Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116217050
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116217050.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti súdu o
mal. S. N., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: S. N., D.. XX.X.XXXX, bytom G., N. X a otec: M. N., D..
XX.X.XXXX, N. G., N. X, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
takto
r o z h o d o l :
I. Mal. S. N., D.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a
spravovať majetok.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. S. N., D.. XX.X.XXXX sumou 50 Eur mesačne od
19.1.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 19.1.2017 do 28.2.2017 vo výške 69,20 Eur je matka povinná
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Ú p r a v u s t y k u matky s mal. S. n e u r č u j e.
V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/13/2016 zo dňa 7.6.2016.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2016 žiadal, aby mal. S. N., D.. XX.X.XXXX zveril do jeho
osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne od 3.8.2016 do
budúcna. Úpravu styku určiť nežiadal.
2. Matka so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súhlasila s prihliadnutím na jej
prejavenú vôľu, na výživu maloletého dieťaťa je ochotná prispievať minimálnym výživným. Úpravu styku
určiť nežiadala.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 31.10.2016 navrhol zveriť mal. S. N., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, nakoľko aj
maloletá o to prejavila záujem. Výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej s
prihliadnutím na príjmové v majetkové pomery na strane povinného rodiča. Styku neupravovať.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
11P/13/2016 zo dňa 7.6.2016. Uvedeným rozhodnutím súd rozviedol manželstvo rodičov maloletéhodieťaťa. Na čas po rozvode zveril mal. S. N., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne. Úpravu styku neurčil.
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2016.
6. V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný s príjmom vo výške 2.000 Eur mesačne, výdavky
súviseli s platením inkasa, elektriny, plyn, bývanie 300 Eur mesačne, výdavky na vedenie domácnosti
strava 1.000 Eur mesačne.
7. Mal. S. má 17 rokov, bola žiačkou P. V. X. ročníka. Výdavky rodičia mali v súvislosti so školskou
dochádzkou začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky, iné aktivity, krúžok.
8. Matka v čase poslednej úpravy bola poberateľkou invalidného dôchodku priznaného od 1.7.2005 vo
výške 363,10 Eur mesačne.
9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
10. Z výpovede otca súd zistil, že od 19.1.2017 býva spolu s maloletou dcérou a plnoletým synom na
adrese S. XX, G.. Naďalej je zamestnaný s príjmom vo výške podľa oznámenia zamestnávateľa 400
Eur mesačne, pričom jeho príjem je s cestovnými náhradami je vo výške 2.000 Eur mesačne. Výdavky
má v súvislosti s bývaním 200 Eur mesačne vrátane energií. Strava pre všetkých vo výške 200 až 300
Eur mesačne.
11. Mal. S. navštevuje Obchodnú akadémiu, pričom za školu sú výdavky 10 Eur mesačne, strava v
školskej jedálni 20 Eur mesačne, krúžok florbal, joga a iné 50 Eur mesačne.
12. Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že od 19.1.2017 nebývajú v jednom byte, nakoľko otec dieťaťa
spolu s deťmi sa odsťahoval. Mal. S. ju navštevuje trikrát týždenne. Matka je naďalej na invalidnom
dôchodku s príjmom vo výške 367 Eur mesačne. Výdavky sa týkajú platenia nájomného 200 Eur
mesačne vrátane inkasa. Strava pokiaľ prídu aj deti 100 Eur mesačne. Na výživu maloletej dcéry nijakým
spôsobom neprispela.
13. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu mal. S. N., D.. XX.X.XXXX, ktorá uviedla, že má
vedomosť o súdnom konaní. Po rozvode manželstva rodičov bývali spolu v jednom byte, niekedy od
januára 2017 býva s otcom a bratom v G. D. S. XX. Prejavila vôľu ostať s otcom a byť zverená do jeho
starostlivosti. Viac k veci neuviedla.
14. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 9/2015 do 8/2016 bol vo výške 351 Eur netto, za obdobie 9/2016 do 2/2017
vo výške 362 Eur netto.
15. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie bolo zistené, že matka je poberateľkou invalidného
dôchodku v sume 360,10 Eur mesačne a od 1.1.2017 v sume 367,20 Eur mesačne.
16. Otec ako listinný dôkaz ohľadne výdavkov pripojil písomné potvrdenie ohľadne uzavretej poistky
s ročným poistným 199,16 Eur pripoistené osoby je mal. S. N., zápis rodičovského združenia zo dňa
5.2.2017 krúžok florbalu.
17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľaosobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
23. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak je účastníkom maloletý, ktorý
je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb.
24. Podľa ust. § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom
konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho
význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
25. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy
rodičovských práv a povinností bola mal. S. zverená do osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti býva
v spoločnej domácnosti s otcom a bratom, pričom maloletá vyjadrila samostatne svoj názor a uviedla,
že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov
k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom. Prihliadol aj na skutočnosť, že otec v súčasnosti sa podieľa na výchove
a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný
v budúcnosti zabezpečiť stabilné výchovné prostredie pre dieťa. S prihliadnutím aj na prejavenú vôľu a
názor maloletej, súd zveril mal. S. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovanímvecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.
27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.
29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 50,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca,
na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je
primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Maloleté dieťa navštevuje strednú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s
jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že otec je zamestnaný s
príjmom podľa oznámenia zamestnávateľa v konaní 360 - 400 Eur mesačne a príjem matka pozostáva
z invalidného dôchodku vo výške 367 Eur mesačne. V priebehu rozvodového konania otec deklaroval
svoj príjem vo výške 2.000 Eur mesačne, pričom uviedol, že jeho príjem aj v čase rozvodového konania
bol totožný s príjmom, ktorý uviedol v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Pokiaľ by
príjem otca činil 350 - 400 Eur mesačne, otec by nebol schopný zabezpečiť všetky potreby a výdavky,
ktoré uviedol nielen v čase rozvodového konania ale aj v súčasnom konaní. Súd je toho názoru, že
cestovné náhrady, ktoré mu už zamestnávateľ do jeho príjmu nezapočítaval sú však príjmy otca a
teda jeho príjem je vo výške 2.000 Eur mesačne. Súdom stanovené výživné pri posúdení pomerov
účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Súdom stanovené výživné
zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. §75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď
je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť
jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk
a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia
v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho
vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie
nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti
jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a
z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie,
osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať
úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je
autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
30. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd tú skutočnosť, že matka je na invalidnom dôchodku, poberá
dôchodok vo výške 367 Eur mesačne. S prihliadnutím na jej zdravotný stav nie je schopná sa zamestnať.
V ďalšom prihliadol a na to, že pokiaľ maloletá ju navštívi, tak jej navarí, prípadne jej prispeje vreckovým.
31. Súd v súlade s ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50
Eur mesačne je primerané.
32. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Vyživovaciu povinnosť súd určil matke od 19.1.2017 t.j. od doby ako rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v jednom byte. Od podania návrhu otcom 3.8.2016 k takej podstatnej zmene nedošlo, ktorá
by odôvodňovala určenie vyživovacej povinnosti práve uvedeným dňom. Uvedené skutočnosti potvrdili
rodičia maloletého dieťaťa. Rodičia naďalej bývali v jednom byte a spoločne zabezpečovali potreby
nielen maloletého dieťaťa ale aj plnoletého syna. Podľa názoru súdu k zmene pomerov týkajúcej sa
určeniavyživovacejpovinnostimatkynamaloletédieťabolodňomkedysaodsťahovali(od19.1.2017 už
bývajúsamostatnespolusotcom).Dlžnévýživnébolovypočítanézaobdobieod19.1.2017do28.2.2017
nasledovne:
Alikvotná časť za mesiac január 2017 50 Eur : 31 = 1,60 Eur x 12 dní spolu 19,20 Eur. Výživné za február
2017 50 Eur spolu 69,20 Eur. Dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom k jej pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania by nebolospravodlivépriznaťvýhodusplátok,prípadnedlhšiulehotusplatnosti,ajpretožeideovýnimkuzozásady,
že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní.
34. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku matky s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť s prihliadnutím na vek
maloletého dieťaťa.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.