Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200883
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112200883.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: SF Soepenberg, s.r.o., IČO: 36
230 791, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25,
917 00 Trnava, proti žalovanému: STAPEL GmbH, Buschkamp 5, 48324 Albersloh, Spolková republika
Nemecko, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava,

IČO: 36 865 281, o zaplatenie 5,182,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č.k. 7Cb/8/2012-129 zo dňa 19.05.2016 v časti o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o trovách konania, ktorým
súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 905,80 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovaného p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.01.2012 domáhal vydania európskeho
platobného rozkazu o zaplatenie 5.182,90 eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný podal dňa 12.12.2012 námietku nedostatku právomoci súdu prvej inštancie konať a
rozhodnúť predmetný spor, ktorú odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti a je zrejmé, že
nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, tak ako to žaloba vyznačil vo svojom návrhu na vydanie
európskeho platobného rozkazu. Nakoľko ide o právnu vec s medzinárodným prvkom, pri určovaní
právomoci súdov oprávnených vo veci konať a rozhodnúť sa uplatní Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001

z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (ďalej len „nariadenie ES“). V zmysle článku 5 nariadenia ES platí, že osobu s bydliskom na
území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte (a) v zmluvných veciach na súde podľa
miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; (b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci
zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru
miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy dodal, alebo mal dodať. Skutočným aj dohodnutým

miestom zmluvného plnenia bolo sídlo spoločnosti STAPEL GmbH- Nemecko. Žalovaný má za to, že
žalobca podal žalobu na súde, ktorý nemá v zmysle príslušných ustanovení nariadenia ES právomoc
o veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu preto namietol právomoc Okresného súdu Trnava
a akéhokoľvek všeobecného súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť. Nakoľko ide o
neodstrániteľný nedostatok konania, žiadal súd, aby konanie zastavil a rozhodol o povinnosti žalobcu
zaplatiť žalovanému trovy konania.3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.05.2016 č.k. 7Cb/8/2012-129 rozhodol tak, že konanie
zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 905,80 eur, keď
dospel k záveru, že v zmysle Nariadenia ES nie je možné založiť právomoc Okresného súdu Trnava,

a preto konanie zastavil v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie.
Súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na to, že ide o vec s medzinárodným prvkom a žalovaný
je obchodná spoločnosť majúca sídlo v Nemecku, t. j. v členskom štáte Európskej únie, pri určovaní
právomoci súdov oprávnených v danej veci konať a rozhodnúť, sa uplatní Nariadenie Rady (ES)

č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (ďalej ako „nariadenie ES“).
Podľa čl. 5 nariadenia ES osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného
plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy

tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy
služby poskytli alebo mali poskytnúť, c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
Podľa čl. 24 nariadenia ES okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má
právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa
žalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciuprávomoci,aleboakmáinýsúdvýlučnúprávomoc

podľa článku 22.
Podľa čl. 26 bod 1 nariadenia ES Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O.s.p.“) ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá právomoc podľa čl. 24 ods. 1 nariadenia ES s poukazom
na čl. 26 ods. 1 nariadenia ES konať a rozhodovať vo veci a podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.
predmetné konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v nedostatku právomoci

Okresného súdu Trnava vec prejednať a rozhodnúť.
Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca zakúpil vozidlo
(cisternu) za účelom vykonávania jeho podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva bola uzatvorená
podľa všeobecných obchodných podmienok, v ktorých v čl. 10 je ustanovené, že rozhodným právom je
nemecké právo. Rovnako tak aj miestom výkonu je miesto sídla obchodnej spoločnosti STAPEL GmbH

(žalovaného). Zástupca žalovaného uviedol, že k dodaniu a prevzatiu vozidla reálne došlo v mieste sídla
žalovaného.Žalobcasanevyjadrilnavýzvusúdu,abysavyjadrilkmiestuplnenia.Sprihliadnutímnačl.5
nariadeniaES,čl.10všeobecnýchobchodnýpodmienok,súdprvejinštancieskonštatoval,ženiejedaná
jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. K námietke žalobcu, že žalovaný nevzniesol pri prvom úkone
(podaní odporu) námietku nepríslušnosti, a preto súd nemôže na ňu prihliadnuť uviedol, že nariadenie

umožňujevšeobecnémusúdučlenskéhoštátuzaložiťsvojuprávomoc,akniejemožnézaložiťprávomoc
podľa iných ustanovení nariadenia ES vtedy, ak je naplnený čl. 24 nariadenia ES, pričom právomoc
súd členského štátu má vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Žalovaný v tomto prípade podal odpor
proti európskemu platobnému rozkazu, ale súčasne nevzniesol námietku nedostatku právomoci. V
zmysle rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C - 144/12 zo dňa 11.07.2013 „odpor podaný proti

európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského
štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa konania v zmysle čl. 24 nariadenia ES.“. Nakoľko
v tomto prípade nebola naplnená podmienka ustanovená v čl. 24 nariadenia ES, je nutné aplikovať
ustanovenie čl. 26 bod 1 nariadenia ES, v zmysle ktorého osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, je žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási,

že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovení nariadenia ES nie je možné založiť právomoc
Okresného súdu Trnava a teda Okresný súd Trnava nemá právomoc na konanie a rozhodovanie v
predmetnej veci.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania sa stotožnil s názorom zástupcu žalovaného, ktorý
svoj názor opiera o rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 13/2013 zo dňa 10.01.2013, v ktorom
Ústavný súd SR vyjadril názor, že navrhovateľ nesie zodpovednosť za vyplnenie formulára na vydanie

európskeho platobného rozkazu tak, aby bolo z predložených podkladov možné jednoznačne rozhodnúť
o právomoci súdu na vydanie európskeho platobného rozkazu.
Zástupca žalovaného podaním zo dňa 21.05.2015 doručeného súdu dňa 21.05.2015 si uplatnil trovy
konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 905,80 eur. Súd prvej inštancie
preskúmal vyúčtovanie trov konania a priznal žalovanému náhradu trov konania za tieto právne úkony

a v nasledovnej výške: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2012) 180,93
eur, 2. režijný paušál 2012 7,63 eur, 3. písomné podanie na súd- nedostatok právomoci 180,93 eur, 4.
režijný paušál 2012 7,63 eur, 5. písomné podanie na súd- doloženie rozhodnutia ESD 180,93 eur, 6.
režijný paušál 2013 7,81 eur, 7. písomné podanie na súd- vyjadrenie k podaniu žalobcu 180,93 eur, 5.
režijný paušál 2014 8,04 eur, 20 % DPH 150,97 eur, čo spolu predstavuje sumu 905,80 eur.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti o trovách konania podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie zastavil konanie
s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p., teda z dôvodu nedostatky podmienky konania a to právomoci

slovenského súdu, nejednalo sa o rozhodnutie vo veci samej, v ktorom prípade by mal súd rozhodovať o
náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa výsledku vo veci samej a teda súd mal rozhodovať
o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p. písm. c), že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V danej veci súd riešil otázku
právomoci podľa Nariadenia ES č. 44/2001, čo znamená, že otázka námietky nepríslušnosti pri prvom

úkone žalovaného sa v uznesení zdôvodní judikatúrou ESD a nevyplýva priamo z Nariadenia ES, preto
nemožno jednoznačne rozhodovať o náhrade trov podľa výsledku konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.,
ako súd prvej inštancie uvádza vo svojom uznesení.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť,

pokiaľ ide o výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania. Žalobca zavinil nevyhnutný procesný
následok a teda, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko podal návrh na súde, ktorý nemal právomoc vo
vecisamejkonať arozhodnúť.Súdtedanemalnavýber,tedamuselkonaniezastaviťasprávnerozhodol
o trovách konania tak, že žalobca zavinil to, že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko on jediný bol
oprávnený disponovať svojim žalobným návrhom, pretože súd nemal právomoc vo veci konať. Žalobca

je povinný znášať následky svojho konania. Žalovaný si musel zabezpečiť právnu pomoc na území
Slovenskej republiky, kde sa začalo súdne konanie, v dôsledku čoho mu vznikli náklady, ktoré musel
znášať. Žalovaný zdôraznil, že konanie sa síce zastavilo, ale zastavilo sa preto, že to zavinil žalobca.
Žalovaný poukázal aj na čl. 5 C.s.p. a to hlavne na zjavne bezúspešné uplatňovanie práva zo strany
žalobcu, ktorý uplatňoval svoj domnelý nárok na súde, ktorý nemohol vo veci konať a rozhodnúť, pričom

sa nemal spoliehať na to, či náhodou nevzniknú dôvody, na ktorých by si Okresný súd Trnava mohol
založiť svoju právomoc. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania za úkony, ktoré nevyhnutne
prispeli k ukončeniu veci, pričom sa vecne vyjadril k právnej argumentácii žalobcu a navyše odvolateľ
žiadnym spôsobom nespochybnil ani výšku, ani účelnosť vynaložených trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, že
nakoľko súd nerozhodoval vo veci samej a zastavil konanie pre nedostatok podmienky konania, nebol
dôvod rozhodovať o náhrade trov konania podľa výsledku vo veci samej v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., ale
súd mal rozhodovať o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že už v citovanom uznesení Ústavného súdu č.
IV.ÚS/13/2013-18 zo dňa 10.01.2013 súd jasne vyslovil, že žalobca nesie zodpovednosť za vyplnenie
formulára návrhu na vydanie EPR tak, aby bolo z predložených podkladov možné jednoznačne
rozhodnúť o právomoci súdu na vydanie EPR. Teda žalobca zodpovedá za správne vyplnenie návrhu na
vydanie Európskeho platobného rozkazu, na základe ktorého sa začína konanie pred súdom, ktorý EPR

vydal, potom logicky zodpovedá aj za následky nesprávne vyplneného návrhu na vydanie EPR, ktorým
sú najčastejšie nevyhnutné zastavenia konaní a náhrady trov konania protistrane. Niet pochybnosti
o tom, že s týmto sú spojené náklady, ktoré musí znášať žalovaný, teda ak žalobca podal návrh na
súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť, vedome podstupuje riziko zastavenia konania v dôsledku svojhokonania, ktoré nepochybne nesie znaky zavinenia. Žalobca si bol vedomý, že nejde o spotrebiteľský
vzťah, nakoľko predmet plnenia súvisel s výkonom podnikateľskej činnosti oboch účastníkov konania.
Spoliehanie sa bez primeraných dôvodov na to, že žalovaný nenamietne nedostatok právomoci, je na

ťarchu žalobcu. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby a to
dve vyjadrenia k odvolaniu a k vyjadreniu žalobcu, spolu v sume 144,08 eur s DPH.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdujesprávnosťpostupusúduprvejinštancieprirozhodovanío
trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o trovách konania, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie nároku žalovaného na náhradu trov konania, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, avšak z tejto všeobecnej zásady existujú dve
výnimky, keď prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je
povinný nahradiť jeho trovy v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyžadovalo zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania, keď otázka zavinenia podľa prvej vety § 146 ods.

2 O.s.p. sa hodnotí iba podľa procesného výsledku.
Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje vtedy,
ak žalobca podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu napriek tomu,
že existovala prekážka res iudicata alebo prekážka litispendencie.
V prípade, ak zastavenie konania bolo zavinené účastníkom konania, súd prizná ostatným účastníkom

(druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v príslušnom konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva.
V danom prípade sa žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu a súd prvej inštancie
napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. pre
neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v nedostatku právomoci Okresného súdu Trnava vec

prejednať a rozhodnúť, v ktorej časti nadobudlo rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatnosť dňom
16.6.2016.
Z toho dôvodu zastavenie konania, ku ktorému musel po zistení vyššie uvedenej skutočnosti (prekážky)
súd prvej inštancie pristúpiť, zavinil sám žalobca, keď tento podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc
vec prejednať a rozhodnúť a teda súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri posudzovaní náhrady

trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. skúmal, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď
zaviazal žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania nahradiť žalovanému ním uplatnené trovy konania,
ktorých výšku ani účelnosť žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o

trovách konania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaného, ktorý bol procesne úspešný v konaní o
odvolaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu.
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).