Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hirková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315200404.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu F. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Q. XXXX/X, O., proti žalovanej D. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X/X, A. Z. C., práve
zastúpenej JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová, advokátka so sídlom Lipová 1, Humenné, o vyporiadanie
BSM po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.01.2015 domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.

2. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou uzatvoril dňa XX. P. XXXX v Rímskokatolíckom
kostole v A. Z. C. a z tohto manželstva sa im narodilo jedno dieťa dcéra A., narodená dňa XX. H. XXXX.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu O. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. Q.
XXXX a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 30. septembra 2014. Počas
trvania manželstva so žalovanou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudli žiaden
nehnuteľný majetok, avšak dňa 17.01.2014 nadobudli hnuteľný majetok, ktorým bolo jazdené motorové

vozidloFIATQ.Q.X.X,rokvýrobyXXXX,ktorébolodňa21.05.2014zároveňodpredanéprostredníctvom
spoločnosti Autocentrum AAA Auto a.s. Bratislava. Počas trvania manželstva so žalovanou zobrali si
peňažnépôžičkyresp.úveryvbankovýchanebankovýchinštitúciách,ktoréšpecifikovalvžalobe.Keďže
jeho výplata, ktorá bola v čase trvania manželstva približne 450,00 € v čistom, nestačila na pokrytie
bežných nákladov spoločnej domácnosti, ktorú mali v byte svokry, lebo v tomto čase žalovaná celý svoj
materský príspevok míňala len pre svoju osobnú potrebu, bývalá svokra bola nezamestnaná a ešte
splácala dve pôžičky, pričom s nimi býval aj svokrin priateľ, tak sa nielen jeho výplata, ale aj všetky

pôžičky respektíve úvery míňali na krytie nákladov v tejto rodine. Keď už nestíhal splácať splátky na
tieto úvery resp. pôžičky (pričom pred vstupom do manželstva žiadne nemal a ešte bol aj vlastníkom
osobného motorového vozidla značky OPEL TIGRA, ktoré si kúpil ešte v r. 2008 za slobodna) a začali
chodiť upomienky, že sa tieto pôžičky nesplácajú, tak ho žalovaná vyhodila zo spoločnej domácnosti dňa
08.04.2014 a odvtedy, pretože začínal mať značné problémy s inštitúciami, ktoré tieto pôžičky poskytli,
spláca tieto pôžičky resp. úvery výlučné sám za pomoci svojej rodiny.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je skutočne pravdou, že počas trvania manželstva
účastníkov tohto konania nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiaden nehnuteľný
majetok a hnuteľný majetok - osobné motorové vozidlo FIAT Q. Q. X,X, rok výroby XXXX bolo počas
trvania manželstva účastníkov tohto konania odpredané, tak ako to uvádza vo svojej žalobe žalobca.Nemala žiadnu vedomosť o tom, aby počas trvania manželstva účastníkov tohto konania vznikli takéto
dlhy a pokiaľ žalobca sa zaviazal na zaplatenie dlhov uvedených v žalobe tak tieto podľa názoru
žalovanej nepatria do masy BSM, pretože žalovaná nikdy nedala súhlas, aby podpisoval zmluvy s

bankovými a nebankovými inštitúciami, takže z takýchto zmlúv je podľa názoru žalovanej zaviazaný
výlučne žalobca. O tom, že žalobca má dlhy sa žalovaná dozvedela až na pojednávaní, ktoré sa konalo
na Okresnom súde O. dňa XX.XX.XXXX, kedy bolo manželstvo rozvedené, teda v deň zániku BSM.

4. V ďalších vyjadreniach žalovaná uviedla, že počas trvania manželstva - t.j. od uzavretia manželstva

dňa 14.07.2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 30.09.2014 mali obidvaja
účastníci konania pravidelný mesačný príjem, pričom rodina nehospodárila spolu s finančnými
prostriedkami. Žalovaná bola poberateľkou rodičovského príspevku, ktoré jej vyplácal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny O. vo výške 199,60 Eur za rok 2013 a vo výške 203,20 Eur za rok 2014,
a to od narodenia ich dcéry dňa 31.10.2012. Rodinné prídavky vo výške 23,10 Eur za rok 2013 a
vo výške 23,52 Eur za rok 2014 si uplatnil žalobca a boli mu poukazované na účet. Od narodenia

dcéry si žalobca uplatňoval aj daňový bonus, ktorý je vo výške 20.- Eur mesačne. Žalobca má od roku
14.04.2011 uzavretú pracovnú zmluvu, na základe ktorej je zamestnaný. Na súdnom pojednávaní o
rozvode manželstva predložil žalobca súdu opis mzdového listu za roky 2013 a 2014, z ktorých vyplýva,
že priemerná čistá mzda za rok 2013 bola vo výške 539.- Eur a za mesiace január až apríl 2014
bola priemerná čistá mzda vo výške 626.- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem rodiny počas trvania

manželstva, resp. za uvedené obdobie bol mesačne vo výške cca 780 až 800.- Eur. Žalovaná bývala so
žalobcom v spoločnej domácnosti u svojej matky, mesačné výdavky spojené so zabezpečením bývania
- elektrina, plyn, boli vo výške 115,94 Eur. V roku 2012 a v roku 2014 matke na bývanie neprispel
žalobca žiadnou finančnou čiastkou. Za rok 2013 prispievali podľa vyjadrenia matky žalovanej na nájom
rovnako sumou aj žalobca, aj žalovaná, a to sumou po 30.- Eur mesačne od 01.09.2013, z dôvodu,

že v uvedenom období bola matka žalovanej nezamestnaná a zároveň potvrdzuje, že žalobca zaplatil
dňa 08.12.2013 nedoplatok za elektrinu, ktorý bol vo výške 120.- Eur. Matka žalovanej je poberateľkou
invalidného dôchodku, ktorý jej vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 152,90 Eur mesačne. Počas
manželského spolužitia účastníkov konania mala matka žalovanej aj príjem z pracovnej činnosti, bola
zamestnaná u viacerých zamestnávateľov. Počas trvania manželského zväzku účastníkov konania - t.j.

26 mesiacov, bol príjem rodiny minimálne po dobu 23 mesiacov cca 800.- Eur, čo predstavuje celkovú
sumu 18.400.¬Eur. Po odrátaní výdavkov spojených so zabezpečením bývania, ktoré reálne uhradili -
t.j. 4 x 60.- Eur v roku 2013 a zaplatenie nedoplatku v decembri 2013, mal žalobca spolu so žalovanou
k dispozícii finančné prostriedky vo výške 18.040.- Eur. Žalovaná však poukazuje na to, že od začiatku
ich manželského spolužitia každý z nich hospodáril so svojimi finančnými prostriedkami výlučne sám. O

uspokojovanie bežných potrieb rodiny sa starali obidvaja účastníci konania. Z rodičovského príspevku
žalovaná zabezpečovala ich maloletej dcére všetky potreby primerané jej veku a vývinovým potrebám
- mlieko, plienky, oblečenie a obuv, hygienické potreby. Aj žalobca prispieval na úhradu potrieb ich
dcéry v prípade potreby, mesačne však táto suma nepresiahla výšku 100.- Eur. Počas dvojročného
manželského spolužitia boli účastníci konania iba jedenkrát na dovolenke, a to na Q. v A., kde žije otec

a stará matka žalovanej. Jediným výdavkom, ktorý ovplyvnil rozpočet rodiny boli pohonné hmoty na
cestu z A. Z. C. do A.. Ubytovanie a stravovanie mali zadarmo, keďže bývali u príbuzných. Počas svojho
pobytu boli aj na kúpalisku v X., avšak vstupy neuhrádzal žalobca. Finančné prostriedky nadobudnuté
počas trvania manželstva v celkovej výške 29.415,19 Eur bez súhlasu a vedomia žalovanej nemohli
byť spotrebované tak, ako to tvrdí v konaní žalobca. Vychádzajúc z príjmu rodiny počas 23 mesiacov

vo výške 18.040.- Eur a poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej sume 29.415,19 Eur, by mali
strany sporu k dispozícii sumu 47.455,19 Eur (2.063,27 Eur mesačne). Prezentovaný príjem žalobcu je
v rozpore s reálnymi potrebami rodiny počas ich relatívne krátkeho manželského spolužitia. Finančné
prostriedky z pôžičiek, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na základe zmlúv s bankovými a nebankovými
inštitúciami, a o ktorých žalovaná nemala vedomosť, neboli použité na úhradu bežných výdavkov v

spoločnej domácnosti, ani na úhradu dovoleniek žalovanej a ich maloletej dcéry, na oslavy narodením
žalovanej a ich dcéry. Podľa názoru žalovanej zaťaženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dlhmi v celkovej výške 29.415,19 EUR nie je bežnou vecou, žalovaná o ich existencii nevedela, všetky
zmluvy s bankovými a nebankovými inštitúciami podpisoval žalobca bez vedomia a súhlasu žalovanej.

5. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a z nich najmä
kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2008, zápisnicou o technickom stave vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa
20.09.2013, zmluvou o kúpe jazdeného motorového vozidla zo dňa 17.01.2014, kúpnou zmluvou zo dňa
21.05.2014, jednotlivými úverovými zmluvami , výpismi z účtu žalobcu, poštovými poukazmi, výsluchomžalobcu, mzdovými listami žalobcu, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku žalovanou,
platobným dokladom SIPO, čestným prehlásením F.Á. B., rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku
F. B., dohodou o skončení dohody o pracovnej činnosti F. B. zo dňa 24.01.2013, pracovnou zmluvou zo

dňa 31.01.2013 F. B., dohodou o vykonaní práce zo dňa 28.06.2013 F. B., dohodou o skončení dohody
o pracovnej činnosti zo dňa 27.06.2014 F. B., výsluchom svedkov F. B. a C. E., rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 10.09.2014, oznámeniami jednotlivých bankových a nebankových
spoločností a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
pasív - zostatkov pôžičiek a úverov od bankových a nebankových inštitúcií.

7. Manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa 30.09.2014).

8. Počas manželstva nadobudnutý automobil manželia počas manželstva predali .

9. Skutočnosť, že strany sporu nevlastnili ku dňu zániku BSM žiaden majetok nebola sporná medzi
stranami sporu.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobcom požadované vyporiadanie
súdom nie je možné vykonať.

11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka
(1)Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(2)Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.
(3)Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4)Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
(5)Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou
objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka
(1)Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2)Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

15. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka
(1)Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.(2)Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

16. Z hľadiska zákona je možné za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov považovať aktíva.

S poukazom na znenie §143 Občianskeho zákonníka v spojení s § 136 Občianskeho zákonníka a §
119 Občianskeho zákonníka sú to veci hnuteľné alebo nehnuteľné. Pasíva (alebo inak povedané dlhy
či záväzky) sa podľa zákona za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva nepovažujú. Napriek tomu sa
však v súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov s pasívami počíta.

17. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. V rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti,
vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné
pohľadávky a dlhy.

18. Strany sporu už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva. Čo sa týka spoločných dlhov,
tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri
existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadnej povinnosti
výplaty ako aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou

vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie.
Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla
zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné pomery podielov exmanželov na
spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom
takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných právnych vzťahov exmanželov. Zahrnutie pasív do

vyporiadania BSM je teda odôvodnené praktickým hľadiskom spočívajúcim v takom usporiadaní
vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom rozsahu eliminuje možnosť vzniku ďalších
vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších sporov medzi exmanželmi. Z uvedeného
vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými
vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych

pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov, ktoré sú dané či už zmluvou
alebo zo zákona, a ktorých vzájomné vysporiadanie je naďalej zachované zákonom (napr. právo postihu
pri solidárnom záväzku).

19. Vyporiadanie spoločných záväzkov, ktoré sú spojené s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov

a vznikli za jeho trvania, sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích
osôb, ktoré nie sú stranami sporu a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi.

20. Manžel, ktorý plnil za druhého by aj v prípade rozhodnutia súdu bol nútený domáhať sa voči
neplniacemubývalémumanželovipeňažnejnáhradyzodpovedajúcejalikvotnejčastisplnenéhozáväzku

pre každý plnený záväzok samostatne. Z uvedeného dôvodu vyporiadanie dlhov medzi manželmi nemá
význam a takéto rozhodnutie nie je účinné voči veriteľom.

21. Z uvedeného dôvodu súd samotné dlhy nevyporiadal a žalobu zamietol.

22. Súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
4Co/231/2012 a 17Co/748/2015.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p. Súd mal za to, že v predmetnej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, a to z toho dôvodu, že žalovanej

žiadne trovy okrem trov právneho zastúpenia nevznikli, pričom bol jej priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci a s poukazom na sociálnu situáciu žalobcu, keď v konaní bolo preukázané, že spláca
všetky pôžičky a úvery, ktoré mu boli poskytnuté počas manželstva so žalovanou, nebolo by spravodlivé
zaviazať ho na úhradu trov právneho zastúpenia žalovanej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.