Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816201353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: D. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, právne zastúpený JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, s miestom výkonu
činnosti A., W. XXX/XX, proti žalovanému: Obec Babín, so sídlom Babín 50, IČO: 00 314 382, právne
zastúpenýJUDr.MiroslavouBobíkovou,advokátkou,smiestomvýkonučinnostiT.O.,M.A.XX,vkonaní
o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/45/2016-90
zo dňa 17. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať

žalobcovi vec - posilňovacie zariadenie, typ posilňovacia veža, požičaný na základe zmluvy o výpožičke
zo dňa 25.10.2011, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I/ určil, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi posilňovacie
zariadenie, typ posilňovacia veža, ktorý bol požičaný žalovaným od žalobcu na základe zmluvy o
výpožičke zo dňa 25.10.2011, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II/ žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 564, § 659, § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha určenia času plnenia záväzku, a to termínu
vrátenia posilňovacieho zariadenia - posilňovacej veže, ktorú žalobca žalovanému vypožičal zmluvou o
výpožičke zo dňa 25.10.2011 a ktorý predmet výpožičky mu doteraz nevrátil. Žalovaný sa voči žalobe
bránil tým, že právo, ktoré si žalobca uplatnil, je premlčané, pretože v lete roku 2012 došlo k vyprataniu

priestorov fitness centra a definitívnemu ukončeniu jeho činnosti, o čom mal žalobca vedomosť. Podľa
názoru žalovaného od vypratania priestorov fitness centra žalobcovia začala plynúť 3-ročná premlčacia
lehota na uplatnenie práva na určenie času splnenia záväzku. Súd námietku premlčania, vznesenú
žalovaným, nepovažuje za dôvodnú. Hoci právo veriteľa domáhať sa určenia času splnenia záväzku
súdom nie je uvedené v ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi právami, ktoré nepodliehajú
premlčaniu, súdna prax v tejto otázke zaujala stanovisko, že právo veriteľa podľa § 564 Občianskeho
zákonníka sa nepremlčuje (rozhodnutia R 68/1969, R 28/1984, R 11/1988). Ďalej žalovaný proti žalobe

namietal, že zmluva o výpožičke, ktorú žalobca predložil v prílohe žaloby, je neplatná a fiktívna a na jej
základe sa nikdy neplnilo. Žalovaný zaujal názor, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o výpožičke
ani nebol výlučným vlastníkom predmetu výpožičky, pretože ho predtým previedol do vlastníctva inej
osoby - S. W.. Z vykonaného dokazovania, a to zo zmluvy o výpožičke zo dňa 25.10.2011, ktorú predložilžalobca, súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o výpožičke, ktorou žalobca ako požičiavateľ
žalovanému ako vypožičiavateľovi vypožičal posilňovacie zariadenie, typ posilňovacia veža s tým, že
tentopredmetvýpožičkybudeodovzdanýpreobecBabín,fitnessklubBabín,pripodpisezmluvy.Zmluva

bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z čestného vyhlásenia Mgr. F. D., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy o
výpožičke bol starostom obce Babín, vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal predmet výpožičky žalobcovi
vrátiť, keď ho už nebude potrebovať. Pokiaľ žalovaný namietal voči tejto zmluve, že je neplatná, pretože
bola vyprodukovaná dodatočne a účelovo, čoho dôkazom má byť skutočnosť, že je označená pečiatkou,
ktorá sa v tom čase už na Obecnom úrade Babín nepoužívala, že sa nenachádzala ani v evidencii

zmlúv poverenej zamestnankyne obecného úradu a nebola ani zverejnená, súd konštatuje, že hoci bolo
preukázané, že zmluva nebola zverejnená, nemá to vplyv na jej platnosť. Samotný žalovaný uznal,
že zmluva o výpožičke nepatrí medzi zmluvy, ktoré sa povinne zverejňujú, takže námietka, že zmluva
o výpožičke nebola zverejnená, je v tomto smere bez právneho významu. Pokiaľ nejde o zmluvu,
ktorá sa musí podľa zákona zverejniť, je len na rozhodnutí žalovaného, či túto zmluvu napriek tomu
zverejní alebo nie. Čo sa týka použitej pečiatky, svedok Mgr. D. , ktorý ako starosta obce zmluvu

podpísal, uviedol, že v čase, keď bol starostom, tak používal viacero pečiatok, ktoré prevzal od svojho
predchodcu. Svedkyňa P. W. - pracovníčka obce Babín, síce uviedla, že v čase, keď nastúpil Mgr. D. do
funkcie starostu, sa už na obci nepoužívala pôvodná pečiatka, kde je uvedené len „Obec Babín 029 52
Hruštín“ (tou je označená zmluva o výpožičke), ale taká, kde je uvedená aj adresa obecného úradu, a to
„Obec Babín, Babín 50, 029 52 Hruštín“, no zároveň uviedla, že pôvodná pečiatka (ktorou je označená

zmluva o výpožičke) na úrade ostala, pretože nemali pokyn ju zlikvidovať. Táto svedkyňa netvrdila,
že by v rozhodnom čase, kedy bol starostom Mgr. D., bolo v rámci obecného úradu jednoznačným
a preukazným spôsobom stanovené (napr. internou smernicou), ako postupovať pri uzatváraní zmlúv,
aké pečiatky je povolené používať na označovanie zmlúv, kto je za ktorú časť procesu uzatvárania,
zverejňovania a evidencie zmlúv zodpovedný a pod. Výpovede svedkov, ktorí v danom čase pracovali

na obecnom úrade, sa v tomto smere líšia. Napr. čo sa týka zverejňovania zmlúv, svedkyňa P. W.
tvrdila, že v rozhodnom čase zmluvy zverejňoval výlučne pracovník úradu Y. H., ten však tvrdil, že
zverejňovanie zmlúv uskutočňoval aj starosta Mgr. D., p. F. a p. W., čo potvrdil aj svedok Mgr. D..
Zo samotnej skutočnosti, že zmluva o výpožičke nebola evidovaná v evidencii zmlúv, ktorú viedla v
rámci obecného úradu p. F. tak, že ju zapísala do zoznamu zmlúv a založila v osobitnom šanóne,

nemožno vyvodiť, že by zmluva bola neplatná. Navyše svedok Y. H. potvrdil, že zmluvu o výpožičke
so žalobcom odovzdal na registratúru na obecnom úrade (hoci p. F. to poprela a tvrdila, že pokiaľ by
tak spravil, tak by zmluva zaevidovaná bola). Súd v tejto súvislosti zobral od úvahy aj výhradu žalobcu,
že evidencia zmlúv, ktorú viedla p. F., nebola dôsledná, pretože existuje v dvojitej verzii. Súd toto
tvrdenie žalobcu považuje za preukázané, keď žalovaný v konaní predložil jednak listinu označenú ako

„Operatívna evidencia zmlúv rok 2011“ a jednak listinu, označenú ako „Operatívna evidencia zmlúv o
výpožičke“. Žalovaný súdu nevysvetlil (ani svedkyňa p. F., ktorá obe listiny vyhotovila), z akého dôvodu
je osobitne vedená evidencia zmlúv o výpožičke, osobitne od všetkých ostatných zmlúv. Súd je názoru,
že na takéto konanie žalovaný nemal žiadny racionálny dôvod. Z dokazovania nebolo preukázané ani
tvrdenie žalovaného, že zmluva o výpožičke je neplatná preto, že v čase jej uzatvorenia žalobca už nebol

vlastníkom predmetu výpožičky, ktorý ešte pred uzatvorením zmluvy daroval S. W.. Toto jeho tvrdenie
poprel svedok Y. H., ktorý v rozhodnom čase bol zamestnancom Obecného úradu v Babíne, ktorý
potvrdil, že predmet výpožičky žalobca žalovanému odovzdal. Svedok S. W., ktorému podľa tvrdenia
žalovanému mal žalobca posilňovací stroj darovať ešte pred uzatvorením zmluvy o výpožičke, tvrdil,
že žalobca mu posilňovací stroj dal ako odmenu za pomoc pri prácach okolo jeho rodinného domu a

že si stroj so súhlasom žalobcu zobral domov. Uviedol aj, že posilňovací stroj, ktorý od žalobcu dostal,
odovzdal do fitness centra, ktoré zriadila obec, na základe toho, že ho oslovil vtedajší starosta obce Mgr.
D.. Tvrdil, že keď odovzdával zariadenie do fitness centra, tak s obcou spísal doklad, kde bolo uvedené,
čo odovzdával a presne tieto veci si z fitness centra aj neskôr zobral. Medzi vecami, ktoré zobral z fitness
centra, bola aj posilňovacia veža, ktorá je predmetom sporu. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 21.11.2011,

ktorúuzatvoriliS.W.akopožičiavateľažalovanýakovypožičiavateľ,vktorejjeuvedenýzoznamnáradia,
ktoré S. W. vypožičal obci Babín do fitness klubu, súd zistil, že posilňovacie zariadenie - posilňovacia
veža sa medzi zariadeniami, ktoré S. W. obci vypožičal, nenachádza. Svedok S. W. nevedel vysvetliť,
prečo uvedené zariadenie, ktoré podľa jeho tvrdenia mal odovzdať do fitness centra obce a ktoré si
zobral z fitness centra po ukončení jeho fungovania, nie je zahrnuté medzi predmety, ktoré žalovanému

vypožičal. Súd potom z dokazovania dospel k záveru, že žalobca jednak listinným dôkazom - zmluvou
o výpožičke a jednak aj výpoveďami svedkov Mgr. F. D. a Y. H. preukázal, že predmet výpožičky
vypožičal žalovanému, zatiaľ čo žalovaný svoje tvrdenie o tom, že vlastníkom predmetu výpožičky v
čase uzatvorenia zmluvy o výpožičke medzi sporovými stranami nebol žalobca, ale S. W., nepreukázal,pretože podľa tvrdenia samotného S. W. ten do fitness centra vypožičal veci, ktoré sú uvedené v zmluve
o výpožičke medzi obcou a ním a tieto si aj zobral domov po skončení činnosti fitness centra, sporné
zariadenie sa však v zozname vecí, ktoré vypožičal obci, nenachádza. Medzi stranami nebolo sporné,

že predmet výpožičky nebol žalobcovi vrátený a z výsluchu S. W. vyplynulo, že posilňovací stroj si po
skončení činnosti fitness centra zobral domov on, a to napriek tomu, že podľa zmluvy o výpožičke, ktorú
uzatvoril s obcou, tento stroj on do fitness centra nevypožičal. Súd preto uzavrel, že žalobca preukázal,
že predmet výpožičky žalovanému odovzdal a ten mu ho doteraz nevrátil a preto určil, že žalovaný je
povinný vrátiť žalobcovi posilňovacie zariadenie typ posilňovacia veža, ktorý žalobca obci vypožičal, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto určenie času plnenia záväzku je v súlade s dobrými mravmi,
pretože žalovanému nič nebráni, aby žalobcovi vydal predmet výpožičky, keďže fitness centrum, kde
sa predmet výpožičky nachádzal, už nejestvuje a navyše žalovaný aj má vedomosť, kde sa zariadenie
nachádza, resp. nachádzalo naposledy, a to u svedka S. W., ktorý potvrdil, že si zariadenie z fitness
centra zobral domov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. § 365
ods. 1 písm. d), f) CSP. Žalovaný namieta zákonnosť postupu a rozhodnutia súdu v celom rozsahu. Je
nesporné, že žaloba, v zmysle jej označenia, bola podaná podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka.
Svojím obsahom a petitom však, podľa názoru žalovaného nesplnila podmienky žaloby označenej

ako žaloba o určenie času plnenia záväzku, ale zodpovedala určujúcej žalobe, ktorou sa žalovaný
domáhal vrátenia veci. Súdne rozhodnutie opierajúce sa o ust. § 564 Občianskeho zákonníka tak
musí obsahovať iba výrok, ktorým sa určuje čas plnenia pohľadávky, t. j. doba splatnosti, bez toho,
aby sa v ňom súčasne dlžníkovi uložila aj povinnosť plniť. Z citovaného rozhodnutia súdu vyplýva,
že výrokom rozsudku nebol žalovanému určený čas plnenia, ale priamo aj povinnosť vrátiť žalobcovi

predmet výpožičky, t. j. splniť záväzok, čo pri určení času plnenia v zmysle ust. § 564 OZ nie je prípustné.
V konaní o určenie času splnenia na preukázanie dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby, ako jediné je
podstatné preukázať, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. V tejto súvislosti poukazuje na
ust. § 564, § 659 a § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle platnej judikatúry čas vrátenia
nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a z uzatvorenej zmluvy, žalovaný je toho názoru, že z určenia
času vrátenia predmetu výpožičky nemožno žiadnym výkladom dospieť k záveru, že by bol čas plnenia
ponechaný na vôli žalovaného. Takýto záver podporuje aj samotné správanie žalobcu, ktorý potvrdil, že
po zániku fitness klubu vyzval žalovaného na vrátenie veci s upozornením na podmienky ust. § 662 ods.
1 Občianskeho zákonníka a na dôsledky bezdôvodného obohatenia. Žalobca v podanej žalobe uviedol,

že pri uzatváraní zmluvy o výpožičke sa žalobca a žalovaný ústne dohodli, že predmet výpožičky mal
byť vrátený, ak ho žalovaný už nebude potrebovať. Jeho tvrdenia neboli potvrdené žiadnou svedeckou
výpoveďou,ibačestným prehlásenímMgr.D..Keďžetvrdeniažalobcu,akoajsvedeckúvýpoveďsvedka
Mgr. F. D. považuje žalovaný za nevierohodnú a účelovú, citované tvrdenia neboli žiadnym spôsobom
preukázané. To však nič nemení na tom, že nemožno hovoriť o tom, že čas plnenia bol ponechaný na vôli

žalovaného. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že zánikom fitness klubu zanikla potreba užívania
predmetu výpožičky, a teda žalovanému, či už zo zákona, teda z podmienok uzavretej písomnej zmluvy
o výpožičke alebo na základe žalovaným spochybňovanej ústnej dohody, vznikla povinnosť predmet
výpožičky vrátiť. Základným predpokladom v konaní o určenie času plnenia je preukázanie existencie
dohody medzi účastníkmi, že čas plnenia bol ponechaný výlučne na vôli žalovaného. Žalobca v tomto

smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, nezákonné
a zároveň za nepreskúmateľné, pretože z písomného odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na
základe čoho dospel súd k záveru, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného. Žalovaný je
toho názoru, že žalobca mal právo domáhať sa vrátenia posilňovacieho zariadenia v konaní o vrátenie
veci a nie nahrádzať ho účelovo žalobou v zmysle ust. § 564 OZ z dôvodu, že mu uplynula zákonná

premlčacia lehota. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, a to z dôvodu, ak by podaná žaloba bola
posudzovanáakožalobaovrátenieveci.Vtakomtoprípadežalovanýstanovilzačiatokplynutiatrojročnej
premlčacej doby na leto 2012 (definitívny zánik fitness klubu), a keďže zákonná lehota uplynula letom
roku 2015 a žaloba bola podaná dňa 22.03.2016, žalovaný má za to, že uplatnený nárok je premlčaný.
Rozhodnutie súdu žalovaný považuje za neobjektívne a vyhodnotenie dôkazov za jednostranné v

prospech žalobcu, pričom v odôvodnení rozsudku absentujú konkrétne dôvody, pre ktoré súd hodnotil
svedecké výpovede Mgr. D. a Y. H. ako vierohodné a naopak, svedecké výpovede P. W., U. F., C. W.
a S. W., či vyjadrenie samotného žalovaného a predložené listinné dôkazy súd spochybnil. Objektívne
to vyvoláva u žalovaného dojem namietanej jednostrannosti súdu, obzvlášť z toho dôvodu, že zmluvao výpožičke zo dňa 25.10.2011, predložená žalobcom, sa u žalovaného objektívne nenachádza, nie je
evidovaná a práve za evidenciu a existenciu tejto zmluvy v roku 2011 boli zodpovední práve svedkovia
žaloby - Mgr. F. D. a Y. H.. Túto skutočnosť, že zmluva o výpožičke nie je u žalovaného registrovaná,

potvrdila aj kontrola NKÚ SR. Súd v rámci písomného odôvodnenia konštatuje, že hoci bolo preukázané,
že zmluva nebola zverejnená, nemá to vplyv na jej platnosť. Tento záver súd urobil v súvislosti s
námietkoužalovaného,žezmluvabolapodpísanádodatočneaženikdynajejzákladenedošlokplneniu.
Pokiaľ ide o predloženú zmluvu o výpožičke zo dňa 25.10.2011, žalovaný namietal, že zmluva bola
podpísaná v čase tam uvedenom. Ak by tomu tak bolo, zmluva by musela byť evidovaná na obecnom

úrade a uverejnená na internetovej stránke. V súvislosti s predmetnou námietkou nie je podstatné, či v
zmysle zákona zmluva mala byť alebo nemala byť zverejňovaná. Dokazovanie preukázalo, že v roku
2011 žalovaný uzavrel iba dve zmluvy o výpožičke, obe zmluvy boli riadne zaevidované v operatívnej
evidencii zmlúv za rok 2011 potom, čo boli aj uverejnené. Pritom svedok Mgr. F. D., ktorý spornú
zmluvu podpísal, jednoznačne svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 17.07.2017 potvrdil, že osobne
dohliadal na to, aby všetky uzavreté zmluvy boli aj zverejnené. Dokonca si bol istý, že sporná zmluva

bola uverejnená. Keďže zmluvy boli zaevidované až po zverejnení, logicky prichádzali do úvahy dve
možnosti. Prvá je tá, že zmluva nebola dňa 25.10.2011 vôbec uzatvorená, a preto ani nemohla byť
uverejnená a zaevidovaná. Druhá je tá, že zmluva bola dňa 25.10.2011 podpísaná, ale nebola ani
zverejnená ani zaevidovaná. Prvá možnosť je tvrdenie žalovaného, druhá možnosť je tvrdenie žalobcu.
Ak teda zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná, prečo nebola ani zverejnená, ani zaevidovaná.

Dôvody súdu o nedôslednosti práce pracovníčky obecného úradu neboli dokazovaním preukázané. Z
vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť priateľské vzťahy medzi žalobcom a svedkami Mgr. D. a
H.. Dokazovanie potvrdilo, že to boli práve títo dvaja svedkovia, ktorí mali na starosti podpísanie zmluvy
a jej následné zverejnenie. Po druhé žalovaný poukazoval na to, že sporná zmluva podpísaná dátumom
25.10.2011 bola opatrená pečiatkou, ktorá sa už v danom čase na obecnom úrade nepoužívala, čo

spochybňuje skutočnosť, že zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná dňa 25.10.2011. Nepoužíval ju ani
starosta obce, ani administratívne pracovníčky. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že predmetný typ pečiatky bol používaný do polovice roku 2010. Na žiadnom z
dokumentov podpísaných starostom - svedkom Mgr. D., ktoré žalovaný predložil, nie je typ pečiatky,
ktorý je použitý na spornej zmluve. Predmetná pečiatka sa u žalovaného nenachádza. Je tu aj možnosť

predpokladu, že predmetná pečiatka zostala v držbe svedka Mgr. D. aj po ukončení jeho mandátu
starostu.SvedkoviaC.W.aS.W.vosvojichvýpovediachnapojednávanídňa17.07.2017uvedenýmotív
žalobcu (že na základe predmetnej zmluvy sa nikdy neplnilo a bola podpísaná až dodatočne s jediným
cieľom poškodiť a diskreditovať žalovaného) potvrdili. Je všeobecne známym faktom, že svedok Mgr. D.
bolzbavenýfunkciestarostupovyhlásenomreferende.Spolusnímukončilsvojepracovnépôsobenievo

funkcii na obecnom úrade aj svedok H.. Vzhľadom na tieto skutočnosti, s prihliadnutím na dobré vzťahy
so žalobcom, sa námietky žalovaného javia opodstatnené a je zrejmé, prečo svedkovia jednoznačne
vypovedali v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného. Po tretie žalovaný namieta procesnú
spôsobilosť žalobcu uzavrieť zmluvu o výpožičke. Poukazoval na to, že v čase podpisovania zmluvy
dňa 25.10.2011 žalobca už nebol výlučným vlastníkom predmetu výpožičky, pretože už pred týmto

dátumom posilňovacie zariadenie daroval svedkovi S. W.. Objektívnosť námietky potvrdili svedkovia C.
W. a S. W. na pojednávaní. Súd spochybnil vierohodnosť týchto výpovedí, pričom jediným dôvodom
bola skutočnosť, že svedok S. W. nevedel vysvetliť, prečo dané posilňovacie zariadenie nie je súčasťou
zmluvy o výpožičke, ktorú podpísal so žalovaným dňa 21.11.2011. Súd však obdobný problém nevidel
vo výpovedi svedka H., ktorý ako vyplýva z CD záznamu, ako aj z písomnej zápisnice o pojednávaní zo

dňa 17.07.2017, sa okrem toho, že žalobca spornú zmluvu podpísal a on ju odovzdal na registratúru, už
na nič nepamätal. Svedkovia C. W. a S. W. objektívne a logicky popisovali udalosti, ktoré predchádzali
darovaniu posilňovacieho stroja, popísali, akým spôsobom si posilňovací stroj odniesli. Potvrdili, že
predmetný posilňovací stroj žalobca S. W. daroval ako odmenu za vykonanú prácu. Pol roka až rok
svedok používal stroj v domácom prostredí, keď ho oslovil svedok Mgr. D. a požiadal ho, či by nebol

ochotný ho dať do fitness klubu. Jeho žiadosti vyhovel a potom, ako starostu odvolali, prístroj si zobral.
Potvrdil, že prístroj mu odovzdával svedok H.. Na základe výpovedí je zrejmé, že svedok H. nevypovedal
pravdivo. Aj zo samotnej výpovede svedka H. je možné vyvodiť záver, že pri rušení fitness klubu si
majitelia brali jeho posilňovacie zariadenia za jeho účasti, čo svedčí o tom, že ak si svedok S. W. bral
sporné zariadenie, pričom svedok H. vedel, že dané zariadenie poskytol žalovanému práve žalobca,

neexistuje žiadne logické vysvetlenie, prečo by svedok H. dovolil svedkovi S. W. odniesť si cudzie
zariadenie, okrem jediného, že predmetné zariadenie nebolo cudzie a svedkovi S. W. patrilo a svedok H.
otomdobrevedel.Tentozáverjednoznačnepotvrdzujenámietkužalovanéhooprocesnejnespôsobilosti
žalobcu uzavrieť platnú zmluvu o výpožičke. Záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Sprihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok a rozhodol tak,
že žalobu zamietne a žalovanému prizná trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že z názvu žaloby, jej obsahu a jej petitu, aj z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že sa žalobca domáha určenia času plnenia záväzku. Vo vzťahu k
námietke žalovaného o premlčaní nároku poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 5Cdo 254/2009. Právo veriteľa požadovať
určenie času plnenia nie je samostatným majetkovým právom podliehajúcim premlčaniu. Poukazuje

tiež na to, že zmluva jednoznačne neobsahuje žiadnu bližšiu úpravu čo do povinnosti vec vrátiť alebo
oprávnenia požadovať jej vrátenie a že sa uzatvára na dobu neurčitú. Z uvedeného je zrejmé, že čas
plnenia záväzku nie je určený a žalobca sa musel domáhať určenia času plnenia záväzku súdom. Nevie,
akým iným spôsobom si žalovaný predstavuje dokazovanie tejto skutočnosti zrejmej z obsahu zmluvy,
v každom prípade však dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o výpožičke a na základe tejto

zmluvy bolo zo strany vypožičiavateľa aj riadne plnené. K riadnemu plneniu zo strany požičiavateľa
- žalovaného však už nedošlo. Listinné dôkazy a svedkovia žalobcu podporujú tvrdenia žalobcu a
nie sú v nich nezrovnalosti, na rozdiel od mnohých nesúvisiacich listín predkladaných žalovaným. V
súvislosti so svedkami žalovaného poukazuje na to, že niektorí z nich, p. W. alebo p. F., sú príjmovo
závislí na žalovanom, a teda majú dôvodné pochybnosti o ich objektivite alebo sa jedná o svedka

p. S. W., ktorého tvrdenia sú v príkrom rozpore so skutočnosťami tvrdenými žalovaným a čestne
vyhlasovanými týmto svedkom. Žalovaný predkladá listinné dôkazy, z ktorých má vyplývať, že zmluva
nebola uzatvorená. Jedná sa skutočne o operatívne zoznamy, do ktorých žalovaný údaje podľa potreby
dopisuje a robí dodatočné úpravy. Takýto dôkaz nemožno považovať za smerodajný. Vo vzťahu k
predloženému protokolu NKÚ uvádza, že poukazuje na 2 zmluvy o výpožičke, avšak v protokole nie je

špecifikované, o ktoré zmluvy o výpožičke sa jedná, preto nemožno vylúčiť, že jedna z nich bola práve
zmluva so žalobcom. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal
žalobcovi trovy konania.

6. V priebehu odvolacieho konania boli strany sporu, žalobca a žalovaný, odvolacím súdom vyzvaní,

aby sa v zmysle ust. § 382 CSP vyjadrili k možnému použitiu ustanovení právnych predpisov, ktoré
doposiaľ neboli použité, a to ust. § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k ust. § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, k ust. § 563 Občianskeho zákonníka, k ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaný na výzvu súdu uviedol k použitiu ust. § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že za situácie,

že predmetná zmluva bola riadne podpísaná a plnenie na jej základe bolo aj riadne realizované,
žalovanému by vznikla povinnosť vrátiť vec - posilňovacie zariadenie ihneď potom, ako ju nepotreboval,
t. j. dňom zániku fitness klubu, t. j. 10.04.2012, resp. letom 2012. Ak žalovaný v tomto termíne vec
nevrátil, žalobca mal možnosť uplatniť si svoje právo na vrátenie veci podaním žaloby o vrátenie veci,
a to v trojročnej zákonnej lehote v zmysle ust. § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K ust. § 575

ods. 1 OZ uvádza, že ako z dôvodovej správy, tak aj z platnej judikatúry vyplýva, že za právny dôvod
zániku povinnosti plniť a tým aj zániku celého záväzkového vzťahu, sa považuje dodatočná nemožnosť
plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. V danom prípade mal žalobca možnosť uplatniť si svoj
nároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atovzákonnejobjektívnejasubjektívnejlehote.Vzhľadom
na podmienky hore citovaných ustanovení OZ podľa názoru žalovaného neprichádza do úvahy možné

použitie ust. § 563 a § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zotrváva na písomnom odvolaní proti
rozsudku.

8. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že vo vzťahu k ust. § 662 ods. 1 OZ poukazuje na prípadné porušenie
tejtopovinnostizostranyžalovaného.Žalobcanemalvedomosťotom,žežalovanývecviacnepotrebuje.

Žalovaný mu túto skutočnosť neoznámil, ani ho nevyzval na prevzatie si predmetu výpožičky. Vo vzťahu
k ust. § 575 ods. 1 uvádza, že plnenie žalovaného v zmysle zmluvy o výpožičke nemožno považovať
za nemožné. Pokiaľ aj žalovaný nemá predmet výpožičky vo svojej dispozícii, vie, kde sa nachádza
a nič mu nebráni v tom, aby sa domáhal vrátenia veci, ktorú neoprávnene vydal S. W.. Vo vzťahu
k ust. § 563 uvádza, že žalobca nemal dôvod žiadať o splnenie dlhu, nakoľko nemal vedomosť o

nepotrebnosti predmetu výpožičky žalovaným, ani o prípadnom porušení zmluvy, ktoré by ho na to
oprávňovalo domáhať sa vrátenia veci. Vo vzťahu k ust. § 582 ods. 1 poukazuje na to, že predmetné
ustanovenie stanovuje oprávnenie, nie povinnosť zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Aplikáciu tohto
ustanovenia v danom prípade považuje za nedôvodnú. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.9. Strany sporu sa k ich vzájomným vyjadreniam ďalej už nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý
rozsudok zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

11. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere je odvolanie žalovaného dôvodné. Pokiaľ však ide o
skutkové závery súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd sa so skutkovými závermi súdu
prvej inštancie stotožňuje a nijako sa od nich neodchyľuje.

13. Odvolací súd konštatuje, že napriek zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie všetky odvolacie
námietky žalovaného sú dôvodné.

14. Žalovaný sa v podstatnej časti svojho odvolania zaoberá neopodstatnenosťou žaloby o určenie času
plnenia pohľadávky a namieta výrok súdu z hľadiska, že pri podanej žalobe o určenie času plnenia
pohľadávky nemohol žalovanému uložiť aj povinnosť plniť.

15. V zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

16. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu, že súd posudzuje každé podanie, ktorým je v zmysle § 123
ods. 2 CSP aj žaloba, podľa jeho obsahu. Uvedené znamená, že pokiaľ je aj úkon nesprávne označený,
súd je povinný vychádzať z jeho obsahového vyjadrenia.

17. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Ide teda o prejav dispozičného princípu. Žalobou vymedzuje žalobca predmet konania, žalobný nárok,
ktorý má byť súdom posúdený. Žalobný nárok je určovaný uvedením skutkových okolností, na základe
ktorých si žalobný nárok uplatňuje a žalobným petitom, v ktorom žalobca uvádza, ako má súd vo veci

rozhodnúť. Tieto skutočnosti určujú predmet konania, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Hoci
žalobca môže uplatnený nárok aj právne kvalifikovať, platí zásada, že právna kvalifikácia je v zásade
vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo), z čoho vyplýva, že pokiaľ aj žalobca
uvedie nesprávnu právnu kvalifikáciu, súd touto kvalifikáciou nie je viazaný.

18. Zo žalobného návrhu, ktorý sa nachádza na č. l. 1 p.v. podanej žaloby, nepochybne vyplýva, že
žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie veci, keď v návrhu, ako má súd rozhodnúť, uviedol „Súd
určuje, že predmet výpožičky - posilňovacie zariadenie, typ posilňovacia veža, požičaný žalovaným od
žalobcu na základe Zmluvy o výpožičky uzatvorenej dňa 25.10.2011 medzi žalobcom a žalovaným, je
žalovaný povinný vrátiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. V tejto súvislosti odvolací

súd udáva, že v rámci materiálneho poňatia práva na spravodlivý proces súd nemusí doslovne prevziať
petit žaloby, podstatné je, aby bol zachovaný jeho obsah. Pokiaľ aj žalobca nesprávne uviedol právnu
kvalifikáciu nároku ako nároku na určenie času plnenia v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka, táto
právnakvalifikácianiejepresúdzáväznáasúdjepovinnýrozhodnúťožalobe,vychádzajúczjejobsahu,
z jej skutkového vymedzenia a petitu žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobca sa domáha vydania veci.

19. Potom sa možno stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na skutkový stav
veci, ktorý bol tvrdený a preukázaný žalobcom (uzatvorenie zmluvy o výpožičke na dobu neurčitú),
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 564 Občianskeho zákonníka na súdenú vec, keď nemožno
konštatovať, že čas splnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Vychádzajúc však z obsahu žaloby, odvolací

súd konštatuje, že bola podaná žaloba o vydanie veci v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ.20. Právne irelevantná je námietka premlčania, ktorej sa žalovaný dovoláva. Žalobca sa totiž uplatnenou
žalobou domáha práva na vydanie predmetu výpožičky z titulu vlastníckeho práva. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka).

21. Odvolací súd sa napriek odvolacím námietkam žalovaného stotožnil so skutkovým záverom, ako
aj čiastkovým právnym záverom okresného súdu, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná
zmluva o výpožičke zo dňa 25.10.2011. Žalobca na preukázanie tejto skutočnosti uniesol dôkazné
bremeno, keď predložil písomnú zmluvu, ktorá spĺňa povinné obsahové náležitosti zmluvy o výpožičke v

zmysleust.§659Občianskehozákonníka,ktorábolapodpísanázostranypožičiavateľa-žalobcu,akoaj
vypožičiavateľa - Obce Babín podpisom jej štatutárneho zástupcu, starostu obce Mgr. F. D.. Podpísanie
tejto zmluvy svedok Mgr. F. D., ktorý v čase jej podpisu konal ako starosta obce, potvrdil svedeckou
výpoveďou, ktorej obsah spochybnený nebol.

22. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď konštatoval, že tvrdenia žalovaného o nezaregistrovaní

zmluvy a jej nezverejnení, hoc aj preukázané, nie sú relevantné z hľadiska vzniku účinnosti zmluvy.

23. Pojmovými znakmi zmluvy o výpožičke v zmysle ust. § 659 Občianskeho zákonníka sú prenechanie
užívania veci za podmienok umožňujúcich jej užívanie, užívanie veci ako účel zmluvy, bezodplatnosť,
dočasnosť užívania veci vypožičiavateľom. Všetky tieto povinné náležitosti z písomne uzatvorenej

zmluvy vyplývajú. Pokiaľ žalovaný namieta dôveryhodnosť svedeckej výpovede svedka Mgr. F. D., ktorý
pri uzatváraní písomnej zmluvy konal ako štatutár obce, odvolací súd konštatuje, že ani priateľský vzťah
k žalobcovi nemôže byť sám osebe dôvodom nevieryhodnosti jeho výpovede. Práve jeho svedecká
výpoveď musí byť na skutočnosť, či došlo k uzavretiu zmluvy, zásadná, pretože k uzavretiu zmluvy sa
môžu v zásade vyjadriť iba zmluvné strany, ktoré zmluvu uzatvorili. Svedok Mgr. F. D. potvrdil podpis

písomnejzmluvyovýpožičkesožalobcomakoštatutáržalovaného.Prevznikúčinnostizmluvyopôžičke
ako občianskoprávneho inštitútu sa nevyžaduje žiadna registrácia ani zverejnenie. Pokiaľ Mgr. F. D.
ako štatutár obce nepostupoval v súlade s právnymi alebo internými predpismi, táto skutočnosť je z
občianskoprávneho hľadiska pre vznik zmluvy právne irelevantná.

24. Vypočutý svedok Mgr. D., ako aj H. potvrdili odovzdanie predmetu výpožičky žalobcom žalovanému,
čím potvrdili tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalovaný sa snažil túto skutočnosť spochybniť
výpoveďami svedkov S. W. a C. W., tvrdiac, že v čase uzavretia zmluvy žalobca nebol vlastníkom
predmetu výpožičky, naopak, predmet výpožičky mal pred uzavretím zmluvy darovať S. W., ktorý ju mal
vypožičať žalovanému na základe zmluvy o výpožičke. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré

by hodnoverne preukázali darovanie predmetu výpožičky a uvedené bolo aj v rozpore s predloženou
zmluvou o výpožičke, ktorá bola uzatvorená medzi S. W. a žalovaným. Zmluva o výpožičke, ktorá
bola uzatvorená dňa 21.11.2011 medzi S. W. ako požičiavateľom a žalovaným ako výpožičiavateľom,
vymedzovala predmet výpožičky. Medzi týmito predmetmi však posilňovacie zariadenie - posilňovacia
veža vymedzená nebola. Svedok S. W. nevedel vysvetliť, prečo uvedené zariadenie, ktoré podľa jeho

tvrdenia mal odovzdať do fitness centra obce a ktoré si zobral z fitness centra po ukončení jeho
fungovania, nie je zahrnuté medzi predmety, ktoré žalovanému vypožičal. To spochybňuje vierohodnosť
jeho výpovede, ako aj tvrdení žalovaného. Žalovanému sa tak nepodarilo spochybniť vlastnícke právo
žalobcukpredmetuvýpožičky,ktoréjezákladnýmpredpokladomaktívnejlegitimáciežalobcunapodanie
žaloby o vydanie veci.

25. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že žalobca ako požičiavateľ si splnil povinnosť odovzdať
vypožičiavateľovi vec, ktorá bola predmetom zmluvy o výpožičke. Zmluva bola nepochybne uzatvorená
na dobu neurčitú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v lete 2012 nastala skutočnosť - zrušenie fitness
centra, v dôsledku ktorého nastal stav, že žalovaný, teda vypožičiavateľ vec ďalej nepotreboval. Z ust.

§ 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu vyplynula povinnosť predmet výpožičky vrátiť. Povinnosťou
žalovaného bolo nepochybne vrátiť predmet výpožičky tomu, od koho ho prevzal, teda vypožičiavateľovi,
ktorým bol žalobca.

26. Medzi účastníkmi nie je sporné tak, ako to vyplynulo z dokazovania pred okresným súdom, že

žalovanýpredmetvýpožičkynevrátilžalobcovi,alepredmetvýpožičkyprizrušenífitnesscentraodovzdal
S. W., ktorého považuje (bez ohľadu na spochybnenie jeho argumentácie) za vlastníka veci.27. V zmysle ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť
dlžníka plniť zanikne.

28. Citované ustanovenie upravuje tzv. dodatočnú nemožnosť plnenia, ku ktorej môže dôjsť až po
vzniku záväzkového právneho vzťahu. V tomto prípade nie je rozhodné, či ju dlžník, v tomto prípade
vypožičiavateľ, zavinil alebo nezavinil. Nemožnosť plnenia však nevyhnutne spôsobuje zánik dlžníkovej
(vypožičiavateľovej) povinnosti plniť. Tým však nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu
škody spôsobenej nesplnením dlžníkovej povinnosti. Nemožnosť splnenia záväzku môžu vyvolať

okolnosti, ktoré sa týkajú osoby dlžníka, alebo ktoré existujú mimo neho. V prípade, že dlžník zaviní
následnúnemožnosťplnenia,záväzoksícezanikne,pretožesastalnemožným,avšakdlžníkzodpovedá
za škodu, ktorú svojím zavinením spôsobil veriteľovi. Následná nemožnosť splnenia bráni tomu, aby bol
dlžník zaviazaný na vydanie veci, aj keď v čase splatnosti záväzku takáto povinnosť existovala.

29. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný mal povinnosť predmet výpožičky, potom

ako prestal slúžiť jeho potrebe, po zrušení fitness centra, odovzdať požičiavateľovi. V rozpore s touto
povinnosťou žalovaný predmet výpožičky odovzdal tretej osobe. Bez ohľadu však na zavinenie dlžníka
táto skutočnosť spôsobila pre nemožnosť splnenia zánik záväzku vydať vec a na druhej strane vznik
alternatívnych záväzkov (na náhradu škody, príp. na vydanie bezdôvodného obohatenia). Ak žalovaný,
hoc aj nie po práve, odovzdal predmet výpožičky tretej osobe, ktorá ju má toho času u seba a považuje

sa za vlastníka, neexistuje na jeho strane možnosť splniť záväzok a nemožno mu uložiť povinnosť vec
vydať.

30. Medzi účastníkmi je skutočnosť, že žalovaný nemá vec v držbe, nesporná. Žalobca na túto
skutočnosť však v priebehu konania, keď mu to už muselo byť známe, nereagoval a zotrval na podanej

žalobe. Záväzok vypožičiavateľa vydať vec vlastníkovi však v zmysle vyššie citovaného ustanovenia pre
nemožnosť plnenia zanikol. Pre súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, pričom tento
stav - zánik záväzku vydať vec v dôsledku nemožnosti plnenia neumožňuje vyhovieť žalobe a zaviazať
žalovaného na vydanie veci, ktorú nemá vo svojej dispozícii.

31. Okresný súd potom, hoci vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci, vec nesprávne
právne posúdil, keď uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi predmet výpožičky. Odvolací súd,
aplikujúc vyššie citované ust. § 575 Občianskeho zákonníka potom, ako upozornil strany sporu na
odlišnú právnu kvalifikáciu a umožnil sa im k aplikácii tohto ustanovenia vyjadriť, zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že žalobu zamietol.

32. V zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

33. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

34. V zmysle ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Povinnosťou odvolacieho súdu pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie je rozhodnúť o trovách
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

36. Na základe zásady úspechu možno konštatovať, že žalovaný bol úspešným účastníkom sporu
a v zásade by mu patril nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

Zásada úspechu však nie je absolútnou zásadou a citované ust. § 257 CSP umožňuje súdu z dôvodu
spravodlivého usporiadania vzťahov úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznať, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

37.Tentodôvodhodnýosobitnéhozreteľajedanýosobitosťouprocesnejsituácie,ktorávkonanínastala.

38. Zo záverov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že právny základ
nároku žalobcu voči žalovanému bol daný. Žalobca preukázal, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o
výpožičke a žalovanému vznikla povinnosť predmet výpožičky žalobcovi vrátiť. V dôsledku zavineniažalovaného však nastala nemožnosť plnenia, pre ktorú bola žaloba zamietnutá. Nezodpovedalo by teda
spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi (čl. 2 základných princípov CSP), keby za takejto
situácie súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)