Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Petreás

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215848
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715215848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu mBank

SPÓLKA AKCYJNA so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo:
001254524, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36
819 638, zastúpeného spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,
IČO: 35 929 049, proti žalovanej H. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. F. XXXX/XX, XXX XX P.,
občianke SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 815,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej H. X. trovy konania vo výške 504,11 Eur do 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej Advokátskej
kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o. - IBAN SK55 8360 5207 0042 0263 3015.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 6.10.2015 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 815,62 Eur s
príslušenstvom. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o
poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ pod reg. č. zmluvy 520700-4201208797/8360, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej hotovostný úver. Úver bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo
výške 16,50%. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. Podľa výpisu z
účtu žalovanej ku dňu 14.2.2013 je žalovaná v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 815,62 Eur.
Žalobca žalovanú viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Žalobca odstúpil od zmluvy podľa bodu 2.3.5.
všeobecných obchodných podmienok, ako aj podľa § 506 Obchodného zákonníka. Istina pohľadávky
vo výške 815,62 Eur pozostáva z pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru žalovanou, pripočítaných
úrokov v zmysle bodu 6.5. zmluvy o úvere a zo splátok (ak boli vykonávané), prípadne z automatických

splátok úveru a poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných
obchodných podmienok.

Žalobca od zmluvy odstúpil 29.9.2012. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 5.10.2012, čo preukazuje
aj doručenka, kópiu ktorej žalobca pripojil. Žalovaná čerpala prostriedky z úverového rámca vo výške
2.380 Eur v období od 25.1.2009 do 22.2.2010. Žalovaná na účel splatenia úveru poukázala v období
od 23.2.2009 do 14.2.2013 celkove 47 platieb, spolu vo výške 2.803,38 Eur. Následne nebola vykonaná

žiadna platba, preto je zostatok úveru vo výške 815,62 Eur. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie
úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.Právny zástupca žalovanej predložil 11.3.2016 do spisu vyjadrenie. Vo vyjadrení poukázal na
ustanovenie § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, § 52 ods.2
Občianskeho zákonníka a § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca v žalobe

deklaruje, že k odstúpeniu od zmluvy došlo 29.9.2012. Žalobca mal vedomosť komu list adresovať, takže
vedel u koho sa mal dovolávať vydania plnenia. Právo na vydanie plnenia v súvislosti s odstúpením od
zmluvy podľa tvrdení žalobcu mohlo byť prvýkrát uplatnené najneskôr deň po odstúpení, t.j. 30.9.2012.
V ten istý deň začala plynúť aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. Žaloba bola podaná až 2.10.2015.
V čase podania došlo k uplynutiu vyššie spomenutej dvojročnej subjektívnej lehoty. Listom zo dňa

29.9.2012 žalobca oznámil žalovanej poslednú výstrahu, podľa ktorej ak žalovaná neuhradí predmetnú
čiastku, žalobca od zmluvy odstúpi s účinnosťou k nasledujúcemu dňu po márnom uplynutí 7-dňovej
lehoty na uhradenie dlhu, počítanej odo dňa doručenia výzvy, čo by pripadalo na dátum 13.10.2012. Ak
by súd bral do úvahy tento dátum ako rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby, došlo by nielen
k uplynutiu subjektívnej 2-ročnej, ale aj objektívnej 3-ročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho
zákonníka.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2016 poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 14Co/41/2014 zo dňa 4.11.2014. Krajský súd v Prešove sa nestotožňuje s
argumentáciou, podľa ktorej by sa mali účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odvádzať od ustanovenia
§ 48 ods.2 Občianskeho zákonníka s tým, že by na jeho základe mala byť zmluva zrušená od začiatku.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp.zn. 11Co/111/2014. Podľa
žalobcu výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky spotrebiteľské zmluvy je v
rozpore so zásadou právnej istoty ako základným princípom právneho štátu. Poukázal na ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ktorou novelou bola zavedená posledná
veta v znení „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Podľa
právneho zástupcu žalobcu v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorým žalobca odstúpil od zmluvy,
nebola do ustanovenia § 52 ods.2 ešte začlenená jeho posledná veta, ktorá určuje primárnu aplikáciu
Občianskeho zákonníka, preto žalobca odôvodnene predpokladal, že aj účinky odstúpenia od zmluvy
nastali v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právny úkon vykonaný v roku 2012 by nemal

byť posudzovaný podľa novej (aktuálnej) právnej úpravy, a to nielen s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity, ktorá má garantovať princíp právnej istoty.

Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 14.4.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní dňa 13.5.2016 a žiadal vo veci rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.

Právny zástupca žalovanej a žalovaná sa na pojednávanie dostavili riadne a včas. Súd preto vec
prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods.2 O.s.p.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k návrhu na

začatie konania a je toho názoru, že v celom rozsahu je potrebné na túto zmluvu, ktorá bola uzavretá
medzi navrhovateľom a odporkyňou aplikovať ustanovenia jednak Občianskeho zákonníka a taktiež
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a takisto zákona o
ochrane spotrebiteľa. Z celej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, nakoľko poskytovateľ
úveru bol bankový subjekt podnikajúci v oblasti jednak bankovníctva a poskytovania spotrebných úverov

a odporkyňa bola bežnou spotrebiteľkou berúcou si uvedený úver na svoje výlučné osobné potreby. Aj
v zmysle ustálenej judikatúry poukázal na tie skutočnosti, že keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy, je
potrebné,abysanaodstúpenieodzmluvy, keďžesajednáospotrebiteľskývzťah,aplikovaliustanovenia
Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, preto odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje. Opäť namietol premlčanie, lebo do podania žaloby uplynula 2-ročná premlčacia lehota.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 6Co/689/2014, Krajského súdu Trenčín sp.zn.
5Co/241/2015 a Krajského súdu Žilina sp.zn. 8Co/311/2015, keď všetky tieto súdy vyhodnotili podobný
vzťahakoobčiansko-právnyzaujalistanovisko,žeodstúpenímodzmluvysazmluvaodzačiatkuzrušuje.
Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Žalovaná H. Č. uviedla, že súhlasí so všetkým, čo uviedol jej právny zástupca.

Žalobca k žalobe pripojil Žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička zo dňa 25.1.2009, ktorou
žalovaná požiadala o úver vo výške 2.330 Eur s dobou splatnosti 60 mesiacov.Medzi účastníkmi konania bola dňa 25.1.2009 uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru
„mPÔŽIČKA“. Žalovanej bol poskytnutý úver v maximálnej výške 2.330 Eur. Úver bol poskytnutý

na obdobie 60 mesiacov, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 24.1.2014 s tým, že úver je
splácaný v mesačných splátkach v súlade s výpočtom splátok stanoveným v harmonograme splátok
na účet č. 4201208797/8360. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 17,81%.
Celkové náklady spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
predstavujú sumu 1.107,90 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver bola 19,29%. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,50% ročne. Podľa
pripojeného harmonogramu splátok mal byť úver splácaný od 25.2.2009 do 24.1.2014 mesačnými
splátkami vo výške 57,28 Eur.

Poslednou výzvou na uhradenie dlhovanej čiastky/odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.9.2012 vyzval
žalobca žalovanú na zaplatenie dlhovanej sumy 257,87 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 180,58

Eur, nezaplatených úrokov vo výške 30,81 Eur a poplatkov vo výške 46,48 Eur. Na zaplatenie uvedenej
sumy vrátane poplatku za upomienku vo výške 23,40 Eur vyzval žalobca žalovanú najneskôr do 7 dní od
doručenia výzvy, ako aj uhradenia všetkých ostatných dlžných čiastok, ktoré budú splatné po doručení
výzvy na účet mBank. Zároveň upozornil, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu
dlhovanej sumy, je táto výzva zároveň aj odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru

mPôžičkač.HMP031735582.Tátovýzva/odstúpenieodzmluvyboladoručenážalovanejdňa5.10.2012.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nálezom Ústavného súdu SR č. I.ÚS/402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 bola potvrdená rozhodovacia prax
súdov Slovenskej republiky, ktoré síce priznávajú, že úver je absolútnym obchodom, pričom na úver
dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak
pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu

a teda o typický občiansko-právny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie
občiansko-právne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o
občianskych právach a nie podnikateľské právo. Súd nijako nepopiera, že úver je absolútnym obchodom
a že na úver dopadá tretia čas obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej

zmluvy. Ešte dôležitejšou skutočnosťou však je to, že v prípade úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a tiež
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu, teda ide o typický občiansko-právny vzťah. V tomto prípade nie sú pochybnosti o tom,žepredmetnázmluvajezmluvoutypovouažalovanánepoužilapredmetplnenianapodnikanie.Rovnako
nie sú pochybnosti o tom, že veriteľ je podnikateľ a predmet plnenia sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

Z toho dôvodu, že uzavretá úverová zmluva má spotrebiteľskú povahu, dopadá na ňu právna ochrana
vyplývajúca z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka. Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť
oproti právnej úprave Občianskeho zákonníka, vrátane právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, a to ani
v prípade úveru, ktorý je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem upravujúcich totožný
inštitút sa však použije občiansko-právna úprava. Aplikácia Obchodného zákonníka by v danom prípade

predstavovala rozpor s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré je v súlade s právom
Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie opatrenie,
než aké odporúča Smernica rady 93/13/EHS. O rozpor s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho
zákonníka by sa teda jednalo v prípade, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy
použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník
upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.

V tejto veci je úprava odstúpenia od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa
priaznivejšia, lebo vychádzajúc z odstavca 2 tohto ustanovenia, v dôsledku odstúpenia od zmluvy
dochádza k zrušeniu zmluvy od samého počiatku, teda ex tunc. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa k zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať
(uplatniť)poprvýraz.Týmtodňomjezásadnedeň,keďprávobolomožnéodôvodnenevykonaťpodaním
návrhu (žaloby) na súde. Uvedený okamih nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu,
t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená
dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

V tomto prípade posledná výzva na úhradu dlhovanej sumy/odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.9.2012 bola
doručená žalovanej 5.10.2012. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlhovanej sumy do 7 dní odo dňa
doručenia výzvy, t.j. do 12.10.2012. Dňom 13.10.2012 došlo k odstúpeniu od zmluvy a začala plynúť 2-
ročná premlčacia lehoty v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie nároku - zaplatenie

dlhovanej sumy. Žaloba však v tomto prípade bola podaná po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, keď
bola podaná 6.10.2015.

Preto súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovanej a z toho dôvodu
podanú žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej podľa § 142 ods.1 O.s.p. vzniklo aj právo na náhradu trov
konania. Žalovanej vznikli trovy konania tým, že bola v konaní zastúpená advokátom. Právny zástupca
žalovanej si uplatnil právo na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 504,11 Eur v
súladespríslušnýmiustanoveniami§10,§13ods.1,§16ods.3,§17ods.3a§18ods.3vyhl.č.655/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 3 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní
dňa 13.5.2016) po 51,45 Eur, 3 x režijný paušál po 8,58 Eur, čo je spolu 180,09 Eur. Náhrada za stratu
času za 165 minút cesty z Košíc do Zvolena a za 165 minút cesty zo Zvolena do Košíc predstavuje za12 aj začatých pol hodín po 14,30 Eur sumu 171,60 Eur, z ktorej si právny zástupca žalovanej uplatnil
len 150 Eur. Náhrada - cestovná náhrada predstavuje pri najazdených 418 km z Košíc do Zvolena a
späť, základnej sadzbe 0,183 Eur za kilometer, cene pohonných hmôt 1,165 Eur za 1 liter, priemernej

spotrebe 6,20 l na 100 km celkove sumu 106,69 Eur, z čoho si právny zástupca žalovanej uplatnil len
sumu 90 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 420,09 Eur a po pripočítaní 20% DPH
sumu 504,11 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.