanoveného alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy
plnenia, že viac dlžníkov má k tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ
je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých alebo od

všetkých a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo
vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý
splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi. V zmysle vyššie konštatovaného to, že si žalobcovia prihlásili
pohľadávku v konkurznom konaní proti úpadcovi S. Y., nemá žiaden vplyv, nakoľko ako už bolo vyššie
konštatované, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky voči ktorémukoľvek dlžníkovi, a to

voči jednému, alebo voči všetkým. Veriteľ nemusí teda podať žalobu na plnenie zároveň proti všetkým
spoločne a nerozdielne zaviazaným, ale i proti niektorému z nich a pohľadávku proti ostatným môže
uplatniť aj neskôr samostatnou žalobou. Rozsudok platí vždy medzi veriteľom a tým spoludlžníkom dlhu,
ktorý bol žalovaný. Právoplatným rozhodnutím, ktorým sa ukladá jednému z dlžníkov povinnosť plniť,
záväzok nezaniká (zaniká až splnením dlhu ktorýmkoľvek zo solidárnych dlžníkov), preto kým záväzok

trvá (nezanikol), môže veriteľ viesť súdne, poprípade exekučné konanie proti ďalším spoludlžníkom a
rozsudok na plnenie vydaný proti jednému zo solidárnych dlžníkov netvorí prekážku rozhodnutej veci
vo vzťahu k ostatným spoludlžníkom.

17. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovanej odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol
osobitne napadnutý odvolaním a súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspešnosti v konaní
a rovnako i správne vyhodnotil, keď zamietavý výrok rozsudku sa týkal toho, že povinnosť žalovanej
vrátiť kúpnu cenu nie je podmienená už žiadnym protiplnením žalobcov v prospech žalovanej, nakoľko
uvedené bolo splnené už predchádzajúcim čiastočným rozsudkom.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia v rade 1/ a 2/, a to v celom
rozsahu, preto im súd priznal proti odvolateľke - žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)