Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203522
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116203522.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Europrojekt Jota 9 SK,
s.r.o., Toryská 5, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 35 862 611, zast. spoločnosťou Dvořák
Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, proti žalovaným:
1. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúp. JUDr.
Milošom Kvasňovským, advokátom, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, 2. Východoslovenská energetika

a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o zaplatenie 7 838,06 EUR s príslušenstvom
voči žalovanému v 1. rade a o zaplatenie 704,18 EUR s príslušenstvom voči žalovanému v 2. rade takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade
na zaplatenie 7 838,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 222,95 EUR od

16.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 531,13 EUR od 25.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 813,72 EUR od
05.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 047,80 EUR od 29.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 100,52 EUR
od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 138,60 EUR od 29.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 162,05
EUR od 22.08.2015 do zapla-
tenia, zo sumy 1 091,05 EUR od 24.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 730,24 EUR od 29.10.2015 do
zaplatenia, titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za dodávku elektriny. Žalobou doručenou súdu dňa

16.02.2016 žalobca tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie 704,18 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 59,06 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
82,49 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 111,19 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
81,64 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 35,50 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
65,57 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 30,17 EUR od 29.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
6,67 EUR od 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 3,85 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 30,60

EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 44,14 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 45,92
EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 47,59 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,93
EUR od 17.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 27,12 EUR od 17.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 15,74
EUR od 04.02.2016 do zaplatenia, titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za dodávku elektriny. Ďalej
žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti číslo0100/2012/E-PT zo dňa 06.02.2012, vydanom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca v
rámci svojej podnikateľskej činnosti uviedol do prevádzky nasledovné zariadenia: a) Obec: Trebišov,
Komenského 3907, Názov zariadenia: Fotovoltická elektráreň na streche budovy OC Trebišov II,

Katastrálne územie: O., L.: L.. Č.. XXXX/XX, Celkový inštalovaný elektrický výkon: 0,03519 MW, EIC a
číslo odovzdávacieho miesta: XXZVSXXXXXXXXXXU, XXXXXXX, Uvedenie zariadenia do prevádzky:
15.12.2011 (ďalej len zariadenie 1), b) Obec: Košice, Toryská 5, Názov zdroja: Fotovoltická elektráreň
na streche budovy OC Galéria II, Katastrálne územie: O., L.: L.. Č.. XXXX/XX, Celkový inštalovaný
elektrický výkon: 0,01771 MW, EIC a číslo odovzdávacieho miesta: XXZVSXXXXXXXXXXX, XXXXXXX,

Uvedenie zariadenia do prevádzky: 20.12.2011 (ďalej len zariadenie 2). URSO vydalo dňa 12.12.2013
rozhodnutie číslo 1449/2014/E-OZ, ktorým schválilo žalobcovi pre zariadenie 1 pevnú cenu elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 EUR/MWh, na roky 2014 - 2026. Vo vzťahu k zariadeniu 2
URSO žalobcovi pre rok 2015 rozhodnutie o cene nevydalo. Žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom
distribučnej sústavy. Žalovaný v 2. rade je dodávateľom elektriny a osobou poverenou žalovaným v 1.
rade k výkupu elektriny na krytie strát v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 309/2009 Z.z.

(ďalejlenzákonoOZE).Žalobcaakovýrobcaelektrinyzobnoviteľnýchzdrojovenergieavysokoúčinnou
kombinovanou výrobou uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 27.03.2012 zmluvu o dodávke elektriny
a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou
výrobou č. OZE_452_2012 (ďalej len zmluva Z1 2012), pre zariadenie 1. Predmetom tejto zmluvy bol
okrem iného: a) záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom

v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE a dodať elektrinu na straty žalovanému v 1. rade, b) záväzok
žalovaného v 1. rade odobrať za cenu elektriny na straty a zaplatiť doplatok podľa cenového rozhodnutia
URSO vydaného žalobcovi, c) záväzok žalovaného v 1. rade prevziať zodpovednosť za odchýlku. Táto
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 10.03.2015 bola zo strany žalobcu, dňa 01.04.2015 zo
strany žalovaného v 1. rade a dňa 08.04.2015 zo strany žalovaného v 2. rade podpísaná nová zmluva

o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, číslo PDS: OZE_452_2012_15
(ďalej len zmluva Z1 2015) s takmer totožným predmetom, ako bola zmluva Z1 2012 s tým rozdielom, že
nositeľom niektorých práv a povinností žalovaného v 1. rade podľa zmluvy Z1 2012 bol v zmluve Z1 2015
žalovaný v 2. rade. Predmetom zmluvy Z1 2015 bol okrem iného: a) záväzok žalobcu dodať elektrinu
žalovanému v 2. rade v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o OZE, b) záväzok žalovaného v 2. rade

odobraťelektrinuodžalobcuzacenuzadodávkuelektrinypodľazmluvyZ12015,c)záväzokžalovaného
v 2. rade zaplatiť žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu, d) záväzok žalovaného v 2. rade prevziať
zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE, e) záväzok žalovaného v
1. rade v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v zmluve Z1 2015 uvedeným
zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia URSO vydaného žalobcovi. Zmluva Z1 2015

nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu všetkými zmluvnými stranami, t.j. 08.04.2015. Zmluva Z1
2015 bola uzavretá na dobu určitú, a to „do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm.
b) zákona o podpore, ktorá sa touto zmluvou realizuje.“ V súvislosti s uzavretím zmluvy Z1 2015 bol
dňa 10.03.2015 zo strany žalobcu, dňa 01.04.2015 zo strany žalovaného v 1. rade a dňa 08.04.2015 zo
strany žalovaného v 2. rade podpísaný Dodatok k zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti

za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012_15 (ďalej len dodatok Z1 2015). Predmetom
doplnení dodatku Z1 2015 bolo okrem iného: „1. Zmluva sa v časti „Preambula“ dopĺňa nový odsek 4
s nasledovným znením: Ak Výrobca nebude v určitom období spĺňať podmienky pre uplatnenie práva
na podporu podľa zákona o podpore, bude jeho dodávka elektriny Odberateľovi podľa tejto zmluvy
považovaná za dodávku na základe zmluvy o dodávke elektriny podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012

Z.z. o energetike a doplnení niektorých zákonov.“ Okrem toho bol dodatkom Z1 2015 upravený predmet
zmluvy Z1 2015 takto: „1. Predmetom zmluvy je: a) Záväzok Výrobcu dodať Odberateľovi elektrinu: i. V
zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení
Prevádzkového poriadku PDS, ii. Nepodliehajúcu nároku na uplatnenie podpory v zmysle § 3 ods. 1
písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového

poriadku PDS. b) Záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene na vlastný účet od Výrobcu elektrinu: i.
Podliehajúcu§3ods.1písm.b)zákonaopodporezacenuzadodávkuelektrinypodľatejtozmluvy,alebo
j. Nepodliehajúcu nároku na uplatnenie podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu
za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy.“ Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 29.03.2012 zmluvu o

dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanouvýrobouč.OZE_007_2012-SpZ(ďalejlenzmluvaZ22012),prezariadenie2.Predmetom
tejto zmluvy bol okrem iného: a) záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje
podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE a dodať elektrinu na straty žalovanémuv 1. rade, b) záväzok žalovaného v 1. rade odobrať za cenu elektriny na straty a zaplatiť doplatok
podľa cenového rozhodnutia URSO vydaného žalobcovi, c) záväzok žalovaného v 1. rade prevziať
zodpovednosť za odchýlku. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 26.05.2015 bola zo strany

žalobcu, dňa 29.05.2015 zo strany žalovaného v 1. rade a dňa 26.05.2015 zo strany žalovaného v 2.
rade podpísaná nová zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, číslo
PDS: OZE_007_SpZ_15 (ďalej len zmluva Z2 2015) s takmer totožným predmetom, ako bola zmluva
Z2 2012 s tým rozdielom, že nositeľom niektorých práv a povinností žalovaného v 1. rade podľa zmluvy
Z2 2012 bol v zmluve Z2 2015 žalovaný v 2. rade. Predmetom zmluvy Z2 2015 bol okrem iného: a)

záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému v 2. rade v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o OZE, b)
záväzok žalovaného v 2. rade odobrať elektrinu od žalobcu za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy
Z2 2015, c) záväzok žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu, d)
záväzok žalovaného v 2. rade prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)
zákona o OZE, e) záväzok žalovaného v 1. rade v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
spôsobom v zmluve Z2 2015 uvedeným zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia URSO

vydaného žalobcovi. Zmluva Z2 2015 nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu všetkými zmluvnými
stranami, t.j. 29.05.2015. Zmluva Z2 2015 bola uzavretá na dobu určitú, a to „do zániku práva výrobcu
na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, ktorá sa touto zmluvou realizuje.“ V súvislosti s
uzavretím zmluvy Z2 2015 bol dňa 26.05.2015 zo strany žalobcu, dňa 29.05.2015 zo strany žalovaného
v 1. rade a dňa 26.05.2015 zo strany žalovaného v 2. rade podpísaný Dodatok k zmluve o dodávke

elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_007_SpZ_15 (ďalej
len dodatok Z2 2015). Predmetom doplnení dodatku Z2 2015 bolo okrem iného: „1. Zmluva sa v časti
„Preambula“ dopĺňa nový odsek 4 s nasledovným znením: Ak Výrobca nebude v určitom období spĺňať
podmienky pre uplatnenie práva na podporu podľa zákona o podpore, bude jeho dodávka elektriny
Odberateľovi podľa tejto zmluvy považovaná za dodávku na základe zmluvy o dodávke elektriny podľa

§ 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a doplnení niektorých zákonov.“ Okrem toho bol
dodatkom Z2 2015 upravený predmet zmluvy Z2 2015 takto: „1. Predmetom zmluvy je: a) Záväzok
Výrobcu dodať Odberateľovi elektrinu: iii. V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať
údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, iv. Nepodliehajúcu nároku
na uplatnenie podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej

elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS. b) Záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom
mene na vlastný účet od Výrobcu elektrinu: k. Podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za
cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, alebo l. Nepodliehajúcu nároku na uplatnenie podpory v
zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy.“ Žalobcovi
bol zo strany žalovaného v 1. rade doručený list zo dňa 10.10.2014, v ktorom žalovaný v 1. rade potvrdil,

že od žalobcu vykupuje žalobcom dodanú elektrinu na účely pokrytia strát v distribučnej sústave a
zároveň žalobcovi uhrádza doplatok za vyrobenú elektrinu podľa § 3 odsek 1 písmeno c) Zákona o OZE.
Žalovaný v 1. rade označil doterajší vzájomný obchodný vzťah za ,,korektný a možno ho hodnotiť v
pozitívnej rovine“. Žalovaný v 1. rade ďalej informoval žalobcu o svojom rozhodnutí, na základe ktorého
„činnosť výkupu elektriny vyrobenej z OZE a KVET na účely pokrytia strát v sústave deleguje v zmysle §

4 odsek 1 písmeno b) zákona číslo 309/2009 Z.z. o podpore elektriny vyrobenej z OZE a KVET v znení
neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2015 na spoločnosť Východoslovenská energetika
a.s., IČO: 44 483 767, pričom vyplácanie doplatku za vyrobenú elektrinu ostane naďalej v zodpovednosti
spoločnosti VSD. Súčasťou tohto oznámenia bolo aj výslovné ubezpečenie žalovaného v 1. rade,
že „v súvislosti s presunom výkonu výkupu dodanej elektriny nedôjde v žiadnom smere k zhoršeniu

postavenia Vašej spoločnosti. Spoločnosť VSD Vám naďalej garantuje vykúpenie všetkej Vami dodanej
elektriny za cenu určenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.“ Vzhľadom na doterajší vzájomný
obchodných vzťah so žalovaným v 1. rade, žalobca zobral uvedené informácie na vedomie. Žalobca
nemal záujem z dôvodu jednostranného rozhodnutia žalovaného v 1. rade uskutočniť zmeny v doteraz
platnej zmluvnej dokumentácii. Dňa 16.12.2014 boli žalobcovi zo strany žalovaného v 1. rade doručené

listy zo dňa 15.12.2014 s označením ,,Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny
rok 2015 a zaslanie výpovede zmluvy (ďalej len ,,oznámenia“). Obsahom oznámení bolo upozornenie
žalobcu o skutočnosti, že si pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu v zmysle zmluvy Z1 2012,
zmluvy Z2 2012, a to z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí,
ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby zariadenia požívali podporu v zmysle ustanovenia

§ 3 ods. 1 písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o OZE v kalendárnom roku 2015.
Žalovaný v 1. rade sa v oznámeniach odvolával na nesplnenie podmienok upravených v § 4 Zákona
OZE. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu oznámil žalobcovi vylúčenie možnosti uplatniť si na
prevádzkované zariadenia v roku 2015 právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), resp.§ 4ods. 1 písm. b) a c) Zákona o OZE. Spolu s týmito oznámeniami bola žalobcovi doručená výpoveď zo
zmluvy Z1 2012 a zo zmluvy Z2 2012 v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka, a to ku dňu 31.03.2014.
Opravou prostredníctvom listu zo dňa 17.12.2014, doručeným 18.12.2014, bola účinnosť výpovedí

opravená na 31.03.2015. Žalobca listom za dňa 23.12.2014, doručeným dňa 29.12.2014, požiadal
URSO o stanovisko k vzniknutej situácii. URSO vo svojom liste okrem iného potvrdilo, že žalobca si
v súvislosti so zariadením 1 splnil voči URSO svoju oznamovaciu povinnosť na rok 2015 v zmysle
Zákona o OZE. Zároveň sa URSO vyjadrilo, že podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie ustanovené v § 3 a § 3a Zákona o OZE, sa pri zariadení na výrobcu elektriny, ktoré bolo

uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, nezmenili. Žalobca aj po 01.01.2015 naďalej vyrába
elektrinu vo svojich zariadeniach a dodáva ju naďalej do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade a
žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade vyrobenú a dodanú elektrinu odoberá. V snahe riadneho
vystavenia faktúry za obdobie január 2015, ako aj následné obdobia, žalobca zaznamenal, že mu bol
znemožnený prístup do užívateľského rozhrania webovej aplikácie umiestnenej na webovej stránke
www.vsds.sk obsahujúcej formulár „Údaje o výrobe a dodávke elektriny“ (ďalej

len ,,formulár“). Žalobca sa v snahe o dodržanie dohodnutých zmluvných podmienok pokúsil, pomocou
jemupridelených,individuálnychprihlasovacíchúdajov,opripojeniedoužívateľskéhorozhraniawebovej
aplikácie umiestnenej na webovej stránke www.vsds.sk , kde mu bolo formou
elektronického upozornenia zobrazené nasledovné oznámenie: ,,Odberné miesto .... nemá v zúčt.
období 01.2015 podporu. [OPK505], Zadané obdobie nie je možné upravovať!“ Znemožnením prístupu

k formuláru bolo zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi znemožnené splnenie povinnosti v zmysle
prevádzkového poriadku žalovaného v 1. rade, a síce vystavenie faktúry za obdobie január 2015
s potrebnými údajmi a náležitosťami. Nakoľko mal v danom čase žalobca so žalovaným v 1. rade
uzavretý riadny zmluvný vzťah, pričom žalovaný v 1. rade tento označil za ,,korektný a možno ho
hodnotiť v pozitívnej rovine“, je hore uvedené správanie sa žalovaného v 1. rade a jeho aktívna snaha

o znemožnenie plnenia žalobcových povinností z pohľadu žalobcu v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Žalobca vyrobil a dodal do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade, v roku 2015,
do zariadenia 1 v mesiaci január 0,832 MWh elektriny (vyrobil 0,832 MWh elektriny) a v mesiaci február
1,982MWhelektriny(vyrobil1,982MWhelektriny)adozariadenia2 mesiacijanuár0,436MWhelektriny
(vyrobil 0,436 MWh elektriny) a v mesiaci február 0,740 MWh elektriny (vyrobil 0,740 MWh elektriny).

Žalobca za mesiace január a február 2015 vystavil za zariadenie 1 v zmysle daňových predpisov faktúry
na zaplatenie doplatku a ceny elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných
zdrojov prináležia v zmysle rozhodnutia o cene . Faktúru na zaplatenie ceny elektriny na straty za
zariadenie 2 žalobca v danom čase nevystavil. Žalovaný v 1. rade listom vyššie uvedené faktúry žalobcu
za mesiace január a február 2015 vrátil s odôvodnením, že: „V prílohe tohto listu Vám vraciame vyššie

uvedenúfaktúruzdôvodu,žepreVamiprevádzkovanýzdrojniejemožnévroku2015uplatniťsipodporu
v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ Na základe uvedeného oznámenia
bol žalobca upovedomený o skutočnosti, že doteraz vystavené faktúry žalobcu na zaplatenie doplatku a
ceny elektriny na straty, ako aj prípadné budúce faktúry, pravdepodobne nebudú zo strany žalovaného v
1. rade uhradené a budú vrátené z dôvodu, že podľa názoru žalovaného v 1. rade nemá žalobca nárok v

roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona o OZE. Vzhľadom na skutočnosť, že (i) žalovaný v 1. rade
neplatilžalobcovizaelektrinudodávanúdojehosústavyžiadnucenua(ii)účinnosťdoručenýchvýpovedí
mala nastať ku 31.03.2015, pričom žalobca nemal iného alternatívneho zmluvného partnera, ktorý by
prevzal zodpovednosť za odchýlku, bol žalobca nútený pristúpiť k uzavretiu zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2
2015.Tietozmluvymubolizostranyžalovanéhov1.radepredloženéeštevroku2014,aležalobcavtom

čase, ako bolo uvedené vyššie, nevidel dôvod na ich uzatvorenie. Vzhľadom na názor žalovaného v1.
rade, podľa ktorého si žalobca nemôže v roku 2015 uplatniť podporu podľa Zákona o OZE, podmieňoval
žalovaný v 1. rade uzavretie zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2 2015 spolu s podpísaním Dodatku Z1 2015
a Dodatku Z2 2015. Tieto dodatky mali upraviť výšku ceny vyplácanej za dodanú elektrinu pre prípad
nemožnosti uplatnenia si nároku na podporu podľa Zákona o OZE zo strany žalobcu. Ak chcel žalobca

zabezpečiť odoberanie elektriny vyrobenej v jeho zariadeniach a prevzatie zodpovednosti za odchýlku,
bol nútený pristúpiť na podmienky žalovaného v 1. rade a podpísať zmluvu Z1 2015 a zmluvu Z2 2015,
vrátane Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015. Žalobca si podpisom zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2 2015,
vrátane Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015 plnil svoju prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení
§ 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca

vyrobil a dodal do distribučnej sústavy žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade v roku 2015, zo
zariadenia 1 v mesiaci marec 3,782 MWh elektriny, v mesiaci apríl 4,870 MWh elektriny, v mesiaci máj
5,115 MWh elektriny, v mesiaci jún 5,292 MWh elektriny, v mesiaci júl 5,401 MWh elektriny, v mesiaci
august 5,071 MWh elektriny a v mesiaci september 3,394 MWh elektriny a zo zariadenia 2 v mesiacimarec 1,959 MWh elektriny, v mesiaci apríl 2,606 MWh elektriny, v mesiaci máj 2,113 MWh elektriny,
v mesiaci jún 3,085 MWh elektriny, v mesiaci júl 2,578 MWh elektriny, v mesiaci august 2,097 MWh
elektriny a v mesiaci september 1,772 MWh elektriny. Žalobca za uvedené mesiace vystavil žalovanému

v 2. rade za dodanú energiu faktúry na sumy, ktorých výška bola stanovená podľa článku V. ods. 2
zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2 2015 v znení dodatku Z1 2015 a dodatku Z2 2015 (ďalej aj „trhová cena“),
a to za elektrinu vyrobenú v zariadení 1 a v zariadení 2. Predmetné faktúry žalovaný v 2. rade žalobcovi
uhradil. Následne žalobca za mesiace marec až september 2015 vo vzťahu k zariadeniu 1 a za mesiace
január až september 2015 vo vzťahu k zariadeniu 2, vystavil žalovanému v 2. rade faktúry, ktorými

dofakturoval rozdiel medzi cenou zaplatenou žalovaným v 2. rade podľa článku V. ods. 2 zmluvy Z1 2015
a zmluvy Z2 2015 (v znení Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015) a cenou elektriny na straty, na ktorú má
žalobca nárok v zmysle Zákona o OZE ako aj článku I. odsek 1 písm. b) bod i. zmluvy Z1 2015 a zmluvy
Z2 2015 (v znení Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015). Týmto postupom si žalobca uplatnil zvyšnú
časť ceny, na ktorej zaplatenie má podľa Zákona o OZE, ako aj príslušných zmlúv nárok, keďže má
za to, že mu nárok na podporu podľa Zákona o OZE nezanikol. K vyššie uvedenému postupu pristúpil

žalobca z dôvodu obavy, že ak by žalovanému v 2. rade v príslušnom období vystavil namiesto dvoch
faktúr iba jednu (vo výške ceny elektriny na straty), žalovaný v 2. rade by žalobcovi nezaplatil ani časť
vyfakturovanej sumy podľa článku V. ods. 2 zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2 2015 (v znení Dodatku Z1 2015
a Dodatku Z2 2015), t.j. ani trhovú cenu elektriny. Žalobca si okrem iného uvedeným spôsobom plnil
svoju prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v ustanovení

§ 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade žiadnu z faktúr vystavených žalobcom za rok
2015 na zaplatenie rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty do dnešného
dňa nezaplatil. Súčasne žalobca za mesiace marec až september 2015 vystavil žalovanému v 1. rade
faktúry, ktorými vyfakturoval žalovanému v 1. rade podľa článku I. odsek 1 písm. f) zmluvy Z1 2015 a
zmluvy Z2 2015 (v znení Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015) doplatok podľa Rozhodnutia o cene, a to

za elektrinu vyrobenú v zariadení 1. Žalovaný v 1. rade listom vyššie uvedené faktúry žalobcu, ktorými
vyfakturoval doplatok za mesiace marec až september 2015 vrátil s odôvodnením, že: „V prílohe tohto
listu Vám vraciame vyššie uvedenú faktúru z dôvodu, že pre Vami prevádzkovaný zdroj nie je možné v
roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný
v 1. rade tak žiadnu z faktúr vystavených žalobcom za rok 2015 na zaplatenie doplatku do dnešného

dňa nezaplatil, a to s odôvodnením, že žalobca si nemôže uplatniť podporu v zmysle Zákona o OZE,
nakoľko si nesplnil svoje povinnosti uvedené v ustanovení § 4 Zákona o OZE. Z uvedeného vyplýva,
že žalobcovi boli uhradené iba faktúry, ktorými si uplatnil zaplatenie trhovej ceny za dodanú elektrinu.
Všetky ostatné nároky, ktoré žalobcovi vyplývajú z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o OZE,
sú žalobcovi zo strany žalovaných odopierané. Podpísaním Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015 tak

došlo jednoznačne, aj napriek ubezpečeniu o skutočnosti, že ,,v súvislosti s presunom výkonu výkupu
dodanej elektriny nedôjde v žiadnom smere k zhoršeniu postavenia“ k zhoršeniu postavenia žalobcu. Aj
napriek podpísaniu zmluvy Z1 2015, zmluvy Z2 2015, Dodatku Z1 2015 a Dodatku Z2 2015 je žalobca
presvedčený, že mu za zariadenie 1 prináleží plná podpora v zmysle Zákona o OZE a za zariadenie 2
právo na zaplatenie plnej výšky ceny elektriny na straty. Zariadenia žalobcu boli uvedené do prevádzky

pred 01.01.2014. V tomto čase bol v platnosti Zákon o OZE v znení bez zmien zavedených novelou
zákona č. 382/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2014. Až s účinnosťou k 01.01.2014
vstúpila do platnosti novela Zákona o OZE č. 382/2013 Z.z., ktorá prostredníctvom § 4 ods. 3 Zákona
o OZE ustanovila, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods.
2 Zákona o OZE, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť

právo podľa § 3 odseku 1 písm. b) a c) Zákona o OZE na nasledujúci kalendárny rok. K úpravám
účinným od 01.01.2014, bolo do ustanovenia § 18e Zákona o OZE zakotvené nasledovné prechodné
ustanovenie: .,,Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené
do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Z uvedeného

je zrejmé, že na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 sa vzťahujú podmienky
podpory, tak ako boli v zákone o OZE upravené do účinnosti predmetnej novely, a teda, že na takéto
zariadenia sa novelizované podmienky podpory nevzťahujú. Do úvahy preto neprichádza tvrdenie o tom,
že novela mení podmienky podpory pre všetkých výrobcov elektriny do budúcnosti bez ohľadu na čas
uvedenia zariadenia do prevádzky. Taktiež sa nemožno stotožniť so závermi, že citované ustanovenie

sa vzťahuje na podmienky podpory uvedené v § 3 Zákona o OZE. Ak by zákonodarca chcel obmedziť
uplatnenie prechodného ustanovenia len na podmienky podpory uvedené v tomto paragrafe, uviedol
by to priamo v texte zákona, podobne ako to urobil v iných prípadoch (napr. § 18b ods. 2, § 18c
ods. 2 a 3, § 18e ods. 5). Podmienky podpory sa v zákone o OZE nenachádzajú iba v § 3 ale aj viných ustanoveniach. Vyššie uvedené prechodné ustanovenie sa preto vzťahuje na všetky ustanovenia
zákona o OZE, ktoré upravujú rozsah a podmienky poskytovania podpory pre výrobcov elektriny. Za
podmienku podpory je potrebné považovať aj obsah ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE, nakoľko

reálne podmieňuje poskytnutie podpory splnením oznamovacích povinností vyplývajúcich z.§ 4 ods. 2
Zákona o OZE. V tejto súvislosti je nutné poukázať na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá
vyžaduje ,,aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne
výklady právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu
realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v

pochybnostiachvykladaťprávnenormyvprospechrealizácieústavou(atiežmedzinárodnýmizmluvami)
garantovaných základných práv a slobôd“. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že na základe
skutočnosti, že dotknuté zariadenia žalobcu boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, nepredstavuje
splnenie povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE podmienku podpory výroby elektriny.
V zmysle § 18e Zákona o OZE uvedená podmienka pre predmetné zariadenia žalobcu neplatí. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade do dnešného dňa žalobcovi nekonkretizoval akú povinnosť

upravenú v ustanovení § 4 Zákona o OZE žalobca porušil, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje
viacero povinností. Z okolností prípadu, ako aj ďalších dostupných informácii však žalobca predpokladá,
že sa jedná o povinnosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Žalobca v súvislosti
s údajným porušením svojich povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE preto uviedol,
že v zmysle znenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE (na ktoré sa žalovaný v 1. rade odvoláva tiež vo svojich

oznámeniach) si nemôže výrobca elektriny s právom na podporu uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b)
a c) zákona o OZE na nasledujúci kalendárny rok len vtedy, ak nesplní žiadnu z povinností uvedených
v odseku 2. Pojem „povinnosti“ je potrebné vykladať ako všetky povinnosti a nie len jednu z mnohých.
Okrem toho žalobca poukázal na problematickú úpravu uvedenú v § 4 ods. 3 zákona o OZE, v zmysle
ktorého si výrobca elektriny ,,nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny

uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok“. Koncept možnosti uplatnenia
práva(,,môžesiuplatniťprávo“)jeznámyzosúkromnéhoprávaarozumiesanímdomáhaniesasplnenia
práva alebo záväzku u protistrany na súde. Zákon v konkrétnom prípade špecifikuje, u akého subjektu
a v akej lehote si je potrebné uplatniť právo. Slovný zvrat „nemôže si uplatniť právo“ však známy nie
je. Uviedol, že z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že právu jednej strany domáhať sa určitého

plnenia zodpovedá povinnosť druhej strany plniť. Povinnosť z právneho hľadiska buď existuje alebo
nie. Ak existuje, je druhá strana oprávnená domáhať sa splnenia tejto povinnosti tým, že svoje právo
uplatníupovinnejosoby,prípadnenasúde.ZákonoOZEvdanomustanoveníneriešiexistenciu,trvanie,
resp. zánik práva na podporu, ale iba fakticky odníma možnosť si ho uplatniť, pričom však toto právo
stále existuje. Otvorené teda zostáva, či Zákon o OZE môže všeobecne výrobcovi a v predmetnom

prípade žalobcovi touto formou odňať možnosť uplatniť si právo. Uviedol, že zákon o OZE nerieši ani
to, akým spôsobom sa právo uplatňuje (u ktorého správneho orgánu, zmluvného partnera, resp. iného
subjektu a v akej lehote). Dotknuté ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o OZE nepochybne neupravuje zánik
práva na podporu, nakoľko podľa ustanovenia § 583 Občianskeho zákonníka „K zániku práva preto, že
nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone“. Podľa všeobecne

uznávanej právnej teórie tak k zániku práva môže dôjsť iba v prípadoch zákonom výslovne uvedených.
Situácie, kedy dochádza k zániku práva na podporu explicitne a taxatívne Zákon o OZE upravuje v §
3b (s použitím slovného spojenia „právo zaniká“). Keďže zákon o OZE nesplnenie povinnosti uvedenej
v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE so zánikom práva nespája, platí, že žalobcovi právo na podporu
zo zákona o OZE nezaniklo. Žalovaný v 1. rade zároveň dostatočne nezdôvodnil, na základe akého

ustanovenia Zákona o OZE mu prislúcha oprávnenie rozhodnúť o nemožnosti uplatnenia si podpory
podľa zákona o OZE pre rok 2015, ktorá má byť vyplatená oprávnenému subjektu. Skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade je poverený výplatou doplatku podľa Zákona o OZE ho ešte nelegitimuje k právu
odoprieť výplatu podpory podľa Zákona o OZE. Mal za to, že z titulu svojej pozície (zmluvnej ani
zákonnej) nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na

získanie zákonom ustanovenej podpory formou výkupu elektriny za cenu elektriny na straty a formou
doplatku. To isté platí aj pre žalovaného v 2. rade. Odopretie podpory vo forme výkupu elektriny za
cenu elektriny na straty a formou doplatku z dôvodu nesplnenia zákonných povinností predstavuje
sankciu. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje
správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak ako z dôvodu

a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. Mal za to, že právo na podporu podľa zákona o OZE je
ako vlastnícke právo chránené Ústavou Slovenskej republiky, pričom vlastnícke právo nemožno odňať
samotným zákonom, ale len na základe zákona. Uvedený princíp zákonnosti požaduje jednak existenciu
orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva a jednak existenciu administratívnehokonania.Postup,ktorýnerešpektujetietodvezákladnézložky,odporujeústavnejpožiadavkezákonnosti,
na základe čoho je nutné ho považovať nielen za protiprávny, ale aj protiústavný. Rozhodovanie o
podpore preto jednoznačne nemôže prináležať žalovaným, ale zákonom poverenému orgánu, ktorý

vydá rozhodnutie, voči ktorému je možné brániť sa zákonnými prostriedkami. Novela zákona o OZE č.
382/2013 Z.z. síce zaviedla v ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE sankciu v podobe nemožnosti uplatnenia si
podpory, avšak vyslovene nezverila žiadnemu orgánu právomoc o odňatí podpory rozhodovať. Pokiaľ
žalovaný v 1. rade rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, je nutné ich považovať za orgán verejnej správy, na základe čoho sa musí aplikovať

správny poriadok vrátane ustanovení o doručovaní a rozhodovanie musí napĺňať zákonné požiadavky
zodpovedajúce princípom právneho štátu. Doterajší postup žalovaného v 1. rade týmto princípom
nezodpovedá. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaným neprislúcha zo žiadneho žalobcovi
známeho právneho predpisu oprávnenie rozhodovať o skutočnosti, či žalobca stratil alebo nestratil
právo na podporu podľa zákona o OZE, resp. či si toto právo môže alebo nemôže uplatniť. Uvedená
rozhodovacia činnosť spadá buď do právomoci URSO, alebo kontrolného orgánu Slovenskej obchodnej

inšpekcie, prípadne súdov Slovenskej republiky. Ak má rozhodnutie prináležať žalovaným, tak uviedol,
že by tak musel urobiť v zmysle správneho poriadku v správnom konaní. Poukázal aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2000, podľa ktorého: „Prvou požiadavkou zákona, s
existenciou ktorého počíta čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je určenie orgánu oprávneného
uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ďalšou určenou požiadavkou

na takýto zákon je, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť
len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. K porušeniu čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky preto dochádza vtedy, ak takýto zákon Národnej rady Slovenskej republiky
nespĺňa podmienky tohto článku (alebo aspoň niektoré z nich). Ústavné limity určené na vyvlastnenie
dovoľujúNárodnejrade Slovenskejrepublikylenprijaťzákon,ktorýbyupraviljehozákonnépredpoklady.

Splnenie týchto predpokladov však musí byť preskúmateľné v konaní zaručujúcom ich objektívne
posúdenie. Toto konanie je zásadne administratívne, t. j. patrí do výkonnej moci, ale v zmysle článku
46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zákonnosť tohto konania preskúmateľná aj súdnou mocou,
pretože vyvlastnenie sa týka základného práva (vlastníckeho práva).“ Poukázal aj na to, že v čase,
kedy žalobca podpísal Dodatok Z1 2015 a Dodatok Z2 2015, t.j. dňa 10.03.2015, resp. dňa 26.05.2015,

nebola uzavretá zmluva Z1 2015 a zmluva Z2 2015, ku ktorým mali byť uzatvorené predmetné dodatky.
Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že k podpisu zmluvy Z1 2015 došlo zo strany žalovaného v 1. rade dňa
01.04.2015 a zo strany žalovaného v 2. rade dňa 08.04.2015. K uzatvoreniu zmluvy Z1 2015 tak došlo
08.04.2015, keď predmetné zmluvy podpísali všetky tri zmluvné strany. To isté platí aj pre dodatok Z2
2015. K podpisu zmluvy Z2 2015 došlo zo strany žalovaného v 1. rade dňa 29.05.2015. K uzatvoreniu

zmluvy Z2 2015 tak došlo až 29.05.2015, keď predmetné zmluvy podpísali všetky tri zmluvné strany.
Nakoľko nie je právne možné uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá (ešte) neexistuje, mal za to, že Dodatok
Z1 2015 a dodatok Z2 2015 je absolútne neplatný. Dodatok Z1 2015 je tak právne-technicky možno
považovať za návrh zmluvy, ktorý je účinne podpísaný iba zo strany žalovaného v 1. rade, pretože
jediný žalovaný v 1. rade podpísal predmetný dodatok v deň, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy Z1 2015.

Čo sa týka Dodatku Z2 2015 ten možno považovať za návrh zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade,
keďže ako jediný podpísal predmetný dodatok v deň, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy Z2 2015. Aj v
danom prípade však nemožno vylúčiť, že žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade najprv podpísali
dodatky a až následne príslušné zmluvy, v dôsledku čoho by nebolo možné považovať ani ich podpisy za
právne relevantné. Nakoľko v zmysle zmluvy Z1 2015 a zmluvy Z2 2015 má žalobca právo na doplatok,

resp. na zaplatenie ceny elektriny na straty, porušujú žalovaní svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce
z predmetných zmlúv. Žalobca tvrdil, že oznámil v priebehu roka 2014 URSO, ako aj žalovanému v
1. rade rozsiahle množstvo údajov, čo preukazuje priloženými kópiami vyššie uvedených dokumentov.
URSO v Rozhodnutí o cene výslovne uvádza, že schvaľuje na rok 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 EUR/MWh. Zároveň sa v tomto rozhodnutí nachádzajú údaje

o odhadovanom ročnom množstve vyrobenej elektriny v zariadení 1, ako aj o odhadovanom ročnom
množstve elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu formou doplatku. Okrem toho URSO v
Rozhodnutíocenekonštatuje,žeprávonapodporudoplatkomprezariadenie1saskončíažvroku2026.
Všetky potrebné údaje, ako aj informácie a príslušné rozhodnutia, boli žalobcom ako prevádzkovateľom
zariadení príslušným osobám vrátane žalovaného v 1. rade pravidelne oznamované, a sú žalovanému v

1. rade známe. Rozhodnutie o cene pre zariadenie 1 bolo žalovanému v 1. rade zaslané dňa 31.01.2014.
Najneskôr týmto dňom bol žalovanému v 1. rade oznámený záujem žalobcu uplatniť si podporu a to na
roky 2014 - 2026, pričom v rozhodnutí sa tiež nachádza celkové ročné množstvo elektriny, na ktorú sa
bude uplatňovať doplatok. Na splnenie oznamovacej povinnosti poukázal aj tým, že žalobca je povinnýmesačne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení spoločnosti OKTE a.s.,
ktorá je regulovaný subjekt a ktorá podlieha URSO. Na a základe uvedených skutočností je zrejmé,
že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny zo zariadení žalobcu bola zabezpečená v najvyššej

možnej miere a žalobca si svoj nárok na uplatnenie podpory podľa Zákona o OZE uplatnil. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade disponuje v dostatočnom predstihu dostatočnými informáciami o
množstvách vyprodukovanej a dodávanej elektriny zo zariadení, a môže teda vytvoriť príslušné plány,
predstavuje odopretie podpory neoprávnený zásah do práv žalobcu. Poukázal aj na to, že v zmysle
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky spadá pod ochranu vlastníctva aj majetok, ktorého

nadobudnutie je možné v budúcnosti legitímne očakávať. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva z ktorej tiež vyplýva, že „majetky“ môžu byť buď majetky existujúce, alebo majetkové
hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že má aspoň „legitímnu nádej“ na ich
zhmotnenie. Mal za to, že keďže výrobcovia elektriny mohli legitímne očakávať, že im bude v roku 2015
vyplatená podpora na základe Zákona o OZE, vzťahuje sa ústavná ochrana vlastníctva aj na nárok na
doplatok a výkup elektriny za cenu na straty v zmysle Zákona o OZE. Tvrdil, že posudzovanie porušenia

povinností uvedených v § 4 ods. 2 Zákona o OZE by malo byť posudzované citlivo a z hľadiska účelu
predmetného ustanovenia. Účelom povinností uvedených v § 4 ods. 2 Zákona o OZE je zabezpečiť,
aby prevádzkovatelia regionálnej distribučnej sústavy mali v dostatočnom časovom predstihu potrebné
informácie na riadny odber elektriny v nasledovnom roku a zabezpečenie finančných prostriedkov, a
nie kladenie zbytočnej administratívnej záťaže na výrobcov elektriny. Nakoľko žalovaný v 1. rade ako

aj URSO všetkými potrebnými údajmi vo vzťahu k žalobcovi a jeho zariadeniam disponovali, mal za
to, že účel dotknutého ustanovenia bol naplnený. Prílišný formalizmus, ktorého sa žalovaný v 1. rade
dopúšťa (navyše nad rámec zákona), tak v danom prípade neplní žiadnu legitímnu funkciu. Zároveň
poukázal na ústavný princíp proporcionality, podľa ktorého možno zasahovať do základných práv a
slobôd iba vtedy, ak je takýto zásah odôvodnený existenciou naliehavej spoločenskej potreby, t.j. ak sa

týmto zásahom sleduje legitímny cieľ. Zároveň však musí byť splnená podmienka, že musí existovať
vzťah medzi sledovaným cieľom a použitými prostriedkami, pričom takýto cieľ nie je možné dosiahnuť
rovnako účinnými alebo menej zaťažujúcimi prostriedkami. To znamená, že základné právo nemôže byť
obmedzené viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa. Tento prístup je odôvodnený tiež
tým, že Zákon o OZE spája s porušením ustanovenia § 4 ods. 2 závažné právne dôsledky, ktoré by pri

extenzívnom výklade dotknutého ustanovenia mohli de facto poprieť účel samotného Zákona o OZE,
ktorým je podpora obnoviteľných zdrojov energie. Pre porovnanie poukázal na ustanovenia Zákona
o OZE upravujúce správne delikty. Výrobcovi elektriny je možné v zmysle § 16 Zákona o OZE udeliť
sankciu v rozpätí od 500 EUR do 100 000 EUR, a to napríklad za také delikty, ako je poskytovanie
nepravdivých údajov URSO alebo prevádzkovateľovi sústavy. V tejto súvislosti upozornil na to, že

odopretie poskytnutia podpory na základe ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE, môže predstavovať
sankciu oveľa prísnejšiu, ktorá nože v konečnom dôsledku viesť až k likvidácii výroby obnoviteľných
zdrojov energie. V podmienkach potreby splácania vysokých úverov, z ktorých boli zariadenia na
výrobu obnoviteľných zdrojov energie realizované, je ich prevádzka bez zákonnej podpory nereálna,
nakoľko po úhrade poplatkov za prístup do distribučnej siete nezostanú výrobcom elektriny prostriedky

na nevyhnutnú úhradu úverov, ani na prevádzku zariadení. Najprísnejšou sankciou, ktorú Zákon o
OZE upravuje, je sankcia vo výške 200 000 EUR voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, a to za
neumožnenieuplatneniaprávvýrobcuelektrinysprávomnapodporuvzmysle§5ods.2,§4ods.1písm.
a) a § 5 ods. 3 Zákona o OZE. Je preto evidentné, že podpora obnoviteľných zdrojov energie, je základný
cieľ a zároveň najvyšší záujem chránený zákonom o OZE, na základe čoho akýkoľvek výklad Zákona o

OZE, ktorý by uvedené ciele popieral, je so Zákonom o OZE, ako aj s právnym štátom nezlučiteľný a teda
neprijateľný. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu Českej republiky podľa ktorého ,,nepřípustné
jsou ( ... ) takové pokuty, jež mají likvidační charakter, čímž se rozumí i akové případy, v nichž
pokuta natolik přesáhne možné výnosy z podnikání, že se podnikatelská činnost v podstate stává
bezúčelnou ( ... )“, ako aj na rozhodnutie, podľa ktorého ,,sankce by měla být přiměřená nejen k

objektivní a subjektivní závažnosti správního deliktu, ale rovnež k osobě delikventa a jeho osobním
poměrům. Vytvoření dolní hranice, a to nikoliv malou částkou, eliminuje možnost správního uvážení
příslušného orgánu veřejné moci. Zmenšuje se tak možnost plastičtějšího „ohodnocení“ protiprávního
jednání pachatele správního deliktu a možnost diferencování závažnosti a okolností obdobného jednání
různých přestupcú.“ Predmetnými závermi ohľadom neprípustnosti likvidačných správnych sankcií sa

riadi vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to napr. v rámci rozsudku
pod sp. zn. 2Sžp/16/2011. Tvrdil, že slovný zvrat použitý v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
o OZE na stanovenie lehoty „k 15. augustu“ nie je jednoznačný a pripúšťa viacero výkladov. Taktiež
nie je zrejmé, či sa jedná o hmotnoprávnu alebo procesnú lehotu, keďže už samotné subjekty, ktorýmmajú byť doručené informácie, teda URSO a žalovaný v 1. rade, zastávajú rôzny názor. Z údajov
zverejnených na internetovej stránke URSO vyplýva, že URSO považuje oznamovaciu povinnosť za
splnenú, ak bolo hlásenie podané na poštovú prepravu do 15.08. (vrátane) príslušného kalendárneho

roka. Z informácií od prevádzkovateľov distribučných sústav -vyplýva, že žalovaný 1v 1. rade a žalovaný
v 2. rade považujú oznamovaciu povinnosť za splnenú iba vtedy, ak im bolo príslušné hlásenie doručené
do 15.08, t.j. neakceptujú hlásenia, ktoré boli najneskôr 15.08. podané na poštovú prepravu, ak v
daný deň neboli zároveň doručené. Prevádzkovatelia distribučných sústav uplatňujú tento výklad aj na
zásielky, ktoré neboli zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy (t.j. žalovaného v 1. rade) prevzaté,

ale uložené na pošte. Predmetné ustanovenie považuje za zmätočné tiež z dôvodu, že Zákon a OZE
nešpecifikuje, akým spôsobom a akou formou má byť oznamovacia povinnosť žalobcu uskutočnená
a podľa ktorých právnych predpisov sa má následne vykladať. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že
URSO akceptuje hlásenie vykonané zo strany výrobcu elektriny podľa § 27 ods. 2 písm. q) zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku 30. máju (t.j. hlásenie
podľa úplne iného ustanovenia iného zákona) ako splnenie si povinnosti výrobcu elektriny s právom

na podporu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE (oznámenie k 15.08.2015 o uplatnení podpory
na nasledujúci kalendárny rok) vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje viac menej identické údaje. To
znamená, že je postačujúce, aby zo zaslaného dokumentu bolo zrejmé, že výrobca má záujem o
podporu a zároveň z neho musí vyplývať výška odhadovaného množstva vyrobenej elektriny. Tieto údaje
týkajúce sa žalobcu mal žalovaný v 1. rade k 15.08.2014 k dispozícii. Dotknuté oznámenie tak môže

mať akúkoľvek formu, ak obsahuje údaje potrebné uvedené v Zákone o OZE (t.j. oznámenie o zámere
uplatniť si podporu a predpokladané množstvo dodanej elektriny). Za splnenie oznamovacej povinnosti
je tak potrebné považovať aj zaslanie Rozhodnutí o cene pre Zariadenia, ktoré boli žalovanému v
1. rade zaslané ešte v roku 2013. Zároveň upozornil, že oznámenie je potrebné vykladať v súlade
s ustanovením § 35 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. V danej

súvislosti osobitne poukázal na ustanovenie š 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: ,,Pri
výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.“ Mal za to, že na základe dokumentov, ktoré žalobca v
priebehu roka 2014 žalovanému v 1. rade zasielal, ako aj vzhľadom na charakter ich zmluvného vzťahu,

vzájomnú komunikáciu a otázku súvisiacu s návratnosťou investovaných peňažných prostriedkov v
oblasti obnoviteľných zdrojov energie, muselo byť žalovanému v 1. rade zrejmé, že žalobca má záujem
uplatniť si podporu vo forme doplatku aj v roku 2015. Zároveň žalovaný v 1. rade disponoval všetkými
potrebnými údajmi v súvislosti s predpokladaným množstvom vyrobenej energie. Taktiež považuje za
sporný vzťah ustanovenia § 4 ods. 1 a ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE. Za výrobcu s právom

na podporu sa považuje podľa § 4 ods. 1 Zákona o OZE výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky
na získanie podpory podľa § 3 Zákona o OZE, žalobca ako prevádzkovateľ zariadení splnil všetky
podmienky podľa § 3 Zákona o OZE, na čo mu URSO vydalo príslušné rozhodnutia a v roku 2014
tieto podmienky opätovne potvrdil vydaním Rozhodnutí o cene pre zariadenia. Žalobca je tak v zmysle
daného ustanovenia osobou, ktorá má právo na získanie podpory. Ako už bolo uvedené vyššie, sporná

je aj otázka, či ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o OZE požaduje na aktiváciu nemožnosti uplatnenia
si práva na podporu porušenie všetkých povinností uvedených v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o
OZE, alebo ktorejkoľvek z nich. V zmysle ustálenej judikatúry nemôže byť viacero prípustných výkladov
zákonnej normy na ťarchu jednotlivca. Potvrdil to napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí zo dňa 01.07.2010, podľa ktorého „nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať

a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“. Najvyšší
súd SR zároveň požaduje uplatňovanie princípu právneho štátu, s ktorým sú spojené požiadavky
všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem.
Základným atribútom právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorej je štátna moc
oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch, a aj preto právna norma nemôže byť v prípade

neurčitosti vykladaná v neprospech jednotlivca, ale na ťarchu štátnej moci. Žalobca navrhol, aby sa súd
obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom zaujatia stanoviska ohľadom súladu ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o OZE s Ústavou s tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky by mal spojiť tento návrh
s konaním, ktoré už prebieha na Ústavnom súde na základe podania skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky. Žalobca žiadal, aby súd vydal nasledovný nález: ,,Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona

č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13
ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a s čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol zverejnený v zbierke
zákonov pod č. 209/1992 Zb.“

3.Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.06.2016 žiadal o zmenu - rozšírenie žaloby s tým, že
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie 8 617,13 EUR s príslušenstvom a zaviazal
žalovaného v 2. rade na zaplatenie 732,40 EUR s príslušenstvom. Okresný súd Košice I uznesením
sp. zn. 26Cb/16/2016 zo dňa 18.01.2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.02.2017 zmenu
žaloby nepripustil.

4.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní nepredložili súdu individuálny správny akt, ktorý by bol dokladom,
že žalobca nemá právo uplatniť si nárok podporu. Jediným podkladom, z ktorého žalovaný v 2. rade
vychádzalprinemožnostiuplatneniapodporyjezoznamURSO.Namietal,žesamotnéURSOvsúvislosti
so zoznamom upozorňovalo, že môže obsahovať neaktuálne údaje, že URSO nemá právo zverejňovať
zoznam a že zoznam nie je a ani nemôže byť záväzný. Mal za to, že URSO ako orgán štátnej správy

môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiadny
právny predpis URSO neukladá povinnosť, či právo vyhotoviť zoznam, preto URSO pri jeho zverejnení
prekročilo svoju právomoc a konalo v rozpore s ústavou. Zoznam teda nemohol byť právne relevantným
podkladom na odňatie práva na podporu. A keďže v otázke vyplácania podpory je žalovaný v 2. rade
viazaný zákonom o OZE, pričom on sám nemá právo posudzovať splnenie povinnosti podľa § 4 ods.

2 zákona o OZE, nevyplatením podpory porušil svoju zákonnú povinnosť. Mal za to, že nie je správny
argument žalovaného v 1. rade, podľa ktorého rozhodnutie v danom prípade nie je potrebné, keďže
ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o OZE žiadne autoritatívne rozhodnutie nepredpokladá. Skutočnosť, že
zákon vyslovene neuvádza, že na sankcionovanie subjektu je potrebné vydať rozhodnutie, automaticky
neznamená,žemožnosankcionovaťbezrozhodnutia.NakonaniepodľaZákonaoOZEsavzmyslejeho

ustanovenia § 17 ods. 1 vzťahuje správny poriadok, z ktorého vyplýva, že konanie nemožno ukončiť bez
rozhodnutia. Ak zákon neustanovuje orgán oprávnený udeliť sankciu, znamená to, že došlo k medzere
v zákone, ktorá spôsobuje obsolétnosť, nevykonateľnosť sankcie a nie skutočnosť, že o sankcii nie je
potrebné rozhodnúť a aplikuje sa bez rozhodnutia. Na to, aby žalovaný v 1. rade mohol prihliadať na
nejakú skutočnosť ex offo, teda z úradnej povinnosti, by musel byť orgánom verejnej moci. URSO, ako

orgán štátnej správy, síce môže na určitú skutočnosť prihliadať ex offo, ale za úplne iných okolností a
podmienok. URSO je v zmysle správneho poriadku viazané právoplatnými rozhodnutiami príslušných
orgánov. Na existenciu týchto rozhodnutí musí prihliadať ex offo. O ostatných otázkach si môže urobiť
úsudok sám. Tento úsudok sa však nerobí bez ďalšieho, ale zhmotní sa v nejakom rozhodnutí URSO.
Nesúhlasil s vyjadrením žalovaných vo vzťahu k výpočtu tarify za prevádzkovanie systému. Tvrdil,

že hlásenia podávané k 15.08. každého kalendárneho roka nie sú kľúčovou informáciou pre účely
vykonania správnych odhadov zo strany URSO na nasledujúci kalendárny rok. Mal za to, že žalovaní
nepreukázali súdu, že žalobcov nárok na podporu nie je zohľadnený v tarife za prevádzkovanie systému
za daný rok. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že by mu vznikla strata, ak
by výška nárokov výrobcov na výrobu elektriny na podporu v príslušnom roku nezodpovedala výške

finančných prostriedkov určených URSO v rámci tarify za prevádzkovanie systému. Výrobcovia elektriny
nemôžu ovplyvniť výšku tarify za prevádzkovanie systému, ani sa brániť voči rozhodnutiu URSO, ktorým
sa jeho výška určuje. Opätovne poukázal na rozdielne posudzovanie podmienok splnenia ohlasovacej
povinnosti zo strany URSO a žalovaného v 1. rade. Poukázal tiež na záväznosť zmlúv uzavretých medzi
procesnými stranami a zmluvný záväzok žalovaných v 1. a 2. rade platiť žalobcovi za dodanú elektrinu

dohodnutú cenu bez ohľadu na to, či žalobca má právo na podporu v roku 2015, alebo nie. Mal za to, že
dodatky k zmluve Z1 2015 a Z2 2015 sú neplatné. Tvrdil, že oznamovaciu povinnosť splnil do 15.08.2014
a to minimálne dvomi úkonmi: a) zmluvami uzatvorenými so žalovaným v 1. rade (zmluva Z1 2015 a
Z2 2015) a b) zaslaním cenového rozhodnutia. Žalobca mal za to, že oznamovaciu povinnosť možno
vykonať akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je zákonom o OZE zakázaný. Opätovne poukázal pritom na

účel oznamovacej povinnosti.

5.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Potvrdenie URSO o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 06.02.2012, Rozhodnutie URSO
č. 1449/2014/E-OZ zo dňa 12.12.2013 o schválení pevnej ceny elektriny na roky 2014 až 2026

pre zariadenie žalobcu v Trebišove, Zmluvu číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012 zo dňa 27.03.2012
uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej
sústavy pre zariadenie žalobcu v Trebišove, Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za
odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012_15 z 08.04.2015 uzavretú medzi žalobcomako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 2. rade
ako odberateľom pre zariadenie žalobcu v Trebišove, Dodatok k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012_15 z 08.04.2015 uzavretú

medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a
žalovaným v 2. rade ako odberateľom pre zariadenie žalobcu v Trebišove, Zmluvu číslo zmluvy PDS:
OZE_007_2012-SpZ zo dňa 29.03.2012 uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1.
rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre zariadenie žalobcu v Košiciach, Zmluvu o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_007-SpZ_2012_15

z 29.05.2015 uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom
distribučnej sústavy a žalovaným v 2. rade ako odberateľom pre zariadenie žalobcu v Košiciach,
Dodatok k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy
PDS: OZE_007-SpZ_2012_15 z 29.05.2015 uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1.
rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 2. rade ako odberateľom pre zariadenie
žalobcu v Košiciach, List žalovaného v 1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 10.10.2014, Oznámenie

o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 a zaslanie výpovede zmluvy zo dňa
15.12.2014 (zmluva č. OZE_452_2012), Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny
rok 2015 a zaslanie výpovede zmluvy zo dňa 15.12.2014 (zmluva č. OZE_007-SpZ_2012), Výpoveď
zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 15.12.2014 (zmluva č.
OZE_452_2012), Výpoveď zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku

z 15.12.2014 (zmluva č. OZE_007-SpZ_2012), Žiadosť o stanovisko zo dňa 23.12.2014 (list žalobcu
adresovaný URSO), List URSO zo dňa 24.02.2015 adresovaný žalobcovi (Žiadosť - odpoveď), Faktúru
č. 15090001 na sumu 222,95 EUR, Faktúru č. 15090002 na sumu 531,13 EUR, List žalovaného v 1.
rade adresovaný žalobcovi zo dňa 04.03.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090001), List žalovaného v 1.
rade adresovaný žalobcovi zo dňa 18.03.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090002), Faktúru č. 15090015 na

sumu 59,06 EUR, Faktúru č. 15090016 na sumu 82,49 EUR, Faktúru č. 15090017 na sumu 111,19
EUR, Faktúru č. 15090018 na sumu 81,64 EUR, Faktúru č. 15090019 na sumu 35,50 EUR, Faktúru
č. 15090020 na sumu 65,57 EUR, Faktúru č. 15090030 na sumu 30,17 EUR, Faktúru č. 15090027
na sumu 6,67 EUR, Faktúru č. 15090028 na sumu 3,85 EUR, Faktúru č. 15090021 na sumu 30,60
EUR, Faktúru č. 15090022 na sumu 44,14 EUR, Faktúru č. 15090023 na sumu 45,92 EUR, Faktúru

č. 15090024 na sumu 47,59 EUR, Faktúru č. 15090025 na sumu 16,93 EUR, Faktúru č. 15090026 na
sumu 27,12 EUR, Faktúru č. 15090041 na sumu 15,74 EUR, Faktúru č. 15090004 na sumu 813,72
EUR, Faktúru č. 15090006 na sumu 1 047,80 EUR, Faktúru č. 15090008 na sumu 1 100,52 EUR,
Faktúru č. 15090010 na sumu 1 138,60 EUR, Faktúru č. 15090011 na sumu 1 162,05 EUR, Faktúru
č. 15090014 na sumu 1 091,05 EUR, Faktúru č. 15090031 na sumu 730,24 EUR, List žalovaného v

1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 28.04.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090004), List žalovaného v
1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 22.05.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090006), List žalovaného v
1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 17.06.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090008), List žalovaného v
1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 21.07.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090010), List žalovaného v
1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 24.08.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090011), List žalovaného v 1.

rade adresovaný žalobcovi zo dňa 25.09.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090014), List žalovaného v 1.
rade adresovaný žalobcovi zo dňa 22.10.2015 (Vrátenie faktúry č. 15090031), List žalobcu adresovaný
žalovanému v 1. rade zo dňa 31.01.2014 (Rozhodnutia ÚRSO na stanovenie ceny na doplatok na roky
2014 až 2026) - doručenie rozhodnutia URSO č. 1449/2014/E-OZ (vrátane doručenky o prevzatí zo
04.02.2014), Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručený Ústavnému súdu

dňa 13.07.2015 vo veci nesúladu ust. § 4 ods. 2 zák. č. 309/2009 Z.z. s Ústavou SR a Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6.Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný, nemá oporu v
zákone z dôvodu, že si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2

písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., t.j. povinnosť oznámiť žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a c) zák. č.
309/2009 Z.z., vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej
lehote do 15.08.2014, čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na
podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 309/2009 Z.z.. S prerušením konania nesúhlasil.

Uviedol, že ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zák. č. 309/2009 Z.z. je
mu uložená povinnosť poskytovať výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov podporu, a to najmä vo
forme doplatku a odberom elektriny na straty, ktoré zákonom stanovené povinnosti si žalovaný v 1.
rade plní prostredníctvom Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatkuuzatvorenej s jednotlivými výrobcami elektriny. Činnosť žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy je prísne regulovaná zo strany štátu a finančné prostriedky určené na
podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného v 1. rade každoročne prideľované

zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v závislosti od predpokladaného množstva vyrobenej
elektriny z obnoviteľných zdrojov jednotlivými výrobcami elektriny, z ktorého dôvodu je v zákone o
OZE obsiahnutá na strane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov oznamovacia povinnosť, a to tak
vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ako aj vo vzťahu k URSO. Finančné
prostriedky na poskytovanie podpory pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov sú žalovanému v

1. rade prideľované zo strany URSO len v takej výške, ktorá zodpovedá súhrnu podpory vo forme
doplatkov a výkupu elektriny za cenu na krytie strát pre tie subjekty, ktoré si splnili všetky svoje
zákonom stanovené povinnosti, a teda ktorým nárok na uplatnenie si podpory v danom kalendárnom
roku nezanikol. Žalovaný v 1. rade je rovnako ako všetky ostatné subjekty povinný postupovať výlučne
v súlade s platnými právnymi predpismi, nekonať v rozpore s nimi, neobchádzať ich a v plnom rozsahu
dodržiavať resp. plniť si svoje povinnosti v nich obsiahnuté. Výroba, dodávanie, poskytovanie ako

aj odber elektrickej energie sú striktne regulovanou oblasťou zo strany štátu a štátnych orgánov a aj
samotná zmluva o dodávke elektriny predstavuje plnenie si zákonom stanovených povinností zo strany
žalovaného v 1. rade. Vzhľadom k uvedenému je žalobca ako prísne regulovaný subjekt povinný pri
plnení svojich zákonných povinností konať vždy výlučne v súlade s platným a účinným zákonom o
OZE, a rovnako tak aj zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny a plnenie práv a povinností

z neho vyplývajúcich sa nemôže uskutočňovať v rozpore s ustanoveniami zákona o OZE. Kogentná
(kategorická) povaha právnych noriem obsiahnutých v § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o OZE vylučuje, aby
sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to aj v prípade dohody všetkých
účastníkov právneho vzťahu. Od takejto právnej normy a spôsobu správania sa v nej uvedenej nie je
prípustná žiadna odchýlka a účastníci právneho vzťahu ju nemôžu ani vylúčiť, ani obmedziť. Nakoľko

účinky zamýšľané právnymi normami obsiahnutými v § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o OZE nie je možné
vylúčiť, nastupujú tieto v danom prípade namiesto odchylného zmluvného dojednania. Zo samotného
znenia zákonného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE a dôvodovej správy k nemu je zrejmé,
že v prípade nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej právnej normy,
dochádza k „strate podpory na jeden rok“, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho

práva na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. jedná sa o stratu dočasného charakteru a v
prípade splnenia si všetkých zákonom stanovených povinnosti žalobcom v nasledujúcom kalendárnom
roku, si tento svoje právo na podporu v zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku môže v súlade so zákonom o OZE v plnom rozsahu uplatniť. Zmluva nemôže
vo svojom texte vylúčiť dikciu zákona o OZE a oslobodiť žalobcu ako zmluvnú stranu od plnenia si

jeho zákonom stanovených a striktne požadovaných povinností a rovnako tak ani oslobodiť žalobcu od
zákonom predpokladaných následkov v prípade neplnenia si zákonom stanovených povinností. Preto
nie je možné dať prednosť zmluve o dodávke elektriny pred zákonom. Základnou spornou skutočnosťou
medzi účastníkmi konania je predovšetkým samotné splnenie povinnosti žalobcom v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) zákona o OZE. Žalovaný v 1. rade splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4

ods. 2 písm. c) zákona o OZE neeviduje a toto nebolo ani zo strany samotného žalobcu dôveryhodne
preukázané. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia.
Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo
strany žalovaného v 1. rade a vyvolanie obavy o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca argumentuje,
že žalovanému v 1. rade počas roka zaslal v roku 2014 rozsiahle množstvo údajov, z ktorých možno

vyvodiť splnenie si oznamovacích povinností podľa zákona o OZE. Zákon o OZE síce nepredpisuje
osobitnú formu oznámenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, avšak oznámenie v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia je nepochybne možné považovať za jednostranný adresovaný
právny úkon a na to, aby bol takýto právny úkon platný, musí v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú.

Poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že určitosť právneho úkonu je teda podstatnou
náležitosťou právneho úkonu, ktorá predstavuje kvalitu právneho úkonu. Ústavný súd SR sa vo svojom
náleze II. ÚS 329/2010-47 vyjadril, že „právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený,
avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu
nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení § 35 ods.

2 a 3 Občianskeho zákonníka. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle
je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že subjektu uskutočňujúcemu predmetný
právny úkon je jasné, čo je jeho predmetom a čo sa predmetným právnym úkonom snaží dosiahnuť, ak
to nie je poznateľné z textu listiny. Zdôraznil, že právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jehoabsolútna neplatnosť. Mal za to, že z uvedeného dôvodu nie je možné splnenie si predmetnej zákonom
stanovenej notifikačnej povinnosti odkazom na rôzne iné dokumenty, ktoré má mať žalobca k dispozícii.
Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny jednostranný adresný právny úkon, ktorý musí byť

výrobcom elektriny s právom na podporu uskutočnený každoročne v zákonom stanovenej prekluzívnej
lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Tvrdil, že
do uplynutia zákonom stanovenej lehoty nebol do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený
žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike
dodávky žalobcu alebo uplatnenie podpory žalobcom. Žalobca uvádza, že jeho právo na podporu v

zmysle zákona o OZE nezaniklo tiež z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 zákona
o OZE. Žalobca sa totiž domnieva, že následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých
výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013. Žalovaný v 1. rade s
takýmto výkladom predmetného ustanovenia nesúhlasí a má za to, že v danom prípade dochádza
k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e zákona o OZE aj na
následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí

predmetnej „sankcii“ podliehajú a výrobcovia, ktorí „sankcii“ nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/
kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Žalovaný v
1. rade sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s
ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc
aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu o OZE, žalovaný v 1. rade je toho právneho názoru, že pre

dané ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu ,,podmienky podpory“
ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona o OZE by sa malo vzťahovať
len na § 3 zákona o OZE, čo vyplýva aj z jeho pomenovania „Spôsob podpory a podmienky podpory
výroby elektriny“. V ustanovení § 4 zákona o OZE sú obsiahnuté práva a povinnosti výrobcov elektriny
s právom na podporu, čo je tiež zrejmé zo samotného názvu uvedeného paragrafu, a na tieto sa

prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o OZE nevzťahuje a nie je možné ho naň ani svojvoľným
extenzívnym výkladom aplikovať. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť,
že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu
ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Poukázal na rozdiel medzi právom na
podporu a možnosťou na úspešné každoročné uplatnenie si existujúceho práva na podporu, ku ktorého

úspešnosti musí byť zo strany výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne plnenie všetkých
zákonomzakotvenýchpovinností,ktorémusiabyťzdôvoduzamedzeniadiskrimináciianeoprávnenému
zvýhodňovaniu niektorej skupiny oprávnených subjektov, pre všetkých výrobcov elektriny s právom
na podporu rovnaké. Povinnosti výrobcu elektriny zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o OZE, vrátane
notifikačnej povinnosti výrobcu elektriny zakotvenej v písmene b) a písmene c) uvedeného zákonného

ustanovenia, sa v znení zákona nachádzali už pred prijatím predmetnej novely, a to konkrétne od
01.01.2010 a od tohto dátumu ich boli všetci výrobcovia elektriny s právom na podporu, vrátane žalobcu,
povinní riadne plniť. Novela zákona o OZE č. 382/2013 Z.z. nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a
účinnosťdňa01.01.2014,pričomlehotanasplneniezákonomstanovenýchpovinnostívýrobcovelektriny
s právom na podporu obsiahnutých v § 4 odseku 2 zákona o OZE uplynula až dňa 15.08.2014, z

čoho je zrejmé, že žalobca mal pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona a
obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času
na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich
nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku 3 zákona o OZE a taktiež mal dostatok času na ich splnenie.
Mal za to, že nárok na úspešné uplatnenie práva žalobcu na podporu na nasledujúci kalendárny rok

zaniká ex lege priamo zo zákona, akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané v dispozícii právnej
normy, v danom prípade v ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE. Teda zániku nároku na úspešné uplatnenie
práva žalobcu na podporu na najbližší kalendárny rok v dôsledku nesplnenia si zákonom stanovenej
notifikačnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, dochádza ex lege a správne orgány a
žalovaní sú povinní naň v prípade uplatnenia si práva na podporu žalobcom alebo akýmkoľvek výrobcom

elektriny, ktorí si nesplnili niektorú zo svojich zákonných povinností v zmysle § 4 ods. 2 zákona o OZE,
prihliadať ex offo. Zdôraznil, že jeho oznámenie adresované jednotlivým výrobcom vo forme listu má
výlučne informačný charakter bez možnosti vzniku akýchkoľvek konštitutívnych následkov. Doručením
predmetného oznámenia žalobcovi nedošlo k zániku záväzkového vzťahu medzi žalobcom, žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a to ani jeho časti. Predmetné oznámenie samo osebe nemalo sledovať

a ani nesledovalo žiadne právne následky a s jeho doručením žiadne právne následky zákon o OZE,
zmluva a rovnako ani samotný žalovaný v 1. rade nespája. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu
zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.7.V ďalších podaniach a vyjadreniach žalovaný v 1. rade poukázal na to, že Ústavný súd SR na
verejnom zasadnutí dňa 22.03.2017 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 50/2015 o návrhu skupiny
poslancov Národnej rady SR rozhodol tak, že návrhu nevyhovel. Vzhľadom na uvedené mal za to,

že návrh na prerušenie konania je potrebné zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že tento si splnil svoju
oznamovaciu povinnosť na všetky kalendárne roky do budúcna zaslaním cenového rozhodnutia URSO
žalovanému v 1. rade, ako aj zaslaním rôznych iných dokumentov obsahujúcich údaje o odhadovanom
množstve vyrobenej elektriny, žalovaný v 1. rade uviedol, že ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
stanovuje oznamovaciu povinnosť výrobcu vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok, z

čoho je zrejmá povinnosť žalobcu plniť si oznamovaciu povinnosť každoročne vždy k 15. augustu, to
znamená, že predmetné ustanovenie si vyžaduje určitú pravidelnosť a každoročné opakované plnenie si
oznamovacích povinností zo strany žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že jednorazové zaslanie cenového
rozhodnutia URSO ako ani iných dokumentov obsahujúcich obdobné údaje žalovanému v 1. rade nie
je možné považovať za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
pre každý kalendárny rok do budúcna a túto argumentáciu žalobcu považuje za účelovú. O charaktere

pravidelnosti plnenia povinnosti výrobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE svedčí aj právny
následok nastupujúci v prípade jej nesplnenia v zmysle § 4 ods. 3 zákona o OZE, ktorý nezakotvuje
absolútnu stratu nároku žalobcu na uplatnenie podpory v prípade nesplnenia predmetnej oznamovacej
povinnosti, aká by nepochybne bola logickým následkom nesplnenia jednorazovej oznamovacej
povinnosti, ale len stratu nároku na uplatnenie podpory na najbližší nasledujúci kalendárny rok, ktorého

sa údaje obsiahnuté v predmetnom oznámení mali týkať. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu riadneho a včasného splnenia oznamovacej
povinnosti. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že spory súvisiace s plnením, resp. nesplnením povinností
v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE by mali byť predmetom správneho konania poukázal na
právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný na verejnom zasadnutí uskutočnenom dňa 22.03.2017

vovyššieužcitovanomnálezesp.zn.PL.ÚS50/2015,kdeÚstavnýsúdSRkuvedenejnámietkeuviedol,
žepovinnostipodľa§4ods.2zákonaoOZEmajúvýrobcoviaelektrinyprimárnevovzťahukžalovanému
v 1. rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, t.j. ako subjektu súkromného práva. Zdôraznil, že z
koncepcie posudzovanej právnej úpravy zjavne vyplýva, že z hľadiska aplikácie § 4 ods. 3 zákona o OZE
je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej

sústavy. Tento záver Ústavný súd SR zdôvodňuje predovšetkým skutočnosťou, že práva podľa § 4 ods.
1 písm. b) a c) zákona o OZE, t.j. práva na podporu si výrobcovia elektriny môžu uplatniť vo vzťahu
k prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a nie vo vzťahu k URSO. Za okolností, keď sa uplatnený
inštitút ustanovený v napadnutom ustanovení zákona o OZE týka vzťahu dvoch subjektov súkromného
práva, teda ide o súkromnoprávny vzťah, sa podľa názoru Ústavného súdu SR nejaví žiaduce a ani

vhodné, aby zákon ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o nesplnení
zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného práva vo vzťahu k druhému subjektu
súkromného práva. V súvislosti s uvedeným Ústavný súd SR ďalej dodal, že právny spor, ktorý vznikne
v súvislosti so záverom, že výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie si nesplnil niektorú z
povinností, sa nepochybne môže stať predmetom preskúmavania v rámci civilného občianskoprávneho

súdneho konania. Uviedol, že povinnosti, ktorých splnenie je predmetom tohto sporu, nie sú pre žalobcu
a ostatných výrobcov nové a tieto im boli známe už pred nadobudnutím platnosti predmetnej novely
zákona o OZE. Na túto skutočnosť tiež poukázal Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí. Žalobca si
však svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, t.j. povinnosť
oznámiť žalovanému v 1. rade uplatnenie podpory podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o

OZE, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015, do 15.08.2014 riadne a včas
nesplnil, čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu
podľa zákona o OZE. Ústavný súd SR v citovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 50/2015 zdôraznil, že zo
vzájomnej väzby jednotlivých ustanovení § 4 zákona o OZE vyplýva, že právom na jednotlivé formy
podpory disponujú výrobcovia elektriny z OZE len za podmienky, že si riadne plnia zákonom stanovené

povinnosti.PrepojenímmedzizákonomustanovenýmiprávamiapovinnosťamivýrobcovelektrinyzOZE
jeprávenapadnutéustanovenie§4ods.3zákonaoOZE.Účelom§4ods.3zákonaoOZEužpodľajeho
pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento zákon
výrobcom elektriny ukladá. Novelizáciou zákona o OZE došlo s účinnosťou od 01.01.2014 len k zmene
resp.rozšíreniutýchtoprávnychdôsledkov.Vzhľadomkuvedenémuvzájomnéprepojenieprávvýrobcov

elektriny z OZE na podporu plnenia ich zákonom ustanovených povinností, Ústavný súd SR považuje
za legitímne. V súvislosti s uvedeným Ústavný súd SR zároveň zdôraznil, že vo všeobecnosti platí,
že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.
Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj zdôvodu zabezpečenia efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených
povinností bolo sankcionovateľné. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa neoprávneného zásahu do jeho
vlastníckych práv žalovaný v 1. rade uviedol, že k zásahu do nadobudnutých práv žalobcu nemohlo

dôjsť, nakoľko žalobca si reálne neuplatnil svoje právo na podporu, preto svoje právo ako také nestratil
a toto mu nezaniklo, ale v dôsledku svojej pasivity nenadobudol žiadne nároky z neho vyplývajúce pre
najbližší kalendárny rok. Teda toto právo existuje v podobe naturálnej obligácie bez možnosti realizácie
nárokov z neho vyplývajúcich v najbližšom kalendárnom roku. Jediným úkonom potrebným na reálne
nadobudnutie podpory bolo splnenie notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona

o OZE. V danom prípade sa žalobca nemohol spoliehať na nadobudnutie podpory a nadobudnutie
podpory považovať za svoje majetkové práva v podobe legitímnych očakávaní, keďže notifikačné
povinnosti zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o OZE bol žalobca povinný riadne plniť, a to už aj pred
nadobudnutím novely zákona o OZE. K dočasnej strate nároku žalobcu na reálne nadobudnutie podpory
vo forme doplatku pre kalendárny rok 2015 nedošlo priamo nadobudnutím účinnosti predmetného
zákonného ustanovenia obsiahnutého v § 4 ods. 3 zákona o OZE, ale k tomuto došlo z dôvodu pasivity

samotného žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.06.2016, sp. zn.
PL.ÚS 17/2014 označil zákonom o OZE ustanovenú podporou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie za ,,dobrodenie štátu“, pričom dodal, že „takáto podpora zo strany štátu nie je výrobcom elektriny
garantovaná žiadnym z ústavných práv“. V predmetnom náleze poukazuje aj na to, že ustanovenia
zákona o OZE „nemožno vykladať tak, že by bránili zákonodarcovi v akejkoľvek následnej zákonnej

regulácii platieb uhrádzaných výrobcami elektriny, resp. zavádzaniu určitých povinností, ktoré finančne
zaťažia aj výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov.“ Ústavný súd SR vo svojom vyššie uvedenom
náleze zdôraznil, že výrobcovia elektriny „nemôžu očakávať, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu
v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, resp. že nebudú prijímané nové právne predpisy, ktoré
do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví.“ K výkladu ust. § 18e

ods. 1 zákona o OZE žalobcom uviedol, že zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014
ten k zmene resp. rozšíreniu právnych následkov nesplnenia niektorých zákonom o OZE stanovených
povinností zo strany tých výrobcov, ktorý majú priznané právo na podporu, pričom povinnosti, ktorých
sa novela týka nie sú pre žalobcu nové, a tieto boli žalobcovi riadne máme už pred nadobudnutím
účinnosti predmetnej novely. Pre zachovanie zásady rovnosti všetkých oprávnených subjektov a zásady

nediskriminácie je nevyhnutné, aby práva a povinnosti pre všetky subjekty, ktorým prislúcha právo
na podporu boli rovnaké, a to vrátane zákonom predpokladaných následkov v prípade ich splnenia
ako aj v prípade ich nesplnenia zo strany oprávneného subjektu, a teda aj podmienky na uplatnenie
nadobudnutého práva na podporu musia byť pre všetky subjekty rovnaké, nakoľko v opačnom prípade
by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii subjektov, ktorých zariadenia sú uvedené do prevádzky po

01.01.2014 v porovnaní so subjektmi, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014.
Touto otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 50/2015, pričom
dospel k záveru, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. Ústavný súd SR dospel k záveru, že možno
identifikovať viacero dôvodov verejného záujmu, ktoré ospravedlňujú zavedenie nepravej retroaktivity
do napadnutého ustanovenia. Za dôležitý verejný záujem treba bez ďalšieho považovať záujem na

dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem, ktorý môže za určitých
okolností ospravedlniť aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď
výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom stanovené formy podpory,
ktorých hodnota je mimoriadne vysoká, je preto celkom prirodzené a legitímne, že zákonodarca
viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o OZE

výrobcami elektriny. Ústavný súd SR zároveň zdôraznil, že vďaka organickej previazanosti práv a
povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa prejavuje práve v ust. § 4 ods. 3
zákona o OZE, možno považovať právnu reguláciu podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných
zdrojov energie za transparentnú a zároveň ústavne akceptovateľnú aj z hľadiska tých výrobcov
elektriny, ktorí nárok na takúto podporu nemajú a mohli by sa preto považovať za diskriminovaných.

Ústavný súd SR v súvislosti s uvedeným ďalej zdôraznil, že transparentnosť a efektívnosť právneho
mechanizmu,ktorýstimulujevýrobcovelektrinyzobnoviteľnýchzdrojovenergiekdodržiavaniuzákonom
ustanovených povinností, je v záujme všetkých odberateľov elektriny, všetkých fyzických a právnických
osôb, keďže podpora poskytovaná výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa nutne
musí premietnuť do výslednej ceny elektriny. Zohľadňujúc účel a cieľ sledované napadnutou právnou

úpravou, Ústavný súd SR zastáva názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového
znenia § 4 ods. 3 zákona o OZE je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z článku 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepublikyzústavnéhohľadiskanielenakceptovateľné,aleajžiaduce.Vovzťahukuzavretým
zmluvám medzi procesnými stranami uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a s nímsúvisiace poskytovanie podpory sa síce uskutočňuje prostredníctvom uzatvorených súkromnoprávnych
obchodných zmlúv medzi nimi ako podnikateľskými subjektmi, avšak oblasť energetiky je oblasťou, v
ktorej v značnej miere vystupuje do popredia verejný záujem a s tým spojený verejnoprávny prvok,

ktorý v značnej miere limituje zmluvnú voľnosť zmluvných strán v tejto oblasti. Tvrdil, že finančné
prostriedky, z ktorých je podpora vo forme doplatku jednotlivým výrobcom, ktorý si splnili svoje zákonom
stanovené povinnosti, vyplácaná, nie sú finančnými prostriedkami žalovaných. Tento zdroj peňažných
prostriedkov pochádza z platieb za odber elektrickej energie konečnými spotrebiteľmi, pričom jednou
zo zložiek koncovej ceny elektriny v Slovenskej republike je aj tzv. tarifa za prevádzkovanie systému

(TPS) a práve táto je zdrojom finančných prostriedkov, ktoré sú prostredníctvom spoločnosti OKTE, a.s.
ako držiteľa povolenia na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v Slovenskej republike
a následne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie
sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou transformované do jednotlivých prevádzkovateľov
distribučných sústav. Poplatok za TPS platia všetci koneční spotrebitelia. Prostredníctvom tejto tarify sa
financuje aj podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a podpory výroby elektriny vysokoúčinnou

kombinovanou výrobou. Vzhľadom k uvedenému je žalovaný v 1. rade ako prísne regulovaný subjekt
povinný pri plnení svoj ich zákonných povinností konať vždy výlučne v súlade s platným a účinným
zákonom o OZE, a rovnako tak aj zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny a plnenie práv
a povinností z neho vyplývajúcich sa nemôže uskutočňovať v rozpore s ustanoveniami zákona o OZE.
Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť zákonom stanovenú povinnosť. Zmluvy boli uzavreté na

dlhodobé časové obdobie a upravujú vzájomnú spoluprácu všetkých dotknutých strán. K námietke
žalobcu o neplatnosti dodatkov k zmluvám viedol, že zmluvy o dodávke elektriny nadobudli platnosť
a účinnosť momentom ich podpisu všetkými zmluvnými stranami, a rovnako tak dotknuté dodatky k
zmluvám nadobudli platnosť a účinnosť až dňom ich podpisu všetkými zmluvnými stranami. Zmluvy
ako aj dodatky k nim nadobudli v prípade oboch zariadení žalobcu platnosť a účinnosť v ten istý deň,

preto nie je možné takto uzatvorené dodatky považovať za neplatné. Vo vzťahu k rozdielnemu výkladu
niektorých ustanovení zákona o OZE Úradom pre reguláciu sieťových odvetví uviedol, že URSO nie
je spôsobilý ovplyvniť konanie a výklad právnych noriem aplikovaný prevádzkovateľom distribučnej
sústavy vo vzťahu k výrobcovi, nakoľko nie je oprávnený nad rámec ustanovený zákonom zasahovať
do právneho vzťahu medzi prevádzkovateľmi distribučných sústav a výrobcami. Poukázal pri tom aj na

skutočnosti uvedené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 50/2015. Ústavný súd v súvislosti s
rozdielom medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie
podporypodotkol,že„ustanovenia§4ods.3zákonaopodporeOZEnemajúbezprostrednúväzbuna§3
ods. 6 zákona o podpore OZE (...). Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v §
4 ods. 3 zákona o podpore OZE z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona

sa vzťahuje totiž len na príslušný kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v § 3 ods. 6 prvej vete zákona
o podpore OZE (v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý. Vzhľadom k vyššie ozrejmenému
vzťahu medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie
podpory nie je možné priznať relevanciu ani žalobcovej argumentácii o splnení oznamovacej povinnosti
v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia URSO žalovanému v 1.

rade. Poukázal na to, že žalobca mu doručil oznámenie o uplatnení podpory až dňa 29.12.2014, teda
4 mesiace po uplynutí zákonom stanovenej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vedel o svojej
povinnosti a oneskoreným plnením sa snažil zvrátiť zákonom predpokladaný následok jej nesplnenia.
Ak by žalobca bol presvedčený, že si v kalendárnom roku 2014 splnil svoju povinnosť inými dokladmi,
nemal by dôvod dodatočne dňa 29.12.2014 zasielať žalovanému v 1. rade ďalšie oznámenie o uplatnení

podpory.

8.Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany
nasledovné dôkazy: Rozhodnutie URSO zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie URSO zo dňa 11.05.2009,
Rozhodnutie URSO zo dňa 06.06.2011, Tlačovú informáciu Ústavného súd Slovenskej republiky

č. 31/2017 zo dňa 22.03.2017, List Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 26.11.2015 adresovaný
právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade (Odpoveď na žiadosť o poskytnutie stanoviska), List Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 19.01.2017 adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného v 1.
rade (Odpoveď na žiadosť o poskytnutie stanoviska), List žalobcu zo dňa 15.08.2012 adresovaný
žalovanému v 1. rade (Oznámenie o uplatnení podpory z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

energie), Listžalobcusdátumom31.07.2014adresovanýžalovanémuv1.rade(Oznámenieouplatnení
podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) - doručený žalovanému v 1. rade 29.12.2014.9.Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Ustanovenie § 4 ods. 1
písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. ukladá, že odber elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o
dodávke elektriny. Žalovaný je subjektom, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona poverený

prevádzkovateľom distribučnej sústavy na odber elektriny (podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona) vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú výrobca dodá do distribučnej sústavy. Zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, uzavreté medzi žalobcom žalovanými slúžia
na realizáciu ustanovení zákona v praxi, teda boli uzavreté za účelom poskytovania podpory žalobcovi
ako výrobcovi elektriny podľa zákona. Ak žalobca ako výrobca nesplnil povinnosti potrebné pre to, aby

si mohol uplatniť právo na podporu za ním vyrobenú elektrinu, nemôže požadovať cenu elektriny určenú
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako cenu elektriny na straty, teda cenu, vyplácaním ktorej sa
uskutočňuje podpora výrobcov, ktorí povinnosti pre možnosť uplatnenia podpory splnili. Uviedol, že je
podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Tvrdil, že nie je subjektom, ktorému majú
byť adresované v zmysle zákona právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu
obnoviteľných zdrojov energie. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené

povinnosti voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do
ktorej je výrobné zariadenie pripojené (žalovaný v 1. rade). Žalovanému v 2. rade bola žalovaným v
1. rade poskytnutá informácia, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu povinností v zmysle zákona,
ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa zákona. Nesplnenie povinností žalobcu
potvrdilajÚradprereguláciusieťovýchodvetví,ktorýnasvojomwebovomsídlewww.urso.gov.sk zverejnil oznámenie týkajúce sa výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa
§ 4 zákona. Prílohou oznamu zverejneného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví boli tabuľky so
zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do ktorej je ich výrobné
zariadenie pripojené. V tomto zozname je uvedený aj žalobca. Uviedol, že sa nemôže vecne vyjadriť
k splneniu povinností žalobcu vo vzťahu k nároku na uplatnenie si podpory podľa zákona, nakoľko nie

je zo zákona účastníkom predpísanej komunikácie. Informácie má od Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví, pričom tento konštatoval u žalobcu porušenie povinností podľa § 4 zákona s dôsledkami
vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zákona. Nestotožnil sa s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zák. č.
309/2009 Z.z.. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu o OZE, žalovaný v 2. rade je
toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad

pojmu ,,podmienky podpory“ ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona
o OZE by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona o OZE, čo vyplýva aj z jeho pomenovania „Spôsob
podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno
tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok
na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3

nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto
právo na podporu trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na
nasledujúci rok je tak len následkom nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky
podpory pre dotknutého výrobcu, platné v čase vzniku práva na podporu ostávajú nedotknuté. Podpora
podľazákonaniejepodporouvyplácanouštátom.Ideopodporu,ktorúsícereguluještátprostredníctvom

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale na financie na túto podporu „sa skladajú“ všetci odberatelia
elektriny v rámci svojich platieb za odobratú elektrinu. Náklady na podporu obnoviteľných zdrojov
elektriny sú zahrnuté do tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorá je určená rozhodnutím Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví pre jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav na Slovensku.
Vzhľadom na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie žalovaný v 2. rade

nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví na rok 2015 a poskytnutých žalovaným v 1. rade) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov,
ktorí si pre rok 2015 nemôžu uplatniť právo na podporu. Aby nevznikla žalovanému v 2. rade finančná
strata v súvislosti so zabezpečovaním podpory podľa zákona, musí výška nárokov výrobcov elektriny na
podporu v príslušnom kalendárnom roku zodpovedať výške finančných prostriedkov určených Úradom

pre reguláciu sieťových odvetví. Na kalendárny rok 2015 však Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, u ktorých má za preukázané uplatnenie
podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z..

10.Nie je medzi stranami sporné, že bolo vydané Potvrdenie URSO o splnení oznamovacej povinnosti

zo dňa 06.02.2012, Rozhodnutie URSO č. 1449/2014/E-OZ zo dňa 12.12.2013 o schválení pevnej
ceny elektriny na roky 2014 až 2026 pre zariadenie žalobcu v Trebišove, že uzatvorili Zmluvu číslo
zmluvy PDS: OZE_452_2012 zo dňa 27.03.2012, Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012_15 z 08.04.2015, Dodatok k Zmluve ododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatkučíslozmluvyPDS:OZE_452_2012_15
z 08.04.2015, Zmluvu číslo zmluvy PDS: OZE_007_2012-SpZ zo dňa 29.03.2012, Zmluvu o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_007-SpZ_2012_15 z

29.05.2015, Dodatok k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo
zmluvy PDS: OZE_007-SpZ_2012_15 z 29.05.2015, že žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi oznámenie
o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 a výpovede zmluvy zo dňa 15.12.2014 ( vo
vzťahu k zmluve č. OZE_452_2012 aj k zmluve č. OZE_007-SpZ_2012), že žalobca vystavil: Faktúru č.
15090001 na sumu 222,95 EUR, Faktúru č. 15090002 na sumu 531,13 EUR, že žalovaný v 1. rade vrátil

uvedené faktúry, že žalobca vystavil: Faktúru č. 15090015 na sumu 59,06 EUR, Faktúru č. 15090016
na sumu 82,49 EUR, Faktúru č. 15090017 na sumu 111,19 EUR, Faktúru č. 15090018 na sumu 81,64
EUR, Faktúru č. 15090019 na sumu 35,50 EUR, Faktúru č. 15090020 na sumu 65,57 EUR, Faktúru č.
15090030 na sumu 30,17 EUR, Faktúru č. 15090027 na sumu 6,67 EUR, Faktúru č. 15090028 na sumu
3,85 EUR, Faktúru č. 15090021 na sumu 30,60 EUR, Faktúru č. 15090022 na sumu 44,14 EUR, Faktúru
č. 15090023 na sumu 45,92 EUR, Faktúru č. 15090024 na sumu 47,59 EUR, Faktúru č. 15090025 na

sumu 16,93 EUR, Faktúru č. 15090026 na sumu 27,12 EUR, Faktúru č. 15090041 na sumu 15,74 EUR,
Faktúru č. 15090004 na sumu 813,72 EUR, Faktúru č. 15090006 na sumu 1 047,80 EUR, Faktúru č.
15090008 na sumu 1 100,52 EUR, Faktúru č. 15090010 na sumu 1 138,60 EUR, Faktúru č. 15090011
na sumu 1 162,05 EUR, Faktúru č. 15090014 na sumu 1 091,05 EUR, Faktúru č. 15090031 na sumu
730,24 EUR, že žalovaný v 1. rade vrátil faktúry č. 15090004, č. 15090006, č. 15090008, č. 15090010,

č. 15090011, č. 15090014, č. 15090031, že žalovanému v 1. rade bol doručený List žalobcu zo dňa
31.01.2014 (Rozhodnutia ÚRSO na stanovenie ceny na doplatok na roky 2014 až 2026), že žalobca
listom s dátumom 31.07.2014, adresovaným žalovanému v 1. rade (Oznámenie o uplatnení podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) splnil svoju oznamovaciu povinnosť, pričom tento list
bol doručený žalovanému v 1. rade až dňa 29.12.2014. Nebolo sporné medzi stranami ani to, že žalobca

dodával elektrinu do distribučnej siete žalovaného v 1. rade.

11.Sporným zostala skutočnosť, či si žalobca riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť v roku
2014 v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, a teda či je jeho nárok uplatnený v tomto konaní
dôvodný. Spornou bola aj otázka platnosti, resp. neplatnosti Dodatku k Zmluve o dodávke elektriny,

prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_452_2012_15 z 08.04.2015
a Dodatku k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy
PDS: OZE_007-SpZ_2012_15 z 29.05.2015.

12.Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd

preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl.
13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13.Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4)
2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b)
odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku

8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje
na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s
celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou
výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický

podiel plynov vznikajúcich ako
vedľajšíproduktvmetalurgickomvýrobnomprocesevpalivejevyššíako40%.(4)Podporapodľaodseku
1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení
výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú
vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným

výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej
elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer
sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15
MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu

vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak
podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu
z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného
na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov

energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak
podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické
účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v
zariadenínakombinovanúvýrobuscelkovýminštalovanýmvýkonomnad5MW,akpodielobnoviteľných
zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40%
z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým

inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v
metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri
zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm.
d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm.

b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia
do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia
výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny
s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7)
Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť

technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení
inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu
elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie
zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím
alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia

ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom
biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového
zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh
vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.

a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina
pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu
a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti
podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený
anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje

lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn
z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky
rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj
slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom
do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so

zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu
vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej
50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku
biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods.

1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného
odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne
využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50%
dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny,

ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie
doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie
v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm.b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW.

14.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť

a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o
dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za
kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov
energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú
vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber
elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej

sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1.
odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto
zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia
zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9)
technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na

podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú
charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa

regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;prizariadeniachvýrobcuelektrinyuvedených
do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej

distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa §
3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3)
Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť
podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané

potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci
kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak
sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do
15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia

o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka
právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a)
vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej
energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných

bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a
úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o
množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo,
ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6)

Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c)
a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny správom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca

elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.

a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo
na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje

podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je
povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny
využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o

jeho jednotkovom výkone.

15.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,

prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energiealebovysokoúčinnoukombinovanouvýrobou,ktorúdodalzakalendárnymesiacalebovprípade

malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej

vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom

roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo
odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci

kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú
zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon
zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),

vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;
pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami

podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou,
ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobouza predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku
1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej

distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade
vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže,
že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky

tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné
údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému
energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára
za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a
výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú
výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky

(ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny
rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s

právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej

sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo

na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je

povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny
využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

16.Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo

právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa
osobitnéhopredpisu20)pred1.augustom2015,sanaúčelyvýpočtupodľa§3ods.4započítamnožstvo
elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi
uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa

§ 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra
2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z
prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

17.Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto
časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

18.Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd
mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedených zmlúv o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku v znení dodatkov. Zmluvy ako aj
dodatky nadobudli účinnosť až dňom podpisu všetkými zmluvnými stranami. Z uvedeného vyplýva, že
zmluvy aj dodatky nadobudli účinnosť v rovnakých dňoch, čo zákon nevylučuje. Na základe uvedeného

súd mal za to, že dodatky k zmluvám nie sú neplatné. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je
výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. ÚRSO vydal dňa 19.11.2013 rozhodnutie, ktorým schválil
žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 EUR/
MWh, pre zariadenie 1, umiestnené na adrese Komenského 3907, Trebišov. Vo vzťahu k zariadeniu 2
umiestneného na Toryskej 5 v Košiciach žalobcovi URSO rozhodnutie o cene pre rok 2015 nevydalo.
Žalovaný v 1. rade listami zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory

pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdrojom prevádzkovaným žalobcom nedošlo v
roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015.
Žalobca vystavil žalovaným v 1. a 2. rade faktúry č. 15090001, č. 15090002, č. 15090015, č. 15090016,
č. 15090017, č. 15090018, č. 15090019, č. 15090020, č. 15090030, č. 15090027, č. 15090028, č.

15090021, č. 15090022, č. 15090023, č. 15090024, č. 15090025, č. 15090026, č. 15090041, č.
15090004, č. 15090006, č. 15090008, č. 15090010, č. 15090011, č. 15090014, č. 15090031, v zmysle
uzavretých zmlúv. Žalovaný v 1. a 2. rade predmetné faktúry neuhradili s poukazom na to, že žalobca
si v roku 2014 nesplnil riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o OZE vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

19.Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy
neevidovalavočižalobcovikpredmetnémudátumu15.augustapríslušnéhoroka(2014)včasnésplnenie
si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Oznámenie
žalobcu predpokladanej ročnej charakteristike dodávky elektriny a o uplatnení podpory na rok 2015 bolo

žalovanému v 1. rade doručené až dňa 29.12.2014, teda po zákonom stanovenej lehote.

20.Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015, nakoľko z dokladov a listín
doručovaných žalovanému v 1. rade pred 15.08.2014 a zo zmlúv uzavretých medzi stranami v sú zrejmé
údaje, ktoré mali byť oznámené žalovanému v 1. rade v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE.

21.Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny

povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1
najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014.
Zákonomč.382/2013Z.z.došlokzmeneust.§4ods.3zák.č.309/2009Z.z.súčinnosťouod01.01.2014
takto: Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na

elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)
na nasledujúci kalendárny rok.

22.V zmysle čl. I bodu 1. písm. f) zmlúv č. PDS: OZE_452_2012_15 z 08.04.2015 a PDS: OZE_007-
SpZ_2012_15 z 29.05.2015 žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi.

23.Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa

doterajších predpisov.

24.Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k
zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory akotakéostaliajpo01.01.2014nezmenené.Došlolenkzmenenásledkovnesplneniasipovinnostívýrobcov
uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu

elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

25.Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017
táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014
nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.

26.Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči
žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), nemôže si na elektrinu vyrobenú
vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Nakoľko oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok,
nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia,

uzavretím zmluvy, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia.
Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
prejavuvôle,zjednostrannéhoprávnehoúkonu,ktorýmsaoznamovaciapovinnosťplnímusíbyťzrejmé,
kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho
majú vzniknúť. Právo žalobcu na podporu nezaniklo, ale v dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej

zo zákona, ho nie je možne uplatniť v danom kalendárnom roku. Sankcia za nesplnenie povinnosti
vyplýva priamo zo zákona a aj v zmysle predmetného nálezu Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej
rozhodnúť v správnom konaní, keďže sa jedná o vzťah medzi subjektami súkromného práva. Žalobcovi
teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade.

27.Podľa ust. § 162 CSP: (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O
zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

28.K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP je potrebné uviesť, že
súd konanie preruší len v tom prípade, ak pred rozhodnutím dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov, pričom v danom prípade súd nemal za to, že by mal byť
dotknutý právny predpis, resp. niektoré z jeho ustanovení v rozpore s Ústavou SR.

29.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná, preto ju zamietol.

30.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

32.Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu

100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).