Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010186
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617010186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

25. októbra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
P.D. V. W. Ž. G. M. V. N. H. Ý., nar. X. X. XXXX I. X., trvale bytom N. XXX/XX, K., toho času vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a jej výška na dcéru S.
P., J.. XX. X. XXXX, mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/54/2008-66
zo dňa 14. 11. 2008 vo výške 43,15 eura (1.300,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky Ľ. P., trvale bytom D. K. XXX/X, X. S., si vyživovaciu povinnosť od 1. 4. 2015 do 16. 1. 2017, kedy
mu vyživovacia povinnosť zanikla, v Pezinku ani inde neplnil, pretože bol nezamestnaný, výživné ani v

čase, keď bol zamestnaný od 24. 6. 2015 do 30. 11. 2015, neplatil, nezaevidoval sa ani ako uchádzač o
zamestnanie, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom dcére S. P., trvale bytom D. K. XXX/X, ktorá
dňa XX. X. XXXX dosiahla plnoletosť, najmenej 949,30 eura a tohto skutku sa dopustil napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T/18/2016 zo dňa 28. 4. 2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 7. 6. 2016, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
l Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, a pre výkon
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 23. 5. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na P. V. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný P. V. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa

§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný. Obžalovaný v páchaní trestnej
činnosti neplnením vyživovacej povinnosti pokračoval do dňa 16. 1. 2017, kedy jeho plnoletá dcéra
S. P. preukázateľne prerušila sústavnú prípravu na budúce povolanie, čím došlo k zániku povinnosti
obžalovaného vyživovať ju. V prípravnom konaní bol obžalovaný vypočutý dňa 25. 2. 2016 a dňa 23. 3.
2017, teda mal riadnu možnosť sa vyjadriť k celému skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a od uvedenej

doby sa skutkové okolnosti nezmenili. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, pretože rozsudkom
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T/18/2016 zo dňa 28. 4. 2016, právoplatným dňa 7. 6. 2016, ktorým
obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, teda v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za
trestný čin zanedbania povinnej výživy odsúdený. Súd preto nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil prijatiu
vyhlásenia obžalovaného P. V. o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj
prijatiu jeho vyhlásenia podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré na hlavnom pojednávaní prijal
a uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obhajca navrhol vypočuť obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom v čase skutku, čo mu
súd umožnil. Obžalovaný poukázal na to, že do Českej republiky odišiel za prácou, brigádoval, s príjmom

to bolo rôzne. Pri bežnej zdravotnej prehliadke mu bol zistený príliš vysoký krvný tlak, lekár mu nechcel
dať potvrdenie do zamestnania, v súvislosti s ktorým prehliadku absolvoval a pre zdravotné problémy
sa dostal do finančných problémov. Asi mesiac pred zadržaním prácu získal, ale bol vzatý do väzby. V
Prahe býval s M. H. v byte jej otca, nájom bol vysoký, väčšinou ho platila sama, pretože nemal stabilný a
dostatočný príjem. Po zlepšení zdravotného stavu brigádoval. V minulosti sa snažil platiť všetkým deťom

naraz, pokiaľ bol zamestnaný, a je mu ľúto, že neplatil výživné nielen dcére S. P., ale aj ostatným deťom.
Stále berie lieky na tlak, ale je pracovne zaradený a snaží sa, aby sa uhrádzalo najmä bežné výživné,
keďže vyživovacia povinnosť voči S. už bola zrušená, napriek tomu by chcel svoj dlh voči nej vyrovnať.
O tvrdeniach obžalovaného svedčí čestné prehlásenie M. H., družky obžalovaného.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný P. V. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný
a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť rôzneho, prevažne majetkového charakteru. Naposledy bol
odsúdený v Českej republike rozsudkom Obvodného súdu Praha 4 sp. zn. 1T/20/2017 zo dňa 21. 2.
2017, právoplatný dňa 1. 7. 2017, za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a/ Trestného zákoníka
ČR na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace sna 1 rok a 6 mesiacov (do 1. 1. 2019). Predtým bol

odsúdený už citovaným rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T/18/2016 zo dňa 28. 4. 2016,právoplatným dňa 7. 6. 2016, na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý nastúpil dňa 31. 3. 2017.

Priestupkovo bol v období rokov 2012-2016 postihnutý 4-krát blokovými pokutami vo výške do 60,- Eur,
a to za priestupky na úseku cestnej premávky a proti verejnému poriadku. Z lustrácie v databáze konaní
na súdoch v SR vyplýva niekoľko trestných konaní vedených proti obžalovanému, ktoré okrem tohto
konania, sú už právoplatne skončené. Aktuálne sa proti nemu nevedie žiadne trestné stíhanie, o čom
svedčí lustrácia v konaniach vedenými GP SR. Obžalovaný je od 31. 3. 2017 vo výkone trestu odňatia

slobody v trestnej veci Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T/18/2016 s predpokladaným ukončením
trestu dňa 31. 1. 2018, čomu predchádzalo jeho vzatie do väzby v tejto trestnej veci dňa 21. 2.
2017. Z hodnotiacej správy ÚVTOS pre mladistvých Sučany vyplýva, že povinnosti vyplývajúce zo
zákona a z ústavného poriadku si plní, správa sa slušne, je nekonfliktný, voľný čas trávi športovými
aktivitami, čítaním literatúry, spoločenskými hrami, zapája sa do komunitných a interakčných stretnutí.
Je pracovne zaradený od 12. 7. 2017 na pracovisku kuchyňa, kde si povinnosti plní zodpovedne. Poberá

pracovnú odmenu, pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloletú I. G.. Udržiava kontakt cez
korešpondenciu so sestrou, bývalou družkou a dcérou. Disciplinárne odmenený bol raz a disciplinárne
potrestaný nebol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal

a trestný čin úprimne oľutoval už v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Zároveň súd musel
prihliadať na to, že obžalovaný bol už opakovane za trestnú činnosť rôzneho charakteru odsúdený
(nielen za prečin zanedbania povinnej výživy), čo v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona vyhodnotil
ako priťažujúcu okolnosť. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mohol súd ukladať trest
v nezmenenej trestnej sadzbe.

Trest uložený v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, možno považovať za primeraný
a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel
individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Obžalovaný tým, že začal páchať úmyselný trestný čin v

skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, preukázal, že podmienečný odklad výkonu trestu u neho
dostatočne nenapĺňa svoju funkciu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je nevyhnutné,
je jediným prostriedkom ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zabezpečiť možnosť nápravy
obžalovaného do budúcnosti a viesť ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Z lustrácií je
nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom nielen v

priestupkovej, ale aj v trestnoprávnej rovine, kde sa dopúšťa trestnej činnosti prevažne majetkového
charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na osobu páchateľa a
jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti, keď prihliadol
aj na doterajšie správanie obžalovaného vo výkone trestu. Z pozitívneho hodnotenia je zrejmé, že
obžalovaný počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje snahu o svoju nápravu tým, že je pracovne

zaradený, nahlásil svoju inú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu trvá, a na ktorú prispieva a bol disciplinárne
odmenený, avšak je potrebné prihliadnuť aj na zložku všeobecnej prevencie, ktorú má trest napĺňať.
Súd má za to, že trest kratšieho trvania by nemal dostatočne prevýchovný účinok nielen pre samotného
obžalovaného do budúcna, ale najmä odstrašujúci účinok pre ďalších potenciálnych páchateľov trestnej
činnosti.

Podľa názoru súdu nie je namieste argumentácia pri ukladaní druhu a výmery trestu a následkoch
spáchaného trestného činu poukazovať na skutočnosť, že páchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy obžalovaným nemalo trvalo alebo dlhodobo nepriaznivé následky na vyživovanú osobu ajs ohľadom na výšku vyživovacej povinnosti. Práve naopak, výživné vo výške 43,15 eura na
plnoleté nezaopatrené dieťa možno považovať za skutočne minimálne, preto aj napriek okolnostiam
spočívajúcim v zdravotných, osobných, majetkových pomeroch, na ktoré obžalovaný poukazoval je súd

názoru, že mal využiť všetky svoje možnosti a schopnosti, aby si svoju vyživovaciu povinnosť splnil a
vyhol sa tak trestnoprávnemu postihu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, nebol vo

výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z
odpisu registra trestov a správou o nastúpení výkonu trestu, ktorý aktuálne vykonáva od 31. 3. 2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.